Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Najlepšie by bolo dotácie zrušiť a farmári by mali len nižšie dane, hovorí makroekonóm z fariem Tvaroška

Vladimír Tvaroška. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vladimír Tvaroška. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vladimír Tvaroška sa na ministerstve financií v ére Ivana Mikloša ako štátny tajomník venoval makroekonomike. Následne sa na post člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska nedostal iba pre nesúhlas vtedajšieho prezidenta Ivana Gašparoviča.

Teraz už šesť rokov vedie ako najvyšší výkonný manažér jednu z najväčších tuzemských agrárnych skupín Exata Group, ktorú ovládajú podnikatelia okolo Jána Sabola i Oszkára Világiho a ktorá dnes od Žitného ostrova až po východ krajiny vlastní dve desiatky fariem s celkovou výmerou 30-tisíc hektárov.

V rozhovore rozpráva o tom, ako by sa mohlo naštartovať zaostávajúce slovenské poľnohospodárstvo, ktoré kryje len polovicu domácej spotreby potravín.

Hodnotí aj vládny boj s koronavírusom a aj to, prečo sa podľa neho Slovensko vybíja v bojoch medzi veľkými a malými farmármi úplne zbytočne.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • prečo vláde treba za zvládnutie koronakrízy hlavne poďakovať,
  • ako môžu nové vládne opatrenia zásadne zatočiť s korupciou,
  • prečo si myslí, že kastovanie na malých a veľkých farmárov nemá význam,
  • a prečo môže mať pre ekologizáciu poľnohospodárstva najväčší význam precízne hnojenie s využitím dronov a satelitov.

Dlhé roky ste sa venovali makroekonomike, najskôr ako novinár a neskôr aj ako štátny tajomník ministerstva financií v druhej Dzurindovej vláde i vo vláde Ivety Radičovej. Nechýba vám pri terajšom manažovaní fariem ten širší rozhľad makroekonóma? Prípadne – nechceli by ste sa raz vrátiť na vysoké posty v správe štátnej ekonomiky?

Nikdy nehovor nikdy, ale vôbec mi to dnes nenapadne. Je to dávno za mnou a dnes som v inom svete.

Moje pôsobenia vo vláde boli síce super, robili sme veľké veci a dávali sme krajinu dohromady po Mečiarovi. Po ňom štát naozaj nemal na výplaty. No zo Slovenska sme urobili modernú krajinu. Aj teraz zažívame krízu, ale vtedy po konci Mečiara to nebolo oveľa lepšie.

Teraz sa venujem riadeniu podnikov. S manažovaním som pritom nezačal až na farmách. V súkromnom sektore som bol už za prvej vlády Roberta Fica. Čiastočne v energetike a čiastočne na iných projektoch v skupine pána Sabola.

Vláda to má extrémne ťažké

Teraz ste sa však k makroekonomike vrátili aspoň ako člen ekonomického krízového štátu vlády Igora Matoviča. Ako nová vláda podľa vás zvláda koronakrízu? Čo by ste robili ako makroekonóm inak?

Vláda to má extrémne ťažké. Vládnutie prevzala po dlhom období v opozícii v mimoriadne zložitej situácii. Tu je strašne ťažko niečo spochybňovať. Po zdravotnej stránke Slovensko koronakrízu zvládlo veľmi dobre a to je základ. A teraz sme radi, že sa už znova otvára aj ekonomika.

Je kľúčové, aby sme ekonomiku otvárali, ale zasa, aby sa to nepokazilo. Detailov, pri ktorých by človek mohol mudrovať, je určite veľa, ale teraz je kľúčové, aby sme nielen my, ale aj celá Európa a svet zvládli samotnú epidémiu a súčasne postupné oživenie ekonomiky.

V porovnaní s tým, čo sme si mysleli pred dvoma mesiacmi, a vtedy to vyzeralo naozaj všetko tragicky, som rád, že je dnes koronakríza v takom stave, ako je.

Ktoré záchranné siete pre firmy chýbajú najviac?

Určite treba dokončiť dohody s bankami, finančný sektor je kľúčový. Krvný obeh ekonomiky musí fungovať, to je základ.

Ako doľahla koronakríza na agrobiznis? V čom vás najviac zaťažuje? Lebo laická predstava môže byť taká, že ľudia počas krízy menej nejedia, a tak by farmy nemali mať problém.

V prvom období aj v agrosektore zavládla veľká neistota, pretože my sme zo strachu pred vírusom na farmách nemohli zastaviť prevádzku. A bolo treba robiť jarné práce, zasiať a ošetriť rastliny, o zvieratá sa treba starať denno-denne. Báli sme sa tiež, či bude dostatok hnojív a chemikálií, čo sa sem dovážajú.

Našťastie, s dodávkami problém nebol. Navyše, ľudia sa nám, samozrejme, v úvode krízy báli chodiť do roboty, nevedeli, čo bude, deti mali doma. Ale teda, treba sa všetkým ľuďom na farmách poďakovať, že sektor išiel a zásoboval krajinu potravinami tak ako vždy. Popri zdravotníkoch či pracovníkoch v niektorých ďalších sektoroch treba iste poďakovať aj poľnohospodárom.

Bolo treba na farmách viac organizovať ľudí, ale zvládlo sa to po celej krajine úplne v tichosti bez toho, aby sa o tom viac hovorilo. Úvod sme zvládli, ale teraz sa v sektore začínajú prejavovať nadväzujúce problémy.

Sucho môže byť väčší problém ako koronakríza

Aké?

Hrozí, že v niektorých komoditách vzniknú obrovské prebytky. Začíname to cítiť na mlieku, mäse, ale napríklad i zelenine. Prebytky týchto surovín zo západnej Európy tlačia ich predajné ceny dole po celej Únii. Západoeurópski farmári majú od svojich vlád na to okamžite dotačné výpomoci. U nás to tak rýchlo nefunguje.

Naša hlavná obava je teraz z prepadu cien. Navyše, dnes už koronavírus pre farmárov nie je jediným problémom. V poslednom období nás trápia aj mrazy a sucho. 

Bude so suchom naozaj väčší problém? A ak áno, ako to zvládnu farmári popri koronakríze?

Sucho môže byť pre poľnohospodárov

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Dobytkár je čoraz výživnejší, NAKA už identifikovala sto vydieraných firiem
  • Slovensko: Prepad exportu sa v máji stlmil, stále bol však medziročne nižší o 34 %
  • Automobilky: Spotrebitelia môžu žalovať VW pre manipulácie emisií vo vlastnej krajine
  • Financie: Ako od júla funguje prvá pomoc pre podnikateľov
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Chcem si sporiť 50 alebo 100 eur mesačne, aby som mal vyšší dôchodok. Čo mám pre to urobiť?

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Štyria odborníci na financie hovoria, čo treba urobiť pre vyšší dôchodok, kam ísť, na čo si dávať pozor, keď vás niekto presviedča na konkrétny investičný produkt. „Môžete ísť aj do banky. Bude vám, samozrejme, ponúkať len svoje produkty. Nie všetky musia byť kvalitné,“ hovorí Vladimír Baláž.

Zdieľať

Bödör a Kvietik sa predsa len stretli – nad Jahnátkovým megazámerom z eurofondov, ktorý len čaká na spustenie

Martin Kvietik a Norbert Bödör. Foto - TASR a N / Tomáš Benedikovič
Martin Kvietik a Norbert Bödör. Foto – TASR a N / Tomáš Benedikovič

Martin Kvietik a Norbert Bödör mali utajenú dohodu týkajúcu sa veľkého projektu obnovy odvodňovacích kanálov za 70 miliónov eur. Na túto informáciu narazili vyšetrovatelia korupčnej kauzy Dobytkár. Projekt začal chystať ešte bývalý minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek.

Minúta po minúte

Zdieľať

Medzi Slovenskom a Ukrajinou sa zvyšuje napätie pre plyn, Kyjev kritizuje Eustream aj slovenské súdy

Výstražná tabuľa a technológia zariadenia na prepojovacom bode Budince - reverz. Foto - TASR
Výstražná tabuľa a technológia zariadenia na prepojovacom bode Budince – reverz. Foto – TASR

V plynárenských vzťahoch Ukrajiny a Slovenska rastie toto leto napätie, všíma si energetický analytik Karel Hirman. Deje sa tak po piatich rokoch, keď bolo Slovensko kľúčovým partnerom pri zabezpečení dodávok plynu pre Ukrajinu z Európy.

Zdieľať

Ak chce vláda znížiť schodok verejných financií do roku 2023 pod 3 % HDP, bude treba prijať opatrenia s celkovým vplyvom 4 % HDP, vyčíslila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tento rok deficit môže stúpnuť na približne 8 % HDP.

  • Cieľ znížiť deficit pod 3 % HDP si vláda zakotvila v programe stability.
  • Rada hovorí, že takéto tempo znižovania schodku by za súčasných okolností bolo primerané.
  • Ak by bola makroekonomická situácia lepšia a Slovensko by mohlo čerpať prostriedky z EÚ na odstránenie následkov koronakrízy, mal by štát podľa rady znižovať schodok rýchlejšie.

Čo sa očakáva tento rok

  • Tento rok vláda očakáva deficit 8,4 % percenta HDP, rozpočtová rada 7,7 %.
  • Rada pripomína, že schodok tento rok nie je len dôsledkom koronakrízy, ale aj nerealistického rozpočtovania nedaňových príjmov a výdavkov v rozpočte, ktorý schvaľovala bývalá vládna koalícia. Ďalším dôvodom sú 13. dôchodky prijaté tesne pred februárovými voľbami.
Zdieľať

Vlaky RegioJetu budú od piatka jazdiť z Bratislavy do Chorvátska a Slovinska denne. Firma reaguje na vysoký dopyt po cestovaní do Chorvátska, a preto pridáva spoje na každý deň. Linku prevádzkuje od začiatku júla.

Dopravca ponúkne viac miest na prepravu bicyklov do Rijeky, celkovo 30 na jeden vlak. Zavádza aj takzvané tiché vozne s lôžkovými kupé na trase Praha – Brno – Bratislava – Ľubľana – Rijeka a späť.

RegioJet tvrdí, že o cestu vlakom do Chorvátska je veľký záujem. Od začiatku prevádzky odišli zo Slovenska a z Česka štyri vypredané spoje, každý s kapacitou 560 cestujúcich, z ktorých zhruba polovica pokračuje nadväzujúcimi autobusmi do destinácií na chorvátskom pobreží.

Podľa hovorcu RegioJetu Aleša Ondrůja sa na letné cestovanie do Chorvátska predalo približne 40-tisíc lístkov. (tasr, n)

Viac k téme: Prvý vlak RegioJetu vezúci turistov z Česka a zo Slovenska dorazil do Chorvátska

Zdieľať

Do programu aktuálnej schôdze parlamentu pribudli dva nové návrhy zákonov. Poslanci sa budú zaoberať návrhom novely zákona o štátnom rozpočte na tento rok, ako aj návrhom zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Vláda žiada k obom skrátené konanie. (tasr)

Zdieľať

Dočasnú ochranu pred veriteľmi získali aj firmy Manuvia, Manuvia Plus Job, Manuvia Stigma a Manuvia Staffing patriace do skupiny Arca, ktorej viaceré firmy už takisto sú pod dočasnou ochranou. Firma Manuvia Stigma pritom stratila 80 % obratu už vlani a ku koncu roka nikoho nezamestnávala. (finstat)

Zdieľať

Predaj nových osobných áut v Česku tento rok klesne o 22 % na 195-tisíc kusov, odhaduje PwC. Dôvodom sú koronavírusové opatrenia a následný pokles dopytu. V 1. polroku sa trh prepadol medziročne o 26 %.

Nová prognóza PwC je horšia než predchádzajúci aprílový odhad, v ktorom sa počítalo s vyšším predajom o 3-tisíc vozidiel.

Miera poklesu odbytu v prvých šiestich mesiacoch roka bola v Česku počas pandémie výrazne nižšia než v iných krajinách EÚ.

Pre výsledok celého roka bude kľúčová druhá polovica roka, keď sa automobilky budú potýkať s rizikami plynúcimi z poklesu spotrebiteľskej dôvery a z neistoty okolo opätovného zavádzania opatrení proti koronavírusu. Neistá je aj situácia vo firemných flotilách, ktoré patria k najdôležitejším segmentom trhu. (čtk)

Zdieľať

Spotrebitelia v EÚ môžu žalovať Volkswagen na súde vo vlastnej krajine, ak si tam kúpili auto s nainštalovaným softvérom slúžiacim na manipuláciu s emisiami, rozhodol Súdny dvor EÚ. VW by tak mohol čeliť množstvu žalôb po celej Únii.

Súdny dvor sa zaoberal prípadom na popud rakúskeho súdu, ktorý prijal žalobu od združenia VKI zastupujúceho 574 majiteľov áut s nelegálnym softvérom. Rakúska strana chcela vedieť, či prípad spadá do jej jurisdikcie, pretože VW, ktorý sídli v Nemecku, spochybnil príslušnosť rakúskych súdov.

Vo všeobecnosti by mala byť žaloba podaná na mieste, kde má žalovaný sídlo. No vo veciach týkajúcich sa delikátnej zodpovednosti je možné podniknúť kroky tam, kde sa škoda prejavila. V tomto prípade sa tak stalo až po kúpe auta, pretože jeho cena bola vyššia než skutočná hodnota, a to vzhľadom na inštalovaný softvér.

Fakty o emisnej kauze:

  • VW v septembri 2015 v reakcii na obvinenie amerických úradov priznal, že do miliónov naftových áut po celom svete nainštaloval softvér umožňujúci manipuláciu s emisnými testami. Autá v dôsledku toho produkovali výrazne menej emisií než pri bežnej jazde;
  • náklady Volkswagenu na pokuty, zvolávacie akcie a na vyrovnanie v civilných sporoch po celom svete presiahli 33 miliárd dolárov;
  • v USA zaplatil VW majiteľom vozidiel, jednotlivým štátom, regulačným orgánom pre životné prostredie a predajcom áut odškodné 25 miliárd dolárov a ponúkol, že vykúpi pol milióna dotknutých áut;
  • automobilka rokuje o urovnaní hromadnej žaloby v Nemecku. (čtk)
Zdieľať

Parlament odsúhlasil ukončenie zhruba 20 investičných dohôd Slovenska s ďalšími krajinami EÚ. Spúšťačom je predvlaňajší rozsudok Súdneho dvora EÚ, v ktorom uspelo Slovensko proti holandskému vlastníkovi zdravotnej poisťovne Union.

Podľa rozsudku európskeho súdu z roku 2018 nebola v súlade s právom EÚ rozhodcovská doložka zmluvy medzi Slovenskom a Holandskom, na základe ktorej sa spory medzi investormi a štátmi neriešia na štandardných súdoch, ale na špeciálnych rozhodcovských.

To malo dosah aj na ďalšie podobné dohody. Niektoré platia ešte z čias bývalého Československa. Obdobné dohody mali medzi sebou aj iné štáty EÚ.

Parlament ukončenie zmlúv formálne odobril v jednej dohode, na ktorej vytvorení sa Slovensko podieľalo a ktorú poslanci schválili.

Zdieľať

Autodopravcovia nebudú musieť platiť vodičom rôzne mzdy podľa pravidiel štátov, ktorými len prechádzajú. Vyplýva to z takzvaného cestného balíčka, ktorý po niekoľkoročných rokovaniach prijal europarlament.

Nové pravidlá zavádzajú priaznivejšie pracovné podmienky pre šoférov a zároveň prísnejšiu kontrolu bezpečnej jazdy. Obmedzujú tiež možnosť prevážať náklad v rámci jednej cudzej krajiny.

Zákonodarcovia zamietli všetky pozmeňujúce návrhy k trojici noriem stanovujúcich nové pravidlá, čím bol celý balíček prijatý a môže vstúpiť do platnosti. Na texte sa vlani EP zhodol s členskými štátmi a EK.

Poslanci do textu presadili úpravu, po ktorej sa pravidlá vzťahujú na všetky nákladné vozidlá nad 2,5 tony, teda nielen kamióny, ale tiež menšie nákladiaky.

Čo obsahuje schválený cestný balíček:

  • úprava smernice o vysielaní pracovníkov – vodiči kamiónov sú z nej po tlaku krajín strednej a východnej Európy vyňatí, dopravcovia sa tak nebudú musieť pri každom prejazde hraníc riadiť inými štandardmi (podľa smernice majú ľudia na rovnakom mieste dostávať porovnateľný plat bez ohľadu na to, odkiaľ je ich zamestnávateľ);
  • zavádza pre vodičov maximálny čas nepretržitej jazdy a minimálny čas odpočinku. Vodiči už nebudú odpočívať iba v kabínach vozidiel, ale zamestnávateľ im bude musieť zabezpečiť ubytovanie, ak povinný odpočinok presiahne 45 hodín/týždeň;
  • šoféri sa budú musieť každé 4 týždne vracať do svojej domovskej krajiny;
  • dopravcovia budú musieť vybaviť vozidlá elektronickými tachografmi, ktoré umožnia lepšiu kontrolu toho, kedy a kde sa auto pohybovalo, nakladalo a vykladalo či kedy vodič odpočíval;
  • upravujú sa podmienky tzv. kabotáže (preprava nákladu len po území iného štátu, než z ktorého bol vodič vyslaný) – kamión bude môcť uskutočniť najviac tri vnútroštátne cesty počas týždňa nasledujúceho po cezhraničnej preprave nákladu. Potom bude musieť mať najmenej štvordňovú pauzu, aby mohol znovu voziť tovar v rovnakom štáte. Úpravu si vynútili západoeurópske krajiny, ktorým prekážalo, že firmy z východu EÚ vysielali vodičov systematicky prevážať náklad do Nemecka či Francúzska a brali tak prácu miestnym dopravcom.
  • zamedzuje sa fungovaniu fiktívnych schránkových firiem, ktorých pomocou niektorí dopravcovia obchádzali pravidlá pre vnútroštátnu prepravu nákladu. (čtk)
Zdieľať

Prepad zahraničného obchodu Slovenska sa v máji stlmil, no obchodná výmena zostala výrazne poznačená koronavírusovými reštrikciami. Export klesol medziročne o 34 % a dovoz bol nižší o 36 %, bilancia po 2 mesiacoch skončila v pluse.

Predbežné údaje o zahraničnom obchode Slovenska v máji zverejnil štatistický úrad na internetovej stránke. Mesačná bilancia sa vrátila do prebytku, ktorý dosiahol takmer 200 miliónov eur.

„V máji pokračoval nepriaznivý vývoj zahraničného obchodu SR, pod ktorý sa podpísali opatrenia prijaté v súvislosti s celosvetovou pandémiou,“ komentujú štatistici májové čísla.

V máji už vyrábali závody všetkých štyroch automobiliek, ktoré odstavili linky po prepuknutí pandémie koronavírusu v marci.

Najhoršie výsledky počas koronakrízy vykázal zahraničný obchod v apríli, keď export spadol o 45 percent a import o takmer 40 percent, čo vyústilo do rekordného deficitu 460 miliónov eur. Pôvodne štatistici vykázali o niečo miernejšie prepady.

Za päť mesiacov roka vývoz zaostával medziročne o pätinu a dovoz zhruba o 17 percent. Saldo bolo pasívne na úrovni 565 miliónov eur, pred rokom bola bilancia v prebytku 687 miliónov eur.

Ako je na tom Nemecko

Vývoz z Nemecka v máji pokračoval v prepade pre koronakrízu. Medziročný pokles o takmer 30 % bol však o niečo miernejší než v apríli, keď export spadol najviac od roku 1950. Dovoz bol v máji nižší o 21,7 % a prebytok bilancie dosiahol 7 miliárd eur, pred rokom bol zhruba trojnásobný.

Oproti aprílu sú čísla zahraničného obchodu lepšie, keďže v máji aj Nemecko začalo uvoľňovať reštrikcie. Medzimesačne vývoz stúpol o 9 % a dovoz o 3,5 %.

Nemecká obchodná a priemyselná komora DIHK a Spolkový zväz nemeckého priemyslu BDI očakávajú za celý rok pokles vývozu o 15 %. V budúcom roku by sa mal mierne oživiť, a ak sa situácia výrazne zlepší, mohol by stúpnuť o 7 %. (n, čtk)

Zdieľať

Veľkopodnikateľ Milan Fiľo plánuje investovať 15 miliónov eur do rozšírenia myjavskej výrobne papierových vreciek Eco – Bags. Do roku 2022 chce zamestnať 110 ľudí. Eco – Bags pôsobí na mieste mäsozávodu, čo kedysi patril Antonovi Fabušovi.

„Závod plánujeme rozšíriť o výrobno-skladovací monoblok, ktorý postavíme v tesnej nadväznosti na už existujúci výrobný závod. V novej hale vzniknú ďalšie výrobné priestory, priestory na balenie, lisovanie orezov a časť expedície,“ napísal Fiľo v tlačovej správe, ktorú v stredu ako komerčnú zverejnila TASR.

Technologický proces výroby sa po investícii nezmení, dodal.

O podniku Eco – Bags

  • Eco – Bags informuje, že vyrába takmer miliardu papierových obalov ročne a zamestnáva 70 ľudí.
  • Vyrába papierové obaly pre rýchle občerstvenie, vrecká na pečivo a papierové obaly na balenie drobných darčekových predmetov.
  • Exportuje viac ako 90 percent svojej produkcie do krajín EÚ, dodáva hlavne do Nemecka, Francúzska, Česka, Británie a Rakúska.
  • Zákazníkmi sú maloobchodné siete veľkých reťazcov, renomované európske veľkoobchody s obalovými materiálmi, ale aj menšie lokálne siete pekárov, bagetérií.
  • Fiľo výrobu presťahoval do Myjavy z Ružomberka v roku 2013 do prerobených priestorov. Predtým tam pôsobil mäsiarsky závod, ktorý Fiľov Tauris získal od konkurenta Antona Fabuša a neskôr ho počas konsolidácie zavrel.
  • Firma uvádza, že v posledných rokoch do modernizácie priestorov a strojov investovala do 10 miliónov eur.

Fiľo je najväčším hráčov v slovenskej papierenskej výrobe. Spoluvlastní ružomberský závod Mondi, sám ovláda podnik SHP Harmanec. Okrem toho mu patrí aj jedna z najväčších domácich mäsiarskych skupín Tauris. (tasr, n)

Zdieľať

Do druhého kola výberového konania na riaditeľa štátneho podniku Agrokomplex národné výstavisko postúpil Róbert Kanás. Rozhodla o tom výberová komisia po zhodnotení 13 uchádzačov, o novom šéfovi sa definitívne rozhodne 20. júla.

Podľa ministerstva pôdohospodárstva Kanás postúpil do druhého kola na základe toho, že ako jediný dosiahol predpísanú hranicu úspešnosti. Prvé kolo pozostávalo z odborného testu a prezentácie stratégie rozvoja štátneho podniku, ktoré uchádzači predložili komisii. Podľa ministerstva boli požadované materiály členom výberovej komisie doručené na predbežné posúdenie anonymne.

Druhé kolo výberového konania bude pozostávať z ústneho pohovoru s členmi výberovej komisie podľa Metodiky vedenia výberových rozhovorov na pozície vrcholových manažérov v štátnych podnikov. Má ísť najmä o preukázanie manažérskych zručností, riešenie modelovej situácie, ale aj o znalosť legislatívy vzťahujúcej sa k štátnemu podniku.

Róbert Kanás je absolventom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Podľa ministerstva pôdohospodárstva Kanás pôsobil na viacerých vrcholových riadiacich postoch najmä vo finančnom sektore, kde získal skúseností s vedením pracovného tímu, v oblasti krízového manažmentu, ako aj organizovaním výstav.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Dobytkár je čoraz výživnejší, NAKA už identifikovala sto vydieraných firiem +

  • Ekonomický krízový štáb začína diskutovať o predĺžení Prvej pomoci podnikateľom
  • Rezort dopravy navrhuje, aby rekreačné poukazy platil štát, chce podporiť cestovný ruch
  • Sporiteľňa bude prepúšťať, aby sa pripravila na budúcnosť
Zdieľať

Akcie v USA sa dnes hýbali oboma smermi, v závere posilnili najmä vďaka technologickým firmám. Technologický index Nasdaq uzavrel na rekorde. Dolár na devízovom trhu oslaboval.

Investori dnes zvažovali, či prisúdiť väčšiu váhu známkam oživovania ekonomiky, alebo ďalšiemu nárastu ochorenia COVID-19.

Znepokojuje ich, že v USA celkový počet prípadov koronavírusu presiahol hranicu troch miliónov, ale vítajú správu o júnovej rekordnej tvorbe pracovných miest a oživení sektoru služieb.

Dow Jonesov index dnes poslinil o 0,68 % a uzavrel na 26 067,28 bodu. Širší index S&P 500 stúpol o 0,78 % na 3 169,94 bodu a index Nasdaq Composite sa zvýšil o 1,44 % na rekordných 10 492,50 bodu. Rekord vykázal v posledných piatich dňoch štyrikrát.

Pri všetkých troch hlavných indexoch ťahali zisky najmä firmy Apple a Microsoft. Technologický index pridal 0,9 %.

Dolár stráca na devízovom trhu príťažlivosť ako bezpečná mena v časoch ekonomickej neistoty práve kvôli rastu technologických akcií, ale aj kvôli spevňovaniu cien surovín. Na devízovom trhu sa dolár prepadol na dvojtýždňové minimum, euro sa naopak vyšplhalo na trojtýždenné maximum. (reuters, čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať