Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Koľko štát vyplatí ľuďom a firmám na pomoci za marec (plány vs realita)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
  • Štát rátal s pomocou občanom a podnikateľom za marec v sume pol miliardy eur, reálna výška pomoci možno nedosiahne ani 200 miliónov. Bez odkladov daňových priznaní asi 100 miliónov.
  • V marci sa výrazne menej čerpala OČR aj PN, ako bol predpoklad, odložilo sa menej daňových priznaní, no štát vyplatí aj podstatne menej na príspevkoch na zamestnanosť, než si pôvodne myslel.
  • Podľa ekonómov z krízového štábu treba pomoc zrýchliť a otvoriť aj škôlky a školy.

Ministerstvo práce tvrdí, že podnikateľom a občanom vyplatilo v rámci koronapomoci doteraz viac ako 101 miliónov eur. Sú to peniaze za mesiac marec, ale už aj časť pomoci za apríl (napríklad PN a OČR).

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Holý s Kollárom prekvapili. Kmotrík má peniaze za štadión vrátiť
  • Financie: Minister Heger chce v polovici roku 2021 zaviesť viacročné výdavkové stropy, ktoré začnú platiť od roku 2022
  • Personálne: Minister financií Eduard Heger odvolal šéfku finančnej správy Lenku Wittenbergerovú
  • Automobilky: Trnavský závod PSA sa obáva o svoju budúcnosť, ak nezíska výrobu ďalšieho modelu
  • Obchod: Maloobchodné tržby v USA v júni stúpli medzimesačne o 7,5 % a prekonali očakávania analytikov
  • Predaj: Pokles odbytu nových osobných áut v EÚ sa v júni zmiernil na 22,3 %, predalo sa takmer 950-tisíc vozidiel
Zdieľať

Spustnutý pozemok pri hlavnej stanici prenajali na 15 rokov, občianske združenie sľubuje nové ihriská

Pozemky pri Žabotovej ulici prenajali železnice na 15 rokov. Foto N - Vladimír Šimíček
Pozemky pri Žabotovej ulici prenajali železnice na 15 rokov. Foto N – Vladimír Šimíček

Železnice SR prenajali na 15 rokov pozemok pri hlavnej stanici v Bratislave, na ktorom stojí spustnuté detské ihrisko. Občianske združenie TK Lokomotíva sľubuje, že na ňom postaví moderné športovisko.

Zdieľať

Developer Immocap ukazál Nový Istropolis, chce získať príspevok od štátu na vybudovanie národného centra

Budovu bratislavského Istropolisu developer Immocap zachraňovať nebude, plánuje ju „značne prestavať“ a na jej mieste vytvoriť moderné kultúrno-spoločenské centrum s veľkou sálou. Developer zároveň priznal, že sa chce uchádzať o verejné financie, aby v lokalite postavil národné kultúrne a kongresové centrum.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minulý týždeň požiadalo o podporu v nezamestnanosti v USA ďalších 1,3 milióna ľudí, analytici čakali nižšie číslo. Počet nových žiadostí klesol najpomalšie od marcového vypuknutia koronakrízy a 17. týždeň za sebou prekročil 1 milión.

V porovnaní s predchádzajúcim týždňom sa počet nových žiadostí o dávky znížil len o 10-tisíc. Analytici prepokladali, že štatistika k 11. júlu klesne až na 1,25 milióna prípadov. Najviac ľudí žiadalo o podporu v marci, za jeden týždeň rekordných takmer 6,9 milióna.

V týždni do 4. júla poberalo v USA dávky v nezamestnanosti spolu 17,3 milióna ľudí, oproti predchádzajúcemu týždňu je to pokles o 422-tisíc osôb.

Dáta z posledných týždňov naznačujú, že situácia na americkom trhu práce sa ďalej zlepšuje. V júni zamestnávatelia vytvorili rekordných 4,8 milióna pracovných miest a nezamestnanosť klesla na 11,1 % z májových 13,3 %.

Ekonomiku však ohrozuje obnovený nárast počtu infekcií, podľa analytikov by tak výsledkom mohlo byť ďalšie uzatváranie firiem, a teda aj prepúšťanie. (čtk, cnbc, reuters)

Zdieľať

V júni zaznamenal Zväz automobilového priemyslu 7502 registrácií nových automobilov, čo je medziročný pokles o 20,16 %. Pokles počtu registrácií evidoval aj vo všetkých ostatných kategóriách okrem autobusov.

„Registrácia malých úžitkových automobilov (kategória N1) dosiahla v júni 2020 počet 516 vozidiel, čo oproti rovnakému mesiacu minulého roka s počtom vozidiel 794 predstavuje pokles o 31,01 %,“ uviedol zväz. V kategórii N2 sa v júni zaregistrovalo 36 nových vozidiel, čo je oproti vlaňajšku (62 vozidiel) o takmer 42 % menej.

„Registrácie v kategórii N3 zaznamenali v júni 2020 celkový výsledok 140 vozidiel. V roku 2019 bol počet registrovaných vozidiel 497, čo znamená, že v júni 2020 došlo k poklesu o 71,83 %,“ dodal zväz.

V kategóriách autobusov M2 a M3 sa v júni tohto roka zaregistrovalo 33 autobusov, čo znamená oproti júnu 2019 (16 autobusov) viac ako 106-percentný nárast. (tasr)

Zdieľať

Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andrej Juris zriaďuje odborné komisie na pomoc podnikateľom a sociálne odkázaným. Majú reálne vyhodnotiť dosah regulovaných cien elektriny, plynu, tepla či vody na hospodárstvo aj na domácnosti.

„Slovenskí podnikatelia a domácnosti prežívajú pre nový koronavírus ťažké ekonomické časy a povinnosťou národného energetického regulátora je na to adekvátne reagovať,“ povedal Juris.

Ako jeden z prvých krokov po nástupe do funkcie sa preto rozhodol zriadiť odborné komisie, ktoré umožnia predstaviteľom priemyselných odberateľov, ako aj zástupcom zraniteľných odberateľov reálne vyhodnotiť aktuálny dosah regulovaných cien elektriny, plynu, tepla či vody na priemysel a hospodárstvo a tiež dosah regulovaných cien na domácnosti, predovšetkým na ľudí postihnutých energetickou chudobou.

„Ako som sľúbil, úrad bude pri tvorbe cien dôsledne počúvať odbornú verejnosť tak, aby sme na Slovensku nastavili skutočne férové ceny energií,“ zdôraznil predseda ÚRSO. Úrad už oslovuje príslušné zväzy, stavovské organizácie a záujmové združenia. (tasr)

Zdieľať

Po už skôr zavedených podporách na nákup elektromobilu začne štát čoskoro dotovať aj nákup áut na vodík. Vyhlásil to minister hospodárstva Richard Sulík po konferencii Vodíková budúcnosť Slovenska, ktorú organizovalo jeho ministerstvo.

Na konferencii pred ľuďmi zo slovenskej vedy, biznisu a politiky povedal, že dotácia na vodíkové auto môže byť vyššia ako terajšia podpora na elektromobil vo výške osemtisíc eur. Vodíkové autá sú totiž dnes drahšie ako elektromobily.

Minister tiež novinárov informoval, že jeho ministerstvo v blízkom čase navrhne jedno menšie okresné mesto, ktorému zaplatí obstaranie kompletnej autobusovej flotily na vodík. „Bude to taký pilotný projekt, ktorý sa potom môže v našej verejnej doprave ďalej rozširovať,“ povedal minister.

Už skôr uviedol, že jeho rezort ešte do konca roka vybuduje v krajine prvé štyri až šesť vodíkových čerpacích staníc. Medzi Prievidzou a Nitrou chcel vodíkové vlaky.

Vodík by si podľa neho mohlo Slovensko vyrábať aj za pomoci elektriny z jadrových elektrární v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach – pri nich by sa mohli postaviť veľké elektrolyzéry na výrobu vodíka.

Práve vodík je nielen pre ministra Sulíka, ale i celú EÚ jedným z kľúčových palív, ktorým sa má postupne dekarbonizovať nielen doprava, ale aj energetika a priemysel. Odpadom z využitia vodíka je totiž iba vodná para.

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku bez zmien, základná sadzba zostáva na rekordnom minime 0 %. Centrálna banka si tak dala prestávku po sérii mimoriadnych opatrení na podporu ekonomiky v čase koronakrízy.

Šéfka ECB Christine Lagardeová vyzvala európskych predstaviteľov, aby sa dohodli na financovaní podpory regiónov, ktoré koronavírus najviac zasiahol.

Prezidenti a premiéri členských štátov EÚ budú od piatku rokovať o pláne EK na hospodársku obnovu v objeme 750 miliárd eur. „Je dôležité, aby sa európski lídri rýchlo dohodli na ambicióznom balíku opatrení,“ povedala Lagardeová.

Šéfka ECB tiež upozornila, že pretrváva veľká neistota ohľadne schopnosti úradov dostať šírenie koronavírusu pod kontrolu a kompenzovať jeho dosahy na príjmy, zamestnanosť a spotrebiteľský dopyt.

Čo má ECB v pláne

ECB bude až do konca júna budúceho roka investovať spolu 1,35 bilióna eur do vládnych a podnikových dlhopisov. Na túto sumu zvýšila peniaze na odkupy o 600 miliárd eur začiatkom júna.

„Urobili sme už toľko, že máme nejaký čas, aby sme starostlivo vyhodnotili hospodárske údaje,“ povedala v nedávnom rozhovore šéfka ECB Christine Lagardová.

„ECB sotva môže odpočívať, jej práca zďaleka nie je hotová,“ myslí si ekonóm Florian Hense z banky Berengerg. Podľa neho napriek zotavovaniu hrozí zhoršenie výhľadu vrátane druhej vlny pandémie a tvrdých obmedzení vo veľkých európskych ekonomikách.

Nedávne hospodárske štatistiky z eurozóny prekonali očakávania, čo naznačuje, že ekonomika sa postupne zotavuje. Tlak na ECB, aby prišla s ďalšími opatreniami, teda nebol príliš silný, hoci stále hrozí riziko druhej vlny infekcií, ktoré zatieňuje výhľad. (čtk)

Zdieľať

Obec Dolné Naštice nemusí do svojej správy prevziať od Národnej diaľničnej spoločnosti most, ktorý je súčasťou rýchlostnej cesty R2. Rozhodol o tom Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou, ktorý žalobu diaľničiarov zamietol ako nedôvodnú.

Rozsudok nie je právoplatný, NDS môže podať odvolanie.

„Žalobu som vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože žalovanému zo žiadneho právneho predpisu ani zo zmluvy nevyplýva povinnosť prevziať do vlastníctva tento objekt, respektíve pozemky,“ zdôvodnil samosudca Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou Marek Anovčin.

Dospel k záveru, že mostné teleso nie je vyvolanou investíciou, pretože vyvolané investície podľa cestného zákona, ako rozumel výkladu zákona, sú náhradami za diaľnice, cesty a miestne komunikácie v zmysle cestného zákona, nie za akékoľvek cesty. „Tu sa nahrádzali poľné cesty, tieto nespĺňajú definíciu ciest podľa cestného zákona. Ide o účelové komunikácie,“ doplnil.

Na základe zákona by mohlo podľa samosudcu ísť o vyvolané úpravy, pričom za tých podmienok by obec bola povinná ich prevziať, ale nepreukázalo sa, že by obec bola vôbec vlastníkom týchto pozemkov. NDS sa pritom odvolala na projektanta a ten na vyjadrenie bývalého starostu.

„Okrem toho z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že vyvolané investície majú slúžiť ako prístup k hospodárskym pozemkom, čiže nevidím žiaden prípadný účel, na ktorý by mali slúžiť obci. To isté vyplýva aj z projektovej dokumentácie,“ dodal.

Na pojednávaní sa nezúčastnila ani právna zástupkyňa obce, ani NDS. Samosudca priznal obci náhradu trov konania.

Diaľničiari žiadajú obec Dolné Naštice, aby do svojej správy prevzala most, ktorý vybudovali ako vyvolanú investíciu úseku rýchlostnej cesty R2 Ruskovce – Pravotice. Odvolávajú sa na cestný zákon. Obec argumentuje, že na správu mosta nemá dosť financií, most tiež vedie z jednej poľnej cesty na druhú.

Prvý súdny spor medzi NDS a Dolnými Našticami sa skončil vlani v neprospech spoločnosti. Hoci bývalý starosta podpísal zmluvu o predbežnej zmluve, ani jedna zo strán ju neuverejnila v centrálnom registri zmlúv. (tasr)

Zdieľať

Rozhýbať cestovný ruch v Bratislave je cieľom novej kampane 72-hodinové mesto. Jej súčasťou je aj projekt, v rámci ktorého vybrané bratislavské hotely darujú návštevníkom k dvom nociam tretiu zadarmo.

Kampaň je zameraná predovšetkým na návštevníkov zo Slovenska, ale aj na prihraničné regióny Česka a Rakúska. V rámci akcie, ktorá potrvá predbežne do polovice septembra, je možné využiť aj rekreačné poukazy.

Kampaň je napojená na rovnomennú webovú stránku v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku. Návštevník na nej môže nájsť odporúčaný program na tri dni alebo má možnosť vytvoriť si vlastný program „šitý na mieru“ a uvidieť hlavné mesto aj z iného pohľadu. Urobiť tak môže na základe vlastných preferencií, respektíve možností, ktoré sú zamerané či už na históriu, prírodu, kultúru, šport, na aktivity s deťmi alebo na ich kombináciu. (tasr)

Zdieľať

Premiér Matovič odcestoval na pracovnú cestu do Bruselu, kde sa v piatok a v sobotu zúčastní na dvojdňovom samite EÚ. Hlavnou témou samitu budú rokovania o pláne obnovy v reakcii na koronakrízu a o novom dlhodobom rozpočte EÚ.

Matovičov program v Bruseli by sa mal vo štvrtok začať stretnutím s najvyššími predstaviteľmi Únie, s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Premiér absolvuje v hlavnom meste Belgicka aj stretnutie so slovenskými europoslancami a so Slovákmi žijúcimi v Bruseli. (tasr)

Zdieľať

Štartovacia minimálna mzda je dobrý nápad, ale nie je v momentálnej situácii uplatniteľná, tvrdí Asociácia zamestnávateľských zväzov. Podľa nej to nie je dnes dosť motivujúci nástroj pre zamestnávateľa a otázne je, či je pre zamestnanca.

AZZZ tak reagovala na vyjadrenia ministra práce Krajniaka o úpravách v minimálnej mzde a o zavedení štartovacej minimálnej mzdy.

Vzhľadom na súčasnú situáciu je podľa AZZZ nutné, aby sa minimálna mzda každý rok prehodnocovala a nezvyšovala sa automaticky na základe tzv. automatu, kde sa minimálna mzda počítala ako 60 % z priemernej mzdy spred 2 rokov. „Preto vítame, že návrhom ministra práce by sa tzv. automat, ktorý zaviedla bývala vláda, zrušil,“ tvrdí asociácia.

Podľa nej minimálna mzda na Slovensku rástla v poslednom období rekordným tempom a s ňou rástli aj náklady zamestnávateľov. „Dlhodobo poukazujeme na skutočnosť, že skokový nárast minimálnej mzdy sa ukáže práve v časoch, keď zamestnávatelia budú čeliť poklesu objednávok a budú prehodnocovať každé jedno euro. Práve v dnešnej dobe, keď podniky cítia negatívne dosahy koronavírusu, treba pristupovať k minimálnej mzde na Slovensku obzvlášť zodpovedne. Je veľmi pravdepodobné, že spomalenie ekonomiky spolu s vysokými mzdovými nákladmi zamestnávateľom spôsobí silný nárast nezamestnanosti,“ upozorňuje AZZZ.

Zdieľať

Letisko v Bratislave vybavilo počas prvých šiestich mesiacov roka menej ako 293-tisíc cestujúcich. Vlani v rovnakom období pritom vybavilo na prílete a odlete takmer milión osôb.

Po zákaze civilných letov od polovice marca zaznamenalo letisko v prvom polroku pokles o 69 % cestujúcich oproti rovnakému obdobiu minulý rok.

Civilné prílety na slovenské letiská boli zakázané z dôvodu pandémie koronavírusu od 13. marca, povolené boli od 15. júna, keď spustila svoje pravidelné lety z Bratislavy letecká spoločnosť Wizz Air s pravidelnou linkou do Sofie.

Počet letov poklesol v prvom polroku o 52 % oproti vlaňajšku, uskutočnilo sa 6 284 príletov a odletov. Vybavených bolo 13 480 ton leteckého nákladu.

V mesiaci jún bolo vybavených len 2 176 cestujúcich, zatiaľ čo v júni 2019 to bolo 236 051 cestujúcich. V júni sa uskutočnilo 846 letov.

Zdieľať

Minister financií Heger chce v polovici roka 2021 zaviesť viacročné výdavkové stropy, ktoré v praxi začnú platiť od roku 2022. Strop pre výdavky bude určený v eurách, nie v %. „Celá vláda sa bude lepšie orientovať, koľko peňazí v skutočnosti má.“

Zdieľať

Nezaradení poslanci okolo Pellegriniho nesúhlasia s navrhovanou minimálnou mzdou ani so štartovacou minimálnou mzdou. Sú v kontakte s odborármi a v kontexte tohto zákona zvážia podanie na Ústavný súd.

Minimálna mzda na rok 2021 má byť vo výške 620 eur, čo je o 36 eur menej, ako nastavil automat na zvyšovanie minimálnej mzdy, prijatý za minulej vlády.  Erik Tomáš upozornil, že za návrh zákona o minimálnej mzde z dielne Smeru zahlasoval aj terajší predseda Národnej rady Boris Kollár a minister práce Milan Krajniak (obaja Sme rodina). Ten istý minister minimálnu mzdu teraz znižuje.

Na margo štartovacej minimálnej mzdy poslanci uviedli, že je to znovu krok smerom k zamestnávateľom na úkor zamestnancov. „Vieme si predstaviť, že dlhodobo nezamestnaného človeka zamestnajú podnikatelia na jeden rok za nižšiu minimálnu mzdu, potom ho zase vymenia za iného zamestnanca a podobne,“ uviedol Tomáš.

Nezaradení poslanci avizujú, že budú proti akýmkoľvek zásahom do zákona o zvyšovaní minimálnej mzdy. „Nedovolíme, aby ľudia na budúci rok dostali menej ako 656 eur,“ prehlásili zákonodarcovia. (tasr)

Zdieľať

Z Mall Group odchádza generálny riaditeľ Oldřich Bajer pre nezhody s akcionármi týkajúce sa jej budúceho riadenia. Vedenie preberá skupina manažérov na čele so šéfom predstavenstva Jakubom Havrlantom. Bajer nastúpil do firmy vlani v júni.

O zmene vo vedení Mall Group informuje portál e15.cz. Podľa Havrlanta vedenie plánuje zvýšiť ziskovosť, v minulom finančnom roku firma hospodárila s prevádzkovou stratou v prepočte zhruba 49 miliónov eur.

Pre Bajera bola Mall Group prvou skúsenosťou vo veľkej korporátnej štruktúre. V roku 1998 založil s Ondřejom Tomkom portál Centrum.cz, stál tiež pri zrode e-shopu s módou Zoot, v ktorom bol najväčším akcionárom.

Viac o Mall Group:

  • internetová skupina funguje od júna 2015, spoluvlastnia ju skupina PPF, Daniel Křetínský a Patrik Tkáč a investičná skupina Rockaway, ktorú založil Havrlant;
  • k najvýznamnejším firmám v skupine patrí internetová galéria Mall, ktorá pôsobí v Česku, na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku, Slovinsku a Chorvátsku;
  • v portfóliu má tiež e-shop s elektronikou CZC.cz, módny internetový obchod Vivantis.cz či online supermarket Košík.cz. (čtk)
Zdieľať

Trnavská PSA má obavy o svoju budúcnosť, potrebuje nový model

Foto - TASR
Foto – TASR

Trnavský závod PSA sa obáva o svoju budúcnosť, ak nezíska výrobu ďalšieho modelu, povedal zástupca riaditeľa fabriky Martin Dzama. V továrni sa montujú autá Citroën C3 a Peugeot 208, pre koronavírus mala pätinový výpadok ročnej produkcie.

Slovenská divízia PSA zatiaľ nemá prísľub novej výroby, ktorá by nahradila súčasné modely po skončení ich produkcie.

„V rámci skupiny sa chceme uchádzať o ďalší produkt. Ak v tomto boji nebudeme úspešní, ťažko si dokážem predstaviť budúcnosť nášho závodu. Momentálne nemáme žiadnu ďalšiu víziu,“ vyhásil Dzama.

Aké majú problémy

Podľa Dzamu sa trnavskej fabrike nedarí znižovať výrobné náklady, ktoré má v rámci skupiny vyššie než v Portugalsku a približuje sa Španielsku.

PSA, podobne ako ďalší zamestnávatelia na Slovensku, upozornila na rast mzdových nákladov aj na vysoké ceny energií. Trnavský závod chce hľadať úspory najmä v oblasti efektivity práce, energií a inovácií. Hromadné prepúšťanie neplánuje.

Koronavírus zrazil produkciu

Vlani sa v Trnave vyrobilo rekordných 371 152 vozidiel. Tento rok v marci továreň skoro na dva mesiace odstavila produkciu pre koronavírus, čo znamenalo výpadok vyše 72-tisíc áut. „Je evidentné, že výpadok nie sme schopní dohnať. Objem produkcie nebude ako vlani, hoci cieľ bol (pôvodne) ešte vyšší,“ približuje Dzama.

Skupina PSA pracuje na dokonční spojenia s taliansko-americkou automobilkou Fiat Chrysler. Zlúčením vznikne nová firma Stellantis, ktorá bude štvrtým najväčším výrobcom áut na svete a zachová súčasné názvy jednotlivých značiek. (čtk, n)

Zdieľať

Návrh štartovacej minimálnej mzdy, ktorý predstavil minister práce Krajniak, je pre odborárov neakceptovateľný. Štartovaciu minimálnu mzdu považujú za automat na prepúšťanie zamestnancov, tvrdia, že hraničí aj s diskrimináciou.

„Ten návrh (o minimálnej mzde) je pre nás zmätočný z hľadiska štartovacej mzdy, minimálne hraničí s ústavou. Necháme ho podrobne preskúmať ústavným právnikom a v prípade, že by sa tam našli pochybnosti, zabezpečíme aj dostatočné množstvo podpisov poslancov na podanie na Ústavnom súde,“ avizoval prezident Konfederácie odborových zväzov SR Marián Magdoško.

Viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová považuje inštitút štartovacej minimálnej mzdy za absurdný. „Môžeme predpokladať, že určite nie je nástrojom na tvorbu pracovných miest,“ upozornila Uhlerová.

Myslí si to preto, lebo zamestnávateľ pri porovnaní štartovacej a štandardnej minimálnej mzdy si vyberie lacnejšieho zamestnanca, pričom nové miesto sa nevytvorí. „Ďalším efektom môže byť to, že prepustí drahších zamestnancov a radšej zamestná tých, ktorí by spĺňali kritériá na štartovaciu minimálnu mzdu,“ dodala Uhlerová.

Upozornila tiež na to, že dvaja ľudia vykonávajúci tú istú prácu môžu takýmto spôsobom dostávať rozdielnu mzdu – jeden štartovaciu, lebo bol viac ako rok nezamestnaný, a druhý klasickú, lebo mohol byť nezamestnaný o jeden deň kratšie. Uhlerová sa pýta tiež to, ako sa v týchto prípadoch zohľadní kvalifikácia, prax a stupeň náročnosti. Odborárom nie je tiež jasné, aký to bude mať vplyv na kolektívne vyjednávanie, a tiež to, ako sa bude postupovať pri zamestnancoch verejnej správy či štátnej služby.

„Nepriamo, štartovacia minimálna mzda je istou obdobou regionálnej minimálnej mzdy,“ uviedla Uhlerová s tým, že na Slovensku sú regióny, kde je miera dlhodobo nezamestnaných značne vyššia. Môžu sa tak vytvárať regionálne rozdiely. „Tým pádom takýto inštitút prehlbuje chudobu a sociálne vylúčenie,“ uzavrela Uhlerová.

Na margo sociálneho balíčka za 500 miliónov eur, pri ktorom vláda uviedla, že peniaze nájde šetrením na  ministerstvách, odborári uviedli, že ak by mal byť prepustený čo i len jeden štátny zamestnanec na úkor takéhoto sociálneho balíčka, tak to odborári odmietnu a vyjadria nespokojnosť. „Vnímam to viac ako populistický návrh,“ dodala Uhlerová. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať