Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Týždeň v európskej ekonomike: Ekonomika EÚ zažije hlboký prepad, Nemecko to môže posilniť

Diaľnica pri Frankfurte. Ilustračné foto - TASR / AP
Diaľnica pri Frankfurte. Ilustračné foto – TASR / AP

Autor je vydavateľ portálu Euractiv.sk

  • Komisia predpovedá hlboký hospodársky prepad, z krízy môže vyjsť Nemecko ešte silnejšie.
  • Nemecký súdny dvor spôsobil EÚ problém, možno veľký problém.
  • EÚ vyberá medzi troma scenármi budúcnosti plynárenskej infraštruktúry.

1. EÚ čaká hlboký hospodársky prepad, kríza môže ešte posilniť postavenie Nemecka

Európska komisia predpokladá, že hospodárstvo eurozóny v roku 2020 poklesne o 7,75 percenta a v roku 2021 vzrastie o 6,25 percenta. Ekonomika celej EÚ klesne tento rok o 7,5 percenta a v roku 2021 očakáva rast vo výške približne 6 percent.

Prepad najviac postihne južné krajiny – Španielsko, Taliansko, Grécko a Chorvátsko, najmiernejší by mal byť v Poľsku a Rakúsku.

Dosah pandémie ilustruje aj fakt, že prognózy rastu boli v porovnaní s predpoveďami z jesene 2019 upravené približne o deväť percentuálnych bodov smerom nadol. Prvé prejavy už cítime: podľa odhadov Eurostatu zaznamenala eurozóna aj EÚ v prvom štvrťroku 2020 najväčší kvartálny hospodársky prepad od začiatku zberu údajov v roku 1995.

Krízu naznačujú aj čiastkové indikátory. Objem maloobchodu klesol v marci v porovnaní s februárom v EÚ i eurozóne o viac ako desatinu, začala mierne stúpať nezamestnanosť, opäť sa znížila inflácia (najväčšiu zásluhu mal prepad cien energetických surovín).

Ako zle je na tom Slovensko?

Slovenská ekonomika sa má v roku 2020 prepadnúť o 6,75 percenta, čo je v porovnaní s inými krajinami Únie skôr dobrý výsledok, zároveň je výrazne lepší ako deväťpercentný prepad strednej prognózy Národnej banky Slovenska.

Záchranné opatrenia majú ekonomiku znova naštartovať (6,5-percentný rast v 2021), no neprejavia sa tak plne na zamestnanosti. Z rekordne nízkej miery 5,8 percenta nezamestnaných v 2019 narastie ich počet v tomto roku na 8,25 percenta, v 2021 sa trh práce zotaví len čiastočne (prognózovaná nezamestnanosť 7 percent). Situácia by sa mala prejaviť aj na výraznom spomalení rastu miezd.

Čo by nám mohlo pomôcť?

Hospodársku recesiu v rokoch 2008 – 2009 i následné problémy spôsobené krízou v eurozóne (2010 – 2012) sme prestáli relatívne dobre aj vďaka tomu, že nás potiahla nemecká ekonomika, ktorá krízy prežila v dobrej kondícii. Úzke prepojenie s najväčšou ekonomikou Únie by nám mohlo pomôcť aj tentokrát.

Pandémia zasiahla Nemecko slabšie ako iné krajiny. Hoci celkový počet nakazených je pomerne vysoký, vyšší ako napríklad vo Francúzsku, krajina hlási zlomok v počte úmrtí a viac vyliečených pacientov.

Ekonomike by mohlo pomôcť aj to, že nemecká vláda široko otvorila štátnu kasu. Odkedy Európska komisia v marci uvoľnila pravidlá štátnej pomoci, krajiny ohlásili celkovo 90 záchranných schém v celkovej hodnote 1,9 bilióna eur. Viac ako polovica z toho pripadá práve na Nemecko.

Podľa komisárky Margrethe Vestagerovej môže byť Berlín „lokomotívou“, ktorá potiahne aj ostatné európske ekonomiky. Jedným z prvých vagónov by bolo aj Slovensko.

Existujú riziká?

Hoci masívne nalievanie vládnych peňazí do nemeckých firiem pomáha sprostredkovane aj ich dodávateľom v iných krajinách, nesie so sebou riziko: znevýhodňuje ich konkurentov z ostatných krajín EÚ, ktoré si takú veľkú podporu nemôžu dovoliť. V takejto situácii je ťažké hovoriť o rovnakých pravidlách na spoločnom trhu.

Na konci krízy tak môže mať nemecká ekonomika ešte dominantnejšie postavenie, nemecké firmy získať ešte väčšie podiely na trhoch. Kritické hlasy sa ozývajú napríklad zo Španielska či z Talianska.

Čo by bol lepší prístup?

Podľa Guntrama Wolffa, ekonóma think-tanku Bruegel, by bolo efektívnejšie viac centralizované rozhodovanie o podpore ekonomiky. Napríklad z fondu financovaného vydávaním spoločného európskeho dlhu.

Komisia by tak mohla lepšie kontrolovať podmienky poskytovania pomoci, lepšie ochrániť integritu jednotného trhu, ale aj presadiť do záchranných balíkov klimatické ciele.

Spoločný európsky dlh – koronabondy – je však nateraz mimo hry. Na poslednom samite sa lídri dohodli na vytvorení fondu obnovy, ktorý bude financovaný z pôžičiek garantovaných európskych rozpočtom. Tieto peniaze alebo aspoň časť z nich bude následne požičiavať členským krajinám. Zatiaľ nie je jasné, či bude financovanie spojené s nejakými podmienkami.

Podľa komisára pre hospodárske záležitosti Paola Gentiloniho by mal mať fond veľkosť 1,5 bilióna eur – teda asi desiatich percent HDP Únie.

2. Nemecký ústavný súd skomplikoval život ECB

Ešte minulý týždeň Európska centrálna banka vyhlasovala, že je pripravená rozšíriť program nákupu dlhopisov, ktorým stabilizuje finančné trhy – a chráni štáty pre insolventnosťou počas koronakrízy. Potom prišlo rozhodnutie nemeckého ústavného súdu a veci stoja trošku inak.

Podľa jeho utorňajšieho (5. máj) rozhodnutia sú nákupy štátnych dlhopisov, ktorými sa Európska centrálna banka (ECB) snaží podporiť ekonomiku eurozóny, čiastočne v rozpore s nemeckou ústavou.

O čom súd rozhodoval

Súd sa vyjadroval k takzvanému kvantitatívnemu uvoľňovaniu spustenému v marci 2015. Jeho súčasťou je aj program nákupu štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu (Public sector purchase programme PSPP), ktorého cieľom bolo približovať infláciu úrovni tesne pod dvomi percentami v strednodobom horizonte. Program stanovil, že každá centrálna nakúpi určité množstvo prijateľných cenných papierov od vlastných vlád.

Nemecký súd sa pôvodne obrátil na Súdny dvor EÚ. Ten v roku 2018 rozhodol, že ECB koná v rámci svojich kompetencií.

Nemecký ústavný súd však tento záver spochybnil. Podľa neho Súdny dvor EÚ neposúdil program nákupu dlhopisov dostatočne široko, a tak nedokázal rozhodnúť, či ECB neporušila princíp proporcionality. Nemecký súdny dvor sa tak rozhodnutím necíti viazaný a rozhodol sa vykonať vlastné posúdenie.

Andreas Vosskuhle, nemecký ústavný sudca. Foto – TASR/AP

ECB podľa neho konala mimo svojich právomocí. Banke dal tri mesiace na to, aby poskytla dostatočné argumenty v prospech programu. Nemecká centrálna banka má na ten čas účasť na programe pozastaviť – nemá nakupovať vládne dlhopisy.

Ak by ECB argumenty neposkytla, Bundesbanka nebude podľa súdu podmienkami programu viazaná a už nakúpené dlhopisy má postupne predať.

Čo rozhodnutie nemeckého súdu neznamená

Rozhodnutie sa netýka programov, ktoré ECB spustila v súvislosti s koronakrízou. A to je kľúčové. Bez intervencií Európskej centrálnej banky by už na finančných trhoch pravdepodobne zúrila búrka, krajiny ako Taliansko by neboli schopné refinancovať svoj dlh a vážne problémy by mali aj mnohé európske banky.

Čo môže znamenať

Rozhodnutie však otvára dvere žalobám aj voči koronakrízovým programom. O to viac, že pri 750-miliardovom Pandemickom programe nákupu aktív (PEPP) uvoľnila ECB dovtedajšie limity nákupov.

Rozhodovanie môže v takom prípade trvať aj niekoľko rokov, teda – dúfajme – viac ako koronakríza. No riziko spochybnenia intervencií sa prejaví už teraz. Po prvé, môže zvýšiť nervozitu na finančných trhoch a tým znížiť efektívnosť intervencií ECB.

A po druhé, výrok nemeckého súdu dáva vietor do plachiet tým hlasom v rámci ECB, ktoré presadzujú konzervatívnejšiu monetárnu politiku. V budúcnosti tak môže banka reagovať na krízy opatrnejšie či pomalšie. Pre eurozónu, ktorá stále nemá funkčné fiškálne nástroje na ich zvládanie, to môže byť fatálne.

A prečo znamená problém

Nemecký súd spochybnil hneď dve kľúčové inštitúcie Únie – Európsku centrálnu banku a Súdny dvor EÚ. Obvinil ich zo zneužívania moci a prekročenia mandátu.

Jeho názor vychádza z chápania EÚ ako zväzku s delegovanými právomocami. Suverenita je stále jednoznačne v rukách členských štátov, akékoľvek federálne prvky v konštrukcii EÚ sú neprijateľné.

Právny názor nemeckého ústavného súdu má veľký vplyv, často sa ním inšpirujú aj ústavné súdy iných krajín. A to nielen v oblastiach bezprostredne súvisiacich s ekonomikou či menovou politikou.

Nemeckí sudcovia mohli posilniť napríklad aj pozíciu poľskej vlády, ktorá považuje európsku kritiku svojej reformy súdnictva za neprijateľné zasahovanie do vnútorných záležitostí.

3. Budúcnosť európskej plynárenskej infraštruktúry

O úlohe zemného plynu v plánoch EÚ na dosiahnutie uhlíkovej neutrality sa vedú dlhé diskusie. Je len ďalším fosílnym palivom alebo užitočnou prechodnou technológiou, ktorá nám pomôže zbaviť sa uhlia a integrovať do siete obnoviteľné zdroje? Za akých podmienok môže byť využívanie zemného plynu „zelené“?

V súčasnosti EÚ pripravuje revíziu pravidiel financovania projektov cezhraničnej energetickej infraštruktúry – napríklad cezhraničného prepájania plynovodov, elektrických sietí, budovania zásobníkov a pod. Zverejnená má byť koncom tohto roka.

Podľa pracovného dokumentu, ktorý unikol do médií, zvažuje Komisia tri scenáre:

  • Postupný odklon od zemného plynu: EÚ bude naďalej podporovať financovanie infraštruktúry pre zemný plyn, no paralelne bude rozvíjať nové, zelené alternatívy.
  • Sieť pre zelený plyn: fosílne palivá nedostanú žiadne financovanie EÚ, to sa zameria len na úpravu infraštruktúry pre potrebu zelených alternatív, ako je vodík, premena elektrickej energie na plyn či bioplyn.
  • Len elektrina: zastaví sa akékoľvek financovanie plynárenskej infraštruktúry, peniaze podporia len elektrickú energiu či smart grid (inteligentné siete, ktoré umožňujú regulovať výrobu a spotrebu).

Prečo je to dôležité

Budovanie a modernizácia cezhraničnej energetickej infraštruktúry stojí v značnej miere na európskej podpore: formou grantov, pôžičiek či záruk. V súčasnosti podporuje EÚ aj infraštruktúru na spracovanie, prepravu či skladovanie zemného plynu.

Maďarský premiér Viktor Orbán a vtedajší slovenský premiér Robert Fico takto otvárali v roku 2014 prepojenie plynovodov medzi oboma krajinami. Foto – TASR/MTI

Začiatkom tohto roka schválil Európsky parlament revidovaný zoznam energetických projektov, ktoré môžu dostať podporu EÚ. Tridsaťdva z nich sa stále týkalo zemného plynu, čo kritizovali zelení europoslanci i environmentálne mimovládky. Podmieňovanie podpory zelenými cieľmi nakoniec sľúbil aj podpredseda Komisie Frans Timmermans.

Od 2021 prestane využívanie fosílnych palív podporovať Európska investičná banka. Vysychanie zdrojov verejnej podpory je dôležitým signálom aj pre súkromných investorov.

To, ktorý s vyššie spomenutých scenárov si Únia nakoniec vyberie, bude mať na európske plynárenstvo zásadný vplyv.

Ďalšie správy

Budovanie 5G sietí v Európe mešká. Dôvodom sú administratívne komplikácie, zdržania spôsobené koronakrízou, šíria sa aj dezinformácie o súvise medzi šírením 5G signálu a koronavírusu. Aukcie 5G pásiem odložili Poľsko, Španielsko, Rakúsko, Portugalsko a Česko. Slovinsko zas minulý rok zastavilo implementáciu 5G. Chorvátske predsedníctvo žiada Komisiu, aby revidovala Akčný plán pre 5G a 6G siete a urýchlila ich budovanie. Aj komisárka Margrethe Vestagerová vyzvala členské krajiny, aby obmedzili akékoľvek zdržania v implementácii technológie.

Spojené kráľovstvo spustilo rokovaniaobchodnej dohode so Spojenými štátmi. Británia má v súčasnosti s USA obchodný prebytok 50 miliárd eur. Britsko-európske obchodné rokovania však od odchodu Británie z EÚ veľmi nepokročili.

Dvanásť európskych krajín žiada Komisiu, aby suspendovala niektoré práva pasažierov leteckej dopravy. Konkrétne ide o povinnosť leteckých spoločností poskytnúť plnú refundáciu za zrušené letenky. Namiesto nej by mohli dávať pasažierom kupóny na nákup iných leteniek. Tento návrh získava podporu aj v Európskom parlamente.

Európski predajcovia žiadajú viac času na implementáciu prísnejších pravidiel pri online nakupovaní. Implementácia revízie Smernice o platobných službách, ktorá má brániť zneužitiu kreditných kariet pri online nákupoch, bola na základe ich žiadosti posunutá zo septembra 2019 na december 2020, európske združenia maloobchodných predajcov teraz žiadajú ďalší odklad.

EÚ plánuje oslabiť monopoly medzi digitálnymi platformami. Ešte tento rok predstaví Komisia nariadenie, ktoré by regulovalo online platformy a zabezpečilo väčšiu hospodársku súťaž na digitálnom trhu.

Veľké energetické firmy žiadajú verejné investície do obnoviteľných zdrojov. Koalícia 40 globálnych firiem – vrátane energetických gigantov ako BP, Iberdrola, Ørsted a Shell – žiada, aby plány obnovy ekonomiky po koronakríze obsahovali masívnu vlnu investícií do obnoviteľných zdrojov.

Spotreba energie z obnoviteľných zdrojov

EÚ sa musí častejšie brániť neférovým praktikám v medzinárodnom obchode. Podľa správy Komisie začal Brusel v minulom roku 16 vyšetrovaní takýchto neférových praktík (oproti 10 v 2018) a prijal 12 nových opatrení (6 v 2018). Na konci roku 2019 tak mala Únia zavedených v medzinárodnom obchode 140 obranných opatrení – 121 sa týkalo dumpingu, 16 subvencií dovozcov v ich domácich krajinách, zvyšné tri boli preventívne. Najviac opatrení zaviedla Únia voči Číne.

Poľsko zdaní streamingové platformy ako Netflix či Amazon. Podľa ministra financií budú platiť odvod vo výške 1,5 percenta príjmov generovaných na území krajiny.

Tretina oslovených európskych digitálnych firiem očakáva, že bude musieť prepúšťať. Vyplýva to z európskeho prieskumu o dosahoch pandémie ochorenia COVID-19 na digitálny sektor. Hoci až 82 percent zamestnancov sektora môže pracovať z domu, až tri zo štyroch digitálnych spoločností očakávajú negatívny finančný dosah krízy.

Štatistika

Interaktívna infografika Eurostatu mapuje štruktúru pracovnej sily v Európskej únii. V roku 2019 bolo z 332 miliónov Európanov vo veku 15-74 rokov súčasťou pracovnej sily 214 miliónov. Na pracovnom trhu nebolo aktívnych 118 miliónov ľudí – teda 35 percent Európanov v aktívnom veku. Na Slovensku bol pomer podobný: 64 % je súčasťou pracovného trhu, 36 % mimo neho.

Pre odhad sociálnych dôsledkov krízy a nastavenie záchranných opatrení je dôležitá aj štruktúra trhu práce z hľadiska typu kontraktu. Zo 199 miliónov zamestnaných v EÚ bolo v zamestnaneckom pomere 169 miliónov (85 percent), samozamestnaných (živnostníci, slobodné povolania a pod.) 28 miliónov osôb, necelé dva milióny Európanov pracovali pre rodinné firmy.

Aj v tomto prípade je pomer ľudí v zamestnaneckom pomere na Slovensku podobný európskemu priemeru – 2,19 milióna z 2,58 milióna zamestnaných osôb (84 percent). 386 tisíc Slováci pracujú ako samozamestnaní.

Dnes na DennikE.sk

Ak ste nepriznali príjem z predaja nehnuteľnosti, čakajte poštu z daňového úradu

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Ak ste nepriznali príjem z predaja nehnuteľnosti, čakajte poštu z daňového úradu. Finančná správa oslovila takmer 13-tisíc daňovníkov, ktorých predaj bytu či domu nebol od dane oslobodený. Dala termín na podanie priznania a zaplatenie dane do konca marca.

Minúta po minúte

USA schválili vakcínu proti koronavírusu od firmy Johnson & Johnson na núdzové použitie. Ide tak o tretiu očkovaciu látku schválenú v USA, podáva sa pri nej iba jedna dávka. Do konca marca majú Spojené štáty sľúbených od výrobcu 20 miliónov dávok.

„Je to vzrušujúca správa pre všetkých Američanov a povzbudivý vývoj v našom úsilí o ukončenie tejto krízy. Teraz ale nemôžeme poľaviť alebo sa domnievať, že víťazstvo je samozrejmosťou,“ uviedol prezident Joe Biden krátko po schválení.

Očkovanie touto vakcínou je podľa amerických odborníkov vhodné pre osoby vo veku 18 rokov a viac. Vakcína poskytuje spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom covidu-19, teda hospitalizáciou a smrťou. Počas rozsiahleho klinického testovania dosiahla účinnosť v USA 86 percent a v JAR 82 percent.

Výsledky ukázali, že 28 dní po podaní vakcíny neboli evidované žiadne hospitalizácie ani úmrtia súvisiace s nákazou u všetkých očkovaných.

Vakcínu je možné uchovávať v chladničke až tri mesiace, čo uľahčí distribúciu. (tasr, čtk, ap)

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať