Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na prvú pomoc štátu mnohí nedosiahnu. Musia si pomôcť sami

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Napriek tomu, že ministerstvo práce niekoľkokrát upravilo podmienky štyroch podporných schém prvej pomoci pre zamestnávateľov a SZČO, veľa ľudí napokon ostane bez pomoci.

To, že je príspevok štátu neprístupný mnohým podnikateľom (a nielen im) zasiahnutým následkami koronakrízy, potvrdzujú aj čísla. V týchto dňoch úrady informovali, že bolo podaných 42-tisíc žiadostí, no analýza vplyvov na podnikateľské prostredie k návrhu hovorí, že na pomoc by malo mať nárok až 73 024 zamestnávateľov a 271 752 SZČO.

Podnikatelia si myslia, že nestačí opatrenia schvaľovať, ale podmienky poskytovania pomoci bolo treba nastaviť tak, aby boli zrozumiteľné, administratívne jednoduché a prístupné čo najširšiemu počtu podnikateľov.

Ako ministerstvo práce menilo podmienky pomoci:

  • Od 21. apríla už neplatí pre zamestnávateľov (vrátane SZČO, ktorí sú zamestnávateľmi) podmienka, že podnik v ťažkostiach nemá nárok na štátny príspevok na zamestnancov (opatrenie č. 1 a č. 3)
  • Podmienku nebyť podnikom v ťažkostiach musí naďalej spĺňať SZČO, ak žiada o príspevok na seba, ale môže mať aj zamestnancov (opatrenie č. 2).
  • V opatrení č. 4 umožnil štát žiadať o príspevok aj SZČO, ktoré neplatia odvody, a jednoosobovým eseročkám.
  • Od 25. apríla môžete o príspevok požiadať aj vtedy, ak máte povolený splátkový kalendár na nezaplatené dane, odvody alebo na záväzky voči úradu práce. O príspevok môže požiadať aj ten, kto nemá za február 2020 zaplatené dane, odvody. Podrobnosti sú uvedené v pomôcke k vypĺňaniu žiadosti pre priznanie príspevku.
  • Dohodárov štát nerieši v 4. opatrení pomoci. V piatok 30. apríla zverejnilo ministerstvo práce podmienky pomoci z humanitárneho fondu ministerstva na SOS dávku.
  • Príspevok prvej pomoci pre zamestnávateľov a SZČO sa mal zdaňovať. Ministerstvo financií pripraví novelu zákona o dani z príjmov, v ktorej túto pomoc vyjme zo zdanenia. Vyplatené príspevky prvej pomoci sa nebudú pokladať za príjem pri výpočte poklesu tržieb. Ak budete žiadať o príspevok za apríl, do výpočtu vám nevstupuje príspevok, ktorý vám vyplatili za marec.

Pomoc pre SZČO bez príjmov

Za pochodu sa menili podmienky priznávania príspevku pre SZČO. Keďže mnohí malí podnikatelia bez zamestnancov nemohli žiadať o pomoc z opatrenia č. 2, lebo si neplatili sociálne odvody, ministerstvo práce spustilo opatrenie č. 4. Malo ísť o finančnú pomoc pre SZČO, ktoré nespĺňali doterajšie podmienky.

Príspevok vo výške 210 eur mesačne (za marec 105 eur) môže získať SZČO, ak z dôvodu krízovej situácie nevykonáva činnosť, nemá príjem, a to zo samostatnej zárobkovej činnosti alebo z akejkoľvek inej činnosti, ktorá podlieha dani z príjmov fyzickej osoby.

Aj pri opatrení č. 4 platí podmienka, aby SZČO nebola v ťažkostiach. Môže však byť zamestnávateľom, avšak žiada o príspevok na seba. Môže mať nedoplatky na daniach alebo odvodoch.

Podmienkou pomoci je v opatrení č.  4 to, že SZČO prerušila vykonávanie/prevádzkovanie svojej činnosti a nepozastavila alebo nezrušila oprávnenie (živnosť) na jej vykonávanie/prevádzkovanie. Taktiež platí, že nesmie mať od 13. 3. žiaden iný príjem, pričom nárok sa preukazuje čestným vyhlásením.
Problémom však je, že SZČO nemôže čerpať žiadnu formu dôchodku, nemocenskej dávky, pomoci v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok, dávky v nezamestnanosti, príspevok na opatrovanie alebo obdobnú podobu dávok zo zahraničia.

Takto nastavené podmienky veľmi zúžili počet žiadateľov. Vylučujúcou podmienkou pre opatrenie č. 2 a aj č. 4 je, že o príspevok môže požiadať len SZČO, ktorá začala prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. februáru.

Ďalšou skupinou žiadateľov sú jednoosobové s.r.o. Podmienkou pomoci je, že musia byť jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej zisk po zdanení za posledné ukončené účtovné obdobie nepresiahol 9 600 eur a jej kumulatívny obrat bol minimálne 2 400 eur. Zároveň ako konatelia v tejto spoločnosti nesmú byť jej zamestnancom a taktiež nemôžu byť spoločníkom v inej s.r. o.

A pre tých ostatných

Pre dohodárov a aj pre tých ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nespĺňajú žiadnu kategóriu pomoci zo strany štátu, rezort takisto už spustil pomoc (opatrenie č. 5). Zverejnil na webe www.pomahameludom.sk formulár žiadosti. Pomoc pôjde z humanitárneho fondu a cez SOS dávku.

Dotácia sa poskytuje v sume 210 eur mesačne pre jedného žiadateľa. Za mesiac marec je výška dávky 105 eur. Žiadosť je veľmi jednoduchá, treba v nej uviesť len osobné údaje.

Dotáciu nedostane ten, kto poberá starobný, predčasný či invalidný dôchodok, dávku nemocenského zabezpečenia či dávku v hmotnej núdzi. Nárok na ňu nemá ani občan, ktorý dostáva rodičovský príspevok alebo príspevok na opatrovanie.

Súčasťou žiadosti je aj čestné vyhlásenie, v ktorom žiadateľ napríklad deklaruje, že sa voči nemu nevedie výkon rozhodnutia, ktorým je napríklad exekúcia.

Vyplnenú a podpísanú žiadosť občan musí poslať na adresu: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, odbor rozpočtu a financovania, Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava. Výnimočne možno žiadosť odovzdať aj v podateľni ministerstva.

Dotácia sa poskytuje za každý mesiac, v ktorom sú splnené podmienky, a to aj vtedy, ak sú tieto podmienky splnené len za časť mesiaca, najmenej však 15 kalendárnych dní (v mesiaci marec 10 kalendárnych dní).

Žiadosť za marec a apríl je potrebné predložiť do 15. mája. Schválenie alebo neschválenie dotácie sa žiadateľovi neoznamuje, táto informácia bude uvedená v zozname zverejnenom ministerstvom na webe www.employment.sk. Peniaze pošle ministerstvo práce na účet uvedený v žiadosti.

Kto si musí pomôcť sám

Medzi SZČO, ktoré sa od štátu pomoci nedočkajú, bude patriť aj Martin, ktorý podniká. Prvá pomoc pre zamestnancov, podnikateľov a živnostníkov je podľa neho nedostatočná.

„Každé opatrenie je plné nezmyselných a často až absurdných podmienok, z ktorých vyplýva, že veľká časť ľudí, podnikateľov a SZČO na ňu ani nemá nárok. Takže o akej pomoci sa tu bavíme? Nehovoriac o tom, že všetko trvá príliš dlho, čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť, že už bude pre veľa ľudí neskoro,“ hodnotí pomoc štátu Martin.

Vyše dvoch rokov je SZČO a je to jeho jediný zdroj príjmu. Pre rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva SR nemôže vykonávať svoju činnosť alebo len veľmi obmedzene. Nechcel doma čakať so založenými rukami na zázrak. Preto si od 3. apríla našiel prácu na trvalý pracovný pomer, aby mal aspoň nejaký príjem, pretože má malé dieťa a hypotéku.

Išlo o krízové riešenie, práca je slabšie ohodnotená a nepokryje mu ani 50 % príjmov ako SZČO. Potom vláda vyšla so záchrannými opatreniami, myslel si, že bude môcť požiadať o príspevok podľa opatrenia č. 2 – Pokles tržieb pre SZČO. Tu však narazil na podmienku, že SZČO, ktorá má súbežne uzatvorený pracovný pomer, nemá nárok na získanie príspevku.

Podmienka sa mu nepáči. „Platiť odvody súčasne ako zamestnanec a aj SZČO musím, ale na príspevok nárok už nemám? Teraz za apríl mám platiť odvody ako SZČO z toho mála, čo zarobím ako zamestnanec, a ako SZČO nezarobím teraz ani na tie odvody,“ hovorí Martin.

„Z podpory vypadli aj občianske združenia. Ak ste ich zamestnancom, nemáte nárok na nič. Ďalším problémom sú nájmy, ktoré sú účtované v plnej výške. Prenajímateľ sa odvoláva, že vláda nepomohla doteraz ani jemu,“ upozornila Jana.

Jozef vlani zmaturoval. Dňa 5. februára si založil živnosť a do konca februára vystavil svoju prvú faktúru a 16. marca dostal na účet svoj prvý podnikateľský zárobok. V marci a ani vo februári pre koronakrízu podnikať nemohol.

Aj Jozef bude patriť k tým, ktorým štát nepomôže. Nemôže požiadať o pomoc ani z opatrenia č. 2 a ani č. 4, pretože tu je aj podmienka, že žiadateľom o príspevok môže byť len SZČO, ktorá začala prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. februáru.

Soňa upozornila, že ani jedno z opatrení sa nevzťahuje na pracovného asistenta, takže títo ľudia zostanú bez práce. „A SZČO so zdravotným postihnutím majú veľký problém, lebo ak ukončia dohodu s pracovným asistentom, po kríze zase budú nanovo musieť žiadať o pracovného asistenta, čo je zase strata času minimálne 30 dní. Pracovní asistenti si platia odvody do sociálnej aj zdravotnej poisťovne a zostali bez pomoci. Odvody zaplatiť musia, ale pomoc žiadna,“ upozornila Soňa.

Problém má aj Martin. „Ako firma máme síce nárok na zaplatenie miezd niektorých zamestnancov, no na základe aktuálnej legislatívy máme pár problémov.“ Ide o nonstop krčmu, ktorá zamestnáva 6 zamestnancov na pracovnú zmluvu. Štyroch zamestnancov im štát zaplatí, dvoch, keďže majú pracovné zmluvy až od 5. 3. 2020, nie. Zákon hovorí o poskytovaní pomocí iba na zamestnancov zamestnaných do 1. 3. 2020.

„Od začiatku podnikania v decembri 2019 pritom platíme odvody za 6 zamestnancov a zamestnávame 6 ľudí, ale k dátumu 5. 3. nastali personálne zmeny a dvaja noví zamestnanci majú nové zmluvy k tomuto dátumu. Zároveň úplná hlúposť sú podmienky na umožnenie odkladu platenia odvodov.

Od roku 2000 som konateľ aj spoločník jednej s. r. o., o ktorú sa starám. Podnikala vo viacerých oblastiach, no boli aj mesiace, keď bola nečinná. Napríklad za január až november 2019 bol jej príjem 100 eur za poskytovanie služieb.

Od decembra 2019 sme spustili novú prevádzku a v marci 2020 bola naša tržba za 12 dní, kedy sme mohli byť otvorení, 6 500 eur. Avšak podľa zákona, keďže v marci 2019 firma podnikala, hoci tržby boli v tom mesiaci 100 eur, musíme porovnávať pokles tržieb marec 2019 a 2020. Podľa toho nám tržby stúpli.

Ale keď porovnáme február 2020 (tržba 20 000 eur) a marec 2020 (tržba 6 500 eur), je jasné, že v aktuálnej situácii a prevádzke ide o prepad tržieb. Takéto porovnanie nám však zákon nedovoľuje.“ vysvetlil Martin nevýhodný výpočet tržieb, ktorý ich poškodí.

„Naozaj sme našich zamestnancov chceli udržať a neprepustiť. Lenže je naozaj nemožné garantovať, že zamestnanca neprepustíme 3 mesiace po poskytnutí pomoci. Preto sme o pomoc ani nepožiadali a zamestnancov prepustili,“ hovorí Maja.

Má malú gastroprevádzku v nákupnom centre, ktoré od nej požaduje úhradu nájomného aj spoločných nákladov, hoci je zatvorené. „Gastro má príliš malú maržu, aby sme mali vytvorenú rezervu. Navyše sme mali nakúpené zásoby, ktoré sa pokazili, a pritom ich bolo treba zaplatiť… Skúšali sme aspoň donášku, je to pre nás a našich zákazníkov úplne neznámy segment a tržby nám nepokryli ani len denné náklady na energie. Ak aj po skončení opatrení opäť otvoríme, netušíme, či prevádzku budeme vôbec schopní udržať. Tak ako sa máme zaviazať k tomu, že zamestnancov 3 mesiace po neprepustíme?“ pýta sa Maja.

Viac problémov ako pomoci? 

Slovenský živnostenský zväz v liste ministrovi práce tvrdí, že výška príspevkov poskytovaných prostredníctvom projektu na udržanie zamestnanosti pre SZČO, ktoré si neplatili sociálne odvody (opatrenie č. 4), je taká nízka, že v konečnom dôsledku nerieši ťažké životné situácie týchto osôb, postihnutých úplným výpadkom príjmov. Opatrenie nie je určené SZČO, ktoré začali podnikať tento rok a čerpajú tzv. odvodové prázdniny. Keďže nevedia preukázať pokles tržieb, pretože len rozbiehajú svoje podnikanie, nemôžu čerpať príspevok ani z opatrenia č. 2.

Mätúce sú podľa zástupcov živnostníkov aj úľavy odvodov. Kým za marec umožnil štát odklad platieb sociálnych a zdravotných odvodov na júl 2020 pre firmy postihnuté poklesom tržieb o viac ako 40 %, za apríl 2020 zmenil prístup a umožnil odpustenie odvodov pre tých podnikateľov, ktorí mali zatvorené prevádzky aspoň 15 dní.

Limitujúce je aj to, že odložené odvody nemôžu SZČO splácať postupne napríklad do konca budúceho roka.

Petra Satinová, právnička Centra lepšej regulácie, ktoré funguje pod Slovak Business Agency, hovorí, že inak dobre mienená a smerovaná štátna pomoc má aj svoje problémy. Technické a procesné nedokonalosti podľa nej spôsobujú, že sa tieto nástroje z dôvodu administratívnej náročnosti viac kritizujú ako oceňujú.

Problémom je príliš odborná terminológia, ktorá je skôr právnická ako určená podnikateľskej verejnosti. Pri nej treba myslieť napríklad aj na kaderníčky či remeselníkov.

Formuláre a texty  na samotných webstránkach neprepustaj.sk a pomahameludom.sk nie sú príliš „user-friendly“. Štát by ich mal sfunkčniť. „A to si žiada spoluprácu úradníkov s aktivistami z digitálneho prostredia, ktorí sa na formuláre budú pozerať z pohľadu podnikateľa a nie cez vyhlášky a paragrafy,“ hodnotí Satinová.

Ďalším problémom sú za pochodu sa meniace podmienky pomoci. „Žiadatelia by mali byť nejako upozorňovaní na tieto zmeny, lebo ak sa raz kvalifikujú ako neoprávnení a medzitým sa podmienky zmenia, šanca dozvedieť sa o tom je malá a čas bez finančných prostriedkov im plynie,“ pripomína právnička.

Pomalá je aj reakcia pracovníkov úradov práce, ktorí volajú na osobný podpis žiadateľov a postupujú podľa zaužívaných pravidiel. Tie si však táto mimoriadna situácia vyžaduje zmeniť.

Satinová oceňuje, že sa zvýšila základná sadzba príspevku pre SZČO. O príspevok sa už môže uchádzať aj ten, kto dlhy na odvodoch alebo daniach spláca formou splátkových kalendárov. Na druhej strane právnička poukazuje na to, že pri splátkových kalendároch sa neupravili štandardné pravidlá, ktoré vyžadujú najskôr 40 % dlžoby uhradiť. Týka sa to napríklad Sociálnej poisťovne.

„To je v tejto situácii pre mnohých podnikateľov nemožné a tým sa im dvere pred splátkovým kalendárom zatvárajú. Čiže úmysel bol dobrý, ale nedotiahli sa detaily,“ hovorí Satinová. Riešením by bolo podľa nej nepodmieňovať súhlas so splátkovým kalendárom splatením určitého podielu sumy, čím aj poisťovňa vytvorí príležitosť na splatenie starého dlhu a zároveň jej budú plynúť odvody aj za budúce mzdy, ktoré bude môcť zamestnávateľ vyplácať aj vďaka príspevku od štátu.

Dnes na DennikE.sk

Do finále výberu šéfa dotačnej agentúry sa prebojoval aj manažér najväčšieho vlastníka viníc v krajine

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Do finále výberu šéfa dotačnej agentúry sa prebojoval manažér najväčšieho vlastníka viníc v krajine aj lobistka agropodnikateľov, ktorá sa v Česku stala známa vďaka tomu, že ju vláda Andreja Babiša pretláčala do európskych poradných orgánov cez posty určené neziskovému sektoru.

Ako to bude vyzerať v pondelok v obchodoch? Návaly by obchodníkov prekvapili, o e-shopy sa neboja

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Internetoví predajcovia zatiaľ nepociťujú nižší záujem o nákupy pred pondelkovým otvorením kamenných obchodov. „Ľudia si už zvykli nakupovať online, a čím dlhšie opatrenia trvajú, tým viac si zákazníci e-shopov na ne zvykajú,“ hovorí riaditeľ Heureky Tomáš Braverman.

Minúta po minúte

Ant Group skúma, ako by sa mohol jej zakladateľ Jack Ma zbaviť svojho podielu a kontroly nad ňou. Čínski regulátori totiž údajne signalizovali, že to by mohlo ukončiť vyšetrovanie operácií firmy, uviedla agentúra Reuters.

Odvolávala sa na zdroj blízky regulačným úradom a dva zdroje blízke Ant Group.

Ant Group, ktorá je fintech divíziou gigantu Alibaba, sa podľa nariadenia čínskej centrálnej banky (PBOC) musí pretransformovať na finančný holding. Predtým dostal materský koncern Alibaba rekordnú pokutu 18,3 miliardy jüanov (2,34 miliardy eur) za porušenie protimonopolných pravidiel. Tieto opatrenia sú súčasťou sprísňovania regulácie odvetvia nazývaného platformová ekonomika.

Aktuálna diskusia s regulačnými orgánmi sa týka budúcnosti kontroly nad Ant Group, ktorú má Ma prostredníctvom komplikovanej štruktúry investičných nástrojov. Wall Street Journal predtým priniesol správu, že Ma údajne v novembri na stretnutí s regulátormi ponúkol, že časť kontroly nad Ant Group prenechá čínskej vláde.

Predstavitelia PBOC a finančného regulačného úradu CBIRC od januára do marca separátne rokovali s Jackom Ma a Ant Group, pričom sa hovorilo aj o možnosti odchodu miliardára zo spoločnosti. Ant Group odmieta, že sa vôbec uvažovalo o predaji podielu jej zakladateľa.

Zatiaľ nie je jasné, či Ant Group a Ma pristúpia na túto možnosť. Podľa jedného zo zdrojov Ant Group dúfa, že Maov podiel v hodnote niekoľkých miliárd dolárov by mohli kúpiť jej existujúci investori alebo investori Alibaba Group Holding bez zapojenia externej entity.

Podľa druhého zdroja však regulátori jasne povedali, že Ma nemôže predať svoj podiel žiadnej blízkej firme ani jednotlivcovi a musí zo spoločnosti úplne odísť. Ďalšou možnosťou je údajne prevod jeho podielu ma investora spojeného so štátom. Akýkoľvek krok si bude vyžadovať schválenie Pekingu, uviedli oba zdroje.

Peking vlani v novembri prekvapivo zrušil vstup Ant Group na burzu len niekoľko dní pred jeho plánovaným uskutočnením. Očakávaná prvotná emisia (IPO) mala mať hodnotu až 37 miliárd USD (31 miliárd eur).

Podľa dohody s regulátormi sa Ant Group zmení na finančnú holdingovú spoločnosť, čo je krok, ktorý podľa expertov zníži ziskovosť a hodnotu firmy. Finančný holding totiž podlieha prísnejšej regulácii, podobne ako banky. Ant Group bude musieť napríklad plniť prísnejšie požiadavky a mať väčšiu likviditu.

Dohodu v pondelok oznámil viceguvernér PBOC Pchan Kung-šeng po stretnutí čínskych regulačných orgánov pre banky a cenné papiere s predstaviteľmi Ant Group. (tasr)

Existuje riziko, že Taliansko zmešká termín na predloženie finálneho plánu obnovy Európskej komisii. Brusel totiž nie je spokojný s niektorými aspektmi prezentovaných návrhov, uviedla agentúra Reuters.

Odvolala sa na dva zdroje oboznámené so záležitosťou. „Komisia je nespokojná s plánom obnovy v jeho aktuálnej podobe,“ uviedol jeden zo zdrojov agentúry Reuters, ktorý vzhľadom na citlivosť záležitosti chcel zostať v anonymite. Podľa zdroja by premiér Mario Draghi mal predložiť konečný plán v polovici mája, ale zrejme bude potrebný dlhší čas na vyriešenie námietok EK.

Najväčšou obavou Bruselu je nedostatočná konkretizácia, ako bude plán manažovaný po jeho schválení Európskou úniou, rovnako ako nejasnosti týkajúce sa podstaty niektorých načrtnutých reforiem vrátane reformy súdneho systému. Druhý zdroj uviedol, že Brusel požaduje zmeny v pláne, ktoré vyžadujú čas, a že by po ich zapracovaní mohol byť predložený v polovici mája.

Hovorca premiéra Draghiho razantne odmietol nedodržanie termínu. „Plán predložíme 30. apríla,“ uviedol. Podľa hovorcu ministerstva financií „cieľom zostáva predloženie návrhu 30. apríla“. Meškanie by bolo ranou pre Draghiho, ktorý sa na čelo vlády dostal pred dvomi mesiacmi s úlohou doladiť plán obnovy pripravený predchádzajúcou vládou.

Všetkých 27 členských štátov EÚ pracuje na svojich národných plánoch, v ktorých majú formulovať, ako chcú minúť svoj podiel z fondu obnovy EÚ, ktorého celkový objem predstavuje 750 miliárd eur.

Taliansko môže dostať z fondu vyše 200 miliárd eur vo forme dotácií a lacných úverov, najviac z krajín Únie. Peniaze sa budú uvoľňovať postupne v priebehu šiestich rokov.

EK nekomentovala taliansky plán. Podľa hovorkyne EK chápe, že formulácia plánu obnovy je náročná pre všetky vlády, ktoré sa aktuálne sústreďujú na boj s pandémiou ochorenia covid-19. Plány by mali byť predložené 30. apríla, ale niektoré krajiny zrejme budú potrebovať o niekoľko týždňov viac.

Podpredseda EK Valdis Dombrovskis v piatok uviedol, že niektoré krajiny zmeškajú termín na predloženie národných plánov obnovy, nešpecifikoval však, ktoré krajiny. (tasr)

Cena bitcoinu v noci na dnešok prudko klesla – z viac než 60 000 dolárov až do blízkosti 52 000 dolárov. Neskôr časť strát zmazala a krátko pred 8.00 h sa pohybovala okolo 55 900 dolárov, vyplýva z údajov špecializovaného webu CoinDesk.

Za posledných 24 hodín tak strácala viac ako desať percent.

Presný dôvod náhleho prepadu nie je jasný. CoinDesk však dodal, že k nemu mohli prispieť špekulácie, podľa ktorých sa americké ministerstvo financií chystá obviniť niekoľko finančných inštitúcií z prania špinavých peňazí prostredníctvom kryptomien.

Tento týždeň sa cena bitcoinu vyšplhala na rekordných takmer 65 000 dolárov. Záujem o bitcoin podľa analytikov podporil vstup najväčšej americkej kryptomenovej burzy Coinbase na akciový trh Nasdaq. V piatok však cenu bitcoinu zasiahla správa, že sa turecká centrálna banka rozhodla zakázať platby v kryptomenách. (čtk)

V pondelok otvárame, ale rady pred výkladmi nečakám, hovorí manažér obchodu s obuvou

Marek Čachan, foto N - Tomáš Grečko
Marek Čachan, foto N – Tomáš Grečko

V pondelok sa otvárajú obchody, ale centrá budú prázdnejšie, hluchejšie, mŕtvejšie než pred pandémiou, odhaduje Marek Čachan, manažér značky Office Shoes pre slovenský, český a poľský trh. „Nemyslím, že budeme mať rady pred výkladmi a nebudeme vedieť, čo skôr robiť.“

Japonská spoločnosť Renesas Electronics dnes obnovila produkciu vo svojej továrni na polovodiče. Jej marcový požiar prehĺbil celosvetový nedostatok čipov používaných v automobiloch či spotrebnej elektronike.

Závod na severovýchode Japonska zasiahol požiar 19. marca. Firme sa výrobu v továrni podarilo obnoviť o dva dni skôr, než sa predpokladalo. Dve tretiny výroby závodu tvoria čipy pre automobilový priemysel.

Šéf firmy Renesas Hidetoši Šibata po požiari uviedol, že výroba v továrni by sa mala obnoviť počas jedného mesiaca. Upozornil však, že návrat výroby na úrovne z obdobia pred požiarom môže trvať až 120 dní. (čtk, reuters)

Sulík súhlasí s vyplatením jednorazového príspevku na nezaopatrené dieťa, no podľa neho by to malo byť cielené opatrenie. „Vznikne pracovná skupina, ktorá pripraví návrh,“ povedal v RTVS. Hovorí sa o príspevku 300 eur. Podľa Pellegriniho by sa mal vyplatiť na každé nezaopatrené dieťa.

Počet cestujúcich na viedenskom letisku v marci opäť klesol, oproti minulému roku bol nižší o 73,3 percenta. Tento marec letisko Schwechat využilo 215-tisíc cestujúcich, vlani ich v rovnakom čase bolo približne 800-tisíc a v roku 2019 až 2,4 milióna.

S prvou vlnou infekcie v Európe v marci 2020 letisko prvýkrát pocítilo ekonomické dôsledky pandémie. Odvtedy sa počty cestujúcich pohybujú výrazne pod predkrízovou úrovňou. Letecká doprava je jednou z najpostihnutejších branží a mnohí zamestnanci pracujú vyše roka v režime kurzarbeit.

Rovnaká situácia je aj na letiskách Malta a Košice, ktoré patria spoločnosti Flughafen Wien AG. Na Malte v marci medziročne klesol počet cestujúcich o 81,1 % a v Košiciach o 77,3 %. (tasr)

Domácnosti v eurozóne počas pandémie ušetrili, ale veľké nákupy neplánujú. Problémom však je, že najviac peňazí naakumulovali tí spotrebitelia, ktorí majú tendencie peniaze skôr hromadiť, ako utrácať.

Podľa analytikov banky Barclays sa tzv. pandemické úspory koncentrujú predovšetkým v domácnostiach bohatších starších Európanov, ktorí uviazli doma bez možnosti zájsť si do reštaurácie alebo na dovolenku. V ich prípade je menšia pravdepodobnosť, že začnú viac míňať aj na veľké položky na rozdiel od mladších ľudí.

Pri posudzovaní tempa zotavovania najvyspelejších ekonomík je pritom rozhodujúce, či práve táto skupina spotrebiteľov využije svoju slobodu a začne viac míňať. Európa má totiž najväčšiu skupinu obyvateľov stredného veku spomedzi všetkých regiónov sveta.

Hromada peňazí, ktorá by sa mohla uvoľniť spolu s blokádami, je obrovská. Barclays odhaduje naakumulované úspory na 600 miliárd eur, koncentrujú sa však najmä v rukách konzervatívnych obyvateľov, čo vrhá tieň na ich odblokovanie.

Podľa nemeckej Deutsche Bank by uvoľnenie úspor mohlo pridať zhruba 1 percentuálny bod k hospodárskemu rastu regiónu v roku 2021, ktorý Medzinárodný menový fond predpovedá na úrovni 4,4 %.

Ekonóm spoločnosti UBS Dean Turner sa domnieva, že výdavky domácností sa budú „významnou mierou“ podieľať na tzv. postpandemickom oživení, pričom očakáva ich rast v tomto roku o 2,9 %.

Eurozóna potrebuje nové stimuly, pretože zotavovanie jej ekonomiky zaostáva za USA a Čínou v dôsledku doposiaľ pomalého očkovania. (tasr)

Rado Baťo: Matovičovi neustúpim ani o krok, miesto posielania kytíc manželke by sa ho mali koaliční politici zbaviť

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Rado Baťo hovorí, že Igorovi Matovičovi neústupi ani o krok a ani sa mu neospravedlní za vyjadrenia na jeho adresu. Koaličným politikom odkazuje, že namiesto posielania kytíc jeho manželke by sa mali Matoviča okamžite zbaviť.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať