Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na prvú pomoc štátu mnohí nedosiahnu. Musia si pomôcť sami

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Napriek tomu, že ministerstvo práce niekoľkokrát upravilo podmienky štyroch podporných schém prvej pomoci pre zamestnávateľov a SZČO, veľa ľudí napokon ostane bez pomoci.

To, že je príspevok štátu neprístupný mnohým podnikateľom (a nielen im) zasiahnutým následkami koronakrízy, potvrdzujú aj čísla. V týchto dňoch úrady informovali, že bolo podaných 42-tisíc žiadostí, no analýza vplyvov na podnikateľské prostredie k návrhu hovorí, že na pomoc by malo mať nárok až 73 024 zamestnávateľov a 271 752 SZČO.

Podnikatelia si myslia, že nestačí opatrenia schvaľovať, ale podmienky poskytovania pomoci bolo treba nastaviť tak, aby boli zrozumiteľné, administratívne jednoduché a prístupné čo najširšiemu počtu podnikateľov.

Ako ministerstvo práce menilo podmienky pomoci:

  • Od 21. apríla už neplatí pre zamestnávateľov (vrátane SZČO, ktorí sú zamestnávateľmi) podmienka, že podnik v ťažkostiach nemá nárok na štátny príspevok na zamestnancov (opatrenie č. 1 a č. 3)
  • Podmienku nebyť podnikom v ťažkostiach musí naďalej spĺňať SZČO, ak žiada o príspevok na seba, ale môže mať aj zamestnancov (opatrenie č. 2).
  • V opatrení č. 4 umožnil štát žiadať o príspevok aj SZČO, ktoré neplatia odvody, a jednoosobovým eseročkám.
  • Od 25. apríla môžete o príspevok požiadať aj vtedy, ak máte povolený splátkový kalendár na nezaplatené dane, odvody alebo na záväzky voči úradu práce. O príspevok môže požiadať aj ten, kto nemá za február 2020 zaplatené dane, odvody. Podrobnosti sú uvedené v pomôcke k vypĺňaniu žiadosti pre priznanie príspevku.
  • Dohodárov štát nerieši v 4. opatrení pomoci. V piatok 30. apríla zverejnilo ministerstvo práce podmienky pomoci z humanitárneho fondu ministerstva na SOS dávku.
  • Príspevok prvej pomoci pre zamestnávateľov a SZČO sa mal zdaňovať. Ministerstvo financií pripraví novelu zákona o dani z príjmov, v ktorej túto pomoc vyjme zo zdanenia. Vyplatené príspevky prvej pomoci sa nebudú pokladať za príjem pri výpočte poklesu tržieb. Ak budete žiadať o príspevok za apríl, do výpočtu vám nevstupuje príspevok, ktorý vám vyplatili za marec.

Pomoc pre SZČO bez príjmov

Za pochodu sa menili podmienky priznávania príspevku pre SZČO. Keďže mnohí malí podnikatelia bez zamestnancov nemohli žiadať o pomoc z opatrenia č. 2, lebo si neplatili sociálne odvody, ministerstvo práce spustilo opatrenie č. 4. Malo ísť o finančnú pomoc pre SZČO, ktoré nespĺňali doterajšie podmienky.

Príspevok vo výške 210 eur mesačne (za marec 105 eur) môže získať SZČO, ak z dôvodu krízovej situácie nevykonáva činnosť, nemá príjem, a to zo samostatnej zárobkovej činnosti alebo z akejkoľvek inej činnosti, ktorá podlieha dani z príjmov fyzickej osoby.

Aj pri opatrení č. 4 platí podmienka, aby SZČO nebola v ťažkostiach. Môže však byť zamestnávateľom, avšak žiada o príspevok na seba. Môže mať nedoplatky na daniach alebo odvodoch.

Podmienkou pomoci je v opatrení č.  4 to, že SZČO prerušila vykonávanie/prevádzkovanie svojej činnosti a nepozastavila alebo nezrušila oprávnenie (živnosť) na jej vykonávanie/prevádzkovanie. Taktiež platí, že nesmie mať od 13. 3. žiaden iný príjem, pričom nárok sa preukazuje čestným vyhlásením.
Problémom však je, že SZČO nemôže čerpať žiadnu formu dôchodku, nemocenskej dávky, pomoci v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok, dávky v nezamestnanosti, príspevok na opatrovanie alebo obdobnú podobu dávok zo zahraničia.

Takto nastavené podmienky veľmi zúžili počet žiadateľov. Vylučujúcou podmienkou pre opatrenie č. 2 a aj č. 4 je, že o príspevok môže požiadať len SZČO, ktorá začala prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. februáru.

Ďalšou skupinou žiadateľov sú jednoosobové s.r.o. Podmienkou pomoci je, že musia byť jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej zisk po zdanení za posledné ukončené účtovné obdobie nepresiahol 9 600 eur a jej kumulatívny obrat bol minimálne 2 400 eur. Zároveň ako konatelia v tejto spoločnosti nesmú byť jej zamestnancom a taktiež nemôžu byť spoločníkom v inej s.r. o.

A pre tých ostatných

Pre dohodárov a aj pre tých ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nespĺňajú žiadnu kategóriu pomoci zo strany štátu, rezort takisto už spustil pomoc (opatrenie č. 5). Zverejnil na webe www.pomahameludom.sk formulár žiadosti. Pomoc pôjde z humanitárneho fondu a cez SOS dávku.

Dotácia sa poskytuje v sume 210 eur mesačne pre jedného žiadateľa. Za mesiac marec je výška dávky 105 eur. Žiadosť je veľmi jednoduchá, treba v nej uviesť len osobné údaje.

Dotáciu nedostane ten, kto poberá starobný, predčasný či invalidný dôchodok, dávku nemocenského zabezpečenia či dávku v hmotnej núdzi. Nárok na ňu nemá ani občan, ktorý dostáva rodičovský príspevok alebo príspevok na opatrovanie.

Súčasťou žiadosti je aj čestné vyhlásenie, v ktorom žiadateľ napríklad deklaruje, že sa voči nemu nevedie výkon rozhodnutia, ktorým je napríklad exekúcia.

Vyplnenú a podpísanú žiadosť občan musí poslať na adresu: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, odbor rozpočtu a financovania, Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava. Výnimočne možno žiadosť odovzdať aj v podateľni ministerstva.

Dotácia sa poskytuje za každý mesiac, v ktorom sú splnené podmienky, a to aj vtedy, ak sú tieto podmienky splnené len za časť mesiaca, najmenej však 15 kalendárnych dní (v mesiaci marec 10 kalendárnych dní).

Žiadosť za marec a apríl je potrebné predložiť do 15. mája. Schválenie alebo neschválenie dotácie sa žiadateľovi neoznamuje, táto informácia bude uvedená v zozname zverejnenom ministerstvom na webe www.employment.sk. Peniaze pošle ministerstvo práce na účet uvedený v žiadosti.

Kto si musí pomôcť sám

Medzi SZČO, ktoré sa od štátu pomoci nedočkajú, bude patriť aj Martin, ktorý podniká. Prvá pomoc pre zamestnancov, podnikateľov a živnostníkov je podľa neho nedostatočná.

„Každé opatrenie je plné nezmyselných a často až absurdných podmienok, z ktorých vyplýva, že veľká časť ľudí, podnikateľov a SZČO na ňu ani nemá nárok. Takže o akej pomoci sa tu bavíme? Nehovoriac o tom, že všetko trvá príliš dlho, čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť, že už bude pre veľa ľudí neskoro,“ hodnotí pomoc štátu Martin.

Vyše dvoch rokov je SZČO a je to jeho jediný zdroj príjmu. Pre rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva SR nemôže vykonávať svoju činnosť alebo len veľmi obmedzene. Nechcel doma čakať so založenými rukami na zázrak. Preto si od 3. apríla našiel prácu na trvalý pracovný pomer, aby mal aspoň nejaký príjem, pretože má malé dieťa a hypotéku.

Išlo o krízové riešenie, práca je slabšie ohodnotená a nepokryje mu ani 50 % príjmov ako SZČO. Potom vláda vyšla so záchrannými opatreniami, myslel si, že bude môcť požiadať o príspevok podľa opatrenia č. 2 – Pokles tržieb pre SZČO. Tu však narazil na podmienku, že SZČO, ktorá má súbežne uzatvorený pracovný pomer, nemá nárok na získanie príspevku.

Podmienka sa mu nepáči. „Platiť odvody súčasne ako zamestnanec a aj SZČO musím, ale na príspevok nárok už nemám? Teraz za apríl mám platiť odvody ako SZČO z toho mála, čo zarobím ako zamestnanec, a ako SZČO nezarobím teraz ani na tie odvody,“ hovorí Martin.

„Z podpory vypadli aj občianske združenia. Ak ste ich zamestnancom, nemáte nárok na nič. Ďalším problémom sú nájmy, ktoré sú účtované v plnej výške. Prenajímateľ sa odvoláva, že vláda nepomohla doteraz ani jemu,“ upozornila Jana.

Jozef vlani zmaturoval. Dňa 5. februára si založil živnosť a do konca februára vystavil svoju prvú faktúru a 16. marca dostal na účet svoj prvý podnikateľský zárobok. V marci a ani vo februári pre koronakrízu podnikať nemohol.

Aj Jozef bude patriť k tým, ktorým štát nepomôže. Nemôže požiadať o pomoc ani z opatrenia č. 2 a ani č. 4, pretože tu je aj podmienka, že žiadateľom o príspevok môže byť len SZČO, ktorá začala prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. februáru.

Soňa upozornila, že ani jedno z opatrení sa nevzťahuje na pracovného asistenta, takže títo ľudia zostanú bez práce. „A SZČO so zdravotným postihnutím majú veľký problém, lebo ak ukončia dohodu s pracovným asistentom, po kríze zase budú nanovo musieť žiadať o pracovného asistenta, čo je zase strata času minimálne 30 dní. Pracovní asistenti si platia odvody do sociálnej aj zdravotnej poisťovne a zostali bez pomoci. Odvody zaplatiť musia, ale pomoc žiadna,“ upozornila Soňa.

Problém má aj Martin. „Ako firma máme síce nárok na zaplatenie miezd niektorých zamestnancov, no na základe aktuálnej legislatívy máme pár problémov.“ Ide o nonstop krčmu, ktorá zamestnáva 6 zamestnancov na pracovnú zmluvu. Štyroch zamestnancov im štát zaplatí, dvoch, keďže majú pracovné zmluvy až od 5. 3. 2020, nie. Zákon hovorí o poskytovaní pomocí iba na zamestnancov zamestnaných do 1. 3. 2020.

„Od začiatku podnikania v decembri 2019 pritom platíme odvody za 6 zamestnancov a zamestnávame 6 ľudí, ale k dátumu 5. 3. nastali personálne zmeny a dvaja noví zamestnanci majú nové zmluvy k tomuto dátumu. Zároveň úplná hlúposť sú podmienky na umožnenie odkladu platenia odvodov.

Od roku 2000 som konateľ aj spoločník jednej s. r. o., o ktorú sa starám. Podnikala vo viacerých oblastiach, no boli aj mesiace, keď bola nečinná. Napríklad za január až november 2019 bol jej príjem 100 eur za poskytovanie služieb.

Od decembra 2019 sme spustili novú prevádzku a v marci 2020 bola naša tržba za 12 dní, kedy sme mohli byť otvorení, 6 500 eur. Avšak podľa zákona, keďže v marci 2019 firma podnikala, hoci tržby boli v tom mesiaci 100 eur, musíme porovnávať pokles tržieb marec 2019 a 2020. Podľa toho nám tržby stúpli.

Ale keď porovnáme február 2020 (tržba 20 000 eur) a marec 2020 (tržba 6 500 eur), je jasné, že v aktuálnej situácii a prevádzke ide o prepad tržieb. Takéto porovnanie nám však zákon nedovoľuje.“ vysvetlil Martin nevýhodný výpočet tržieb, ktorý ich poškodí.

„Naozaj sme našich zamestnancov chceli udržať a neprepustiť. Lenže je naozaj nemožné garantovať, že zamestnanca neprepustíme 3 mesiace po poskytnutí pomoci. Preto sme o pomoc ani nepožiadali a zamestnancov prepustili,“ hovorí Maja.

Má malú gastroprevádzku v nákupnom centre, ktoré od nej požaduje úhradu nájomného aj spoločných nákladov, hoci je zatvorené. „Gastro má príliš malú maržu, aby sme mali vytvorenú rezervu. Navyše sme mali nakúpené zásoby, ktoré sa pokazili, a pritom ich bolo treba zaplatiť… Skúšali sme aspoň donášku, je to pre nás a našich zákazníkov úplne neznámy segment a tržby nám nepokryli ani len denné náklady na energie. Ak aj po skončení opatrení opäť otvoríme, netušíme, či prevádzku budeme vôbec schopní udržať. Tak ako sa máme zaviazať k tomu, že zamestnancov 3 mesiace po neprepustíme?“ pýta sa Maja.

Viac problémov ako pomoci? 

Slovenský živnostenský zväz v liste ministrovi práce tvrdí, že výška príspevkov poskytovaných prostredníctvom projektu na udržanie zamestnanosti pre SZČO, ktoré si neplatili sociálne odvody (opatrenie č. 4), je taká nízka, že v konečnom dôsledku nerieši ťažké životné situácie týchto osôb, postihnutých úplným výpadkom príjmov. Opatrenie nie je určené SZČO, ktoré začali podnikať tento rok a čerpajú tzv. odvodové prázdniny. Keďže nevedia preukázať pokles tržieb, pretože len rozbiehajú svoje podnikanie, nemôžu čerpať príspevok ani z opatrenia č. 2.

Mätúce sú podľa zástupcov živnostníkov aj úľavy odvodov. Kým za marec umožnil štát odklad platieb sociálnych a zdravotných odvodov na júl 2020 pre firmy postihnuté poklesom tržieb o viac ako 40 %, za apríl 2020 zmenil prístup a umožnil odpustenie odvodov pre tých podnikateľov, ktorí mali zatvorené prevádzky aspoň 15 dní.

Limitujúce je aj to, že odložené odvody nemôžu SZČO splácať postupne napríklad do konca budúceho roka.

Petra Satinová, právnička Centra lepšej regulácie, ktoré funguje pod Slovak Business Agency, hovorí, že inak dobre mienená a smerovaná štátna pomoc má aj svoje problémy. Technické a procesné nedokonalosti podľa nej spôsobujú, že sa tieto nástroje z dôvodu administratívnej náročnosti viac kritizujú ako oceňujú.

Problémom je príliš odborná terminológia, ktorá je skôr právnická ako určená podnikateľskej verejnosti. Pri nej treba myslieť napríklad aj na kaderníčky či remeselníkov.

Formuláre a texty  na samotných webstránkach neprepustaj.sk a pomahameludom.sk nie sú príliš „user-friendly“. Štát by ich mal sfunkčniť. „A to si žiada spoluprácu úradníkov s aktivistami z digitálneho prostredia, ktorí sa na formuláre budú pozerať z pohľadu podnikateľa a nie cez vyhlášky a paragrafy,“ hodnotí Satinová.

Ďalším problémom sú za pochodu sa meniace podmienky pomoci. „Žiadatelia by mali byť nejako upozorňovaní na tieto zmeny, lebo ak sa raz kvalifikujú ako neoprávnení a medzitým sa podmienky zmenia, šanca dozvedieť sa o tom je malá a čas bez finančných prostriedkov im plynie,“ pripomína právnička.

Pomalá je aj reakcia pracovníkov úradov práce, ktorí volajú na osobný podpis žiadateľov a postupujú podľa zaužívaných pravidiel. Tie si však táto mimoriadna situácia vyžaduje zmeniť.

Satinová oceňuje, že sa zvýšila základná sadzba príspevku pre SZČO. O príspevok sa už môže uchádzať aj ten, kto dlhy na odvodoch alebo daniach spláca formou splátkových kalendárov. Na druhej strane právnička poukazuje na to, že pri splátkových kalendároch sa neupravili štandardné pravidlá, ktoré vyžadujú najskôr 40 % dlžoby uhradiť. Týka sa to napríklad Sociálnej poisťovne.

„To je v tejto situácii pre mnohých podnikateľov nemožné a tým sa im dvere pred splátkovým kalendárom zatvárajú. Čiže úmysel bol dobrý, ale nedotiahli sa detaily,“ hovorí Satinová. Riešením by bolo podľa nej nepodmieňovať súhlas so splátkovým kalendárom splatením určitého podielu sumy, čím aj poisťovňa vytvorí príležitosť na splatenie starého dlhu a zároveň jej budú plynúť odvody aj za budúce mzdy, ktoré bude môcť zamestnávateľ vyplácať aj vďaka príspevku od štátu.

