Denník N

Najlepšie by bolo dotácie zrušiť a farmári by mali len nižšie dane, hovorí makroekonóm z fariem Tvaroška

Vladimír Tvaroška. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vladimír Tvaroška. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vladimír Tvaroška sa na ministerstve financií v ére Ivana Mikloša ako štátny tajomník venoval makroekonomike. Následne sa na post člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska nedostal iba pre nesúhlas vtedajšieho prezidenta Ivana Gašparoviča.

Teraz už šesť rokov vedie ako najvyšší výkonný manažér jednu z najväčších tuzemských agrárnych skupín Exata Group, ktorú ovládajú podnikatelia okolo Jána Sabola i Oszkára Világiho a ktorá dnes od Žitného ostrova až po východ krajiny vlastní dve desiatky fariem s celkovou výmerou 30-tisíc hektárov.

V rozhovore rozpráva o tom, ako by sa mohlo naštartovať zaostávajúce slovenské poľnohospodárstvo, ktoré kryje len polovicu domácej spotreby potravín.

Hodnotí aj vládny boj s koronavírusom a aj to, prečo sa podľa neho Slovensko vybíja v bojoch medzi veľkými a malými farmármi úplne zbytočne.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • prečo vláde treba za zvládnutie koronakrízy hlavne poďakovať,
  • ako môžu nové vládne opatrenia zásadne zatočiť s korupciou,
  • prečo si myslí, že kastovanie na malých a veľkých farmárov nemá význam,
  • a prečo môže mať pre ekologizáciu poľnohospodárstva najväčší význam precízne hnojenie s využitím dronov a satelitov.

Dlhé roky ste sa venovali makroekonomike, najskôr ako novinár a neskôr aj ako štátny tajomník ministerstva financií v druhej Dzurindovej vláde i vo vláde Ivety Radičovej. Nechýba vám pri terajšom manažovaní fariem ten širší rozhľad makroekonóma? Prípadne – nechceli by ste sa raz vrátiť na vysoké posty v správe štátnej ekonomiky?

Nikdy nehovor nikdy, ale vôbec mi to dnes nenapadne. Je to dávno za mnou a dnes som v inom svete.

Moje pôsobenia vo vláde boli síce super, robili sme veľké veci a dávali sme krajinu dohromady po Mečiarovi. Po ňom štát naozaj nemal na výplaty. No zo Slovenska sme urobili modernú krajinu. Aj teraz zažívame krízu, ale vtedy po konci Mečiara to nebolo oveľa lepšie.

Teraz sa venujem riadeniu podnikov. S manažovaním som pritom nezačal až na farmách. V súkromnom sektore som bol už za prvej vlády Roberta Fica. Čiastočne v energetike a čiastočne na iných projektoch v skupine pána Sabola.

Vláda to má extrémne ťažké

Teraz ste sa však k makroekonomike vrátili aspoň ako člen ekonomického krízového štátu vlády Igora Matoviča. Ako nová vláda podľa vás zvláda koronakrízu? Čo by ste robili ako makroekonóm inak?

Vláda to má extrémne ťažké. Vládnutie prevzala po dlhom období v opozícii v mimoriadne zložitej situácii. Tu je strašne ťažko niečo spochybňovať. Po zdravotnej stránke Slovensko koronakrízu zvládlo veľmi dobre a to je základ. A teraz sme radi, že sa už znova otvára aj ekonomika.

Je kľúčové, aby sme ekonomiku otvárali, ale zasa, aby sa to nepokazilo. Detailov, pri ktorých by človek mohol mudrovať, je určite veľa, ale teraz je kľúčové, aby sme nielen my, ale aj celá Európa a svet zvládli samotnú epidémiu a súčasne postupné oživenie ekonomiky.

V porovnaní s tým, čo sme si mysleli pred dvoma mesiacmi, a vtedy to vyzeralo naozaj všetko tragicky, som rád, že je dnes koronakríza v takom stave, ako je.

Ktoré záchranné siete pre firmy chýbajú najviac?

Určite treba dokončiť dohody s bankami, finančný sektor je kľúčový. Krvný obeh ekonomiky musí fungovať, to je základ.

Ako doľahla koronakríza na agrobiznis? V čom vás najviac zaťažuje? Lebo laická predstava môže byť taká, že ľudia počas krízy menej nejedia, a tak by farmy nemali mať problém.

V prvom období aj v agrosektore zavládla veľká neistota, pretože my sme zo strachu pred vírusom na farmách nemohli zastaviť prevádzku. A bolo treba robiť jarné práce, zasiať a ošetriť rastliny, o zvieratá sa treba starať denno-denne. Báli sme sa tiež, či bude dostatok hnojív a chemikálií, čo sa sem dovážajú.

Našťastie, s dodávkami problém nebol. Navyše, ľudia sa nám, samozrejme, v úvode krízy báli chodiť do roboty, nevedeli, čo bude, deti mali doma. Ale teda, treba sa všetkým ľuďom na farmách poďakovať, že sektor išiel a zásoboval krajinu potravinami tak ako vždy. Popri zdravotníkoch či pracovníkoch v niektorých ďalších sektoroch treba iste poďakovať aj poľnohospodárom.

Bolo treba na farmách viac organizovať ľudí, ale zvládlo sa to po celej krajine úplne v tichosti bez toho, aby sa o tom viac hovorilo. Úvod sme zvládli, ale teraz sa v sektore začínajú prejavovať nadväzujúce problémy.

Sucho môže byť väčší problém ako koronakríza

Aké?

Hrozí, že v niektorých komoditách vzniknú obrovské prebytky. Začíname to cítiť na mlieku, mäse, ale napríklad i zelenine. Prebytky týchto surovín zo západnej Európy tlačia ich predajné ceny dole po celej Únii. Západoeurópski farmári majú od svojich vlád na to okamžite dotačné výpomoci. U nás to tak rýchlo nefunguje.

Naša hlavná obava je teraz z prepadu cien. Navyše, dnes už koronavírus pre farmárov nie je jediným problémom. V poslednom období nás trápia aj mrazy a sucho. 

Bude so suchom naozaj väčší problém? A ak áno, ako to zvládnu farmári popri koronakríze?

Sucho môže byť pre poľnohospodárov

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Koronavírus

    Ekonomika

    Teraz najčítanejšie