Nemci potupili Grékov ako Francúzi ich vo Versailles (reakcie na dohodu)

Bolo šesť hodín ráno, nad Bruselom začalo svitať a vyzeralo to, že pre Grécko zostáva iba jedno riešenie – odchod z eurozóny. Ako píše britský denník Financial Times, po celonočnom rokovaní vyzerali byť lídri v slepej uličke. Grécky premiér Alexis Tsipras a nemecká kancelárka Angela Merkelová to už chceli vzdať.

Obaja premiéri sa chystali odísť, keď ich Donald Tusk, predseda Európskej rady, zastavil. „Prepáčte, ale v žiadnom prípade neopustíte túto miestnosť,“ povedal podľa informácií denníka bývalý poľský premiér, ktorý má vo svojej pozícii na starosti práve vyjednávanie medzi krajinami.

„V jednom momente sme sa báli, že eurozóna môže stratiť krajinu, Grécko,“ povedal aj francúzsky prezident Francois Hollande.

Aby vôbec začali rokovať

Po ďalších hodinách (celkovo ich bolo 17) sa napokon lídri eurozóny dohodli. Grécko (aspoň nateraz) zostáva v eurozóne. O tretej pomoci za 82 až 86 miliárd eur na nasledujúce tri roky (ktorá podľa dokumentu nie je istá) však začne rokovať až po tom, čo prijme drastické reformy. Ešte tvrdšie ako tie, ktoré Gréci pred týždňom odmietli v referende.

Mnohí to volajú čiastočnou stratou suverenity. „Ukrižovali tam Tsiprasa,“ povedal podľa Financial Times jeden zo zdrojov.

Podľa maltského premiéra Josepha Muscata Atény nakoniec pristúpili takmer na všetko. Budú musieť reformovať dôchodky, liberalizovať pracovný trh, zvýšiť a zjednotiť DPH, predávať štátny majetok. Reštrukturalizácia gréckeho dlhu (177 percent HDP), ktorú chceli Gréci, príde na stôl podľa sedemstranového dokumentu, až keď pozitívne zhodnotia, že Gréci spravili reformy.

„Rozsah kapitulácie, ktorý vyžadujú od Atén, vyráža dych. Grécko v podstate žiadajú, aby sa vzdalo fiškálnej suverenity za to, aby mohlo zostať v eurozóne,“ komentovali samit analytici Oxford Economist.

Vysoký predstaviteľ z bankovej sféry pre BBC povedal, že ide o jeden z najtvrdších programov, aké kedy Medzinárodný menový fond zaviedol. „Vrátane najchudobnejších a rozvojových krajín,“ povedal reportérke BBC.

Jednou z kľúčových tém bol vznik privatizačného fondu, ktorý dostane na starosť sprivatizovať 50 miliárd eur. Predaj štátneho majetku chceli veritelia už dlhodobo, no za štyri roky získali z Grécka iba 7,3 miliardy eur.

Tsiprasovi sa podarilo vybojovať, že fond bude v Aténach, a nie v Luxembursku, ako chcelo Nemecko. Ale vyzerá to tak, že vláda naň nebude mať vplyv (má byť nezávislý). Predávať grécky majetok budú podľa dokumentu Gréci, no dohliadať na nich budú európske inštitúcie (ECB, Európska komisia). Kto bude vyberať vedenie fondu, nie je jasné. Z časti zisku sa má splatiť nová pôžička z eurovalu.

Ako Versaillská zmluva?

Marc Ostwald, stratég v ADM Investor Services, to aj z toho dôvodu označil za „horšiu dohodu ako Zmluvu z Versailles v roku 1919“. Mierová zmluva po prvej svetovej vojne prinútila Nemecko platiť vysoké vojnové reparácie a prispela tiež k nástupu Adolfa Hitlera k moci o vyše dekádu neskôr.

Keď sa na to na tlačovej konferencii novinári spýtali nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, prirovnanie odmietla. „Odmietam historické porovnania,“ povedala Merkelová podľa Guardianu.

Keď sa novinári spýtali Jeana-Clauda Junckera, či nestráca Grécko suverenitu, odpovedal stroho. „Povedali sme už pred referendom, že situácia bude oveľa horšia po ňom. A aj je,“ povedal šéf Európskej komisie podľa Guardianu. „Nemyslím si, že grécky národ bude ponížený, a nemyslím si, že iní Európania strácajú vieru. Je to typický európsky kompromis,“ dodal podľa Euractiv.

AGreekement

Nie všetci sa však na schválené požiadavky pozerajú rovnako. „Varufakis možno hazardoval, Tsipras a Syriza možno prehrali, ale Grécko môže napokon vyhrať. Grécko má príležitosť implementovať v rekordnom čase drastické reformy, ktoré zúfalo potrebuje a ktoré posledné vlády neboli schopné presadiť,“ myslí si podľa Guardianu Demetrios Efstathiou z banky ICBC Standard Bank.

Vzhľadom na predchádzajúci odpor gréckeho ľudu voči reformám, ktorý ukázali v januárovom zvolení strany Syriza aj počas referenda, si však mnohí myslia, že program sa nepodarí implementovať.

„Po prečítaní aGreekementu (dohoda – agreement – s Gréckom, ako ju nazval Donald Tusk, pozn. red.) neverím, že je nejaká šanca, že to vydrží do jesene,“ napísal napríklad na Twitteri Dan Alpert z investičnej banky Westwood Capital.