Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Podnikatelia žiadali rýchlu, jednoduchú a účinnú pomoc. Stal sa opak, ukazuje ich prieskum

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček
  • Živnostníci, malé a stredné firmy sú podľa prieskumu k balíčku prvej pomoci kritickí.
  • Väčšina opýtaných považuje koronabalíček za nedostatočný.
  • O pomoc nežiadajú najmä preto, že nespĺňajú podmienky, ktoré považujú za komplikované.
  • Od žiadostí o príspevok ich odrádza aj veľa administratívy a hroziace sankcie. Po skončení pandémie totiž štát začne kontrolovať, či pri žiadostiach a výkazoch firmy a živnostníci uvádzali správne údaje.

Zistenia vyplynuli z prieskumu Združenia podnikateľov Slovenska, Slovenského živnostenského zväzu a Slovak Business Agency, do ktorého sa zapojilo 1043 podnikateľov.

Väčšina (56,1 %) podnikateľov hodnotí možnosti a podmienky ekonomických opatrení na zmiernenie koronakrízy ako nedostatočné.

Najkritickejšie

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Mičovský opäť prekvapil. Otvára mapy poľnohospodárskych pôd a možno aj systém dedenia
  • EÚ: Komisia zhoršila prognózu, ekonomika eurozóny klesne o 8,7 %, Slovensko si pohorší o 9 %
  • Pomoc ekonomike: Vláda bude rozhodovať, ako sa predĺži prvá pomoc
  • Firmy: Dočasnú ochranu pred veriteľmi získala aj personálna agentúra Manuvia
  • Reťazce: Vláda musí do 2. októbra odpovedať na päť výhrad Európskej komisie
  • Portugalsko: Vláda získa späť väčšinu v aerolíniách TAP Air Portugal
  • Financie: Ako od júla funguje prvá pomoc pre podnikateľov
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Heger má po verejnom vypočutí tri mená na šéfa rozpočtovej rady: Šuster, Tóth alebo Fidrmuc

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kandidátmi na šéfa rozpočtovej rady sú Martin Šuster, Ján Tóth a Jarko Fidrmuc. Vybrala ich komisia zložená z politikov a odborníkov na verejné financie na pondelkovom verejnom vypočutí.

Minister financií Heger odporučí vláde jedného z nich. Šuster je šéfom výskumu NBS, Tóth je členom ekonomického krízového štábu, Fidrmuc je profesor medzinárodnej ekonómie.

Minúta po minúte

Zdieľať

Novavax získa od americkej vlády 1,6 miliardy dolárov na vývoj vakcíny proti koronavírusu. Peniaze použije okrem iného na testovanie a výrobu očkovacej látky s cieľom dodať 100 miliónov dávok do januára 2021.

Ide o doposiaľ najvyššiu sumu, ktorú vláda USA poskytla súkromnej firme z programu na financovanie vývoja vakcíny proti COVID-19 s názvom Operation Warp Speed.

Financie majú pokryť náklady na rozsiahlu tretiu fázu klinických skúšok, s ktorou by mal Novavax začať v októbri. Podľa Financial Times firma zatiaľ nemá schválenú žiadnu vakcínu.

Doposiaľ najvyššiu podporu 1,2 miliardy dolárov získala od USA na vývoj vakcíny proti COVID-19 AstraZeneca. Vláda podporila tiež ďalšie farmaceutické firmy, napríklad Johnson & Johnson, Pfizer, Merck či Moderna. (reuters, ft)

Zdieľať

Lufthansa zruší 20 % vedúcich pozícií a 1000 miest v administratíve, opatrenia majú pomôcť kryť výpadky príjmov pre koronakrízu. Aerolinky tiež znížia na polovicu investície do nových lietadiel, do roku 2023 ich nakúpia najviac 80.

Sériu ďalších úsporných opatrení zverejnila Lufthansa vo vyhlásení na internetovej stránke. Uviedla tiež, že sa bude snažiť čo najrýchlejšie zredukovať vládne pôžičky a kapitálové podiely, aby nemusela platiť vyššie úroky.

Aerolínie zopakovali, že majú prebytočných 22-tisíc zamestnancov, no budú sa snažiť vyhnúť nútenému prepúšťaniu. Celkovo zamestnávajú približne 138-tisíc ľudí.

Ako Nemci zachraňujú Lufthansu:

  • akcionári minulý mesiac schválili vládny záchranný balík za 9 miliárd eur, ktorý má firme pomôcť vyhnúť sa bankrotu;
  • minulý týždeň obdržala prvú časť finančnej podpory od štátnej banky KfW – tretinu z dohodnutého úveru v celkovej výške 3 miliardy eur;
  • začiatkom apríla sa rozhodla zoštíhliť letku a neobnoviť aktivity nízkonákladovej dcéry Germanwings. (čtk)
Zdieľať

Návrh dvoch opozičných poslancov na zákaz nedeľného predaja sa presunie na septembrovú schôdzu parlamentu. Poslanci to schválili na podnet predkladateľa Jána Podmanického (ex-Smer). Návrh sa už raz presúval.

Zákaz predaja v nedeľu zvažovali aj niektorí koaliční politici, pričom za boli najmä zástupcovia OĽaNO. Koalícia sa však na tom nedohodla. Podobný návrh parlament v júni zamietol i kotlebovcom.

V súčasnosti je zakázaný predaj počas sviatkov, počas opatrení proti koronavírusu sa nesmelo predávať ani v nedeľu. (n, tasr)

Zdieľať

Predaj nových osobných a ľahkých úžitkových áut v Rusku v 1. polroku klesol medziročne o 23 % na takmer 636-tisíc kusov. K prepadu prispeli najmä slabé výsledky v apríli a máji spôsobené koronavírusovými obmedzeniami.

Štatistiky predaja zverejnil podnikateľský zväz AEB na internetovej stránke (PDF). V samotnom júni sa odbyt znížil o 14,6 %, prepad sa tak výrazne spomalil po májovom poklese o 51,8 % a aprílovom o rekordných vyše 72 %.

Najpredávanejším autom v 1. polroku zostala Lada domácej automobilky AvtoVAZ s pätinovým podielom na trhu. Jej predaj klesol o približne štvrtinu na takmer 133-tisíc kusov.

Aký je výhľad trhu

AEB očakáva, že za celý rok predaj klesne o 24 % na 1,34 milióna vozidiel. Prognóza predpokladá, že štát bude naďalej motivovať zákazníkov ku kúpe auta podporou a nepríde druhá vlna pandémie.

Vlani predaj nových áut v Rusku po dvoch rokoch vysokého rastu klesol o 2,3 % na 1,76 milióna. Ešte začiatkom roka AEB odhadoval, že odbyt v tomto roku sa zníži o približne 2 %. (čtk)

Zdieľať

Richard Sulík dúfa, že by sa v Kii pri Žiline mohli v budúcnosti aspoň v malom množstve vyrábať vodíkové autá. V priebehu niekoľkých mesiacov by chcel mať na Slovensku niekoľko vodíkových čerpacích staníc.

Minister hospodárstva to povedal počas návštevy závodu. Vodíku vyjadruje podporu už dlhšie, už skôr naznačil, že ho vníma perspektívnejšie než elektromobilitu. O podpore vodíka sa hovorí aj v Európskej komisii, jeho produkcia by však mala byť podľa pracovného plánu založená radšej na obnoviteľných zdrojoch a nie na uhlíku ako v súčasnosti.

„Dúfam, že jedného dňa by sa aj v tomto závode, keďže je to jediný závod Kia v Európe, mohlo aspoň v malých sériách vyrábať vodíkové auto. Nový šéf Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry dostal pri nástupe priame zadanie čím skôr postaviť na Slovensku štyri až osem čerpacích staníc na vodík. Je to vec, ktorej sa budeme venovať ešte túto jeseň. Dúfam, že to je otázka mesiacov a Slovensko bude mať niekoľko vodíkových čerpacích staníc,“ povedal Sulík.

Výkonný riaditeľ Hyundai Motor Group Brussels Office Jan Burdinski poukázal, že v Nemecku je 85 čerpacích staníc na vodík. „Verím, že vláda dokáže pomôcť rozvoju infraštruktúry v tejto oblasti. Pretože len takýmto spôsobom dokážeme nabudiť dopyt a predávať autá s vodíkovou technológiou,“ dodal Burdinski. (n, tasr)

Zdieľať

Portugalská vláda po piatich rokoch získa späť väčšinu v TAP Air Portugal, v rámci záchrany aerolínií zvýši svoj podiel na 72,5 % z doterajších 50 %. Akcie kupuje od Atlantic Gateway, zaplatí za ne 55 miliónov eur.

O transakcii, ktorú oznámila portugalská vláda v tlačovej správe, píše portál Zdopravy.cz. Kabinet si od prevzatia majority sľubuje väčšiu ochranu firmy pred možným krachom.

Atlantic Gateway doposiaľ vlastnila v TAP 45 percent akcií, ktoré kúpila od vlády v roku 2015. Za firmou stojí brazílsko-americký podnikateľ v letectve David Neeleman.

Prečo zoštátňujú TAP Air

Ak by nedošlo k znárodneniu aerolínií, podľa vlády by im hrozil okamžitý krach. Štát počíta so záchranným balíkom pre TAP za 1,2 miliardy eur, pomoc už skôr schválila eurokomisia.

Podľa kabinetu sa zvýšením podielu podarilo odblokovať rokovanie o poskytnutí pôžičky. „TAP sú pre Portugalsko príliš dôležité, aby sme ich nechali padnúť,“ povedal minister infraštruktúry Nuno Pedro Santos.

TAP v 1. štvrťroku zaznamenali stratu 395 miliónov eur, firma je niekoľko rokov v mínuse aj pre rozsiahlu modernizáciu flotily. Aerolinky zamestnávajú zhruba 7-tisíc ľudí, vo flotile majú cez 80 lietadiel.

Zdieľať

Autobusovým zájazdom v Česku hrozí kolaps, varujú dopravcovia

Zájazdová autobusová doprava v Česku je po koronakríze na hranici kolapsu. Podľa iniciatívy Za autobusy hrozí do pol roka krach drvivej väčšine z 2-tisíc firiem, viac ako tretina je bez peňazí už teraz.

Koronakríza takmer zastavila zájazdovú dopravu v Česku. Viac ako 90 % dopravcov zrušilo vyše 90 % svojich zákaziek, pričom dve tretiny z nich prestali premávať úplne.

„Všetci všetko zrušili a okamžite nasledoval ekonomický pád. Prišli sme o najdôležitejšiu sezónu v roku od marca do júna, takže celý ekonomický rok sa dá považovať za nenávratne zničený,“ hovorí majiteľ dopravcu MaLiBus Martin Linhart.

Podľa prieskumu iniciatívy sú bez peňazí vyše dve tretiny dopravcov. Polovica očakáva, že vyčerpajú financie najneskôr do pol roka. S návratom do normálnej prevádzky za menej ako rok počíta len pätina firiem.

Dopravcovia žiadajú pomoc od štátu, napríklad program záruk za komerčné úvery, zníženie DPH na 10 %, zrušenie povinnosti platiť cestnú daň či zavedenie obratovej dane pre zahraničných dopravcov, podobne ako to funguje v cudzine. (čtk)

Zdieľať

Všetci traja kandidáti na šéfa rozpočtovej rady majú dobré predpoklady na funkciu, myslí si súčasný šéf Ivan Šramko. Ten vo funkcii nadsluhuje zhruba rok, bol aj členom komisie, ktorá Martina Šustera, Jána Tótha a Jarka Fidrmuca navrhla.

Šramko chváli, že sa výberové konanie dialo pred očami verejnosti. „Bude tak motiváciou aj pre výberové konania v iných verejných inštitúciách,“ povedal.

Vláda si na návrh ministra financií spomedzi troch uchádzačov vyberie jedného, ktorého navrhne parlamentu. Na zvolenie je potrebná trojpätinová väčšina. (tasr, n)

Zdieľať

Vláda musí do 2. októbra predložiť vysvetlenie k piatim výhradám k zákonom týkajúcim sa obchodu, ktoré jej zaslala Európska komisia. Potvrdilo to ministerstvo pôdohospodárstva s tým, že ide o tri ustanovenia zákona o neprimeraných podmienkach a dve zákona o potravinách.

Čo chce vysvetliť:

  • povinnosť zabezpečiť, aby najmenej polovica propagovaných výrobkov v letáku bola vyrobených v Slovenskej republike,
  • zákaz nákupu tovaru od dodávateľov za nižšiu kúpnu cenu, ako sú „ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa“,
  • zákaz zníženia kúpnej ceny okrem zníženia počas predajnej akcie a okrem zníženia z dôvodov týkajúcich sa chybného tovaru,
  • zákaz pre maloobchodníkov účtovať si logistické poplatky presahujúce 3 % z predpokladaného ročného obratu daného dodávateľa,
  • kombinácia neprimerane vysokých pokút so zrušením odkladného účinku správnych odvolaní proti pokutám.
Zdieľať

Vydavateľský dom Reach, ktorý vlastní periodiká Daily Mirror či Daily Express, prepustí 550 ľudí, čo je 12 % celkovej pracovnej sily. Dôvodom je koronakríza, ktorá znížila predaj novín aj príjmy z reklamy na britskom trhu.

Tržby firmy v 2. štvrťroku klesli o 27,5 %. Podľa šéfa Reach Jima Mullena pandémia koronavírusu urýchlila prechod od printu k digitálu, webové stránky skupiny v máji navštívilo vyše 41 miliónov ľudí.

Konkurenčná skupina News UK, vydavateľ denníkov Sun a Times, nedávno tiež varovala zamestnancov pred hrozbou prepúšťania. Podľa šéfky Rebekah Brooksovej budú musieť v nasledujúcich mesiacoch prijať ťažké rozhodnutia. (reuters)

Zdieľať

Prvá pomoc pre podnikateľov a SZČO by sa mohla predĺžiť do septembra alebo až do konca roka. O návrhu ministerstva práce bude v stredu rokovať vláda. V súčasnosti sú podpory ministerstva schválené do konca júla.

  • Ministerstvo práce návrh odôvodňuje tým, že aj po zlepšení epidemiologickej situácie koronavírus ovplyvňuje situáciu na trhu práce.
  • Vláda má na stole dve možnosti – predĺženie do konca septembra alebo do konca roka.
  • Získaný čas chce ministerstvo využiť na prípravu trvalej schémy na udržanie pracovných miest – takzvaného kurzarbeitu, keď štát prispieva na mzdy pracovníkov počas krízy, aby ich firma neprepustila, a systém sa financuje napríklad z povinných odvodov.
  • Predpokladané výdavky na ďalšie dva mesiace projektu sú 133,8 milióna eur, do konca roka by boli 237,6 milióna eur. Sumy sú nižšie, než vyplácal rezort práce napríklad v krízovom apríli. Za marec, apríl a máj štát zatiaľ vyplatil takmer 370 miliónov eur. (n, tasr)
Zdieľať

Slovenská ekonomika sa tento rok prepadne o 9 %, v budúcom roku stúpne o 7,4 %, vyplýva z letnej makroprognózy eurokomisie. Nový odhad je výrazne horší než v jarnej predikcii, podľa ktorej sa slovenský HDP mal tento rok znížiť o 6,7 %.

EK zverejnila novú prognózu na internetovej stránke (PDF). Slovenskej ekonomike predpovedá prudkú kontrakciu, po ktorej by malo nasledovať svižné oživenie. Na budúci rok odhaduje rast HDP o 7,4 %, v jarnej predikcii počítala s miernejším oživením o 6,6 %.

Podľa nového odhadu Bruselu bude slovenské hospodárstvo patriť k najviac zasiahnutým koronakrízou. Výraznejší, dvojciferný prepad HDP prognózuje Taliansku, Španielsku a Francúzsku.

Na budúci rok by už Slovensko malo byť medzi najrýchlejšie sa zotavujúcimi európskymi ekonomikami. Vyšší rast HDP má mať v rámci eurozóny len Francúzsko (+7,6 %).

Väčší prepad slovenskej ekonomiky v tomto roku predpokladá NBS, počíta s poklesom HDP o 10,3 % a na budúci rok s rastom o 8,4 %.

Zdieľať

Skupina Arca má pridelenú dočasnú ochranu pred veriteľmi pre v poradí tretiu svoju firmu. Je ňou zastrešujúca firma jej biznisu s personálnymi agentúrami dočasného zamestnávania Manuvia, ochranu jej pridelil trnavský okresný súd.

Už skôr Arca požiadala a získala ochranu aj pre jednu z dcérskych firiem Manuvie – personálnu agentúru Edymax Personal Management. A takisto už má ochranu aj pre svoju najdôležitejšiu firmu Arca Investments, ktorá zastrešuje celý jej biznis.

Práve v biznise s personálnymi agentúrami Arca zamestnáva vôbec najviac ľudí. Pri rozhorení koronakrízy líder a majoritný vlastník Arcy Rastislav Velič informoval, že na Slovensku i v Česku pracuje pre personálky skupiny celkovo 17-tisíc ľudí.

Arca sa zosunula do finančných problémov, potom čo jej koronakríza sťažila prístup k bankovému financovaniu. Skupina je však vysoko zadlžená už dlhšie. Výsledkom je, že už teraz nevie splatiť zmenky v celkovom objeme okolo 25 až 30 miliónov eur a v krátkom slede budú splatné aj iné jej dlhopisy i zmenky.

Podľa portálu Finstat.sk konsolidované aktíva Arcy k záveru predminulého roku činili bezmála 861 miliónov eur, no zmenky z toho kryli až 454 miliónov eur, bankové úvery vyše 142 miliónov eur a dlhopisy takmer 104 miliónov eur.

Arca sľubuje, že ochranu využije na opätovné stabilizovanie svojho biznisu a neskôr naplno uspokojí aj všetkých svojich veriteľov. Podľa informácií Denníka E jej z dlhov chce pomôcť aj väčšia skupina J&T, ktorá je prostredníctvom poskytnutých úverov svojich bánk aj zrejme najväčším veriteľom Arcy.

Možnosťou je, že silnejšia skupina za prípadnú výpomoc sama vstúpi medzi spoluvlastníkov Arcy alebo si preberie len niektoré zaujímavejšie podniky.

Zdieľať

Ekonomika eurozóny klesne v tomto roku o 8,7 %, HDP celej EÚ sa prepadne o 8,3 %, odhaduje eurokomisia v letnej makroprognóze. Nová predikcia EK počíta s postatne hlbším prepadom hospodárstva ako jej jarný odhad spred dvoch mesiacov.

„Ekonomický dosah koronavírusových reštrikcií je vážnejší, než sme pôvodne očakávali,“ uvádza v komentári na internetovej stránke (pdf) podpredseda EK Valdis Dombrovskis. Na budúci rok komisia počíta pre eurozónu s rastom o 6,1 % a pre celú EÚ o 5,8 %.

V jarnej predikcii EK predpokladala miernejší tohtoročný prepad HDP, v eurozóne mal klesnúť o 7,4 % a v celej Únii o 7,7 %.

Ako budú na tom jednotlivé krajiny

Koronakríza najťažšie dopadne na juhoeurópske štáty, v ktorých sa nákaza šírila najviac. U nich bude pokles výrazne väčší než pri jarných odhadoch Bruselu. Talianska ekonomika sa prepadne o 11,2 %, španielska o 10,9 % a francúzska o 10,6 %. K najhorším sa zaradí aj Slovensko s 9-percentným poklesom HDP.

EK výrazne zhoršila odhad tiež pre Česko, ktorého hospodárstvo sa prepadne o 7,8 % z pôvodne predpokladaných 6,2 %. Nemecko ako najsilnejšia európska ekonomika sa s poklesom o 6,3 % zaraďuje k menej zasiahnutým krajinám. S vôbec najmenším prepadom o 4,6 % sa bude musieť vyrovnávať poľská ekonomika.

EK v májovom odhade vychádzala z prvých údajov o dosahoch opatrení zavádzaných od marca. Ekonómovia však vtedy nevedeli, ako dlho budú štáty EÚ uplatňovať reštrikcie a nepoznali ani výšku niektorých spoločných stimulov, na ktorých sa zhodli členské krajiny. (čtk, n)

Zdieľať

Firma InoBat Auto získala budovu a pozemok pri Trnave pre svoje plánované výskumno-vývojové centrum a pilotnú linku na batérie do elektromobilov. Prestavbu nehnuteľnosti plánujú odštartovať koncom roka.

Oznámila to realitno-poradenská spoločnosť CBRE, ktorá InoBat pri transakcii zastupovala.

O budove a pozemku

  • Nehnuteľnosti s celkovou rozlohou 27-tisíc štvorcových metrov sa nachádzajú pri Voderadoch.
  • InoBat ich kúpil od spoločnosti TPS EU, ktorá patrí pod kórejskú Fine DNC.
  • Do 200 kilometrov od Voderád vyrábajú automobilky Peugeot, Jaguar Land Rover, Volkswagen, Kia či Suzuki.

InoBat Auto tvrdí, že kúpa nehnuteľnosti je „hmatateľným“ potvrdením realizácie projektu. Centrum sa chystajú spustiť do prevádzky v roku 2021, pracovať v ňom bude 150 ľudí.

Okrem Voderád plánuje InoBat aj veľkú fabriku na batérie pri Košiciach.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať