Denník N

Na zásadnú zmenu hospodárskeho smerovania krajiny postačia aj dni

Autor je výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory

„Sú desaťročia, keď sa nič podstatné neudeje, a sú týždne, v ktorých sa odohrajú celé desaťročia,“ hovorí Lenin vo svojom slávnom výroku a určite tým nemyslí pandémiu vírusu COVID-19. Nie, nebudeme hovoriť o aktuálnej koronakríze meniacej našu spoločnosť na dlhé obdobie pred nami.

Pre slovenské hospodárske smerovanie sa medzi kľúčové týždne počítajú tie z prvého polroka 1991 a z prelomu rokov 2002 a 2003. Čiastočne aj tie z konca roku 2003 a z jari 2015. V týchto obdobiach sa prijali rozhodnutia a podpísali dohody so zahraničnými automobilkami, ktoré si na realizáciu svojich investičných plánov vybrali Slovensko.

Sme na inovačnom chvoste EÚ

Produkcia automobilov a s tým spojená výroba a dodávka rôznych komponentov pre tento sektor sa v dôsledku výrazných investícií stala základom hospodárskeho rastu a našej prosperity pred koronou.

Prosperita navodila pocit spokojnosti so statusom quo pre mnohých politikov, ale aj pre veľkú časť voličov. Samozrejme, každá vláda opakovane deklarovala aj potrebu zvyšovania pridanej hodnoty vo výrobnom reťazci, nutnosť vývoja našich vlastných nových technológií a investícií do vedy a výskumu.

Jeden z mála, ak nie jediný seriózny pokus o koncepčný prístup k transformácii nášho hospodárstva na znalostnú ekonomiku schopnú inovovať a vyvíjať vlastné technológie bol projekt Minerva z roku 2005.

Odvtedy stále počúvame, že iba montáž áut a výroba komponentov nám dobehnutie životnej úrovne bohatšej časti Európy neprinesie, že musíme zvýšiť výdavky na R&D a podporovať startupy.

Reálne sa však toho pre zmenu charakteru nášho hospodárskeho rastu veľa neurobilo. Prišla k nám štvrtá automobilka, ale v oblasti výdavkov na vedu a výskum dlhodobo zotrvávame na úplnom konci rebríčka EÚ s výrazne menej ako 1 % HDP, rovnako aj v počte patentov na milión obyvateľov.

Aj v končiacom sa rozpočtovom období EÚ bolo nad naše schopnosti zmysluplne využiť dostupné financie na podporu vedy a výskumu. A je aj dobre, že sme peniaze európskych daňovníkov nevyčerpali. Ak má byť jedinou motiváciou maximálne čerpanie, konečný efekt takej podpory je v lepšom prípade otázny.

Chcem však veriť, že ani politikom – aspoň tým súčasným, ktorí to so Slovenskom myslia úprimne – tento stav nie je ľahostajný. Verím, že v čase, keď nemyslia na boj s pandémiou (snáď sa to ešte dá), pozerajú za horizont zajtrajška a hľadajú systémové možnosti zlepšenia podpory inovácií či dokonca zmeny celého rastového modelu krajiny.

Vtedy sa zaväzujú, že budú presadzovať lepšiu a menšiu reguláciu a byrokraciu, podporu podnikania či ďalšiu digitalizáciu, investície do fyzickej infraštruktúry a menej rozvinutých regiónov.

Aj 30 dní môže nastaviť dlhodobú zmenu

Týždne, presnejšie 30 dní, počas ktorých sa nastavuje celé ďalšie desaťročie hospodárskeho smerovania krajiny, mohli byť aj tie posledné, počas ktorých sa pripravovalo práve predkladané programové vyhlásenie vlády.

Napríklad v prípade stanovenia a schválenia záväzných konkrétnych cieľov s presahom 2-3 volebných období ako zdvojnásobenie výdavkov na R&D do desiatich rokov, strojnásobenie aktuálneho počtu patentov na milión obyvateľov či merateľný cieľ na jedno volebné obdobie postúpiť v rebríčku výdavkov na R&D v rámci EÚ o takých 5 miest smerom hore. Žiaľ, nič podobné vo vládnom pláne nikto z čitateľov nenájde.

Ale nezúfajme. Vláda ešte môže prísť s novým ambicióznym programom zahrňujúcim obdobu spomenutých ukazovateľov, niečo v zmysle novej Minervy, predložiť ho na odbornú diskusiu a získať preň širokú spoločenskú podporu tak, aby bol napĺňaný aj ďalšími vládami.

Jednoducho, aby to nebola ďalšia typicky slovenská stratégia odsúdená, ako už toľkokrát, na neúspech. Takýto program – stanovený, schválený, záväzný a postupne napĺňaný – by našu krajinu presmeroval na udržateľnú rastovú trajektóriu a výrazne ovplyvnil hospodárske smerovanie na dlhé obdobie podobne, ako sa to udialo v iných úspešných krajinách.

Desať myšlienok pre úspešnú slovenskú inovačnú stratégiu

Predpokladajme, že sa zhodneme, že vláda by túto ambíciu mala mať. A práve oznámený zámer pripraviť Národný strategický plán pôjde, zdá sa, týmto smerom. V tejto ambícii bude vláda hlasno a opakovane povzbudzovaná aj odbornými kruhmi vrátane Americkej obchodnej komory v SR.

Dúfajme, že po skončení pandémie sa začne aj s jej serióznou prípravou. V tom prípade ponúkam niekoľko rád, na čo pamätať pri príprave takého zásadného dokumentu.

  1. Stratégiu nemôžu pripravovať iba ekonómovia a vládni úradníci, ktorí nemajú vlastnú osobnú praktickú skúsenosť s podnikaním, vytváraním a zavádzaním inovácií a nových technológií z korporátneho, startupového či vedeckého prostredia.
  2. Inšpirácia či kopírovanie úspešných príkladov, ako sú Silicon Valley, Singapur či Tel Aviv, t. j. svetových epicentier a symbolov podnikavosti, ktoré nesú znaky vládnych investícií, sa vôbec nemusí skončiť pozitívne. Je nutné pamätať, že popri každej úspešnej verejnej finančnej intervencii, ktorá priamo podporuje podnikanie, existuje veľa neúspešných snáh, ktoré stáli daňových poplatníkov nespočetné miliardy dolárov či eur, pričom takéto pokusy sú častejšie odsúdené na nezdar ako na úspech.
  3. Dôležitá je kultúra, ktorá žičí podnikavosti, inováciám a novým technológiam. Zdravá trúfalosť až drzosť (tí, ktorí bližšie poznajú tajomstvo startup národa, t. j. Izraela, poznajú aj výraz „chutzpah“ – smelosť) sú pre inovácie viac než žiadané. Slováci susedovi úspech veľmi nedoprajú. Bude preto potrebná aj dlhodobejšia práca v školách a celej spoločnosti tak, aby naše deti boli motivované viac sa pýtať, spochybňovať existujúce metódy, postupy, ale aj autority. Dôležité bude meniť aj naše spoločenské vzory. Vedci, inovátori, vynálezcovia či mladí úspešní startupisti u nás len zriedka patria medzi uznávané autority a idoly.
  4. Potrebujeme urobiť maximum pre dlhodobé budovanie 1-2 excelentných univerzít znesúcich najprísnejšie medzinárodné porovnanie, ktoré budú produkovať a rozvíjať talent tých najšikovnejších. Súkromný sektor takúto kvalitu dokáže veľmi oceniť. Britský premiér David Lloyd George v roku 1919 povedal, že „nemôžeme vládnúť impériu A1

    Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie