Denník N

Firmy a SZČO môžu žiadať o pomoc za marec ešte 12 dní, nepremeškajte to

Minister práce Milan Krajniak. Foto N - Tomáš Benedikovič
Minister práce Milan Krajniak. Foto N – Tomáš Benedikovič
  • Ak bola vaša prevádzka v marci uzavretá rozhodnutím hlavného hygienika, alebo ste v marci čelili poklesu tržieb, alebo ste museli poslať zamestnancov domov vzhľadom na prekážky v práci, alebo ste SZČO, jednoosobová s. r. o., dohodár a nemali ste v marci iný príjem, ešte stále môžete za marec požiadať o pomoc, a to až do 15. mája. 
  • Zamestnanci úradov práce a pracovníci call centra majú zadanie využiť všetky možnosti zákona aj metodiky poskytovania pomoci, aby čo najväčšiemu počtu z vás pomoc vyplatili.
  • Ani jedno euro z finančného rámca pomoci si nechceme nechať na ministerstve. Každý deň hľadáme ďalšie možnosti, ako čo najrýchlejšie dostať čo najväčší objem pomoci na podporu zamestnancov a SZČO.

Autor je minister práce a sociálnych vecí a podpredseda strany Sme rodina

Keď som v sobotu 21. marca po vymenovaní vlády prišiel na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, nenašiel som na stole žiaden plán pomoci pre slovenskú ekonomiku. Naopak, vedel som, že štátna pokladnica je plná dlžobných úpisov, ktoré by bolo ťažké splácať aj v ekonomicky priaznivejšej situácii.

Napriek tomu sme v spolupráci s ministerstvom financií už za prvý týždeň pripravili Prvú pomoc pre zamestnancov, firmy a SZČO. Zo siedmich opatrení má štyri v gescii náš rezort.

Prvé dve opatrenia – úhradu karanténnej OČR a PN, ako aj odloženie platieb odvodov pre subjekty s poklesom tržieb nad 40 percent – sme predložili do parlamentu okamžite.

Za ďalší týždeň sme zrealizovali aj ďalšie dve opatrenia v našom rezorte. Spustili sme systém podávania žiadostí o pomoc na udržanie pracovných miest pre firmy a SZČO uzavreté rozhodnutím hlavného hygienika, ako aj pre subjekty s poklesom tržieb.

Aby spustenie pomoci bolo možné, museli sme za týždeň nielen zmeniť zákony, ale aj dohodnúť v Bruseli schému takejto pomoci a dosiahnuť súhlas na použitie eurofondov.

V priebehu apríla sme pomoc rozšírili aj pre veľkých zamestnávateľov, podarilo sa nám vybaviť výnimku v EÚ pre podniky v ťažkostiach.

Pomoc sme zároveň rozšírili o „kurzarbeit“, keď zamestnávatelia nemusia dokladovať pokles tržieb, ale môžu pomoc čerpať na každého zamestnanca, ktorý má tzv. prekážky v práci.

Nakoniec sme rozšírili pomoc aj o dohodárov, jednoosobové s. r. o., ako aj o SOS dotáciu pre ľudí, ktorí nemajú počas koronakrízy žiaden príjem.

Je systém pomoci funkčný? 

Podľa aktuálnych štatistík evidovali úrady práce k 30. aprílu 56-tisíc žiadostí o pomoc.

34-tisíc z nich úrady spracovali a podpísali dohody so žiadateľmi, celkovo ide o podporu pre vyše 87-tisíc zamestnancov a SZČO.

V 21-tisíc prípadoch sme už vydali platobný príkaz. Celkovo sme už vyplatili 11,6 milióna eur.

Niektorí novinári a analytici si napriek tomu myslia, že pomoc nefunguje, že podávanie žiadostí je administratívne náročné a ich spracovávanie pracovníci úradov práce nezvládajú alebo že pomoc mala byť plošnejšia. Ako je to naozaj?

Začnime informáciou, že žiadosť o poskytnutie Prvej pomoci má dve a pol strany. Keďže sme doteraz podpísali 34-tisíc dohôd so samostatne zárobkovo činnými osobami, ako aj s firmami, vieme s istotou povedať, že 34-tisíc ľudí dokázalo žiadosť vyplniť.

Samozrejme, že aj s pomocou pracovníčok a pracovníkov úradov práce a call centra, ale zvládlo. Možno aj preto, že už v minulosti vypĺňali žiadosti napríklad o úvery v bankách, ktoré majú často oveľa viac ako dve a pol strany.

Pokiaľ ide o spracovávanie žiadostí, pravda je taká, že zamestnanci úradov práce pracujú vo dne aj v noci, v piatok aj vo sviatok a v tomto tempe spracovávajú asi 7 000 žiadostí denne.

Namiesto spochybňovania im patrí veľké poďakovanie. Informačný systém úradov práce bol totiž pôvodne nastavený na spracovanie asi 1 300 žiadostí denne. Opakujem: v súčasnosti je to asi 7-tisíc denne. Ešte raz: veľká vďaka všetkým, ktorí sa na spracovávaní žiadostí podieľajú.

A že mala byť pomoc plošnejšia, že v Rakúsku, Česku alebo v USA rovno posielali malým podnikateľom na účty paušálnu pomoc v hotovosti? S týmto argumentom úplne súhlasím.

Ubezpečujem všetkých, že ak by som od ministra financií dostal napríklad 350 miliónov eur v hotovosti, poslali by sme po 1 000 eur každému živnostníkovi do niekoľkých dní. Lenže minister financií mi tých 350 miliónov neposlal. Lebo ich nemá. „Poďakovanie“ za to patrí vláde Petra Pellegriniho.

Takže som musel vo vlastnom rezorte nájsť 200 miliónov z eurofondov a ďalšie eurofondové zdroje zháňam postupne na iných ministerstvách. Navyše – použitie eurofondov schvaľuje Brusel a ten doteraz rozhadzovanie eurofondov z vrtuľníka (tzv. helicopter money) nepovolil. Rokujeme s EÚ každý deň a postupne sa nám darí rozširovať pomoc pre čoraz širší okruh subjektov, ale úplne celoplošné vyplácanie bez kritérií to nebude.

Prečo je žiadostí menej, ako sa čakalo?

Zrejme aj preto, že viacerí ľudia nevedia, že môžu o pomoc štátu požiadať. Priamo od občanov alebo sprostredkovane cez poslancov NR SR som dostal viacero otázok, či pre niektorý typ SZČO alebo menších podnikateľov nepripravujeme nejakú pomoc.

Keď sa detailnejšie pýtam na konkrétnu situáciu, často zistíme, že už dávno mohli o pomoc požiadať. Len o tom zatiaľ nevedeli. Z toho mi vychádza, že budeme musieť urobiť cielenejšiu komunikáciu smerom k ľuďom, ktorí zrejme tradičné médiá pravidelne nesledujú.

Druhou možnosťou môže byť aj to, že sa ekonomické následky koronakrízy u väčšiny dotknutých subjektov naplno prejavia až v apríli. Zatiaľ spracovávame a vyplácame iba žiadosti za marec, konkrétne za obdobie od 12. do 31. marca.

Ďalším faktorom môže byť, že väčší zamestnávatelia zatiaľ o pomoc nepožiadali. Podnikateľské subjekty, ktoré požiadali o pomoc v kategórii „Uzavretí na základe rozhodnutia hlavného hygienika“, žiadajú o pomoc v priemere na päť zamestnancov. Subjekty žiadajúce o „kurzarbeit“ žiadajú o pomoc v priemere na deväť zamestnancov. A subjekty žiadajúce o pomoc v kategórii poklesu tržieb žiadajú o pomoc v priemere na 10 zamestnancov. Z toho teda vychádza, že väčší zamestnávatelia zatiaľ žiadosti neposlali.

Keď som sa v osobných rozhovoroch s najväčšími zamestnávateľmi pýtal, prečo doteraz o pomoc nepožiadali, najčastejšou odpoveďou bolo: „Veď máme čas do 15. mája.“

Navyše majú najväčší zamestnávatelia väčšinou platy zamestnancov nad úrovňou maximálnej výšky pomoci na jedného zamestnanca mesačne – čo je 880 eur. Mnohí preto zvažujú, či požiadať o pomoc cez „kurzarbeit“ alebo bude pre nich výhodnejšie požiadať o pomoc v kategórii poklesu tržieb. Tam je síce výška pomoci limitovaná 540 eurami, ale je vyplácaná na každého zamestnanca, nielen na tých, ktorí sú doma vzhľadom na prekážky v práci.

Čo z toho vyplýva?

Na presnejšiu analýzu potrebujeme uzavrieť pomoc za marec, o ktorú môžu firmy a SZČO žiadať do 15. mája. Oveľa viac informácií však získame medzi 15. a 31. májom, keď budú môcť subjekty žiadať o pomoc za mesiac apríl.

Dovtedy budeme pomoc vylaďovať tak, aby o ňu požiadalo čo najviac SZČO, ako aj malých a stredných podnikateľov. Budeme, tak ako doteraz, každý deň upresňovať metodiku, aby sme vedeli prostredníctvom pracovníkov úradov práce a call centra navigovať žiadateľov čo najrýchlejšie k vypísaniu žiadosti a podpísaniu dohody.

A budeme, tak ako doteraz, rokovať s ministerstvom financií a s EÚ, aby sme mohli pomoc ďalej rozširovať o ďalšie subjekty, tak ako sa nám to darilo v priebehu apríla.

Naše ministerstvo má motto „Pomáhame ľuďom“. Rovnako sme nazvali aj webovú stránku Prvej pomoci. Od začiatku vediem všetkých zamestnancov rezortu k tomu, aby sme naše motto brali vážne. Aby sme nehovorili ľuďom, prečo sa niečo nedá, ale aby sme hľadali všetky možnosti, ako ľuďom pomôcť.

Budem vďačný za každú pripomienku, ako našu pomoc pre ľudí zjednodušiť a vylepšiť. Každý návrh zvážime a budeme sa ním zaoberať.

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie