Útok ministra Mičovského na repku je omyl

Autor je predseda Predstavenstva Poľnoservis, a. s. 

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský pred niekoľkými dňami diskutoval v TA3 aj na tému repky. Okrem iného povedal, že sa k tomu treba posadiť a seriózne o nej diskutovať. O pár dní nato sa nechal pozvať Štefanom Kleinom na privátny prelet nad Slovenskom, aby sa mohol pozrieť, aké je Slovensko vďaka repke „žlté“. A bez diskusie povedal, že sa repka musí obmedziť.

Tento výstup šéfa agrorezortu proti repke je mylný. Vychádza zo zavádzajúcich informácií, ktoré cielene a nepretržite šíria niektorí zelení aktivisti. Minister sa, bohužiaľ, mýli vo všetkom a zásadne.

Po prvé. Nie je pravdou, že repka požíva spomedzi iných poľnohospodárskych plodín nejaké špeciálne dotácie. Tak ako každá iná plodina (vrátane trávy na lúke) je podporená len základnou sadzbou 100 eur na hektár. To je ľahko preukázateľný fakt.

Po druhé. Nie je pravdou, že Slovensko je obrastené repkou. V skutočnosti sa pestuje iba na troch percentách z celkového územia krajiny. Ak berieme do úvahy poľnohospodársku pôdu, podiel repky je približne 6,5 percenta. A pokiaľ to ešte spresníme a vezmeme do úvahy len ornú pôdu, tak je podiel repky 11 percent. Osevný plán pritom na ornej pôde počíta s 12 – 15 percentami repky. Navyše, v celej Európskej únii sa pestuje zhruba o 25 percent menej repky, ako je potrebné, a repka sa do Európy dováža. Inak povedané, plánovať nejaké obmedzenia jej produkcie je kontraproduktívne a nesprávne.

Po tretie. Nie je pravdou, že repka si vyžaduje akési špeciálne a najmä zvýšené dávky postrekov. Absolútne nie. Repka sa strieka tak isto alebo aj menej ako väčšina iných plodín, ktoré sa pestujú na našich poliach.

Po štvrté. Repka škodí pôde, pretože z nej vysaje veľa živín. Neškodí. Každý agronóm vie, že repka má hlboký koreňový systém a dokáže čerpať živiny z pôdy hlbšie a efektívnejšie ako väčšina iných plodín. Lenže každý agronóm zároveň vie aj to, že repková slama a korene zostávajú na poliach a zaorávajú sa do zeme. A tak sa do pôdy zaorávajú späť všetky živiny a aj vzácna organická hmota. Preto je repka obľúbená medziplodina alebo predplodina. V skutočnosti totiž pôde pomáha a spôsobuje lepšiu úradnosť pre následne sadenú plodinu. A ešte niečo. Tým, že repka sa sadí v lete a vzchádza začiatkom jesene, vytvára na pôde počas horúčav zelený kryt, drží v nej vlahu a chráni ju pred eróziou. A poľnohospodári to vedia.

Po piate. Repka škodí včelstvám. Nie je to pravda. Repka je významná medonosná rastlina (má veľa kvetov). Včely trpia pre postreky, ktoré sa používajú nielen na repke, ale na všetkých poliach a sadoch. Najväčším nebezpečenstvom pre včely je, keď miestny včelár nekomunikuje s miestnym farmárom a nedohodnú sa, kedy sa bude striekať. A hlavný problém včelstiev je klimatická zmena, rozmnožené škodce a tak isto aj klesajúci záujem o včelárske remeslo.

Po šieste. Z u nás dopestovanej repky nespracujeme pre našu potrebu ani jedno zrniečko a všetko vyvezieme von, kde z nej robia olej. To nie je pravda. Firma Poľnoservis od roku 2011 lisuje repkové semeno. Disponuje špičkovou technológiou a celý proces lisovania je bezodpadový. Sto percent takto vyrobeného oleja zostáva na Slovensku a spracováva sa ďalej vo firme Meroco na výrobu metylesteru repkového oleja. A nielen to. Poľnoservis je súčasťou európskeho výskumného projektu zameraného na získavanie čistých repkových proteínov, ktoré sa využívajú v potravinárstve pre ľudí, ktorí pre zdravotné problémy horšie získavajú potrebné proteíny.

Takto sa na Slovensku spracuje ročne viac ako 200-tisíc ton semena repky. Z nich sa v pomere zhruba 50 : 50 vyrobí repkový olej a repkové šroty, ktoré sú bohaté na proteíny a používajú sa ako výživné domáce krmivo pre hospodárske zvieratá. Tým menej musíme vďaka tomu dovážať krmivá zo zahraničia, pri ktorých ide zväčša o sójové šroty. A tie často pochádzajú z geneticky modifikovanej sóje.

A teraz ešte k biopalivám, pretože tie sú často uvádzané ako prapríčina pestovania repky. Ani to nie je pravda. Na výrobu biopalív sa v skutočnosti využije iba 14 percent rastliny repky a zvyšok ostáva v pôde alebo sa mení na krmivo. A navyše – biopalivá nevyrábame z roztopaše alebo nudy. Biopalivá sú uznaný obnoviteľný zdroj energie v doprave a sú dnes jedinou reálnou alternatívou, ako môže Slovensko splniť záväzok znižovania emisií a podielu obnoviteľnej energie. Neexistuje iná reálna možnosť. Pokiaľ by sme teda znížili podiel pestovanej repky, nemali by sme dosť surovín na výrobu biopalív a museli by sme ich dovážať. Farmári v zahraničí by sa potešili a tí naši by zaplakali. Nie je lepšie mať celý tento cyklus doma? Plniť záväzok znižovania emisií a popritom dávať farmárom dobrú prácu? Ja si myslím, že určite áno.

Repka teda nielenže neškodí, ale, naopak, pomáha poľnohospodárstvu. Je to užitočná plodina a na Slovensku sme ju navyše dokázali zaradiť do funkčného kolobehu, kde sa stretli dôležité záujmy farmárov, výrobcov krmovín a producentov biopalív.