Ako vyzerali úplatkárske schémy v ére SNS a Kvietika pri eurofondoch, pôde, dreve a revíroch

Jeden príklad za všetky, ktorý hovorí o tom, ako veľmi už ľudia z agrosektora neverili, že v ich biznise môže byť niečo bez úplatkov: ešte za čias ministrov pôdohospodárstva za Smer ma po článku o úplatkoch za predaj dreva ako žurnalistu kontaktoval aj jeden spravodajca bezpečnostných zložiek. Pýtal sa na detaily fungovania biznisu s drevom a poprosil, či mu moje anonymné zdroje nemôžu povedať viac.

Farmári, drevári i poľovníci sa totiž väčšinou sťažovali na úplatky iba anonymne a vyšetrovateľ tak teraz mohol veriť, že sa cez žurnalistu dostane k ľuďom, ktorí mu dajú do ruky použiteľné svedectvá.

Zdroje textu o úplatkoch v obchode s drevom však rázne odmietli akékoľvek stretnutie so spravodajcom. Vysvetľovali, že sa nič aj tak nevyšetrí, a ich ešte bude čakať pomsta mocných ľudí v pozadí.

Minimálne mali pravdu v tom, že ľuďom podozrivým z úplatkov pri obchode s drevom sa napokon nič nestalo.

No teraz po zatýkaní v kauze Dobytkár nastala nová situácia. O tom, že časť úplatkov mala slúžiť aj na krytie straníckych výdavkov politickej strany SNS, po prvý raz rozpráva vyšetrovateľom jeden z obvinených priamo zvnútra korupčných sietí.

Nemalo teda ísť len o prípad pár špekulantov, ale systémovú zlodejinu špičiek politickej strany, ktorej bol za predchádzajúcej vlády zverený celý rezort pôdohospodárstva.

SNS spájanie s úplatkami, prirodzene, odmieta, no to, čo teraz odhaľuje kauza Dobytkár s celkovo už pätnástimi obvinenými, ktorí podľa polície zobrali úplatky za vyše desať miliónov eur, iba dotvára širšiu mozaiku údajného systematického zneužívania rezortu pôdohospodárstva.

To, že sa vyberajú úplatky nielen za eurofondy, ale aj za štátne revíry, drevo i prenájmy poľnohospodárskej pôdy, z času na čas hovoria tunajší farmári, drevári i poľovníci už dlhšie. A prípady sa tiež netýkajú iba éry SNS. A aj keď sa farmári sťažujú iba anonymne, aj to dáva konkrétnejší obraz o tom, ako to vlastne funguje, aké sumy žiadajú úplatkári s krytím na najvyšších miestach i koľko pritom štát, a teda my všetci, stráca.

Za pôdu 25-tisíc

Policajná akcia Dobytkár teraz konkrétne rozkrýva úplatky za prideľovanie eurofondov. Pri nich korupčníci štandardne využívajú to, že úplatky nechajú príjemcov eurofondov uhradiť cez objednávku predražených poradenských či iných služieb.

Polícia teraz zistila, že M. Kvietik i bývalý šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Juraj Kožuch si takto brali od prijímateľov zmanipulovaných eurofondov celkovo 14 percent ich hodnoty.

Podnikateľov v agrobiznise na tom prekvapí len to číslo. Anonymne viacerí z nich hovoria, že keď rátajú výnosnosť nejakej investície z eurofondov, automaticky počítajú s nákladom na sprostredkovateľa, ktorý je obyčajne najmenej vo výške pätiny celej dotácie.

No kým vypaľovanie podnikateľov pri farmárskych eurofondoch je všeobecne známe, ľudia z agrosektora hovoria ako o samozrejmosti aj o neformálnych platbách za prenájom štátnej pôdy či štátne drevo.

S dodatkom, že podniky, ktoré odmietajú zaplatiť úplatky, ešte vedia ako-tak prežiť bez eurofondov na investície, no bez štátnej pôdy nemajú mnohí farmári ako podnikať.

Štátny Slovenský pozemkový fond totiž spravuje až štvrtinu všetkej agrárnej pôdy v krajine a preto je pri rozdrobenom vlastníctve pôdy vplyv štátu na prenajímanie polí rozhodujúci.

Štátne lesné podniky zasa obhospodarujú až polovicu slovenských lesov. Kto chce spracovávať drevo vo veľkom, alebo s ním obchodovať, ten sa bez dobrých vzťahov s týmto podnikom nepohne.

Aj v tomto prípade sa môžeme odvolávať len na anonymné zdroje, ktoré sa však pravidelne opakovali aj v opise vyberania úplatkov, aj v cenníku.

Farmári hovorili, že pri žiadostiach o prenájom pôdy od SPF od nich sprostredkovatelia pýtali úplatky v jednotnej výške 25-tisíc eur za každú jednu nájomnú zmluvu na štátnu pôdu.

Pri predlžovaní existujúceho nájmu má síce farmár prednostné právo na štátnu pôdu, no pri prenajímaní pôdy napríklad po neplatičoch je výber nového nájomcu čisto len na vedení SPF.

Tí, čo od farmárov takéto úplatky pýtali za predchádzajúcej vlády, sa pritom mali odvolávať na to, že v pozadí stojí SNS i jej blízky lobista Kvietik. Tiež im bolo odkázané, že ak úplatok nezaplatia, k prenájmu daných polí sa dostanú ľudia blízki SNS.

Pravda, nikto z nich nedisponoval dôkazom, že by SNS a Kvietik o vyberaní úplatkov za pôdu vedeli. Na druhej strane, vo farmárskom biznise sa v minulých rokoch takéto odkazovanie na najvyššie autority agrosektora považovalo sa dôveryhodné.

Za drevo percentá z ceny

Opis schémy na úplatky za dodávky štátneho dreva od štátneho podniku Lesov SR sa dostal na verejnosť prvý raz v roku 2013, teda ešte za jednofarebnej vlády Smeru. V čase, keď rezort pôdohospodárstva viedol Ľubomír Jahnátek.

Piliari vtedy zase anonymne upozorňovali, že za každý kubík ihličnatého piliarskeho dreva, o ktoré je na trhu vždy najväčší boj, majú platiť načierno sedem eur, teda desatinu jeho trhovej ceny.

A za nedávno končiacej vlády sa ďalšia úplatkárska schéma objavila ešte aj pri prenajímaní štátnych poľovných revírov. Niektorí poľovníci zasa anonymne upozornili na to, že špekulanti napojení na štátne Lesy SR od nich začali pýtať úplatky za získanie práva poľovania v revíre vo výške 100-, respektíve 150-tisíc eur za jeden v závislosti od toho, či poľovné združenie získava revír na desať alebo pätnásť rokov.

Úplatok za každý rok poľovania v jednom revíre teda bol 10-tisíc eur. Poľovníkom podobne ako pri prenájmoch štátnej pôdy vybavovači úplatkov tvrdili, že celé to zastrešuje SNS a Kvietik, ktorý je sám v poľovníctve mimoriadne aktívny.

Dohromady pritom Lesy SR spravujú až vyše sto poľovných revírov a ide o vôbec najväčšie i najhodnotnejšie revíry v krajine, lebo sú väčšinou s vyšším podielom vysokej zveri. Revíry ležiace prevažne na poliach či pasienkoch, ktoré prenajímajú poľovným združeniam ich súkromní vlastníci, nie sú až také atraktívne.

Ministerka im dala lesy

Vedenia ministerstva pôdohospodárstva z predchádzajúcich dvoch vlád, politické strany SNS i Smer, i lobista Kvietik pri zverejňovaní anonymných upozornení farmárov, drevárov i poľovníkov vždy reagovali tým, že nič z toho nie je pravda a ak naozaj má niekto podozrenia, nech sa obráti na orgány činné v trestnom konaní.

V praxi sa však skôr ukazovalo, že informácie o korupčných schémach potvrdzovalo aj to, kto napokon získal či nezískal drevo, pôdu či revíry.

V roku 2013, keď tunajšie píly mali platiť úplatky za drevo, im štátne Lesy SR naozaj znížili celkové dodávky až o vyše 90-tisíc kubických metrov.

A naopak, priekupníkom, čo s drevom iba obchodujú, a často ho vyvážajú do cudziny, v danom roku štátne lesy pridali skoro 40-tisíc kubíkov.

Obchodná politika Lesov SR tak navyše šla proti národohospodárskemu záujmu, aby sa čo najviac dreva spracovalo s vyššou pridanou hodnotou priamo v domácich fabrikách a nie aby slovenské drevo dávalo prácu drevárom v cudzine.

Pred údajným žiadaním úplatkov za revíry Lesy SR zasa náhle odstúpili od transparentných cenových súťaží a revíry začali prideľovať iba za vopred určené tabuľkové ceny oficiálne podľa projektu starostlivosti o zver.

Pod patronátom SNS tak Lesy SR začali revíry prideľovať úplne subjektívne, čím sa prirodzene vytvorilo výborné ihrisko pre úplatky a klientelizmus.

Bývalá ministerka pôdohospodárstva za SNS Gabriela Matečná zverila Lesy SR manažérovi Marianovi Staníkovi, ktorý v minulosti pôsobil hneď vo viacerých firmách finančnej skupiny Slavia Capital, ktorú spoluvlastní aj Kvietik.

Na Kvietika a jeho vplyv na revír upozornil verejne pukanecký podnikateľ Daniel Štubňa. Na tlačovke vtedy opozičnej SaS ešte predvlani uviedol, že keď chcel získať jeden revír z oblasti Štiavnických vrchov, ktorý čiastočne ležal na jeho, no i na štátnej pôde, nastali komplikácie.

Podľa neho mal za ním prísť istý Gustáv Palider s tým, že zastupuje štát a vie mu revír za úplatok sprostredkovať. Mal ho tiež uistiť, že všetko má pod palcom Kvietik, a tak by mal mať revír istý.

Faktom je aj to, že za predchádzajúcej vlády pripravil SPF hneď viacero prenájmov, keď sa k pôdam tradičných agrárnych podnikov mali odrazu dostať firmy bez histórie či len s menšími skúsenosťami z tohto odvetvia.

Strácame všetci

Pri korupcii v pôdohospodárstve nie je problém len to, že to zvýhodňuje nečestných podnikateľov na úkor čestných, ale priamo stráca aj celá spoločnosť. Napríklad, keď Lesy SR za éry SNS odstúpili od cenových súťaží, tak priemerná ročná odplata za hektár lesného revíru spadla z 23 na necelých desať eur.

Len pri celkovo zhruba 40 revíroch, ktoré štátne Lesy SR takto porozdávali od predminulej jesene do minulého leta, prichádza štát o 1,5 milióna eur ročne.

Alebo aj pri prenájmoch štátnej pôdy zo SPF doteraz štát nijako nezohľadňuje kritérium ponúkanej ceny. Pôda je prideľovaná úplne subjektívne, len podľa tabuľkových cien.

Služba Andrejovi Dankovi

Predstavitelia SNS zvyknú vysvetľovať svoje známosti s Martinom Kvietikom tým, že s ľuďmi zo SNS sa pozná jeho otec a známy herec Štefan Kvietik ešte z 90. rokov, keď bol sám politikom.

Minimálne Andrej Danko sa však s ľuďmi zo Slavie Capital poznal ešte z čias, keď bol aktívnym právnikom.

Dôveryhodný zdroj blízky Kvietikovej skupine Slavia Capital spomína, ako „slávisti“ pomohli vtedy ešte neznámemu firemnému právnikovi Dankovi s vymožením pohľadávok.

Za jeho riadne odvedené právne služby mu dlhovala kremnická strojárska firma Elka, ale zaplatiť sa mu odhodlala, až keď sa do veci vložili šéfovia Slavie, ktorí mali na podnik vplyv.

SNS na otázky, aký vzťah má jej predseda k lídrom Slavie, prípadne či s nimi v minulosti mal aj nejaké priame obchody, v danom čase nereagovala. Strana neodpovedala ani na to, či Kvietik a druhý spolumajiteľ Slavie Peter Gabalec patria medzi jej sponzorov.

Viditeľné však je, že Slavia a jej spoluvlastníci sa práve za minulej vlády začali viac pozerať po štátnych biznisoch, a to nielen v pôdohospodárstve.

Viac štátnych kontraktov mala košická firma skupiny Železničné stavby.

Eurofondy zasa získali pre svoju dnes už bývalú lanovkársku firmu Tatralift. Odpoveď, prečo sa to dialo, môže ponúknuť aj pohľad na to, ako sa Slavii od nástupu finančnej krízy spred desiatich rokov darí, respektíve skôr nedarí na voľnom trhu.

Štátne biznisy mohla začať skupina vnímať ako náhradu za jej nevydarené súkromné aktivity. Realitou posledných rokov je postupné stenčovanie jej privátneho biznisu. I keď samotná Slavia tento fakt dlhodobo odmieta, z účtovných výkazov vyplýva, že medzi rokmi 2012 až 2016, teda do nástupu predchádzajúcej vlády so SNS, jej konsolidované aktíva klesli z 210 miliónov na 159 miliónov eur. A celkové tržby jej firiem z necelých dvesto na 42 miliónov eur.

Za všetkým je predovšetkým veľký pokrízový rozpredaj jej firiem. Už dávnejšie predala svoje východoslovenské energetické firmy – tepláreň Energy Snina i humenský energetický podnik Chemes.

Rovnako aj podiel v českom výrobcovi malých športových lietadiel Czech Sport Aircraft Kunovice. Humenský výrobca textilných vlákien Chemlon bol zavretý zasa krátko po tom, ako ho Slavia previedla na zahmlených vlastníkov. Rovnako zatvorila aj bratislavského výrobcu jedlých rastlinných tukov a olejov Palmu. Dnes už s tukmi a olejmi iba obchoduje.

Rozpredaje firiem z jej portfólia pokračovali aj v posledných rokoch. Dnes už nie je v jej portfóliu ani detviansky výrobca mechanizácie a bojových vozidiel PPS Vehicles, trebišovský skladovateľ palív Progress Trading, krupinská strojárska fabrika Way Industries a ani už spomenutý podtatranský výrobca vlekov a lanoviek Tatralift.