Kurzarbeit – osvedčený nemecký liek na nemecký trh práce
Nemecký systém na ochranu pracovných miest počas krízy je premyslený a drahý. Na Slovensku podobný nemáme.
Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV
Nemecko je exportný líder Európy. Jeho tradičné tromfy – autá typu Mercedes, Audi a Volkswagen – dnes smutne stoja parkoviskách a letiskách. Nemecko má však nový exportný hit – kurzarbeit.
Kurzarbeit je schéma, ktorá pomáha udržať zamestnanosť v čase, keď má zamestnávateľ existenčné problémy. Zamestnanci pracujú na skrátený pracovný čas, respektíve sedia doma a poberajú podporu vo výške 60 až 67 percent predchádzajúcej čistej mzdy.
Kurzarbeit nie je ekonomickou inováciou, ale osvedčeným liekom na udržanie pracovných miest. V Nemecku sa táto schéma po prvýkrát využila v roku 1918. V ťažkých rokoch po prehratej prvej svetovej vojne pracovala na skrátený úväzok až štvrtina nemeckých zamestnancov. Ako užitočný nástroj na udržanie zamestnanosti sa osvedčil aj počas kríz v rokoch 1975 a 1983.
Keď v roku 1991 skrachovala po zjednotení Nemecka veľká časť priemyslu bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR), na kurzarbeit pracovala štvrtina zamestnancov vo východnej časti Nemecka. Redukcia hodín bola často vo výške 100 percent. Počas krízy v rokoch 2008 – 2009 kurzarbeit využilo 1,4 milióna nemeckých zamestnancov. Vďaka kurzarbeitu sa miera zamestnanosti v Nemecku znížila len o jedno percento, kým v USA o 5,4 percenta.
Nemci majú rezervu 26 miliárd
Kurzarbeit sa všeobecne považuje za osvedčenú a úspešnú schému. V nejakej forme sa ho pokúšali uplatniť aj iné krajiny. S väčším či menším úspechom. Nie všetko, čo funguje v Nemecku, funguje aj v Taliansku či USA. Kurzarbeit je šitý na mieru nemeckým zamestnávateľom. Najmä firmy v nemeckom priemysle investujú do svojich zamestnancov veľa peňazí. Nielen vo forme vysokých platov a sociálnych výhod, ale aj uhrádzaním rôznych školení, tréningov.
Duálne vzdelávanie je v Nemecku vysoko cenenou inštitúciou. Nahradiť zamestnanca „vyškoleného na mieru“ novým, nezaškoleným, je drahé. Kurzarbeit sa preto najviac oplatí zamestnávateľom s vysokokvalifikovanou pracovnou silou a so zručnosťami, ktoré sú ťažko prenosné. Udržať si zmluvný vzťah s vedúcim zmeny v automobilke je výhodné pre obe strany. Priplácať na pracovné miesta čašníkov, predavačov a chyžných dáva menší zmysel. Obmena personálu je rýchla a zaučenie netrvá dlho.
Vyhodnotenie účinnosti kurzarbeitu počas krízy v rokoch 2008 – 2009 zistilo, že v Nemecku účinne ochránilo
