Denník N

Na prvú pomoc štátu mnohí nedosiahnu. Musia si pomôcť sami

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Napriek tomu, že ministerstvo práce niekoľkokrát upravilo podmienky štyroch podporných schém prvej pomoci pre zamestnávateľov a SZČO, veľa ľudí napokon ostane bez pomoci.

To, že je príspevok štátu neprístupný mnohým podnikateľom (a nielen im) zasiahnutým následkami koronakrízy, potvrdzujú aj čísla. V týchto dňoch úrady informovali, že bolo podaných 42-tisíc žiadostí, no analýza vplyvov na podnikateľské prostredie k návrhu hovorí, že na pomoc by malo mať nárok až 73 024 zamestnávateľov a 271 752 SZČO.

Podnikatelia si myslia, že nestačí opatrenia schvaľovať, ale podmienky poskytovania pomoci bolo treba nastaviť tak, aby boli zrozumiteľné, administratívne jednoduché a prístupné čo najširšiemu počtu podnikateľov.

Ako ministerstvo práce menilo podmienky pomoci:

  • Od 21. apríla už neplatí pre zamestnávateľov (vrátane SZČO, ktorí sú zamestnávateľmi) podmienka, že podnik v ťažkostiach nemá nárok na štátny príspevok na zamestnancov (opatrenie č. 1 a č. 3)
  • Podmienku nebyť podnikom v ťažkostiach musí naďalej spĺňať SZČO, ak žiada o príspevok na seba, ale môže mať aj zamestnancov (opatrenie č. 2).
  • V opatrení č. 4 umožnil štát žiadať o príspevok aj SZČO, ktoré neplatia odvody, a jednoosobovým eseročkám.
  • Od 25. apríla môžete o príspevok požiadať aj vtedy, ak máte povolený splátkový kalendár na nezaplatené dane, odvody alebo na záväzky voči úradu práce. O príspevok môže požiadať aj ten, kto nemá za február 2020 zaplatené dane, odvody. Podrobnosti sú uvedené v pomôcke k vypĺňaniu žiadosti pre priznanie príspevku.
  • Dohodárov štát nerieši v 4. opatrení pomoci. V piatok 30. apríla zverejnilo ministerstvo práce podmienky pomoci z humanitárneho fondu ministerstva na SOS dávku.
  • Príspevok prvej pomoci pre zamestnávateľov a SZČO sa mal zdaňovať. Ministerstvo financií pripraví novelu zákona o dani z príjmov, v ktorej túto pomoc vyjme zo zdanenia. Vyplatené príspevky prvej pomoci sa nebudú pokladať za príjem pri výpočte poklesu tržieb. Ak budete žiadať o príspevok za apríl, do výpočtu vám nevstupuje príspevok, ktorý vám vyplatili za marec.

Pomoc pre SZČO bez príjmov

Za pochodu sa menili podmienky priznávania príspevku pre SZČO. Keďže mnohí malí podnikatelia bez zamestnancov nemohli žiadať o pomoc z opatrenia č. 2, lebo si neplatili sociálne odvody, ministerstvo práce spustilo opatrenie č. 4. Malo ísť o finančnú pomoc pre SZČO, ktoré nespĺňali doterajšie podmienky.

Príspevok vo výške 210 eur mesačne (za marec 105 eur) môže získať SZČO, ak z dôvodu krízovej situácie nevykonáva činnosť, nemá príjem, a to zo samostatnej zárobkovej činnosti alebo z akejkoľvek inej činnosti, ktorá podlieha dani z príjmov fyzickej osoby.

Aj pri opatrení č. 4 platí podmienka, aby SZČO nebola v ťažkostiach. Môže však byť zamestnávateľom, avšak žiada o príspevok na seba. Môže mať nedoplatky na daniach alebo odvodoch.

Podmienkou pomoci je v opatrení č.  4 to, že SZČO prerušila vykonávanie/prevádzkovanie svojej činnosti a nepozastavila alebo nezrušila oprávnenie (živnosť) na jej vykonávanie/prevádzkovanie. Taktiež platí, že nesmie mať od 13. 3. žiaden iný príjem, pričom nárok sa preukazuje čestným vyhlásením.
Problémom však je, že SZČO nemôže čerpať žiadnu formu dôchodku, nemocenskej dávky, pomoci v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok, dávky v nezamestnanosti, príspevok na opatrovanie alebo obdobnú podobu dávok zo zahraničia.

Takto nastavené podmienky veľmi zúžili počet žiadateľov. Vylučujúcou podmienkou pre opatrenie č. 2 a aj č. 4 je, že o príspevok môže požiadať len SZČO, ktorá začala prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. februáru.

Ďalšou skupinou žiadateľov sú jednoosobové s.r.o. Podmienkou pomoci je, že musia byť jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej zisk po zdanení za posledné ukončené účtovné obdobie nepresiahol 9 600 eur a jej kumulatívny obrat bol minimálne 2 400 eur. Zároveň ako konatelia v tejto spoločnosti nesmú byť jej zamestnancom a taktiež nemôžu byť spoločníkom v inej s.r. o.

A pre tých ostatných

Pre dohodárov a aj pre tých ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nespĺňajú žiadnu kategóriu pomoci zo strany štátu, rezort takisto už spustil pomoc (opatrenie č. 5). Zverejnil na webe www.pomahameludom.sk formulár žiadosti. Pomoc pôjde z humanitárneho fondu a cez SOS dávku.

Dotácia sa poskytuje v sume 210 eur mesačne pre jedného žiadateľa. Za mesiac marec je výška dávky 105 eur. Žiadosť je veľmi jednoduchá, treba v nej uviesť len osobné údaje.

Dotáciu nedostane ten, kto poberá starobný, predčasný či invalidný dôchodok, dávku nemocenského zabezpečenia či dávku v hmotnej núdzi. Nárok na ňu nemá ani občan, ktorý dostáva rodičovský príspevok alebo príspevok na opatrovanie.

Súčasťou žiadosti je aj čestné vyhlásenie, v ktorom žiadateľ napríklad deklaruje, že sa voči nemu nevedie výkon rozhodnutia, ktorým je napríklad exekúcia.

Vyplnenú a podpísanú žiadosť občan musí poslať na adresu: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, odbor rozpočtu a financovania, Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava. Výnimočne možno žiadosť odovzdať aj v podateľni ministerstva.

Dotácia sa poskytuje za každý mesiac, v ktorom sú splnené podmienky, a to aj vtedy, ak sú tieto podmienky splnené len za časť mesiaca, najmenej však 15 kalendárnych dní (v mesiaci marec 10 kalendárnych dní).

Žiadosť za marec a apríl je potrebné predložiť do 15. mája. Schválenie alebo neschválenie dotácie sa žiadateľovi neoznamuje, táto informácia bude uvedená v zozname zverejnenom ministerstvom na webe www.employment.sk. Peniaze pošle ministerstvo práce na účet uvedený v žiadosti.

Kto si musí pomôcť sám

Medzi SZČO, ktoré sa od štátu pomoci nedočkajú, bude patriť aj Martin, ktorý podniká. Prvá pomoc pre zamestnancov, podnikateľov a živnostníkov je podľa neho nedostatočná.

„Každé opatrenie je plné nezmyselných a často až absurdných podmienok, z ktorých vyplýva, že veľká časť ľudí, podnikateľov a SZČO na ňu ani nemá nárok. Takže o akej pomoci sa tu bavíme? Nehovoriac o tom, že všetko trvá príliš dlho, čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť, že už bude pre veľa ľudí neskoro,“ hodnotí pomoc štátu Martin.

Vyše dvoch rokov je SZČO a je to jeho jediný zdroj príjmu. Pre rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva SR nemôže vykonávať svoju činnosť alebo len veľmi obmedzene. Nechcel doma čakať so založenými rukami na zázrak. Preto si od 3. apríla našiel prácu na trvalý pracovný pomer, aby mal aspoň nejaký príjem, pretože má malé dieťa a hypotéku.

Išlo o krízové riešenie, práca je slabšie ohodnotená a nepokryje mu ani 50 % príjmov ako SZČO. Potom vláda vyšla so záchrannými opatreniami, myslel si, že bude môcť požiadať o príspevok podľa opatrenia č. 2 – Pokles tržieb pre SZČO. Tu však narazil na podmienku, že SZČO, ktorá má súbežne uzatvorený pracovný pomer, nemá nárok na získanie príspevku.

Podmienka sa mu nepáči. „Platiť odvody súčasne ako zamestnanec a aj SZČO musím, ale na príspevok nárok už nemám? Teraz za apríl mám platiť odvody ako SZČO z toho mála, čo zarobím ako zamestnanec, a ako SZČO nezarobím teraz ani na tie odvody,“ hovorí Martin.

„Z podpory vypadli aj občianske združenia. Ak ste ich zamestnancom, nemáte nárok na nič. Ďalším problémom sú nájmy, ktoré sú účtované v plnej výške. Prenajímateľ sa odvoláva, že vláda nepomohla doteraz ani jemu,“ upozornila Jana.

Jozef vlani zmaturoval. Dňa 5. februára si založil živnosť a do konca februára vystavil svoju prvú faktúru a 16. marca dostal na účet svoj prvý podnikateľský zárobok. V marci a ani vo februári pre koronakrízu podnikať nemohol.

Aj Jozef bude patriť k tým, ktorým štát nepomôže. Nemôže požiadať o pomoc ani z opatrenia č. 2 a ani č. 4, pretože tu je aj podmienka, že žiadateľom o príspevok môže byť len SZČO, ktorá začala prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. februáru.

Soňa upozornila, že ani jedno z opatrení sa nevzťahuje na pracovného asistenta, takže títo ľudia zostanú bez práce. „A SZČO so zdravotným postihnutím majú veľký problém, lebo ak ukončia dohodu s pracovným asistentom, po kríze zase budú nanovo musieť žiadať o pracovného asistenta, čo je zase strata času minimálne 30 dní. Pracovní asistenti si platia odvody do sociálnej aj zdravotnej poisťovne a zostali bez pomoci. Odvody zaplatiť musia, ale pomoc žiadna,“ upozornila Soňa.

Problém má aj Martin. „Ako firma máme síce nárok na zaplatenie miezd niektorých zamestnancov, no na základe aktuálnej legislatívy máme pár problémov.“ Ide o nonstop krčmu, ktorá zamestnáva 6 zamestnancov na pracovnú zmluvu. Štyroch zamestnancov im štát zaplatí, dvoch, keďže majú pracovné zmluvy až od 5. 3. 2020, nie. Zákon hovorí o poskytovaní pomocí iba na zamestnancov zamestnaných do 1. 3. 2020.

„Od začiatku podnikania v decembri 2019 pritom platíme odvody za 6 zamestnancov a zamestnávame 6 ľudí, ale k dátumu 5. 3. nastali personálne zmeny a dvaja noví zamestnanci majú nové zmluvy k tomuto dátumu. Zároveň úplná hlúposť sú podmienky na umožnenie odkladu platenia odvodov.

Od roku 2000 som konateľ aj spoločník jednej s. r. o., o ktorú sa starám. Podnikala vo viacerých oblastiach, no boli aj mesiace, keď bola nečinná. Napríklad za január až november 2019 bol jej príjem 100 eur za poskytovanie služieb.

Od decembra 2019 sme spustili novú prevádzku a v marci 2020 bola naša tržba za 12 dní, kedy sme mohli byť otvorení, 6 500 eur. Avšak podľa zákona, keďže v marci 2019 firma podnikala, hoci tržby boli v tom mesiaci 100 eur, musíme porovnávať pokles tržieb marec 2019 a 2020. Podľa toho nám tržby stúpli.

Ale keď porovnáme február 2020 (tržba 20 000 eur) a marec 2020 (tržba 6 500 eur), je jasné, že v aktuálnej situácii a prevádzke ide o prepad tržieb. Takéto porovnanie nám však zákon nedovoľuje.“ vysvetlil Martin nevýhodný výpočet tržieb, ktorý ich poškodí.

„Naozaj sme našich zamestnancov chceli udržať a neprepustiť. Lenže je naozaj nemožné garantovať, že zamestnanca neprepustíme 3 mesiace po poskytnutí pomoci. Preto sme o pomoc ani nepožiadali a zamestnancov prepustili,“ hovorí Maja.

Má malú gastroprevádzku v nákupnom centre, ktoré od nej požaduje úhradu nájomného aj spoločných nákladov, hoci je zatvorené. „Gastro má príliš malú maržu, aby sme mali vytvorenú rezervu. Navyše sme mali nakúpené zásoby, ktoré sa pokazili, a pritom ich bolo treba zaplatiť… Skúšali sme aspoň donášku, je to pre nás a našich zákazníkov úplne neznámy segment a tržby nám nepokryli ani len denné náklady na energie. Ak aj po skončení opatrení opäť otvoríme, netušíme, či prevádzku budeme vôbec schopní udržať. Tak ako sa máme zaviazať k tomu, že zamestnancov 3 mesiace po neprepustíme?“ pýta sa Maja.

Viac problémov ako pomoci? 

Slovenský živnostenský zväz v liste ministrovi práce tvrdí, že výška príspevkov poskytovaných prostredníctvom projektu na udržanie zamestnanosti pre SZČO, ktoré si neplatili sociálne odvody (opatrenie č. 4), je taká nízka, že v konečnom dôsledku nerieši ťažké životné situácie týchto osôb, postihnutých úplným výpadkom príjmov. Opatrenie nie je určené SZČO, ktoré začali podnikať tento rok a čerpajú tzv. odvodové prázdniny. Keďže nevedia preukázať pokles tržieb, pretože len rozbiehajú svoje podnikanie, nemôžu čerpať príspevok ani z opatrenia č. 2.

Mätúce sú podľa zástupcov živnostníkov aj úľavy odvodov. Kým za marec umožnil štát odklad platieb sociálnych a zdravotných odvodov na júl 2020 pre firmy postihnuté poklesom tržieb o viac ako 40 %, za apríl 2020 zmenil prístup a umožnil odpustenie odvodov pre tých podnikateľov, ktorí mali zatvorené prevádzky aspoň 15 dní.

Limitujúce je aj to, že odložené odvody nemôžu SZČO splácať postupne napríklad do konca budúceho roka.

Petra Satinová, právnička Centra lepšej regulácie, ktoré funguje pod Slovak Business Agency, hovorí, že inak dobre mienená a smerovaná štátna pomoc má aj svoje problémy. Technické a procesné nedokonalosti podľa nej spôsobujú, že sa tieto nástroje z dôvodu administratívnej náročnosti viac kritizujú ako oceňujú.

Problémom je príliš odborná terminológia, ktorá je skôr právnická ako určená podnikateľskej verejnosti. Pri nej treba myslieť napríklad aj na kaderníčky či remeselníkov.

Formuláre a texty  na samotných webstránkach neprepustaj.sk a pomahameludom.sk nie sú príliš „user-friendly“. Štát by ich mal sfunkčniť. „A to si žiada spoluprácu úradníkov s aktivistami z digitálneho prostredia, ktorí sa na formuláre budú pozerať z pohľadu podnikateľa a nie cez vyhlášky a paragrafy,“ hodnotí Satinová.

Ďalším problémom sú za pochodu sa meniace podmienky pomoci. „Žiadatelia by mali byť nejako upozorňovaní na tieto zmeny, lebo ak sa raz kvalifikujú ako neoprávnení a medzitým sa podmienky zmenia, šanca dozvedieť sa o tom je malá a čas bez finančných prostriedkov im plynie,“ pripomína právnička.

Pomalá je aj reakcia pracovníkov úradov práce, ktorí volajú na osobný podpis žiadateľov a postupujú podľa zaužívaných pravidiel. Tie si však táto mimoriadna situácia vyžaduje zmeniť.

Satinová oceňuje, že sa zvýšila základná sadzba príspevku pre SZČO. O príspevok sa už môže uchádzať aj ten, kto dlhy na odvodoch alebo daniach spláca formou splátkových kalendárov. Na druhej strane právnička poukazuje na to, že pri splátkových kalendároch sa neupravili štandardné pravidlá, ktoré vyžadujú najskôr 40 % dlžoby uhradiť. Týka sa to napríklad Sociálnej poisťovne.

„To je v tejto situácii pre mnohých podnikateľov nemožné a tým sa im dvere pred splátkovým kalendárom zatvárajú. Čiže úmysel bol dobrý, ale nedotiahli sa detaily,“ hovorí Satinová. Riešením by bolo podľa nej nepodmieňovať súhlas so splátkovým kalendárom splatením určitého podielu sumy, čím aj poisťovňa vytvorí príležitosť na splatenie starého dlhu a zároveň jej budú plynúť odvody aj za budúce mzdy, ktoré bude môcť zamestnávateľ vyplácať aj vďaka príspevku od štátu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Koronavírus

    Pomoc ekonomike

    Ekonomika, Slovensko

    Teraz najčítanejšie