Smrť zo zúfalstva (o zaujímavej knihe o nebezpečnom trende v USA)
Autor je viceguvernérom NBS, text vyjadruje jeho osobný názor. Tento text prvý raz publikoval na svojom blogu.
Čítam knihu profesorov z Princetonu, Anne Casovej a Angusa Deatona, o smrti zo zúfalstva (Deaths of Despair). Veľmi zaujímavé a miestami až šokujúce čítanie. Prečo?
Ako ekonómovia sme si zvykli na to, že materiálna prosperita ide ruka v ruke s dlhším životom. Napríklad priemerný človek v Spojených štátoch žil pred 50 rokmi o osem rokov kratšie než v súčasnosti. Aby sme nechodili ďaleko, očakávaná dĺžka života (pri narodení) na Slovensku bola v roku 1985 približne sedemdesiat rokov, teraz je to viac ako 77.
V tejto súvislosti bolo prekvapivé, že v roku 2015 došlo k poklesu očakávanej dĺžky života v USA. Potom v roku 2016 znova a do tretice v roku 2017. Naposledy sme mohli vidieť podobnú smutnú „šnúru“ po španielskej chrípke v roku 1918. Čo sa deje?
Casová a Deaton poukazujú na nebezpečný fenomén: postupný nárast úmrtí na predávkovanie, zlyhanie pečene v súvislosti s alkoholom a na stúpajúci počet samovrážd. Tieto tri príčiny trefne nazývajú smrťou zo zúfalstva.
V roku 2017 sa život z týchto dôvodov skončil u 158-tisíc Američanov. Na porovnanie: to je zhruba toľko, ako doterajších obetí na koronavírus po celom svete (k 18. aprílu). Alebo ešte inak: podľa slov autorov sa počet obetí rovná následkom „pádu troch Boeingov 737 MAX z oblohy každý deň po celý rok“.
Hádam nemusím zdôrazniť, že ide o úplne zbytočné straty životov. Ale koho sa to týka? Utláčanej menšiny? Unudených boháčov? Slobodomyseľných mladíkov? Nie. Ide o strednú generáciu bielej (nehispánskej) komunity bez vysokoškolského vzdelania (menej ako bakalár). Je celkom zarážajúce, aké silné následky ukazuje nedostatok vzdelania na spoločnosť. Prečo?
Profesori poukazujú na viaceré súvislosti. Na mnohých grafoch ilustrujú otvárajúce sa nožnice medzi viac a menej vzdelanou bielou populáciou. Či už ide o výšku platov, šance na zamestnanosť, počet sobášov, počet detí v nekompletných rodinách, alebo aj o indikátory zdravia.
Moja interpretácia je, že pracujúcej triede väčšinového obyvateľstva sa ako keby rozpadol koncept života. Desaťročia stagnujúce platy, zlá rodinná situácia, miznúca perspektíva, chýbajúci pocit vlastnej dôležitosti. Sociálny kapitál sa niekde vytratil.
Ale zastavme sa na chvíľu. Prečo je smrť zo zúfalstva suverénne najviac viditeľná v USA? Veď globalizácia, robotizácia a nové spoločenské trendy sú viditeľné po celom svete? Autori hľadali odlišnosti a našli ich najmä v extrémne drahom a neefektívnom zdravotníctve v USA, v opiátovej kríze, vo vyšších príjmových rozdieloch (aj v dôsledku úspešného lobingu firiem), v absencii sociálnej siete a vo vyššom individualizme, čo, samozrejme, vytvára väčší tlak na jednotlivcov.
Z môjho pohľadu sú z knihy tri ponaučenia. Po prvé,
