Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Koronakríza nás nebrzdí. Ešte viac ukázala, ako Európe chýbajú vlastné batérie do elektromobilov, hovorí šéf InoBatu

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Tesne pred koronakrízou ohlásili ďaleko najväčší tuzemský investičný projekt a do firmy InoBat Auto už získali viacero domácich aj zahraničných investorov. Vývoj a výroba batérií do elektromobilov na Slovensku bude stáť zhruba 1,1 miliardy eur.

Investičný bankár Marian Boček pre Denník E hovorí o tom, ako na tento projekt vplýva koronakríza. V rozhovore sa dočítate aj:

  • prečo v koronakríze pre projekt vidí aj nové príležitosti,
  • že východoslovenská gigafabrika na batérie môže byť ešte väčšia, ako pôvodne avizovali,
  • a tiež, ako sa firme napriek kríze darí získavať ďalších investorov a financujúce banky.

Čo s vaším projektom urobila koronakríza? Realizácia sa odďaľuje alebo začne

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Matovič testuje možnosť vyberať od ľudí len jednu veľkú daň a zrušiť  odvody
  • Stavebníctvo: Pripravuje sa novela, ktorá by mala zabrániť ničeniu hniezd pri zatepľovaní a rekonštrukciách budov
  • Plán obnovy: Investície by mali byť až radikálne zelené, zhodli sa ekonomickí ministri
  • Doprava: Slovenská správa ciest začne s veľkoplošnými opravami ciest prvej triedy
  • Plán obnovy: Prezidentka Čaputová požiadala ministra Hegera, aby z plánu nevypadli priority, ktoré považuje za dôležité
  • Vývoj: Nálada v slovenskej ekonomike sa v septembri zlepšila tretí mesiac za sebou
  • Firmy: Siemens uviedol na nemeckú burzu energetickú divíziu Siemens Energy
  • Automobilky: VW a jeho tri spoločné podniky v Číne plánujú investovať 15 mld. dolárov do elektrickej mobility do roku 2024

Kmotríkov vrtuľník už nedáva pozor na stožiare s elektrickým vedením. Ale ani žiadny iný

Foto – EHC.sk
Foto – EHC.sk

Štátna Slovenská elektrizačná prenosová sústava nemá dva roky nikoho, kto by kontroloval zo vzduchu elektrické vedenie. Nový manažment SEPS zrušil súťaž, keď vo finále zostala len jedna ponuka. Dvaja uchádzači neprešli pre nesplnenie podmienok či dodatočných vysvetlení a dokladov.

Minúta po minúte

Minister práce Milan Krajniak mal pracovné stretnutie so zamestnávateľmi a Modernými odbormi Volkswagen Zoroslava Smolinského. Konfederácia odborových zväzov sa podľa Krajniaka ospravedlnila. Minister sa tak ďalej snaží rokovať s inými odborármi ako KOZ.

Schôdzka bola okrem iného venovaná fondu obnovy EÚ, z ktorého by Slovensko mohlo čerpať 7,5 miliardy eur grantov.

Zamestnávatelia, vláda a odbory sa za bežných okolností stretávajú na takzvanej tripartite (oficiálne Hospodárska a sociálna rada SR). Tá však mala posledné rokovanie naplánované na 24. augusta.

Na tripartite je jediným zástupcom odborárov Konfederácia odborových zväzov, minister Krajniak však plánuje zmeniť zákon, aby sa mohli zapojiť iné organizácie. KOZ sa to nepáči a protestuje.

Zamestnávateľov na dnešnom stretnutí reprezentovali Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov, ktoré sa zúčastňujú aj na tripartite. (e, tasr)

Reťazec Aldi na budúci rok otvorí v Británii ďalších 100 predajní a vytvorí 4-tisíc pracovných miest. V expanzii pokračuje vďaka rastúcemu záujmu Britov o nákupy v diskontných obchodoch.

V najbližších dvoch rokoch Aldi investuje v Británii 1,3 miliardy libier. To je najviac za obdobie prítomnosti nemeckého reťazca na britskom trhu, na ktorý vstúpil pred 30 rokmi.

V čom Aldi zaostáva

Koronakríza mení návyky britských spotrebiteľov, ktorí čoraz viac preferujú online nákupy. Diskontné reťazce však v prechode na internetový obchod zaostávajú.

Britská pobočka Aldi sa snaží držať krok aspoň ponukou služby „klikni a vyzdvihni“. Pri nej si zákazník vyberie tovar na internete, vybraná predajňa mu ho nachystá a on si objednávku osobne vyzdvihne. Aldi ponúka túto službu len v niektorých predajniach.

Podľa údajov za tri mesiace do 6. septembra sa nový prístup vypláca. Tržby Aldi v uvedenom období stúpli o 10 %, no prvý raz zaostali za celým trhom.

Viac o britskom Aldi:

  • prevádzkuje zhruba 900 predajní, podľa dlhodobého plánu ich do roku 2025 chce mať 1200;
  • tento rok firma vytvorila 3-tisíc nových pracovných miest;
  • vlani sa tržby reťazca zvýšili o 8 % na 12,3 miliardy libier, pričom celý britský trh s potravinami stúpol o 1 %.

Aký hendikep majú diskonty

Podľa spotrebiteľského analytika Frasera McKevitta z firmy Kantar doplácajú diskonty ako celok na to, že zákazníci najnovšie chodia nakupovať menej často, ale robia väčší nákup.

Menšie predajne, aké máva práve Aldi, tak horšie držia krok s veľkými nákupnými strediskami. (čtk, bbc)

Uber môže naďalej poskytovať svoje služby v Londýne. Firma podala odvolanie proti rozhodnutiu londýnskeho dopravného regulátora a súd jej dal za pravdu.

TfL, čo je úrad zodpovedný za reguláciu dopravy v Londýne, koncom vlaňajška odmietol predĺžiť Uberu licenciu. Americká firma prišla o licenciu na prevádzku svojich služieb v Londýne druhýkrát, prvýkrát licenciu stratila v roku 2017.

Úrad uviedol ako dôvod sériu zlyhaní, ktoré ohrozili cestujúcich. TfL poukázal na chybu v systéme Uberu, ktorá umožnila neautorizovaným vodičom nahrať svoje fotografie na účty iných vodičov a podvodne realizovať minimálne 14 000 jázd. „Aj napriek ich historickému zlyhaniu si myslím, že teraz už sú pripravení opätovne získať licenciu,“ uviedol sudca Tanweek Ikram.

Uber mohol prevádzkovať svoje služby aj počas obdobia, kým sa rozhodovalo o jeho odvolaní. Londýn je pre firmu ďaleko najväčším trhom v Európe, kde od spustenia v roku 2012 získala okolo 3,5 milióna používateľov a 45 000 vodičov. (tasr)

SaS bude pri otázke možného zlúčenia zdravotných a sociálnych odvodov požadovať analýzu. Strana sa odvoláva na program vlády, podľa ktorého vláda zváži unitárny systém zdravotného poistenia, teda jednu poisťovňu, až po analýze.

Strana Richarda Sulíka upozorňuje na vety z programového vyhlásenia vlády, že ak súčasný systém zdravotných poisťovní po analýze nebude prinášať hodnotu pre pacienta a dosahovanie zdravotných celospoločenských cieľov, vláda zváži zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia.

„Z toho dôvodu budeme v zmysle PVV požadovať najskôr spomínanú analýzu,“ povedal TASR hovorca strany Ondrej Šprlák. (tasr, e)

Ford žiada nemeckú vládu o štátnu pomoc vo výške pol miliardy eur vo forme záruk. Plánuje využiť program, ktorý Berlín vytvoril na záchranu domácich firiem v koronakríze. Ford má v Nemecku dva výrobné závody.

Ford mal ťažkosti už pred vypuknutím pandémie, o možnej pomoci rokuje so spolkovou vládou a s krajinami Severné Porýnie-Vestfálsko a Sársko.

Väčšiu časť záruk by mala prevziať centrálna vláda, menšiu obe spolkové krajiny. Automobilka má v Nemecku menší závod na hranici s Francúzskom a väčší neďaleko Kolína nad Rýnom.

Podľa denníka Handelsblatt sa nemecká vláda obáva odlivu štátnych peňazí do zahraničia, čoho príkladom je aj americký Ford.

Prečo je to dôležité

Nemecká vláda vytvorila po vypuknutí pandémie fond na stabilitu hospodárstva WSF, do ktorého vložila 100 miliárd eur. Cieľom bolo zabrániť krachu dôležitých domácich firiem a zamedziť tomu, aby sa bankrotujúce podniky dostávali lacno do rúk zahraničných vlastníkov.

Kabinet sa však dostal do ťažkej situácie, pretože nemeckí zamestnanci dcérskych firiem zahraničných spoločností by teraz mohli poslúžiť ako zajatci a vytvárať na kabinet tlak, aby pomohol ich zamestnávateľovi aj bez záruk, čo sa stane s uvoľnenými peniazmi.

V čom je problém

Podľa Handelsblattu o pomoc z fondu WSF v auguste požiadalo 14 firiem; ako prvá z neho získala 9 miliárd eur Lufthansa. Už rokovania s ňou boli náročné – okrem iného preto, že aerolinky majú dcérske podniky v zahraničí.

Teraz sa zdá, že opačná cesta, keď sa majú zachraňovať nemecké dcéry zahraničných firiem, je ešte komplikovanejšia a politicky citlivejšia. (čtk, handelsblatt)

V bratislavskom Volkswagene štartuje hybrid Touareg R, do 140 km/h si vystačí s elektrinou

V bratislavskom Volkswagene štartuje výroba nového derivátu Touareg R s plug-in hybridným pohonom. Model začína schádzať z linky symbolicky desať rokov od výroby prvého hybridného vozidla koncernu, ktorým bol rovnako Touareg z Bratislavy.

Aký je medzi nimi rozdiel:

  • Hybridný Touareg z roku 2010 využíval tzv. paralelný hybridný systém, ktorého batérie sa dobíjali rekuperáciou, prípadne generovaním elektrickej energie od spaľovacieho motora.
  • Dnes je Touareg R plug-in hybrid – na jednej strane karosérie sa nachádza otvor palivovej nádrže a na druhej strane je za rovnakými dvierkami elektrická zásuvka.
  • Touareg R je zároveň prvým vysokovýkonným modelom R s plug-in hybridným pohonom. Vlajková loď Volkswagenu má maximálny systémový výkon 340 kW (462 koní) s maximálnym systémovým krútiacim momentom 700 Nm, čím ide o najsilnejšiu a najvýkonnejšiu motorizáciu spomedzi „rodiny“ Touareg.
  • Vďaka kombinácii pohonu – benzínového spaľovacieho trojlitrového šesťvalca s čisto elektrickým motorom – ponúka tento zrýchlenie z 0 na 100 km/h za menej ako 4,9 sekundy.
  • Na čisto elektrický pohon s nulovými emisiami dokáže ísť až do rýchlosti 140 km/h a následne prepína na spaľovací motor.
  • Vďaka tomu dokáže jazdiť bežné každodenné krátke vzdialenosti výlučne na elektrinu, čo výrazne znižuje jeho emisie v porovnaní s konvenčnými pohonmi.

V U. S. Steele Košice sa od októbra končí skrátený pracovný režim, ktorý v podniku využívali počas predchádzajúcich mesiacov. V niektorých prevádzkach sa, naopak, počas októbra pracovný čas predĺži na 37,5 hodiny týždenne. Železiari už evidujú zvýšený dopyt po niektorých produktoch.

Investície by mali byť zelené až radikálne zelené, hovorí Remišová po rokovaní s ekonomickými ministrami

Slovensko by z plánu obnovy EÚ malo podporiť zelenú ekonomiku, digitalizáciu, ekologické projekty či rozvoj infraštruktúry, ako sú železnice, ale napríklad aj obchvaty menších miest. Zhodli sa na tom ministri Veronika Remišová, Ján Budaj, Andrej Doležal a štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.

„Investície by mali byť zelené až radikálne zelené,“ povedala Remišová (Za ľudí), podľa ktorej sú investície do zelených projektov šancou pre slovenskú ekonomiku.

Využitie balíka vo výške približne šesť miliárd eur by Slovensko malo podľa vicepremiérky zamerať na oblasti ochrany ovzdušia, vôd, podporiť by malo reformu odpadového hospodárstva, zamerať by sme sa mali aj na projekty súvisiace so zmenou klímy. Využitie viac ako polovice financií z EÚ najmä na zelené projekty a digitalizáciu presadzuje aj Európska komisia (EK).

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) zdôraznil, že Slovensko má oproti priemeru vzhľadom na hrubý domáci produkt (HDP) o 80 % väčšiu spotrebu energie. Energetika a životné prostredie by preto už v nasledujúcich rokoch nemali byť v konflikte a presadzovať by sme mali rast podielu obnoviteľných zdrojov energie.

Štátny tajomník Galek (SaS) pripomenul, že Slovensko musí do roku 2030 splniť úlohu rastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov na úroveň 19,2 %. Pomôcť by k tomu mala aj implementácia takzvaného zimného energetického balíčka EÚ, ktorý okrem iného presadzuje prístup do elektrickej siete aj malým výrobcom elektrickej energie.
Veľká časť investícií z plánu obnovy by mohla skončiť v obnove budov či v železničnej doprave. Minister dopravy Doležal (Sme rodina) však upozornil na podmienku EK, že minimálne 70 % financií z plánu obnovy by mali štáty vyčerpať do roku 2023. Detaily tejto podmienky Slovensko s EK ešte konzultuje.

Pokiaľ by platila, podľa Doležala bude ťažké financovať rozsiahle infraštrukturálne projekty a bude dôležité kombinovať financovanie aj zo štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu. Peniaze z plánu obnovy by sa potom využili na časovo menej náročné investície.

Európska komisia spúšťa posúdenie vplyvu používania jedno- a dvojcentových euromincí v krajinách EÚ. Do procesu posudzovania patrí aj otvorená konzultácia, ktorá potrvá 15 týždňov.

Posúdenie vplyvu jedno- a dvojcentových euromincí v obehu vyžadujú aj právne predpisy EÚ (nariadenie 651/2012). Tie ukladajú eurokomisii povinnosť pravidelne skúmať používanie euromincí rôznych nominálnych hodnôt na základe kritérií zahŕňajúcich náklady a prijateľnosti pre verejnosť.

Posúdením vplyvu sa aktualizuje analýza správy o tejto veci z roku 2018. Na základe nového posúdenia exekutíva EÚ koncom roka 2021 rozhodne, či bude prijatý legislatívny návrh na zavedenie jednotných pravidiel zaokrúhľovania cien pre hotovostné platby v eurozóne a prípadne na ukončenie platnosti najmenších euromincí. (tasr)

Nosnou témou Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry budú vodíkové technológie. „Chceme využiť všetky dostupné aj finančné prostriedky na to, aby sme vodíkovú stratégiu naštartovali,“ povedal generálny riaditeľ SIEA Peter Blaškovitš.

Podľa jeho slov je potrebné dôsledne využiť európske finančné zdroje z aktuálneho programovacieho obdobia.

Informoval, že počas jeho štvormesačného pôsobenia vo vedení SIEA sa zaviedol nový systém zásobníkov žiadateľov v projekte podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) Zelená domácnostiam. „Nový systém umožňuje, aby prostriedky využilo omnoho viac žiadateľov o podporu,“ oznámil.

SIEA sa podľa neho bude v najbližšej budúcnosti sústreďovať na dve oblasti, ktoré sú aj v názve agentúry, a to na podporu inovácií a rozvoj energetiky. „Podporovať sa budú nové technológie uchovania energie, kam patrí aj vodík. Budeme sa venovať aj inovatívnym prístupom v oblasti vývoja batérií,“ doplnil.

Dodal, že inovácie bude agentúra podporovať aj cez tzv. inovačné vouchery, ktorých vydávanie bude výrazne transparentnejšie a adresnejšie. „Ak budú mať podniky zmysluplnú technológiu, inováciu, tak jej zavedenie bude podporené,“ povedal.

SIEA sa podľa neho v energetike chce zamerať na podporu OZE, ako aj na energetické poradenstvo pre firmy, domácnosti a profesionálov. (tasr)

Terno má nový sklad. Chce pokračovať v expanzii, naznačuje aj možnosť akvizície

Firma Terno real estate otvorila v Ivanke pri Dunaji nové distribučné centrum, ktoré zvýšilo jej skladovaciu kapacitu o polovicu. Z nového skladu bude zásobovať trvanlivými potravinami všetky predajne reťazcov Terno a Kraj.

Celková plocha nového distribučného centra dosahuje takmer 6-tisíc štvorcových metrov. Ide o takzvaný suchý sklad, kde sa držia prevažne trvanlivé potraviny.

Spustenie prevádzky si podľa firmy vyžiadala výrazná expanzia v uplynulom období a potreba zväčšenia skladovej kapacity.

Aké majú plány

Terno tvrdí, že vďaka novému skladu sa mu otvárajú ďalšie možnosti podnikania v maloobchode, vo veľkoobchode a online.

„Toto je jeden z dôležitých krokov na našej ceste k celoštátne fungujúcemu reťazcu. V nových, moderných skladových priestoroch sme pripravení zvládnuť nielen organický, ale aj akvizičný rast,“ povedal šéf Terna Stanislav Čajka.

Viac o Terne:

  • prevádzkuje 115 predajní Terno, od marca 2018 rozvíja aj značku Kraj, pod ktorú patrí 24 obchodov, a plánuje ďalšiu expanziu;
  • gro siete sa nachádza v Bratislave a okolí, postupne sa rozširuje do regiónov;
  • patrí do portfólia spoločnosti Sandberg Capital, za ktorou stojí bývalý partner skupiny J&T Martin Fedor.

Prezidentka Čaputová považuje plán obnovy za kvalitný. Ministra financií Hegera požiadala, aby z neho nevypadli priority, ktoré aj ona sama považuje za dôležité. Ide o ochranu klímy, investície do vzdelávania, vedy a výskumu a o sociálnu oblasť.

Prezidentka považuje za dobré, aby sa plán zverejnil čo najskôr, Heger ho chce predstaviť tento týždeň. „Treba povedať, že doterajší proces nebol netransparentný, boli prizvaní rôzni odborníci aj môj poradca,“ povedala Čaputová.

Siemens uviedol na nemeckú burzu svoju energetickú divíziu Siemens Energy. Jej akcie sa po zalistovaní oslabovali a trhová hodnota dosiahla zhruba 16 miliárd eur.

Vstup Siemens Energy na burzu predstavuje ďalší krok k odčleneniu divízie od koncernu, ktorý vyrába širokú paletu produktov od zdravotníckej techniky cez lokomotívy a plynové turbíny až po ďalšie strojárske výrobky.

Siemens pokračuje v odčleňovaní divízií aj napriek negatívnemu vplyvu pandémie na firmy po celom svete. V roku 2018 vstúpila na burzu divízia výroby zdravotníckej techniky Healthineers, ešte v roku 2013 tak urobil producent osvetľovacej techniky Osram. (tasr, bloomberg)

Mesto Fiľakovo prijme od ministerstva financií návratnú výpomoc 235-tisíc eur. Zo strany štátu ide o kompenzáciu výpadkov príjmov samospráv v dôsledku pandémie.

Mestskí poslanci schválili prijatie štátnej pomoci na septembrovom zasadnutí, informovala o tom hovorkyňa Fiľakova Klaudia Mikuš Kovácsová.

„Štát však žiada, aby sme poskytnuté prostriedky minuli do konca tohto roka. Keďže sme z nich chceli uhradiť zrušené investičné plány, napríklad asfaltovanie, výstavbu chodníkov a podobne, uvažovali sme, či návrh vôbec predložiť,“ uviedla fiľakovská prednostka Andrea Mágyelová.

Ako ďalej priblížila, túto situáciu konzultovali s vedeniami ostatných samospráv. Situáciu sa na základe toho rozhodli vyriešiť tak, že ponúknutú výpomoc minú v tomto roku na bežný chod samosprávy a sumu, ktorá bola na tento účel v rozpočte pôvodne určená, presunú do rezervného fondu. „Následne ju budeme môcť použiť na spomínané investičné projekty. Zákon nám takéto riešenie povoľuje,“ dodala. (tasr)

Nemecko má geologicky vhodné podmienky na trvalé uloženie jadrového odpadu na 54 % územia. Lokalitu s kapacitou na 600-tisíc kubických metrov vysoko rádioaktívneho materiálu chce vybrať do roku 2031, odpad plánuje ukladať od roku 2050.

Čiastková správa spolkovej spoločnosti pre trvalé uskladnenie BGE zohľadňuje výhradne vhodnosť podložia. Experti označili za geologicky vhodné 90 oblastí s celkovou výmerou viac ako 194-tisíc štvorcových kilometrov.

Nemecké médiá poukazujú na to, že z výberu bol vyradený severonemecký Gorleben, ktorý už v minulosti bol určený ako trvalé úložisko jadrového odpadu. Jeho pôvodný výber vyvolal masívnu vlnu odporu, v súčasnosti slúži ako medzisklad.

Prečo je to dôležité

Nemecko sa po nešťastí v japonskej elektrárni Fukušima v roku 2011 rozhodlo opustiť jadrovú energetiku. Posledné reaktory plánuje zavrieť v roku 2022.

Slabo a stredne rádioaktívne látky chce trvalo skladovať v úložisku Konrad v Dolnom Sasku. Na najviac rádioaktívny odpad, ktorý bude v zemi milióny rokov, potrebuje podľa vládnych prepočtov 600-tisíc kubických metrov.

V tomto objeme je popri vyhorenom palive z reaktorov zahrnutý aj ožiarený stavebný odpad, ktorý vznikne pri búraní zrušených jadrových elektrární.

Ako vyberajú lokalitu

Hľadanie lokality na trvalé úložisko sa začalo v roku 2017. V prebiehajúcej prvej fáze experti vyhodnotili geologické dáta, aby vylúčili nevhodné oblasti. Výber sa potom ešte viac zúži.

V druhej fáze sa začne povrchový prieskum, aby sa zoznam lokalít ďalej upresnil. Na jej konci zostanú najmenej dve kandidátske miesta. O konečnom úložisku rozhodne tretia fáza, ktorej súčasťou bude podzemný prieskum. (čtk)

Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemsko v auguste klesli medzimesačne o 0,3 %. Ceny priemyselnej výroby klesli o 0,8 %, informoval Štatistický úrad SR.

Ceny dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu vzrástli o 0,5 %, ťažby a dobývania o 0,4 %, dodávky vody, čistenia odpadových vôd, odpadov a ozdravovacích služieb o 0,2 %.

Medziročne v auguste ceny priemyselných výrobcov pre tuzemský trh vzrástli o 0,1 %. Zvýšili sa ceny dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 5,5 %, dodávky vody, čistenia odpadových vôd, odpadov a ozdravovacích služieb o 1,6 %, ťažby a dobývania o 0,7 %. Klesli ceny priemyselnej výroby o 3,1 %.

V priemere od začiatku roka 2020 oproti rovnakému obdobiu minulého roka vzrástli ceny priemyselných výrobcov o 1,1 % vplyvom vyšších cien dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 5,2 %, dodávky vody, čistenia odpadových vôd, odpadov a ozdravovacích služieb o 1,1 %. Klesli ceny ťažby a dobývania o 1,8 % a priemyselnej výroby o 1,2 %. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať