Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Najlepšie by bolo dotácie zrušiť a farmári by mali len nižšie dane, hovorí makroekonóm z fariem Tvaroška

Vladimír Tvaroška. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vladimír Tvaroška. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vladimír Tvaroška sa na ministerstve financií v ére Ivana Mikloša ako štátny tajomník venoval makroekonomike. Následne sa na post člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska nedostal iba pre nesúhlas vtedajšieho prezidenta Ivana Gašparoviča.

Teraz už šesť rokov vedie ako najvyšší výkonný manažér jednu z najväčších tuzemských agrárnych skupín Exata Group, ktorú ovládajú podnikatelia okolo Jána Sabola i Oszkára Világiho a ktorá dnes od Žitného ostrova až po východ krajiny vlastní dve desiatky fariem s celkovou výmerou 30-tisíc hektárov.

V rozhovore rozpráva o tom, ako by sa mohlo naštartovať zaostávajúce slovenské poľnohospodárstvo, ktoré kryje len polovicu domácej spotreby potravín.

Hodnotí aj vládny boj s koronavírusom a aj to, prečo sa podľa neho Slovensko vybíja v bojoch medzi veľkými a malými farmármi úplne zbytočne.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • prečo vláde treba za zvládnutie koronakrízy hlavne poďakovať,
  • ako môžu nové vládne opatrenia zásadne zatočiť s korupciou,
  • prečo si myslí, že kastovanie na malých a veľkých farmárov nemá význam,
  • a prečo môže mať pre ekologizáciu poľnohospodárstva najväčší význam precízne hnojenie s využitím dronov a satelitov.

Dlhé roky ste sa venovali makroekonomike, najskôr ako novinár a neskôr aj ako štátny tajomník ministerstva financií v druhej Dzurindovej vláde i vo vláde Ivety Radičovej. Nechýba vám pri terajšom manažovaní fariem ten širší rozhľad makroekonóma? Prípadne – nechceli by ste sa raz vrátiť na vysoké posty v správe štátnej ekonomiky?

Nikdy nehovor nikdy, ale vôbec mi to dnes nenapadne. Je to dávno za mnou a dnes som v inom svete.

Moje pôsobenia vo vláde boli síce super, robili sme veľké veci a dávali sme krajinu dohromady po Mečiarovi. Po ňom štát naozaj nemal na výplaty. No zo Slovenska sme urobili modernú krajinu. Aj teraz zažívame krízu, ale vtedy po konci Mečiara to nebolo oveľa lepšie.

Teraz sa venujem riadeniu podnikov. S manažovaním som pritom nezačal až na farmách. V súkromnom sektore som bol už za prvej vlády Roberta Fica. Čiastočne v energetike a čiastočne na iných projektoch v skupine pána Sabola.

Vláda to má extrémne ťažké

Teraz ste sa však k makroekonomike vrátili aspoň ako člen ekonomického krízového štátu vlády Igora Matoviča. Ako nová vláda podľa vás zvláda koronakrízu? Čo by ste robili ako makroekonóm inak?

Vláda to má extrémne ťažké. Vládnutie prevzala po dlhom období v opozícii v mimoriadne zložitej situácii. Tu je strašne ťažko niečo spochybňovať. Po zdravotnej stránke Slovensko koronakrízu zvládlo veľmi dobre a to je základ. A teraz sme radi, že sa už znova otvára aj ekonomika.

Je kľúčové, aby sme ekonomiku otvárali, ale zasa, aby sa to nepokazilo. Detailov, pri ktorých by človek mohol mudrovať, je určite veľa, ale teraz je kľúčové, aby sme nielen my, ale aj celá Európa a svet zvládli samotnú epidémiu a súčasne postupné oživenie ekonomiky.

V porovnaní s tým, čo sme si mysleli pred dvoma mesiacmi, a vtedy to vyzeralo naozaj všetko tragicky, som rád, že je dnes koronakríza v takom stave, ako je.

Ktoré záchranné siete pre firmy chýbajú najviac?

Určite treba dokončiť dohody s bankami, finančný sektor je kľúčový. Krvný obeh ekonomiky musí fungovať, to je základ.

Ako doľahla koronakríza na agrobiznis? V čom vás najviac zaťažuje? Lebo laická predstava môže byť taká, že ľudia počas krízy menej nejedia, a tak by farmy nemali mať problém.

V prvom období aj v agrosektore zavládla veľká neistota, pretože my sme zo strachu pred vírusom na farmách nemohli zastaviť prevádzku. A bolo treba robiť jarné práce, zasiať a ošetriť rastliny, o zvieratá sa treba starať denno-denne. Báli sme sa tiež, či bude dostatok hnojív a chemikálií, čo sa sem dovážajú.

Našťastie, s dodávkami problém nebol. Navyše, ľudia sa nám, samozrejme, v úvode krízy báli chodiť do roboty, nevedeli, čo bude, deti mali doma. Ale teda, treba sa všetkým ľuďom na farmách poďakovať, že sektor išiel a zásoboval krajinu potravinami tak ako vždy. Popri zdravotníkoch či pracovníkoch v niektorých ďalších sektoroch treba iste poďakovať aj poľnohospodárom.

Bolo treba na farmách viac organizovať ľudí, ale zvládlo sa to po celej krajine úplne v tichosti bez toho, aby sa o tom viac hovorilo. Úvod sme zvládli, ale teraz sa v sektore začínajú prejavovať nadväzujúce problémy.

Sucho môže byť väčší problém ako koronakríza

Aké?

Hrozí, že v niektorých komoditách vzniknú obrovské prebytky. Začíname to cítiť na mlieku, mäse, ale napríklad i zelenine. Prebytky týchto surovín zo západnej Európy tlačia ich predajné ceny dole po celej Únii. Západoeurópski farmári majú od svojich vlád na to okamžite dotačné výpomoci. U nás to tak rýchlo nefunguje.

Naša hlavná obava je teraz z prepadu cien. Navyše, dnes už koronavírus pre farmárov nie je jediným problémom. V poslednom období nás trápia aj mrazy a sucho. 

Bude so suchom naozaj väčší problém? A ak áno, ako to zvládnu farmári popri koronakríze?

Sucho môže byť pre poľnohospodárov

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Sulík sa po kilečku chystá na dvojkilečko a zlacnenie elektriny pre firmy
  • Rozhodnutie: Štát neodkúpi Národný futbalový štadión, od spoločnosti NFŠ, tá bude musieť vrátiť peniaze, ktoré dostala
  • Sociálne: Koalícia predstavila balík sociálnych opatrení za 500 miliónov eur
  • Platy: Minimálna mzda sa na budúci rok zrejme zdvihne o 40 eur – zo súčasných 580 na 620 eur
  • Ropa: OPEC+ zmiernia od augusta súčasné rekordné produkčné škrty
  • Priemysel: Produkcia priemyslu v USA zaznamenala v júni výrazný rast, vyšší, než sa čakalo
  • Firmy: Apple nemusí Írsku doplatiť na daniach 13 miliárd eur, ako žiadala eurokomisia, rozhodol tribunál súdu EÚ
Zdieľať

Sulík o vodíku nežartuje. Vyrábať ho môžu naše atómové elektrárne a na hornej Nitre chce vodíkové vlaky 

Richard Sulík. Foto - TASR
Richard Sulík. Foto – TASR

Richard Sulík vidí pre vodík priestor aj pri transformácii uhoľného regiónu hornej Nitry: „Pokojne si viem predstaviť, že medzi Prievidzou a priemyselne silnou Nitrou alebo dokonca až Novými Zámkami začnú jazdiť vlaky na vodík.“

Zdieľať

Mičovský trvá na zvýšení nájomného za štátnu pôdu. Nechce už znevýhodňovať niektorých farmárov

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský. Foto - TASR
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský. Foto – TASR

Rezort pôdohospodárstva už ďalej nemôže robiť rozdiely medzi farmami. Niektoré majú totiž v prenájme štátnu alebo štátom spravovanú pôdu za nižšie ceny a ďalší platia výrazne viac za pôdu od súkromných vlastníkov. Pozemkový fond ceny zvyšuje a minister Mičovský je pripravený farmárom dočasne túto stratu kompenzovať.

Minúta po minúte

Zdieľať

Akcie v USA dnes posilnili. Pomohli im sľubné správy o vývoji vakcíny proti korone a výsledky hospodárenia firmy Goldman Sachs.

Index Dow Jones vzrástol o 227,51 bodu, teda o 0,85 percenta, na 26 870,10 bodu. Širší index Standard & Poors 500 stúpol o 29,04 bodu, čiže o 0,91 percenta, na 3226,56 bodu. Index technologického trhu Nasdaq sa zvýšil o 61,92 bodu, čiže o 0,59 percenta, na 10 550,49 bodu.

Akcie americkej biotechnologickej spoločnosti Moderna výrazne vzrástli vďaka sľubným výsledkom jej experimentálnej vakcíny. Posilňovali aj akcie z turistického sektora, vrátane prevádzkovateľov výletných plavieb Carnival a Royal Caribbean Cruises a hotelov Marriott International a Wynn Resorts.

Zisky indexu Nasdaq znížil internetový obchod Amazon, streamovacia služba Netflix a Microsoft. Akcie týchto firiem po nedávnom raste na nové rekordy klesli.

Akcie banky Goldman Sachs posilnili vďaka výraznému rastu výnosov z obchodovania v druhom štvrťroku. Posilnili aj ďalšie banky, ako Morgan Stanley a Bank of America, ktoré zverejní výsledky hospodárenia vo štvrtok.

Náladu investorov tiež zlepšila pravidelná situačná správa o vývoji ekonomiky zverejňovaná centrálnou bankou USA, tzv. Béžová kniha, ktorá ukázala, že americké podniky na začiatku júla zaznamenali nárast aktivity, pretože štáty začali s uvoľňovaním obmedzení. (čtk)

Zdieľať

Ropný kartel OPEC a jeho spojenci na čele s Ruskom zmiernia od augusta súčasné rekordné produkčné škrty. Reagujú na to, že svetová ekonomika sa pomaly začína zotavovať z pandémie.

Organizácia však zároveň upozornila, že prípadná druhá vlna pandémie by úsilie dostať trh do rovnováhy mohla skomplikovať.

OPEC a ďalší veľkí producenti, ktorí spolu tvoria zoskupenie OPEC+, realizujú od mája program rekordného znižovania produkcie o 9,7 milióna barelov denne. Dohodli sa tak po tom, ako nástup koronavírusu zredukoval dopyt po rope približne o tretinu.

Ako uviedla agentúra Reuters, najnovšie sa však dohodli, že od augusta do decembra sa objem škrtov zredukuje na 7,7 milióna barelov denne. Podľa ministra energetiky Saudskej Arábie princa Abdulazíza bin Salmána však reálne škrty budú o niečo výraznejšie, keďže štáty, ktoré v máji a júni produkovali viac, než mali, to budú v auguste a septembri kompenzovať.

To znamená, že celkové produkčné škrty by sa mali pohybovať od 8,1 milióna do 8,3 milióna barelov denne. (tasr)

Zdieľať

Francúzsko plánuje podporiť domáce podniky znížením daní, vyhlásil nový francúzsky premiér Jean Castex. „Znížime dane, ktoré zaťažujú výrobu vo Francúzsku.“

„Kríza potvrdila, že náš priemysel musí prejsť transformáciou,“ povedal Castex, ktorý po vymenovaní za predsedu vlády prvýkrát vystúpil na pôde parlamentu, kde predstavil svoje priority. Ich súčasťou bude aj znižovanie firemných daní, po čom francúzske podniky už dlho volali.

Neuviedol, akým spôsobom sa redukcia daní bude financovať, povedal však, že pre francúzskych daňových poplatníkov sa daňová záťaž zvyšovať nebude.

V piatok by podľa Castexa mala vláda rokovať so zamestnávateľmi a predstaviteľmi odborov o balíku na zotavenie ekonomiky v celkovej hodnote 100 miliárd eur. Súčasťou balíka je podpora domáceho priemyslu a služieb v hodnote 40 miliárd eur, ktorá zahrňuje aj znižovanie daní. (tasr)

Zdieľať

Priemyselná produkcia v USA zaznamenala v júni výrazný rast, vyšší, než sa čakalo, uviedla americká centrálna banka Fed. Produkcia vzrástla o 5,4 % po 1,4-percentnom raste v máji, ekonómovia očakávali, že sa rast zrýchli na 4,3 %.

Napriek tomu, že priemyselná výroba vzrástla výraznejšie, než sa čakalo, podľa Federálneho rezervného systému zostáva takmer 11 % pod februárovou úrovňou, teda úrovňou spred pandémie.

Najvýraznejšie sa v júni zvýšila produkcia vo výrobnom sektore. Vzrástla o 7,2 %, k čomu prispela najmä výroba automobilov a komponentov. V máji rast produkcie vo výrobnom sektore dosiahol 3,8 %. Výrazným tempom vzrástla aj produkcia v oblasti verejnoprospešných podnikov, a to o 4,2 %. V máji ešte produkcia v tejto oblasti klesla o 3,5 %.

Na druhej strane, produkcia v ťažobnom sektore pokračovala v poklese. Ten dosiahol v júni 2,9 % po 6,1-percentnom prepade v máji. (tasr)

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Na mimoriadnom samite bude úspechom aj čiastková dohoda

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • V piatok a sobotu budú lídri EÚ rokovať o protikrízovom aj riadnom rozpočte, úspechom bude aj čiastková dohoda.
  • Integrácia energetických systémov má stáť na elektrifikácii a vodíku.
  • Podmienky firemných úverov ostávajú priaznivé, dopyt je veľmi vysoký.
Zdieľať

Najvyšší súd zastavil povoľovanie malej vodnej elektrárne v Žiari nad Hronom. Potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý pre nezákonnosť zrušil územné rozhodnutie stavebného úradu povoľujúce umiestnenie elektrárne na rieke Hron, informovalo združenie Via Iuris.

Zamietol kasačné sťažnosti žalovaného úradu a investora voči prvostupňovému rozsudku.

Hovorkyňa súdu Alexandra Važanová potvrdila, že senát Najvyššieho súdu kasačnú sťažnosť Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky, a kasačnú sťažnosť účastníka konania Hydro Company, podané proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, zamietol.

Územné rozhodnutie na umiestnenie elektrárne, ktoré vydalo mesto Žiar nad Hronom, napadli v roku 2018 na Krajskom súde v Banskej Bystrici odporcovia výstavby, a to ochranárske organizácie, konkrétne Združenie Slatinka, Rieka – združenie na ochranu vodných tokov, miestne združenie Hereditas HH z Hliníka nad Hronom a Slovenský rybársky zväz. Žalobu podali v spolupráci so združením Via Iuris.

Krajský súd vo veci rozhodol na jeseň v roku 2018.

Martina Paulíková zo Združenia Slatinka v tejto súvislosti uviedla, že ako environmentálne združenie dlhodobo podporujú obnoviteľné zdroje energie. Tie by však nemali spôsobovať nové problémy v životnom prostredí, čo v prípade vodných elektrární znamená, že by nemali vytvárať nové bariéry na riekach.

„Malá vodná elektráreň v Žiari nad Hronom by bola ďalšou prekážkou na rieke Hron, pričom na 25-kilometrovom úseku Hrona nad Žiarom už existujú dve nepriechodné bariéry – malá vodná elektráreň Hronská Dúbrava a vodná elektráreň Zvolen. Po tomto rozhodnutí tiež apelujeme na kompetentné štátne orgány, aby začali uvažovať aj o odstraňovaní existujúcich malých vodných elektrární, najmä ak ide o také, ktorých negatívne vplyvy výrazne prevyšujú tie pozitívne,“ podotkla. (tasr)

Zdieľať

Taliansko získa späť do správy takmer polovicu diaľničnej siete v krajine. Stane sa tak po tom, čo vplyvná rodina Benettonovcov oznámila, že sa vzdá svojho podielu vo firme Autostrade per l’Italia, ktorá diaľničnú infraštruktúru spravuje.

Štát vlastníkovi ASPI, firme Atlantia, hrozil odobratím koncesie pre pochybenia pri správe diaľničnej siete.

Dohoda medzi štátom a rodinným klanom otvára cestu k urovnaniu sporu, ktorý v roku 2018 vyvolalo zrútenie Morandiho mosta v Janove, pri ktorom zomrelo 43 ľudí. Nešťastie zvýraznilo biedny stav veľkej časti talianskej dopravnej infraštruktúry a odhalilo chronické zanedbávanie údržby zo strany jej správcov. To vyústilo do požiadavky odborníkov aj verejnosti na radikálnu zmenu. (reuters, čtk)

Zdieľať

Rozpočtová rada nevie v tejto chvíli hodnoverne posúdiť dosah vládneho balíčka na rozpočet. „Kým v prípade balíčka vláda pomerne jednoznačne načrtla legislatívne zámery, spôsob, ako chce ušetriť na svojej prevádzke, zostal len v deklaratórnej rovine.“

Rozpočtová rada pripomína, že Slovensko v súčasnosti čelí ekonomickým následkom pandémie koronavírusu, čo viedlo aj k dočasnému pozastaveniu uplatňovania pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. „Tento priestor by mala vláda v prvom rade využiť na zabezpečenie potrieb tých skupín obyvateľstva, ktoré sú touto pandémiou najviac zasiahnuté,“ uviedla rada.

„Prijímanie ďalších, s pandémiou nesúvisiacich opatrení by malo byť podmienené predstavením vierohodného a opatreniami podloženého plánu ozdravovania verejných financií na celé volebné obdobie tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu presúvaniu finančného bremena na budúce generácie,“ dodala ešte.

Zdieľať

Niektoré ženy pôjdu do dôchodku skôr. Budú však mať nižšie penzie

Foto - TASR/Dušan Hein
Foto – TASR/Dušan Hein

Vyše 110-tisíc ženám sa od 1. novembra zníži vek odchodu do dôchodku, parlament posunul do druhého čítania návrh Petry Krištúfkovej (Sme rodina). Ženám ročníkov 1957 až 1963 uberá pol roka z penzijného veku, ak vychovali aspoň jedno dieťa, a ak vychovali 3 a viac detí, pôjdu do penzie skôr maximálne o 18 mesiacov.

Zdieľať

Goldman Sachs v 2. štvrťroku zvýšila čistý zisk medziročne o 2 % na 2,25 mld. dolárov. Investičná banka ťažila z prudkého rastu obchodovania, za ktorým stáli výkyvy na akciových a dlhopisových trhoch, a prekonala očakávania analytikov.

Príjmy divízie globálnych trhov, ktorá zahŕňa obchodovanie s cennými papiermi, stúpli o 93 % na 7,2 miliardy dolárov. Banke to pomohlo kompenzovať negatívne dosahy koronakrízy.

Akcie Goldman Sachs reagovali na zverejnené výsledky posilnením o zhruba 6 percent. (reuters, čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať