Kurzarbeit – osvedčený nemecký liek na nemecký trh práce

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Nemecko je exportný líder Európy. Jeho tradičné tromfy – autá typu Mercedes, Audi a Volkswagen – dnes smutne stoja parkoviskách a letiskách. Nemecko má však nový exportný hit – kurzarbeit.

Kurzarbeit je schéma, ktorá pomáha udržať zamestnanosť v čase, keď má zamestnávateľ existenčné problémy. Zamestnanci pracujú na skrátený pracovný čas, respektíve sedia doma a poberajú podporu vo výške 60 až 67 percent predchádzajúcej čistej mzdy.

Kurzarbeit nie je ekonomickou inováciou, ale osvedčeným liekom na udržanie pracovných miest. V Nemecku sa táto schéma po prvýkrát využila v roku 1918. V ťažkých rokoch po prehratej prvej svetovej vojne pracovala na skrátený úväzok až štvrtina nemeckých zamestnancov. Ako užitočný nástroj na udržanie zamestnanosti sa osvedčil aj počas kríz v rokoch 1975 a 1983.

Keď v roku 1991 skrachovala po zjednotení Nemecka veľká časť priemyslu bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR), na kurzarbeit pracovala štvrtina zamestnancov vo východnej časti Nemecka. Redukcia hodín bola často vo výške 100 percent. Počas krízy v rokoch 2008 – 2009 kurzarbeit využilo 1,4 milióna nemeckých zamestnancov. Vďaka kurzarbeitu sa miera zamestnanosti v Nemecku znížila len o jedno percento, kým v USA o 5,4 percenta.

Nemci majú rezervu 26 miliárd

Kurzarbeit sa všeobecne považuje za osvedčenú a úspešnú schému. V nejakej forme sa ho pokúšali uplatniť aj iné krajiny. S väčším či menším úspechom. Nie všetko, čo funguje v Nemecku, funguje aj v Taliansku či USA. Kurzarbeit je šitý na mieru nemeckým zamestnávateľom. Najmä firmy v nemeckom priemysle investujú do svojich zamestnancov veľa peňazí. Nielen vo forme vysokých platov a sociálnych výhod, ale aj uhrádzaním rôznych školení, tréningov.

Duálne vzdelávanie je v Nemecku vysoko cenenou inštitúciou. Nahradiť zamestnanca „vyškoleného na mieru“ novým, nezaškoleným, je drahé. Kurzarbeit sa preto najviac oplatí zamestnávateľom s vysokokvalifikovanou pracovnou silou a so zručnosťami, ktoré sú ťažko prenosné. Udržať si zmluvný vzťah s vedúcim zmeny v automobilke je výhodné pre obe strany. Priplácať na pracovné miesta čašníkov, predavačov a chyžných dáva menší zmysel. Obmena personálu je rýchla a zaučenie netrvá dlho.

Vyhodnotenie účinnosti kurzarbeitu počas krízy v rokoch 2008 – 2009 zistilo, že v Nemecku účinne ochránilo 0,7 percenta trvalých pracovných miest. Najmä kvalifikovaných a najmä v priemysle. Kurzarbeit však nemal žiadny efekt na udržanie zamestnanosti pracujúcich na určitý čas.

Kurzarbeit si vyžiadali aj naši zamestnávatelia. Prečo nie? Priemysel má v našej ekonomike ešte väčší význam ako v nemeckej. Medzi kurzarbeitom v Nemecku a na Slovensku však existuje niekoľko zásadných rozdielov.

Prvým je, že na Slovensku sa pomoc poskytuje zamestnávateľom, kým v Nemecku ide priamo zamestnancom. Zamestnávateľom sa refundujú sociálne odvody zaplatené zo skráteného pracovného času.

Druhým rozdielom je tvorba zdrojov. V Nemecku zamestnanci i zamestnávatelia platia odvody vo výške 1,25 percenta mzdy, spolu 2,5 percenta. Príspevky sa akumulujú v rezervných fondoch. Nemecká federálna agentúra pre zamestnanosť odhaduje, že v tomto roku využije kurzarbeit 25 percent firiem a 2,35 milióna zamestnancov, dvojnásobok oproti rokom 2008 – 2009. Náklady presiahnu 10 miliárd eur. Agentúra však má vybudované rezervy vo výške 26 miliárd eur. Šporovliví a prezieraví nemeckí plánovači nezlyhali.

My dva roky nevydržíme

V iných štátoch Európskej únie to už so šporovlivosťou a s plánovaním vyzerá horšie. Schémy typu kurzarbeit prevádzkujú Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Holandsko i škandinávske štáty. Talianska i španielska schéma sú príliš široké a veľmi drahé. Obe krajiny majú vysoký dlh a dlhodobú podporu si nemôžu dovoliť. Francúzska schéma „chômage partipel“ funguje na podobných princípoch ako kurzarbeit. Je však komplikovaná a má nejasné pravidlá na nárok na podporu. To isté platí aj pre holandskú schému. A čo sa týka šporovlivosti a predvídavosti, Slovensko štartuje od nuly. Podľa prvých skúseností sa schéma aj u nás bude boriť s komplikovanými a nejasnými pravidlami. Či a ako sa ujme, nevieme ešte povedať.

Princípy kurzarbeit sa pokúsili kopírovať aj USA. Prezident Trump podpísal zákon o schéme na ochranu miezd v malých a stredných firmách (Paycheck Protection Program, PPP). Schéma poskytne pôžičky v hodnote vyše 500 miliárd dolárov. Pôžičku netreba vrátiť, pokiaľ sa použije na krytie výplat zamestnancov a podobné operatívne výdavky.

Vyzerá to úžasne, ale má to háčik. Podmienkou je, aby firma mala koncom júna rovnaký počet zamestnancov ako vo februári. Americký trh práce však funguje úplne inak ako európsky. Len v apríli pribudlo v USA 23 miliónov nezamestnaných. Hlavne ľudí z reštaurácií, hotelov či taxikárov Uberu. Pre nich program prišiel neskoro. Tieto firmy už nemôžu zobrať zamestnancov späť a žiadať o pôžičku. Veď ani nevedia, či koncom júna nejaký biznis vôbec bude.

Mnohí americkí ekonómovia namietajú, že v krajine s veľmi pružným trhom práce nemá zmysel podporovať udržiavanie pracovných miest. V niektorých prípadoch by kurzarbeit mohol dokonca škodiť, ak by umelo udržiaval pri živote biznisy odsúdené na zánik. Lacnejšie je nechať nezamestnaných na podpore a čakať, kým „trh všetko vyrieši“. Ľudské tragédie nezamestnaných ekonómov nemajú čo zaujímať.

V každom prípade však platí, že kurzarbeit je veľmi drahé opatrenie. Šporovlivé a predvídavé Nemecko môže platiť milióny ľudí na kurzarbeite aj dva roky. Taliansko či Slovensko určite nie. Raz sa budeme musieť zamyslieť, ktoré džoby je racionálne udržiavať pri živote a ktoré nie.