Dnes na DennikE.sk

Online predaj je ekologickejší než kamenné obchody. Môže to byť pravda?

Ilustračné foto - Unsplash.com
Ilustračné foto – Unsplash.com

Online nakupovanie je spojené s nižšími emisiami než nákupy v obchodoch, tvrdí spoločnosť Prologis, odvoláva sa na americkú štúdiu. Tá však analyzuje iba poslednú časť cesty od obchodníka k zákazníkovi a neuvádza všetky scenáre, vďaka ktorým by mohli byť emisie ešte nižšie.

Minúta po minúte

Rada Európy žiada prísnejšiu reguláciu technológií rozpoznávania ľudskej tváre, chce tak zabrániť porušeniu ochrany osobných údajov a práva na súkromie. Rada odporučila, aby s cieľom zabrániť možnej diskriminácie zakázali niektoré aplikácie.

V novom súbore usmernení určených vládam, parlamentom a podnikom Rada Európy navrhla, aby bolo úplne zakázané použitie technológií rozpoznávania tváre pri prieskumoch zameraných na určenie farby pleti, náboženského alebo iného presvedčenia, pohlavia, rasového a etnického pôvodu osoby, veku, či zdravotného alebo sociálneho stavu ľudí.

Tento zákaz by sa podľa 47-člennej celoeurópskej organizácie mal uplatňovať aj na technológie na automatické rozpoznávanie emócií a nálad, ktoré môžu byť použité na zistenie osobnostných čŕt, vnútorných pocitov, stavu duševného zdravia alebo pri zamestnancoch na zistenie úrovne ich angažovanosti.

Podľa správy Rady Európy to predstavuje významné riziká v oblastiach ako zamestnávanie ľudí, prístup k poisteniu či v procese vzdelávania.

V usmerneniach RE sa uvádza, že je potrebná demokratická diskusia o používaní technológií rozpoznávania tváre na verejných miestach a na školách s ohľadom na ich „dotieravosť“ – a prípadne treba hovoriť aj o zavedení moratória na tento typ technológií až do vykonania ďalšej analýzy.

Rada Európy zdôraznila, že používanie skrytých technológií rozpoznávania tváre zo strany orgánov činných v trestnom konaní bude prijateľné, iba ak je to nevyhnutné a primerané, napríklad pri podstatných hrozbách pre verejnú bezpečnosť.

Súkromné spoločnosti by nemali mať povolenie používať tieto technológie napríklad v nákupných centrách či na svoje marketingové alebo vlastné bezpečnostné účely. (tasr)

Viacerí poslanci sa zhodli, že pitná voda by mala ostať v správe štátu a mala by sa ochrániť pred privatizáciou a možným biznisom. Tvrdia, že ak by do vlastníctva vstupovali rôzne finančné skupiny, mohlo by to ohroziť i získavanie eurofondov.

Zhodli sa na tom v rámci diskusii k novele zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Milan Potocký (OĽaNO) predložil pozmeňujúci návrh k novele, ktorým sa má definovať ochrana majetkovej účasti obcí a krajov vo verejných vodovodoch a kanalizáciách pred exekučným konaním.

Peter Cmorej (SaS) súhlasí s potrebou ochrany vodovodov, vie si ale predstaviť, že v budúcnosti by sa mohol umožniť vstup súkromníkov do vodárenských spoločností s jasnými pravidlami. Potocký uviedol, že novelou reagujú na prax a chcú zabrániť postupnej privatizácii vodárenských spoločností.

Dodal, že ak by do vlastníctva vstupovali rôzne finančné skupiny, mohlo by to ohroziť i získavanie eurofondov. Tie označil za kľúčové pre rozvoj vodovodnej infraštruktúry. Pozmeňujúcim návrhom chce posunúť účinnosť novely z januára tohto roka na marec.

Vysvetlil, že pôvodne plánovali novelou stanoviť, aby akcie a majetkovú účasť mohol mať aj štát. To chcú z návrhu vypustiť a ponechať tam len kraje a obce.

Zároveň sa má jasne stanoviť, že ich majetková účasť vo verejných vodovodoch a kanalizáciách nemôže byť predmetom exekučného konania. Ozrejmil, že doteraz zákon ochraňoval len obce, preto chcú doplniť aj samosprávne kraje.

Nezaradený poslanec Miroslav Suja sa pýtal, v akom prípade budú môcť obce a kraje nakladať s akciami vo vodárenských spoločnostiach, či s nimi nebudú môcť nakladať vôbec. Potocký vysvetlil, že ich budú môcť previesť len na inú obec, samosprávny kraj či vodárenskú spoločnosť. Tvrdí, že cieľom je zabrániť manipulácii s cenou pitnej vody v prípade, ak by sa tieto spoločnosti dostali do súkromných rúk rôznych špekulantov.

Cmorej poznamenal, že legislatívna rada vlády nebola nadšená z obmedzovania prevoditeľnosť akcií vodárenských spoločností. Myslí si ale, že verejný záujem v tomto prípade treba uprednostniť.

Upozornil, že do budúcna by nebolo zlé umožniť do takýchto spoločností vstup aj súkromným investorom, no s jasnými pravidlami.

Poukázal na to, že vo viacerých vodárenských spoločnostiach je množstvo akcionárov s minimom akcií, ktorí často rezignovali na výkon svojich práv a dlhodobo nebolo možné riešiť napríklad zmeny vedenia. (tasr)

Úrad verejného zdravotníctva začne konanie proti kúpeľom Aphrodite Rajecké Teplice. Hrozí im pokuta až 20-tisíc eur za to, že mali hostí aj bez zdravotnej indikácie. To je podľa opatrení zakázané.

Počet patentových prihlášok sa na Slovensku vlani podľa úradu priemyselného vlastníctva znížil o 4 %. Zároveň sa zdvihol počet prihlášok úžitkových vzorov, ochranných známok a dizajnov.

Aké čísla zverejnil úrad

  • Počet patentových prihlášok klesol vlani z 234 na 225 (–3,8 %).
  • Prihlášok úžitkových vzorov pribudlo z 325 na 390 (+20,0 %).
  • Prihlášky ochranných známok rástli z 2878 na 2999 (+4,2 %).
  • Počet prihlášok dizajnov stúpol zo 109 na 148 (+35,8 %). (e, tasr)

Prípad poradcu premiéra so státisícmi eur z eurofondov ukazuje na ešte väčší problém u Budaja. Minister životného prostredia sa najprv dotácií pre premiérovho spolupracovníka zastal, po týždni oznámil, že ich nedostane. Pavol Kalinský ich získal pre združenie, ktoré zatiaľ nič neurobilo.

Jána Budaja dosadil do vlády Igor Matovič. Premiérov poradca Pavol Kalinský získal dotácie cez Slovenskú agentúru životného prostredia, ktorá patrí pod Budaja. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jána Budaja dosadil do vlády Igor Matovič. Premiérov poradca Pavol Kalinský získal dotácie cez Slovenskú agentúru životného prostredia, ktorá patrí pod Budaja. Foto N – Tomáš Benedikovič

Tržby EasyJetu za tri mesiace do decembra klesli medziročne o 88 % na 165 miliónov libier. Aerolínie varovali, že v dôsledku slabého záujmu o lietanie zostanú do marca na 10 % kapacity spred roka. Reagujú na vývoj pandémie v Európe.

Počet pasažierov EasyJetu za 1. finančný štvrťrok spadol medziročne o 87 %, náklady bez započítania paliva firma znížila o zhruba polovicu. Ušetrila na letiskových poplatkoch, údržbe či personáli. Od septembra do konca vlaňajška využívala 18 % kapacít.

Kríza na britskom trhu, ktorý je pre EasyJet najväčším, sa ďalej prehĺbila, keďže vláda prijala nové opatrenia na obmedzenie cestovania. Pasažieri musia zdôvodňovať, prečo odchádzajú z krajiny. Už skôr boli zavedené testy na covid-19 pred odjazdom a k tomu povinná karanténa.

Viac o EasyJete:

  • Financie dopravcu začiatkom mesiaca výrazne posilnil nový 5-ročný úver v objeme 1,87 miliardy dolárov.
  • EasyJet už skôr požiadal o hotovosť akcionárov a uviedol, že zruší 30 % pracovných miest.
  • Spoločnosť predala desiatky lietadiel a v dôsledku pandémie sa vlani prvý raz vo svojej 25-ročnej histórii prepadla do straty. (čtk, reuters)

Ekonomická nálada v EÚ aj eurozóne sa v januári zhoršila, menej priaznivé sú v dôsledku pandémie i vyhliadky zamestnanosti. V pravidelnej správe to uviedla Európska komisia.

Vzhľadom na pokračujúce uzávery vo väčšine členských krajín a súvisiace obmedzenia ekonomických aktivít je horšia nálada v službách, maloobchode aj medzi spotrebiteľmi.

  • Index ekonomickej nálady pre EÚ za január klesol o 0,6 na 91,2 bodu a za eurozónu o 0,9 na 91,5 bodu. Výsledok je lepší ako očakávania analytikov, ktorí v prípade eurozóny rátali s poklesom na 89,5 bodu.
  • Poklesu celkovej nálady nezabránilo ani zlepšenie v priemysle.
  • Index očakávaní pri zamestnanosti za Úniu klesol o 1,3 na 90 bodov a za eurozónu sa znížil o 1,6 na 88,8 bodu. (čtk)

Toyota do roku 2025 zvýši svoj náskok pred VW na pozícii najväčšej svetovej automobilky, prognózuje IHS Markit. Pomôže jej aj väčšia orientácia na Spojené štáty a Áziu, ktoré pandémia zasiahla miernejšie než európsky trh.

Japonská automobilka sa vrátila na čelo svetového pelotónu po piatich rokoch. Nemecký koncern predbehla v predaji o zhruba 220-tisíc áut. VW vlani spadol odbyt o 15 %, Toyota si pohoršila „len“ o 11 %. Svetový trh sa podľa odhadu IHS Markit zosunul o 14 %.

Globálny automobilový trh poznačila pandémia. Z kľúčových odbytísk to najviac pocítila Európa, kde predaj klesol o 24 % na menej ako 10 miliónov áut. VW je jednotkou na európskom trhu so štvrtinovým podielom. Toyota má približne 5 % a je silnejšie zastúpená v USA, kde trh vlani spadol o 15 %.

Aký je výhľad

Podľa prognózy IHS Markit sa VW tento rok vráti na pozíciu lídra, no len dočasne. Od roku 2022 má mať navrch opäť Toyota, čo sa nezmení do roku 2025.

Analytik IHS Markit Yoshiaki Kawano hovorí, že Toyota bude naďalej ťažiť zo silného predaja na kľúčových trhoch v USA a Japonsku. Na najväčšom svetovom trhu v Číne by mala byť zdatným hráčom a dodávať viac elektromobilov a SUV.

IHS odhaduje, že napriek súčasnému nedostatku čipov, ktorý brzdí výrobu áut, sa tento rok predá vo svete 84,4 milióna kusov po vlaňajších 76,8 milióna. Do roku 2025 by mal trh narásť na 94,8 milióna áut. (bloomberg, e)

Štát bude môcť ľahšie odpúšťať pokuty či úroky za oneskorené daňové priznania alebo daňové platby. Parlament v zrýchlenom režime schválil novelu daňového poriadku. Podrobnosti upraví vláda v nariadení.

Podľa schváleného pozmeňovacieho návrhu bude okrem toho môcť správca dane povoliť odklad platenia dane alebo splátky za podmienok, ktoré určí finančné riaditeľstvo.

Ministerstvo financií opatrenie zdôvodňovalo zhoršujúcou sa situáciou počas pandémie. Okrem iného argumentovalo, že len finančná správa by za porušenia daňových predpisov počas koronakrízy mala uložiť sankcie za 25 miliónov eur.

Okrem toho viacerí občania potrebujú obciam a mestám do 1. februára doručiť daňové priznanie k nehnuteľnosti.

Štát vlani odkladal počas koronakrízy termín podávania daňových priznaní k dani z príjmov z tradičného marca na jeseň. Za nesplnenie povinností však nastupujú automaticky úroky, v menšej miere sa to deje aj v prípade, že daňové úrady odobria splátkový kalendár.

Podrobnejšie písal o týchto pravidlách Denník E na jeseň:

Parlament bude rozhodovať v skrátenom konaní o zmenách, ktoré môžu niektorým podnikateľom a zamestnancom znížiť dane. Za daňovo uznateľné sa budú považovať aj výdavky na testovanie v podnikoch a do príjmov na vznik nároku na daňový bonus sa bude rátať aj pandemická pomoc od štátu.

Zmeny schválila v stredu vláda, parlament bude o nich definitívne rozhodovať na prebiehajúcej schôdzi.

Akcie v Číne sa dnes výrazne oslabili, hlavný index utrpel najvýraznejší pokles za vyše pol roka. Trh nadviazal na vývoj amerických akcií, ktoré zaznamenali najhlbší prepad za tri mesiace. Oslabovali sa aj tituly na ďalších trhoch v Ázii.

„Okrem varovania čínskej centrálnej banky o nadhodnotení aktív viedli k poklesu akcií v Číne a Hongkongu obavy z ďalšieho predaja za účelom zníženia dlhu,“ uviedol analytik Ken Cheung z hongkonskej banky Mizuno. Tieto obavy môžu odrádzať od prílivu kapitálu na čínske akciové trhy.

Ako sa hýbali akcie:

  • Index CSI 300, ktorý zahŕňa akcie najväčších firiem na burzách v Šanghaji a Šen-čene, odpísal 2,73 % na 5377,14 bodu. Je to najväčší prepad od vlaňajšieho 24. júla.
  • Hlavný index šanghajskej burzy Shanghai Composite stratil 1,9 % a uzavrel na 3505,18 bodu. Vrátil sa na hodnotu zo začiatku roka a tiež zaznamenal najprudší pokles od 24. júla.
  • Index Hang Seng, ktorý je hlavným ukazovateľom cenového vývoja na burze v Hongkongu, sa oslabil o 2,55 % na 28 550,77 bodu.
  • Z ďalších ázijských trhov hlavný index japonských akcií Nikkei 225 klesol o 1,53 % na 28 197,42 bodu. V minulých dňoch sa pritom pohyboval na maximách za 30 rokov.
  • Index Kospi burzy v Soule odpísal 1,7 % a uzavrel na hodnote 3069,05 bodu. (čtk)

Ministerstvo hospodárstva chce spolu s daniarmi preveriť všetky podnety týkajúce sa pomoci s nájomným. Na možné podvody upozorňovala Transparency International, pochybnosti mala pri dotáciách za 1,4 milióna eur.

Kontrola bude podľa ministerstva prebiehať v najbližších mesiacoch. Podnety sa podľa ministra Richarda Sulíka (SaS) týkajú niekoľkých desiatok subjektov z celkového počtu 20-tisíc. „Ak došlo v niektorých prípadoch k podvodnému konaniu, subjekt vyzveme na vrátenie peňazí a podáme trestné oznámenie,“ dodal Sulík.

„Zameriame sa na to, či poskytnutá dotácia je v súlade s tým, čo podnikateľ deklaruje voči finančnej správe, a či prenajímateľ zaplatené nájomné riadne zdanil,“ uviedol prezident finančnej správy Jiří Žežulka.

Pomoc s nájomným za obdobie koronakrízy môže dosiahnuť 50 % zo sumy, podmienkou však je, aby rovnakú zľavu dal aj prenajímateľ.

Transparency upozorňovala napríklad na prípad hotela v Prievidzi, kde bola pomoc s nájomným vzhľadom na ročné náklady neúmerne vysoká.

Nálada v slovenskej ekonomike sa výraznejšie zhoršila. Indikátor v januári klesol na 80,6 bodu, čo je najmenej od vlaňajšieho júna. Nerástla ani jedna zo zložiek ukazovateľa – dôvera v priemysle, službách, stavebníctve, obchode a spotrebe.

Informoval o tom štatistický úrad, ktorý zmenil metodiku výpočtu. Indikátor sa už neudáva ako trojmesačný kĺzavý priemer, ale ako mesačný.

Na prelome rokov aj v januári vláda ďalej sprísňovala zákaz vychádzania. Na Silvestra rozhodla o obmedzení viacerých výnimiek a od 27. januára je potrebný negatívny test aj na cestu do práce.

Ako klesol ukazovateľ

  • Priemer sa zhoršil o 4,8 bodu z decembrových 85,4 bodu.
  • Od vlaňajšej januárovej hodnoty 99,2 bodu spred pandémie je už indikátor značne vzdialený.
  • Pesimizmus rástol najmä v sektore služieb, v menšej miere však aj medzi spotrebiteľmi, v priemysle a v sektore obchodu. (e, čtk)

Pozn. V úvode sme opravili nesprávnu informáciu, že indikátor klesol tretí mesiac v rade.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať