Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Sulík presadzuje odškodnenie nájomcov štátom, koalícia zatiaľ trvá na nemeckom riešení

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister hospodárstva naďalej bojuje za svoj návrh, odporcovia na čele s OĽaNO hovoria, že ak v Nemecku stačí odklad platenia nájmu, nemali by sme nájmy dotovať ani my.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) po rokovaní vlády spresnil svoj návrh, ako vyriešiť problém s nájmom za čas, keď boli niektoré obchodné prevádzky povinne zavreté.

  • Prvá možnosť, ktorú navrhuje, je známa už niekoľko týždňov. Predpokladá, že nájomcovia zaplatia len približne desať percent ceny, 45 percent doloží štát a zvyšok prenajímatelia nájomníkom odpustia.
  • Druhá možnosť je, že majitelia budov sa zaviažu, že nebudú nájmy zvyšovať najbližšie dva roky.

Sulík vysvetľoval, že takto by dokázal štát dostať do ekonomiky 100 až 200 miliónov eur a pre podobný postup sa napokon rozhodlo Česko.

Tvrdí, že obe jeho alternatívy sú v súlade s ústavou a návrh už má prekonzultovaný aj s ministerstvom spravodlivosti.

Argument Nemeckom

Sulíkov plán však nepodporuje najsilnejšia strana, ktorá kontroluje vo vláde väčšinu a riadi aj ministerstvo financií.

„Igor Matovič však vytrvalo blokuje prijatie tohto návrhu, ktorý sa ja snažím presadiť už skoro dva mesiace,” povedal Sulík.

Odporcovia uhrádzania nájmov v koalícii argumentujú proti Sulíkovmu plánu najmä tým, že na cestu dotovania sa napokon nevydalo ani Nemecko, ktoré je na krízu pripravené lepšie ako Slovensko.

Slovensko podľa nemeckého vzoru zatiaľ len umožnilo nájomcom odložiť si splátky na čas po koronakríze. Tento zákon už platí, ale väčšina podnikateľov po vzore Česka bude žiadať nielen odklad, ale aj aspoň čiastočné odpustenie.

Nedotujme kapitál, ale prácu

Druhý argument ľudí z ministerstva financií je, že dotácia nájmu by bola dotáciou kapitálového výnosu, nie dotáciou príjmu z práce. Väčšina slovenského systému

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Mičovský opäť prekvapil. Otvára mapy poľnohospodárskych pôd a možno aj systém dedenia +
  • Výber šéfa rozpočtovej rady: Kandidátmi sú Šuster, Tóth a Fidrmuc
  • Maloobchod: Medziročný pokles tržieb sa v máji zmiernil na 8,9 %
  • Energie: Sulík navrhne za nového šéfa ÚRSO Andreja Jurisa
  • Banky: NBS uvoľňuje bankám viac kapitálu, od augusta zníži proticyklický vankúš z 1,5 na 1 %
  • Firmy: Bukóza sa dištancovala od Arcy, Bukocel podľa nej Arce nepatrí
  • Financie: Ako od júla funguje prvá pomoc pre podnikateľov
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Odpadovej firme Maria Hoffmanna súd odňal ochranu pred veriteľmi. Jeden z nich ho presvedčil, že ju mala neprávom

Mario Hoffmann. Foto - TASR
Mario Hoffmann. Foto – TASR

Odpadovej firme finančníka Maria Hoffmanna Ekologické služby prešovský súd odňal ochranu pred konkurzmi. Jeden z veriteľov firmy súd presvedčil, že dlhy tvorila ešte pred vypuknutím koronakrízy, a tak na ochranu nemá mať právo.

Zdieľať

Do peňaženiek nám môžu pribudnúť karty s novým logom, budú čisto európske

Dominancia amerických kartových spoločností Európe nevyhovuje. Ilustračné foto - JumpStory
Dominancia amerických kartových spoločností Európe nevyhovuje. Ilustračné foto – JumpStory

Do dvoch rokov by mal v Európe fungovať nový európsky platobný systém s ambíciou potlačiť dominanciu amerických kartových spoločností a nových technologických konkurentov. Pripravuje ho 16 veľkých európskych bánk vrátane matiek Slovenskej sporiteľne, ČSOB a UniCredit.

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Mičovský opäť prekvapil. Otvára mapy poľnohospodárskych pôd a možno aj systém dedenia +

  • Na pozíciu šéfa rozpočtovej rady sú traja kvalitní kandidáti
  • Európske banky pripravujú spoločný platobný systém, budú v ňom aj najväčší hráči na Slovensku
Zdieľať

Americké akcie dnes výrazne posilnili, údaje o aktivite v sektore služieb a oživenie čínskej ekonomiky vyvolali medzi investormi optimizmus a zatienili aj správy o raste nových prípadov koronavírusu v USA.

Index Dow Jones vzrástol o 459,67 bodu na 26.287,03 bodu. Širší index Standard & Poors 500 stúpol o 49,71 bodu na 3179,72 bodu. Index technologického trhu Nasdaq sa zvýšil o 226,02 bodu na 10.433,65 bodu.

Aktivita v americkom sektore služieb v júni prudko oživila a takmer sa vrátila na úroveň pred pandémiou. Rastúci počet nových prípadov ochorenia v poslednej dobe však donútil niektoré reštaurácie a bary znovu zavrieť, čo ohrozuje oživenie. (čtk)

Zdieľať

Richard Sulík pri návšteve Dusla Šaľa opäť povedal, že podniky platia priveľa za energie. Šéf Dusla varoval, že ak nebudú mať porovnateľné podmienky s inými štátmi, umiestnia investície za desiatky až stovky miliónov eur inam.

Duslo patrí k najväčším chemickým podnikom na Slovensku, vlastní ho Agrofert.

Čo povedal minister

  • „Pre všetky podniky s vysokou spotrebou energií sú spoločným problémom vysoké ceny energií. Ani nie tak samotnej komodity, ako cien za ich distribúciu, ktoré patria k najvyšším v celej Európe,“ povedal Sulík.
  • „Urobiť poriadok“ s cenami energií bude podľa Sulíka prioritou nového šéfa regulačného úradu ÚRSO.

Čo povedal šéf Dusla

  • „Ak porovnávame náklady za činnosti, Slovensko akoby sa utrhlo z reťaze, tie ceny sú násobne vyššie ako v okolitých krajinách. Zemný plyn je pre nás základná surovina. Máme najlepšie a najmodernejšie technológie, no k čomu nám to je, keď základnú vstupnú surovinu máme násobne drahšiu v porovnaní s okolitými krajinami,“ tvrdil generálny riaditeľ Petr Bláha.
  • „Slovo konkurencieschopnosť akoby slovenskí politici ani nepoznali,“ dodal. „Pred nami sú dve rozhodujúce rozvojové investície v hodnote rádovo desiatky až stovky miliónov eur. Ak nedostaneme porovnateľné podmienky s okolitými štátmi, budeme ich musieť dislokovať do iného teritória, ako je Slovensko,“ pohrozil. (tasr, n)
Zdieľať

O zmene financovania rekreačných poukazov bude diskutovať koaličná rada, hovorí minister dopravy Andrej Doležal. O priamych finančných dávkach na podporu cestovného ruchu podľa neho ministerstvo neuvažuje.

Doležal reagoval na požiadavky Zväzu cestovného ruchu, ktorý dnes varoval pred prepadom tržieb a krízou v odvetví.

Minister dopravy navrhol, aby na poukazy namiesto zamestnávateľa prispieval štát. Chce tiež rozšíriť počet tých, čo poukazy môžu využívať.

„Samozrejme, v rámci koaličnej rady ešte o tom budeme rokovať a budeme zapracovávať pripomienky koaličných partnerov,“ podotkol. „Teraz s ministrom financií riešime rovinu týchto analýz. Jednoducho ešte na tom pracujeme a oponujeme si tento návrh,“ doplnil.

Premiér Igor Matovič hovorí, že bude žiadať od ministerstva dopravy dáta o letnej dovolenkovej sezóne a výpadku tržieb. Prípadná aktívna pomoc odvetviu bude podľa neho závisieť od týchto údajov. (tasr, n)

Zdieľať

Klub 500 žiada zvýšenie príspevkov prvej pomoci na 1100 eur pre jedného zamestnanca. Združenie, ktoré pod vedením spolumajiteľa Železiarní Podbrezová Vladimíra Sotáka zastupuje niektoré veľké podniky, varovalo pred zvýšením nezamestnanosti.

O akých príspevkoch klub hovoril

  • Príspevok na zamestnanca pri poklese tržieb od 40 do 60 % je 300 eur, čo podľa Klubu 500 tvorí 20 % celkových osobných nákladov.
  • Maximálny príspevok na zamestnanca pri poklese tržieb o 80 % a viac predstavuje 540 eur, teda podľa klubu 32 % osobných nákladov.
  • Najvyšší možný príspevok pri zamestnancovi s náhradou mzdy 80 % na udržanie pracovného miesta je 880 eur.

Klub navrhuje zvýšiť maximálnu výšku na zamestnanca na 1100 eur, čo by podľa jeho predstaviteľov pokrylo 72 percent osobných nákladov.

Zdieľať

Úrad Nitrianskeho kraja by mal sídliť v zrekonštruovanej budove internátu na Cabajskej ulici v Nitre. V pondelok o tom rozhodli krajskí poslanci. Zastupiteľstvo si vyberalo z troch možností.

  • Podľa prvej sa úrad presťahuje na internát v správe Strednej odbornej školy potravinárskej v Nitre,
  • druhá počítala s výstavbou novej budovy
  • a tretia s odkúpením objektu, ktorý má momentálne kraj v prenájme od súkromnej firmy.

Poslanci sa napokon rozhodli pre prvý variant. „Dnes je úrad na viacerých miestach. Potrebujeme ho dostať do jednej budovy, s dobrým prístupom a dostatočnými kapacitami na parkovanie,“ skonštatoval Iván Farkas zo SMK. Podľa zastupujúcej riaditeľky Úradu NSK Heleny Psotovej budova internátu všetky tieto požiadavky spĺňa.

Predpokladané náklady na rekonštrukciu a adaptáciu priestorov sú podľa úradu na úrovni 4,5 až 5,5 milióna eur. „Predpokladaný termín ukončenia prác je 2 až 2,5 roka,“ skonštatoval predseda NSK Milan Belica.

Podľa viacerých poslancov je najvyšší čas, aby kraj zaobstaral pre svoj úrad vlastné sídlo. „Opäť sa hovorí o novom usporiadaní krajov, podľa ktorého by mal vzniknúť Bratislavský, Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský kraj. O sídle jednotlivých krajov sa bude rozhodovať aj podľa toho, či majú pre úrad vhodnú budovu. preto by sme nemali otáľať,“ pripomenul poslanec Jozef Dvonč (koalícia Smer-SD, SNS a Most-Híd).

Úrad NSK nemá vlastné sídlo od svojho vzniku v roku 2001. Napriek tomu už vynaložil na náklady súvisiace s umiestnením svojich úradníkov viac ako 1,76 milióna eur. Uvádza sa to v správe úradu z februára 2020.

  • Za prenájom kancelárií na Rázusovej ulici v Nitre už zaplatil NSK vyše 940-tisíc eur.
  • Ďalších takmer 570-tisíc eur stála projektová dokumentácia k novej budove na Slančíkovej ulici v Nitre. K jej výstavbe však nikdy nedošlo, pretože ešte v roku 2012 polícia obvinila sedem osôb z machinácií pri verejnom obstarávaní na zhotoviteľa. Odvtedy sa kraj k projektu nevrátil.
  • Ďalšie peniaze stáli NSK súdne spory so spoločnosťou GAP REAL. Kraj sa s firmou súdil pre budovu, ktorú GAP REAL postavil pre Úrad NSK na základe zmluvy podpísanej bývalým podpredsedom NSK Miklósom Fehérom. Kraj právoplatnosť zmluvy spochybnil a do postavenej budovy na Palárikovej ulici v Nitre odmietol svoj úrad presťahovať. Súdny spor stál NSK takmer 260-tisíc eur.
  • Nitriansky vyšší územný celok okrem toho vedie doteraz neukončené súdne spory so spoločnosťou OTP Banka Slovensko a Miklósom Fehérom za približne 2,5 milióna eur. (tasr)
Zdieľať

Strana Hlas chce počas prerokovania „kilečka“ pre podnikateľov z dielne SaS  navrhnúť doplnenie, aby vláda podpísala dodatok s bankami na zníženie poplatkov. „Vláda do dohody s bankami neuviedla, že od nich žiada znížiť bankové poplatky,“ povedal Pellegrini.

Bývalý minister hospodárstva Peter Žiga nerozumie, prečo takzvané podnikateľské kilečko chce parlament prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Hlas chce na parlamentnej schôdze navrhnúť „antibyrokratický balíček“ pre ľudí, aby na jednotlivé úrady nemuseli neustále nosiť rôzne dokumenty.

Zdieľať

Z bratislavského letiska sa dá oddnes letieť do gréckeho mesta Solún, od utorka pribudne pravidelná linka na ostrov Korfu. Oba lety zabezpečí nízkonákladový dopravca Ryanair.

Do Solúna je možné letieť z Bratislavy dvakrát týždenne, a to v pondelky a v piatky, na Korfu rovnako dvakrát týždenne, konkrétne v utorky a v soboty.

Ryanair spustil po zákaze letov z dôvodu koronakrízy od soboty 4. júla svoj letný letový poriadok z Bratislavy. Aktuálne zahŕňa osem pravidelných liniek.

„Priletieť do Bratislavy bez potreby negatívnych testov na nový koronavírus či zotrvania v domácej izolácii je aktuálne možné z Pafosu na Cypre, zo Solúna a Korfu v Grécku, z írskeho hlavného mesta Dublin, z Alghera na talianskej Sardínii a prvé lety tento týždeň budú spustené aj do španielskych dovolenkových letovísk Malaga a Malorka,“ priblížila hovorkyňa letiska Veronika Ševčíková.

Írsky dopravca do svojho letného letového poriadku zaradil aj destinácie vo Veľkej Británii s odletom z Bratislavy, a to Londýn, Birmingham, Edinburgh, Manchester. Tam však stále nie je možné letieť z dôvodu zákazu civilných letov.

Ryanair v sobotu otvoril aj pravidelnú linku do mesta Burgas v Bulharsku. Do Sofie a z nej zabezpečuje lety z Bratislavy aj dopravca Wizz Air. Po prílete je však potrebné kontaktovať regionálny úrad verejného zdravotníctva, zotrvať v domácej izolácii a najskôr na piaty deň od príletu absolvovať test na nový koronavírus.

Naďalej tak podľa Ševčíkovej ostávajú zakázané aj lety z alebo do Veľkej Británie, Ruska, Ukrajiny, Dubaja, Skopje, Egypta, Tuniska, Maroka a iných destinácií. „Dovolenkové charterové lety cestovných kancelárií na Rodos, Zakyntos, Krétu a do ďalších destinácií sú v pláne s odletom z Bratislavy od druhej polovice júla,“ spresnila. (tasr)

Zdieľať

Ministerstvo práce vyplatilo na pomoci pre podnikateľov s poklesom tržieb či zatvorenými prevádzkami zatiaľ takmer 370 miliónov eur. Hovorí, že štát podporil zhruba pol milióna pracovných miest, teda štvrtinu z celkového počtu.

Čísla prvej pomoci k 2. júlu

  • za marec 82 miliónov eur
  • za apríl 171 miliónov eur
  • za máj 115 miliónov eur (ministerstvo hovorí, že za tento mesiac sa ešte bude údaj zvyšovať, keďže žiadosti nie sú uzavreté)

Väčšinu pomoci tvoria opatrenia 3B a 3A, teda príspevky na udržanie pracovných miest.

Približne polovicu pomoci čerpal podľa ministerstva priemysel. Priemerná podpora za všetky opatrenia dosiahla za marec 223 eur a za apríl 376 eur.

Podrobnejšie údaje zverejnil Inštitút sociálnej politiky (ktorý patrí pod ministerstvo) v aktualizovanej analýze.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať