Sever proti juhu. Európa zostáva rozdelenou

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Európa postupne odomyká svoju ekonomiku. Namiesto nakazených a mŕtvych začína rátať nezamestnaných a bankrotujúce podniky. Pohľad do budúcnosti mrazí. Situácia v Európskej únii je v ostrom kontraste s Čínou. Tam vláda možno nekonala podľa európskych štandardov liberálnej demokracie, ale zato energicky a kompetentne. Čínska ekonomika začína ožívať. V Európe sa dohadujeme o tom, či pád ekonomiky bude jedno- alebo až dvojciferný. Čo urobila Európska únia zle?

Predovšetkým toho urobila omnoho menej, ako mala. Aj to málo, čo podnikla, urobila váhavo a niekedy vyslovene zle. Nové vedenie Európskej komisie svoju funkciu nezvládlo. Komisia sa prizerala tomu, ako členské štáty pozatvárali hranice a starali sa len o seba. Namiesto koordinovaných krokov sa začali jednotlivé členské krajiny zachraňovať samy.

Bohaté štáty ako Nemecko a Francúzsko majú dosť prostriedkov na to, aby sa z krízy do niekoľkých rokov dostali. Pred Talianskom a Španielskom sa na obzore znovu vynára hrozba štátneho bankrotu. Jedinou ako-tak funkčnou európskou inštitúciou zostala Európska centrálna banka (ECB). A práve od nej sme sa dočkali ľadovej sprchy. Kým bývalý šéf ECB Mario Draghi vyhlásil, že euro zachráni, „nech sa deje čokoľvek“, novú šéfku ECB Christine Lagardeovú hrozba ekonomického kolapsu veľmi nevzrušila. Ešte v polovici marca tvrdila, že odpoveď na krízu musí byť „najmä fiškálna“. Rozumej: členské štáty si majú požičať peniaze na finančných trhoch a zachrániť sa, ako vedia.

Pandémia ukázala, aké dôležité je v čase kríz postupovať rýchlo a koordinovane. Čína a USA majú silné ústredné vlády a centrálne banky. Európska únia je konfederáciou (väčšinou rozhádaných) štátov s rozličnou úrovňou ekonomickej vyspelosti a rozdielnymi záujmami. Európsky sever (Francúzsko, Nemecko a Benelux, plus bohatí Škandinávci) sa na juh Európy díva s dešpektom. Všetci tí Taliani, Španieli, či nedajbože Gréci, by si len užívali slnko, more a dobré jedlo. Radšej sa zadlžujú, ako by tvrdo pracovali a šetrili si na horšie časy. Kultúrne rozdiely prispeli k tomu, že európski ministri financií nakoniec odmietli vydanie spoločných európskych dlhopisov, takzvaných korona bondov.

O čo išlo? Trh je nemilosrdný. Keď si investori myslia, že ste zlý dlžník, pýtajú od vás vyšší úrok. Taliansko si dnes na finančných trhoch požičiava za úrok o dve percentá vyšší ako Nemecko. Pri obrovskom objeme dlhu má preto aj omnoho vyššie náklady na platenie úrokov. Ak by krajiny eurozóny vydávali dlhopisy spoločne, úrok by bol nižší. Zarobili by na tom predovšetkým štáty ako Taliansko či Španielsko. Háčikom spoločných dlhopisov je, že pri prípadnom krachu Talianska by za jeho dlhy museli platiť aj Nemci, Holanďania či Slováci.

Spočíva problém juhu Európy v nejakej vrodenej lenivosti a neschopnosti šetriť? Pravda je taká, že aj v Taliansku a Grécku musíte na peniaze pracovať. A čo šetrenie? Po prvé, šetriť môžete, až keď máte z čoho. A po druhé, zo šetrenia ešte nik nezbohatol. Keď chce podnikateľ zbohatnúť, musí najprv investovať.

Problémom európskeho juhu sú hlavne neefektívna ekonomika a verejná správa. Bez reforiem nie je možné zvýšiť ekonomický výkon a uniknúť z dlhovej pasce. Nemci a Holanďania by so spoločnými dlhopismi súhlasili len vtedy, keby pri talianskom premiérovi sedel nemecký dozorca a určoval by, kam požičané peniaze pôjdu. Tak ako to bolo v Grécku, keď sa zachránilo pred kolapsom. Nemecko ponúklo, že juh Európy si môže požičiavať z Európskeho mechanizmu stability (ESM, u nás známeho ako „euroval“). Na použitie pôžičiek by však dozeral ESM. Taliansko tento návrh okamžite odmietlo. Chce peniaze, ale nie dozorcu za chrbtom. Národné štáty si žiarlivo strážia svoju finančnú suverenitu. Na spoločné európske dlhopisy a ich spoločné ručenie si teda ešte budeme musieť počkať. Európa teda aj naďalej zostane rozhádanou konfederáciou. Namiesto energickej a koordinovanej akcie bude reagovať sériou neskorých a kompromisných krokov.

Spoločná záchrana veľmi nefungovala. Európski lídri už radšej hovoria o spoločnom pláne na oživenie ekonomiky. V lete by mal dostať konkrétne kontúry. A na jeseň sa môžeme dočkať prvých krokov. Uvažuje sa, že namiesto spoločných dlhopisov by sa Únia dohodla na zvýšení spoločného rozpočtu, vrátane zdrojov pre Európske investičné a štrukturálne fondy. Namiesto návratných pôžičiek by teda najviac postihnuté krajiny dostali nenávratné granty. Tie by mohli použiť napríklad na výstavbu infraštruktúry, ktorá by naštartovala ekonomický rozvoj.

Znie to rozumne. O zanedbanej infraštruktúre toho vieme dosť aj na Slovensku. Uvažovaná pomoc by bola poskytnutá za určitých podmienok. Nové vedenie Európskej komisie chce tieto investície prednostne smerovať do zelenej ekonomiky a obnoviteľných zdrojov. Prečo nie? V týchto technológiách sú však silné najmä štáty ako Nemecko a Holandsko. Teda tie, ktoré budú na pomoc najviac prispievať. Zároveň tak podporia biznis pre svoje vlastné firmy. Česko napríklad okamžite vyhlásilo, že do zelenej ekonomiky musí patriť aj jadrová energia. Rakúsko o tom nechce ani počuť. Dohodnúť sa na pláne reštartu európskej ekonomiky asi nebude jednoduché.