Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Týždeň v európskej ekonomike: Ekonomika EÚ zažije hlboký prepad, Nemecko to môže posilniť

Diaľnica pri Frankfurte. Ilustračné foto - TASR / AP
Diaľnica pri Frankfurte. Ilustračné foto – TASR / AP

Autor je vydavateľ portálu Euractiv.sk

  • Komisia predpovedá hlboký hospodársky prepad, z krízy môže vyjsť Nemecko ešte silnejšie.
  • Nemecký súdny dvor spôsobil EÚ problém, možno veľký problém.
  • EÚ vyberá medzi troma scenármi budúcnosti plynárenskej infraštruktúry.

1. EÚ čaká hlboký hospodársky prepad, kríza môže ešte posilniť postavenie Nemecka

Európska komisia predpokladá, že hospodárstvo eurozóny v roku 2020 poklesne o 7,75 percenta a v roku 2021 vzrastie o 6,25 percenta. Ekonomika celej EÚ klesne tento rok o 7,5 percenta a v roku 2021 očakáva rast vo výške približne 6 percent.

Prepad najviac postihne južné krajiny – Španielsko, Taliansko, Grécko a Chorvátsko, najmiernejší by mal byť v Poľsku a Rakúsku.

Dosah pandémie ilustruje aj fakt, že prognózy rastu boli v porovnaní s predpoveďami z jesene 2019 upravené približne o deväť percentuálnych bodov smerom nadol. Prvé prejavy už cítime: podľa odhadov Eurostatu zaznamenala eurozóna aj EÚ v prvom štvrťroku 2020 najväčší kvartálny hospodársky prepad od začiatku zberu údajov v roku 1995.

Krízu naznačujú aj čiastkové indikátory. Objem maloobchodu klesol v marci v porovnaní s februárom v EÚ i eurozóne o viac ako desatinu, začala mierne stúpať nezamestnanosť, opäť sa znížila inflácia (najväčšiu zásluhu mal prepad cien energetických surovín).

Ako zle je na tom Slovensko?

Slovenská ekonomika sa má v roku 2020 prepadnúť o 6,75 percenta, čo je v porovnaní s inými krajinami Únie skôr dobrý výsledok, zároveň je výrazne lepší ako deväťpercentný prepad strednej prognózy Národnej banky Slovenska.

Záchranné opatrenia majú ekonomiku znova naštartovať (6,5-percentný rast v 2021), no neprejavia sa tak plne na zamestnanosti. Z rekordne nízkej miery 5,8 percenta nezamestnaných v 2019 narastie ich počet v tomto roku na 8,25 percenta, v 2021 sa trh práce zotaví len čiastočne (prognózovaná nezamestnanosť 7 percent). Situácia by sa mala prejaviť aj na výraznom spomalení rastu miezd.

Čo by nám mohlo pomôcť?

Hospodársku recesiu v rokoch 2008 – 2009 i následné problémy spôsobené krízou v eurozóne (2010 – 2012) sme prestáli relatívne dobre aj vďaka tomu, že nás potiahla nemecká ekonomika, ktorá krízy prežila v dobrej kondícii. Úzke prepojenie s najväčšou ekonomikou Únie by nám mohlo pomôcť aj tentokrát.

Pandémia zasiahla Nemecko slabšie ako iné krajiny. Hoci celkový počet nakazených je pomerne vysoký, vyšší ako napríklad vo Francúzsku, krajina hlási zlomok v počte úmrtí a viac vyliečených pacientov.

Ekonomike by mohlo pomôcť aj to, že nemecká vláda široko otvorila štátnu kasu. Odkedy Európska komisia v marci uvoľnila pravidlá štátnej pomoci, krajiny ohlásili celkovo 90 záchranných schém v celkovej hodnote 1,9 bilióna eur. Viac ako polovica z toho pripadá práve na Nemecko.

Podľa komisárky Margrethe Vestagerovej môže byť Berlín „lokomotívou“, ktorá potiahne aj ostatné európske ekonomiky. Jedným z prvých vagónov by bolo aj Slovensko.

Existujú riziká?

Hoci masívne nalievanie vládnych peňazí do nemeckých firiem pomáha sprostredkovane aj ich dodávateľom v iných krajinách, nesie so sebou riziko: znevýhodňuje ich konkurentov z ostatných krajín EÚ, ktoré si takú veľkú podporu nemôžu dovoliť. V takejto situácii je ťažké hovoriť o rovnakých pravidlách na spoločnom trhu.

Na konci krízy tak môže mať nemecká ekonomika ešte dominantnejšie postavenie, nemecké firmy získať ešte väčšie podiely na trhoch. Kritické hlasy sa ozývajú napríklad zo Španielska či z Talianska.

Čo by bol lepší prístup?

Podľa Guntrama Wolffa, ekonóma think-tanku Bruegel, by bolo efektívnejšie viac centralizované rozhodovanie o podpore ekonomiky. Napríklad z fondu financovaného vydávaním spoločného európskeho dlhu.

Komisia by tak mohla lepšie kontrolovať podmienky poskytovania pomoci, lepšie ochrániť integritu jednotného trhu, ale aj presadiť do záchranných balíkov klimatické ciele.

Spoločný európsky dlh – koronabondy – je však nateraz mimo hry. Na poslednom samite sa lídri dohodli na vytvorení fondu obnovy, ktorý bude financovaný z pôžičiek garantovaných európskych rozpočtom. Tieto peniaze alebo aspoň časť z nich bude následne požičiavať členským krajinám. Zatiaľ nie je jasné, či bude financovanie spojené s nejakými podmienkami.

Podľa komisára pre hospodárske záležitosti Paola Gentiloniho by mal mať fond veľkosť 1,5 bilióna eur – teda asi desiatich percent HDP Únie.

2. Nemecký ústavný súd skomplikoval život ECB

Ešte minulý týždeň Európska centrálna banka vyhlasovala, že je pripravená rozšíriť program nákupu dlhopisov, ktorým stabilizuje finančné trhy – a chráni štáty pre insolventnosťou počas koronakrízy. Potom prišlo rozhodnutie nemeckého ústavného súdu a veci stoja trošku inak.

Podľa jeho utorňajšieho (5. máj) rozhodnutia sú nákupy štátnych dlhopisov, ktorými sa Európska centrálna banka (ECB) snaží podporiť ekonomiku eurozóny, čiastočne v rozpore s nemeckou ústavou.

O čom súd rozhodoval

Súd sa vyjadroval k takzvanému kvantitatívnemu uvoľňovaniu spustenému v marci 2015. Jeho súčasťou je aj program nákupu štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu (Public sector purchase programme PSPP), ktorého cieľom bolo približovať infláciu úrovni tesne pod dvomi percentami v strednodobom horizonte. Program stanovil, že každá centrálna nakúpi určité množstvo prijateľných cenných papierov od vlastných vlád.

Nemecký súd sa pôvodne obrátil na Súdny dvor EÚ. Ten v roku 2018 rozhodol, že ECB koná v rámci svojich kompetencií.

Nemecký ústavný súd však tento záver spochybnil. Podľa neho Súdny dvor EÚ neposúdil program nákupu dlhopisov dostatočne široko, a tak nedokázal rozhodnúť, či ECB neporušila princíp proporcionality. Nemecký súdny dvor sa tak rozhodnutím necíti viazaný a rozhodol sa vykonať vlastné posúdenie.

Andreas Vosskuhle, nemecký ústavný sudca. Foto – TASR/AP

ECB podľa neho konala mimo svojich právomocí. Banke dal tri mesiace na to, aby poskytla dostatočné argumenty v prospech programu. Nemecká centrálna banka má na ten čas účasť na programe pozastaviť – nemá nakupovať vládne dlhopisy.

Ak by ECB argumenty neposkytla, Bundesbanka nebude podľa súdu podmienkami programu viazaná a už nakúpené dlhopisy má postupne predať.

Čo rozhodnutie nemeckého súdu neznamená

Rozhodnutie sa netýka programov, ktoré ECB spustila v súvislosti s koronakrízou. A to je kľúčové. Bez intervencií Európskej centrálnej banky by už na finančných trhoch pravdepodobne zúrila búrka, krajiny ako Taliansko by neboli schopné refinancovať svoj dlh a vážne problémy by mali aj mnohé európske banky.

Čo môže znamenať

Rozhodnutie však otvára dvere žalobám aj voči koronakrízovým programom. O to viac, že pri 750-miliardovom Pandemickom programe nákupu aktív (PEPP) uvoľnila ECB dovtedajšie limity nákupov.

Rozhodovanie môže v takom prípade trvať aj niekoľko rokov, teda – dúfajme – viac ako koronakríza. No riziko spochybnenia intervencií sa prejaví už teraz. Po prvé, môže zvýšiť nervozitu na finančných trhoch a tým znížiť efektívnosť intervencií ECB.

A po druhé, výrok nemeckého súdu dáva vietor do plachiet tým hlasom v rámci ECB, ktoré presadzujú konzervatívnejšiu monetárnu politiku. V budúcnosti tak môže banka reagovať na krízy opatrnejšie či pomalšie. Pre eurozónu, ktorá stále nemá funkčné fiškálne nástroje na ich zvládanie, to môže byť fatálne.

A prečo znamená problém

Nemecký súd spochybnil hneď dve kľúčové inštitúcie Únie – Európsku centrálnu banku a Súdny dvor EÚ. Obvinil ich zo zneužívania moci a prekročenia mandátu.

Jeho názor vychádza z chápania EÚ ako zväzku s delegovanými právomocami. Suverenita je stále jednoznačne v rukách členských štátov, akékoľvek federálne prvky v konštrukcii EÚ sú neprijateľné.

Právny názor nemeckého ústavného súdu má veľký vplyv, často sa ním inšpirujú aj ústavné súdy iných krajín. A to nielen v oblastiach bezprostredne súvisiacich s ekonomikou či menovou politikou.

Nemeckí sudcovia mohli posilniť napríklad aj pozíciu poľskej vlády, ktorá považuje európsku kritiku svojej reformy súdnictva za neprijateľné zasahovanie do vnútorných záležitostí.

3. Budúcnosť európskej plynárenskej infraštruktúry

O úlohe zemného plynu v plánoch EÚ na dosiahnutie uhlíkovej neutrality sa vedú dlhé diskusie. Je len ďalším fosílnym palivom alebo užitočnou prechodnou technológiou, ktorá nám pomôže zbaviť sa uhlia a integrovať do siete obnoviteľné zdroje? Za akých podmienok môže byť využívanie zemného plynu „zelené“?

V súčasnosti EÚ pripravuje revíziu pravidiel financovania projektov cezhraničnej energetickej infraštruktúry – napríklad cezhraničného prepájania plynovodov, elektrických sietí, budovania zásobníkov a pod. Zverejnená má byť koncom tohto roka.

Podľa pracovného dokumentu, ktorý unikol do médií, zvažuje Komisia tri scenáre:

  • Postupný odklon od zemného plynu: EÚ bude naďalej podporovať financovanie infraštruktúry pre zemný plyn, no paralelne bude rozvíjať nové, zelené alternatívy.
  • Sieť pre zelený plyn: fosílne palivá nedostanú žiadne financovanie EÚ, to sa zameria len na úpravu infraštruktúry pre potrebu zelených alternatív, ako je vodík, premena elektrickej energie na plyn či bioplyn.
  • Len elektrina: zastaví sa akékoľvek financovanie plynárenskej infraštruktúry, peniaze podporia len elektrickú energiu či smart grid (inteligentné siete, ktoré umožňujú regulovať výrobu a spotrebu).

Prečo je to dôležité

Budovanie a modernizácia cezhraničnej energetickej infraštruktúry stojí v značnej miere na európskej podpore: formou grantov, pôžičiek či záruk. V súčasnosti podporuje EÚ aj infraštruktúru na spracovanie, prepravu či skladovanie zemného plynu.

Maďarský premiér Viktor Orbán a vtedajší slovenský premiér Robert Fico takto otvárali v roku 2014 prepojenie plynovodov medzi oboma krajinami. Foto – TASR/MTI

Začiatkom tohto roka schválil Európsky parlament revidovaný zoznam energetických projektov, ktoré môžu dostať podporu EÚ. Tridsaťdva z nich sa stále týkalo zemného plynu, čo kritizovali zelení europoslanci i environmentálne mimovládky. Podmieňovanie podpory zelenými cieľmi nakoniec sľúbil aj podpredseda Komisie Frans Timmermans.

Od 2021 prestane využívanie fosílnych palív podporovať Európska investičná banka. Vysychanie zdrojov verejnej podpory je dôležitým signálom aj pre súkromných investorov.

To, ktorý s vyššie spomenutých scenárov si Únia nakoniec vyberie, bude mať na európske plynárenstvo zásadný vplyv.

Ďalšie správy

Budovanie 5G sietí v Európe mešká. Dôvodom sú administratívne komplikácie, zdržania spôsobené koronakrízou, šíria sa aj dezinformácie o súvise medzi šírením 5G signálu a koronavírusu. Aukcie 5G pásiem odložili Poľsko, Španielsko, Rakúsko, Portugalsko a Česko. Slovinsko zas minulý rok zastavilo implementáciu 5G. Chorvátske predsedníctvo žiada Komisiu, aby revidovala Akčný plán pre 5G a 6G siete a urýchlila ich budovanie. Aj komisárka Margrethe Vestagerová vyzvala členské krajiny, aby obmedzili akékoľvek zdržania v implementácii technológie.

Spojené kráľovstvo spustilo rokovaniaobchodnej dohode so Spojenými štátmi. Británia má v súčasnosti s USA obchodný prebytok 50 miliárd eur. Britsko-európske obchodné rokovania však od odchodu Británie z EÚ veľmi nepokročili.

Dvanásť európskych krajín žiada Komisiu, aby suspendovala niektoré práva pasažierov leteckej dopravy. Konkrétne ide o povinnosť leteckých spoločností poskytnúť plnú refundáciu za zrušené letenky. Namiesto nej by mohli dávať pasažierom kupóny na nákup iných leteniek. Tento návrh získava podporu aj v Európskom parlamente.

Európski predajcovia žiadajú viac času na implementáciu prísnejších pravidiel pri online nakupovaní. Implementácia revízie Smernice o platobných službách, ktorá má brániť zneužitiu kreditných kariet pri online nákupoch, bola na základe ich žiadosti posunutá zo septembra 2019 na december 2020, európske združenia maloobchodných predajcov teraz žiadajú ďalší odklad.

EÚ plánuje oslabiť monopoly medzi digitálnymi platformami. Ešte tento rok predstaví Komisia nariadenie, ktoré by regulovalo online platformy a zabezpečilo väčšiu hospodársku súťaž na digitálnom trhu.

Veľké energetické firmy žiadajú verejné investície do obnoviteľných zdrojov. Koalícia 40 globálnych firiem – vrátane energetických gigantov ako BP, Iberdrola, Ørsted a Shell – žiada, aby plány obnovy ekonomiky po koronakríze obsahovali masívnu vlnu investícií do obnoviteľných zdrojov.

Spotreba energie z obnoviteľných zdrojov

EÚ sa musí častejšie brániť neférovým praktikám v medzinárodnom obchode. Podľa správy Komisie začal Brusel v minulom roku 16 vyšetrovaní takýchto neférových praktík (oproti 10 v 2018) a prijal 12 nových opatrení (6 v 2018). Na konci roku 2019 tak mala Únia zavedených v medzinárodnom obchode 140 obranných opatrení – 121 sa týkalo dumpingu, 16 subvencií dovozcov v ich domácich krajinách, zvyšné tri boli preventívne. Najviac opatrení zaviedla Únia voči Číne.

Poľsko zdaní streamingové platformy ako Netflix či Amazon. Podľa ministra financií budú platiť odvod vo výške 1,5 percenta príjmov generovaných na území krajiny.

Tretina oslovených európskych digitálnych firiem očakáva, že bude musieť prepúšťať. Vyplýva to z európskeho prieskumu o dosahoch pandémie ochorenia COVID-19 na digitálny sektor. Hoci až 82 percent zamestnancov sektora môže pracovať z domu, až tri zo štyroch digitálnych spoločností očakávajú negatívny finančný dosah krízy.

Štatistika

Interaktívna infografika Eurostatu mapuje štruktúru pracovnej sily v Európskej únii. V roku 2019 bolo z 332 miliónov Európanov vo veku 15-74 rokov súčasťou pracovnej sily 214 miliónov. Na pracovnom trhu nebolo aktívnych 118 miliónov ľudí – teda 35 percent Európanov v aktívnom veku. Na Slovensku bol pomer podobný: 64 % je súčasťou pracovného trhu, 36 % mimo neho.

Pre odhad sociálnych dôsledkov krízy a nastavenie záchranných opatrení je dôležitá aj štruktúra trhu práce z hľadiska typu kontraktu. Zo 199 miliónov zamestnaných v EÚ bolo v zamestnaneckom pomere 169 miliónov (85 percent), samozamestnaných (živnostníci, slobodné povolania a pod.) 28 miliónov osôb, necelé dva milióny Európanov pracovali pre rodinné firmy.

Aj v tomto prípade je pomer ľudí v zamestnaneckom pomere na Slovensku podobný európskemu priemeru – 2,19 milióna z 2,58 milióna zamestnaných osôb (84 percent). 386 tisíc Slováci pracujú ako samozamestnaní.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Dobrá správa od ministra Krajniaka – púšťa sa do opravovania sporenia na dôchodok
  • Pomoc: Žiadosti o dotácie na nájomné môžu oddnes podávať podnikatelia z celého Slovenska, bez ohľadu na kraj
  • Železnice: Štátna ZSSK bude v lete cez víkendy jazdiť na viacerých tratiach, kde už bežne vlaky nejdú
  • Firmy: Asi 550 zamestnancov firmy Eterna v Bánovciach nad Bebravou ostane od pondelka na nútenom voľne.
  • Ochrana: Mimoriadnu vládnu ochranu pred konkurzmi získala od súdov cestovná kancelária Solvex
  • Obchod: Predaj áut v Nemecku v júni klesol medziročne o 40 % na 220-tisíc kusov
  • Financie: Miera úspor domácností v eurozóne v 1. štvrťroku stúpla na 16,9 %, najviac od roku 1999
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Arce chce pomôcť z dlhov J&T. Cenou môže byť prevzatie časti jej podielov či najlukratívnejších podnikov

Patrik Tkáč, spolumajiteľ J&T. Archívna foto – TASR
Patrik Tkáč, spolumajiteľ J&T. Archívna foto – TASR

Finančnej skupine Arca chce podľa zdrojov Denníka E pomôcť z dlhov oveľa majetnejšia skupina J&T. Nebude to zadarmo. V hre môže byť kapitálový vstup medzi spoluvlastníkov Arcy či prevzatie jej perspektívnejších podnikov.

Zdieľať

Kľúčový Doležalov konkurz polovica kandidátov spochybňuje, Kremský ho odporučí zopakovať

Kandidáti na post šéfa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, zľava Ivan Marták, Branislav Máčaj a Pavol Kukura. Vpravo predseda výboru pre hospodárske záležitosti Peter Kremský. Foto - TASR
Kandidáti na post šéfa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, zľava Ivan Marták, Branislav Máčaj a Pavol Kukura. Vpravo predseda výboru pre hospodárske záležitosti Peter Kremský. Foto – TASR

Dvaja zo štyroch kandidátov na post šéfa telekomunikačného úradu spochybňujú konkurz na ministerstve dopravy. Bývalý šéf poštového úradu Karol Achimský označil písomný test za nedôstojný a na konkurz neprišiel. Pochybnosti má aj bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj, ktorý podľa rezortu neprešiel písomným testom.

Minúta po minúte

Zdieľať

Spoločnosti British Airways, easyJet a Ryanair ukončia právny spor, ktorý viedli s britskou vládou pre povinnú dvojtýždennú karanténu. Vláda má od tohto plánu upustiť pri ľuďoch, ktorí sa vrátia z populárnych turistických destinácií, napríklad z Francúzska, Talianska či zo Španielska.

Povinná karanténa bude však stále platiť pre tých, čo pricestujú zo Spojených štátov.

Právny zástupca trojice aerolínií Tom Hickman uviedol, že zoznam krajín, pri ktorých nebude karanténa platiť, dnes zverejnia. Súhlasil s tým, že námietku v tom prípade stiahne.

Britská vláda zaviedla povinnú dvojtýždennú karanténu tých, ktorí sa vrátia zo zahraničia, od 8. júna. Rozhodnutie odôvodnila tým, že ide o nevyhnutný krok, aby sa predišlo druhej vlne pandémie. (čtk)

Zdieľať

Daimler zvažuje predaj závodu vo francúzskom Hambachu ako súčasť zmien v globálnej výrobnej sieti. Firma varovala, že v 2. štvrťroku z dôvodu reštrukturalizácie zaúčtuje mimoriadne náklady rádovo v stovkách miliónov eur.

Rozhodnutie Daimleru prichádza v období, keď automobilový priemysel bojuje s nadmernou kapacitou a prepadom dopytu po nových autách v Európe.

Daimler produkoval v Hambachu dvojsedadlové modely Smart s elektrickým a spaľovacím motorom. V roku 2017 sa tam vyrobilo vyše 80-tisíc áut.

Vlani však automobilka uviedla, že bude vyrábať novú generáciu elektrických Smartov v spoločnom podniku s Geely a presťahuje produkciu z Francúzska do Číny. Závod v Hambachu má 1 600 zamestnancov.

Výsledky Daimleru (rok 2019):

  • čistý zisk klesol takmer o dve tretiny na 2,7 miliardy eur (stiahli ho dodatočné náklady spojené s aférou okolo emisií naftových áut, vysoké investície do elektrických vozidiel a problémy s výrobou);
  • tržby stúpli o 3 % na 172,7 miliardy eur;
  • predal 2,34 milióna osobných áut Mercedes-Benz, deviaty rok za sebou rekordný počet vozidiel. (reuters, čtk)
Zdieľať

Miera úspor domácností v eurozóne v 1. štvrťroku stúpla na 16,9 %, čo je najviac od začiatku sledovania štatistiky v roku 1999. Ukazovateľ odráža podiel hrubých úspor k hrubému disponibilnému príjmu domácností.

Pravidelnú kvartálnu štatistiku o úsporách domácností zverejnil Eurostat na internetovej stránke. V záverečnom štvrťroku vlaňajška ich miera dosiahla 12,7 %.

K výrazne vyššiemu sklonu k šetreniu pomohli viaceré okolnosti. Podľa Financial Times výdavky domácností limitovali začínajúce koronavírusové reštrikcie a s nimi súvisiace obmedzenie pohybu. Ich príjmy navyše podporili vládne opatrenia na zmiernenie dosahov koronakrízy.

Eurostat uvoľnil tiež údaje o investíciách domácností, ktorých miera na rozdiel od úspor medzikvartálne klesla na 8,7 %.

Zdieľať

Akcie v Číne stúpli na 5-ročné maximum, impulzom bol najmä silný júnový rast sektora služieb. Akciový index CSI 300, ktorý sleduje obchodovanie na burzách v Šanghaji a Šen-čene, vzrástol o 1,9 % a uzavrel týždeň najvyššie od júna 2015.

Index nákupných manažérov pre čínsky sektor služieb v júni rástol najvýraznejšie za viac ako 10 rokov. K jeho zotaveniu pomohlo uvoľnenie koronavírusových reštrikcií, ktoré viedlo k zvýšeniu spotrebiteľského dopytu.

Podľa Mobeena Tahira z firmy WisdomTree čínske akcie ťažia z fiškálnej podpory vlády a menových stimulov centrálnej banky na pomoc ekonomike v koronakríze. Viac o stave hospodárstva napovedia nové údaje o nezamestnanosti, inflácii a HDP.

Index CSI 300 prekonáva americké i európske burzové indexy, od začiatku roka stúpol o 4 % a počas koronakrízy ho postihol miernejší prepad. Americký S&P tento rok stráca 3 % a paneurópsky index Stoxx 600 až 11 %. (ft)

Zdieľať

S vymáhaním dlhov od neplatičov bude po korone viac práce, hovorí šéf inkasnej agentúry Musil

V platobnej schopnosti sa vraciame k normálu, tvrdí Martin Musil, šéf asociácie inkasných spoločností, ktoré vymáhajú pohľadávky zo zmeškaných platieb. V marci a apríli asi 20 percent ich zákazníkov prestalo splácať zo dňa na deň. Teraz už pokles nie je zásadný.

Zdieľať

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis oznámil ďalšie opatrenia v hodnote približne 3,5 miliardy eur na pomoc firmám, ktoré poškodili vládne reštrikcie zavedené v súvislosti s pandémiou. Ich súčasťou bude ďalšie zmiernenie daňového zaťaženia.

Ako povedal dnes v parlamente, grécka ekonomika si počínala v 1. kvartáli lepšie než ďalšie členské krajiny eurozóny, dôsledky karanténnych opatrení sa však výrazne prejavia v 2. a 3. kvartáli. „Sme si vedomí toho, že vplyv (karanténnych opatrení vlády) na vývoj ekonomiky bude v 2. a 3. štvrťroku dramatický,“ povedal.

V auguste 2018 vystúpilo Grécko z tretieho záchranného programu a vláda verila, že v roku 2020 zaznamená ekonomika výrazný rast. Pandémia a vládne reštrikcie s cieľom zmierniť jeho šírenie však plány zrušili.

Očakáva sa, že grécka ekonomika klesne v tomto roku o 8 % až 10 %, v nasledujúcom roku však vláda očakáva zotavenie. Ako Mitsotakis dodal, hlavnou prioritou vlády je zabrániť prudkému rastu nezamestnanosti. Za 1. kvartál dosiahla nezamestnanosť v Grécku 16,2 %. (tasr)

Zdieľať

Airbus dokončil testovanie lietadla, ktoré vzlietne aj pristane bez pomoci pilota

Airbus úspešne dokončil dvojročné testovanie novej technológie autonómneho riadenia, vďaka ktorej lietadlo zvládne bez pomoci pilotov rolovať po dráhe, vzlietnuť i pristáť. Podľa firmy má technológia pilotom pomôcť, nie ich nahradiť.

Airbus testoval novú technológiu na lietadle A350. Uskutočnil celkom šesť skúšobných letov, počas ktorých zakaždým päťkrát vzlietol a pristál. Na palube boli vždy piloti a technici, píše portál Zdopravy.cz.

Podľa Airbusu mal projekt ukázať strojové využitie dát z prevádzky lietadla na jeho samotné ovládanie. Pilotom má umožniť viac sa zamerať na dôležitejšie činnosti počas letu. Výrobca uvádza, že technológia bude viesť k ďalšiemu zvýšeniu bezpečnosti premávky.

Zdieľať

Počas najbližšieho rokovania Národnej rady vystúpia v pléne slovenskí europoslanci. Hovoriť chcú o možnostiach čerpania finančných zdrojov EÚ na podporu ekonomiky Slovenska po koronakríze.

Ich vystúpenie je naplánované na 8. júla, požiadali oň v otvorenom liste, ktorý podpísalo 12 europoslancov.

Vo vyhlásení uviedli, že by sa chceli v priebehu júla dohodnúť s parlamentom, kto bude poverený vypracovaním takzvaného plánu obnovy Slovenska, ktorý je podmienkou získania eurofondov. Prioritné oblasti investície by mali byť stanovené a odkonzultované s Európskou komisiou do konca septembra.

Podľa europoslancov by peniaze mali ísť primárne do reformy školstva a zdravotníctva. Použiť by sa podľa nich mali aj na podporu vedy a výskumu, zvýšenie pripravenosti trhu práce na automatizáciu a zmeny spojené s ekológiou, ktoré zrýchlia prechod na takzvanú klimaticky neutrálnu cirkulárnu ekonomiku.

Pod vyhlásenie sa podpísali Ivan Štefanec, Vladimír Bilčík, Michal Wiezik, Peter Pollák a Miriam Lexmann z Európskej ľudovej strany (EPP), Monika Beňová, Miroslav Číž a Robert Hajšel z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D), Michal Šimečka a Martin Hojsík zo skupiny Obnovme Európu (Renew Europe), Lucia Ďuriš Nicholsonová a Eugen Jurzyca zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať