Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zákon o odpustení nájmov mešká. Čo zatiaľ vieme o chystaných zmenách? (otázky a odpovede)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Už je to týždeň, odkedy vláda oznámila, že poskytne príspevok na nájom nájomcom, ktorí mali zatvorené prevádzky. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) vtedy povedal, že na rokovanie vlády by riešenie mohlo byť predložené ešte v máji. Na stredajšiu schôdzu ho však nik nepredložil.

Ponúkame preto aspoň sumár toho, čo je o nájmoch známe:

V akom stave je príprava zákona a z čoho sa to má platiť?

Na zákone pracuje ministerstvo spravodlivosti, samotné platenie by malo organizovať ministerstvo hospodárstva. Do vlády by mal návrh predložiť minister hospodárstva. Zatiaľ platí, že parlament by mal kompenzácie nájmov schváliť na schôdzi, ktorá sa začína 3. júna. Potom musí zákon podpísať prezidentka a musí byť zverejnený v Zbierke zákonov.

Minister hospodárstva Sulík minulý týždeň avizoval, že odo dňa zverejnenia legislatívy v Zbierke zákonov bude možné žiadosti podať na ministerstvo hospodárstva, ktoré ich bude môcť začať vybavovať.

Príspevok na nájom by nemal ísť z eurofondov. Tým by sa mal štát vyhnúť byrokracii, ktorá predĺžila poskytovanie prvej pomoci pre zamestnávateľov a SZČO, ktorú rozdeľuje ministerstvo práce cez úrady práce.

Ak sa pomoc nebude platiť z eurofondov, žiadateľ nebude musieť spĺňať podmienky, ktoré sa vyžadovali napríklad pri žiadostiach o príspevky na podporu zamestnanosti (uhradené záväzky voči štátu, nebyť takzvaný podnik v ťažkostiach).

Nie je isté, či napriek tomu Slovensko nebude musieť čakať na vyjadrenie Európskej komisie tak ako v Česku, kde musí Komisia schváliť verejnú podporu súkromným subjektom.

Ako bude fungovať pomoc pre nájomcov?

V prípade, že prenajímateľ poskytne nájomcovi 50-percentnú zľavu na nájom, zvyšných 50 % doplatí štát.

Ak prenajímateľ poskytne napríklad len 20-percentnú zľavu, rovnakým podielom prispeje aj štát a zvyšných 60 % zaplatí nájomca v splátkach rozložených na 48 mesiacov.

Ak prenajímateľ neodpustí nájomcovi nič, nájomca bude môcť splatiť nájomné počas nasledujúcich 48 mesiacov.

Počas splátok nebude môcť prenajímateľ nájom zvyšovať ani dať nájomcovi výpoveď. Ak bude prenajímateľ trvať na tom, že mu musí nájomca zaplatiť celé nájomné, ten ho môže splácať 48 mesiacov.

Kto a kedy sa dostane k peniazom?

Podporu by mohli čerpať maloobchodníci, ktorí museli zatvoriť svoje prevádzky. Nevedno, či na príspevok dosiahnu tí, ktorí mali obmedzenú prevádzku, predávali napríklad cez výdajné okienka.

Nie je známe ani to, ako sa budú riešiť nájmy vtedy, ak je prenajímateľom štát alebo obec, či mesto. V Česku napríklad zľavu na nájme poskytne štát v takýchto prípadoch automaticky.

V Česku sa k podpore nedostane podnikateľ, ktorý je s prenajímateľom priestorov spriaznenou osobou, napríklad cez štatutárne orgány obidvoch firiem, alebo ide o sesterské spoločnosti. A príspevok nedostane ani v prípade, že si podnikateľ prenajíma nehnuteľnosť na podnikanie od niekoho z rodiny alebo sám sebe.

Ministerstvo hospodárstva sľubuje, že pomoc sa k nájomcom dostane rýchlo.

O príspevok by mali žiadať nájomcovia elektronicky cez jednoduchý formulár na webe, peniaze by však mali ísť na účet prenajímateľa. Predtým by sa mal nájomca s prenajímateľom dohodnúť na úhrade nájmu. Na túto dohodu by mali mať dva mesiace. Môže byť súčasťou elektronického formulára. Dokumenty by sa mali podpisovať elektronicky, teda nemalo by sa diať to, čo pri prvej pomoci, keď podnikatelia museli chodiť podpisovať dohody priamo na úrady práce, hoci mnohí majú elektronické schránky a elektronické podpisy.

Pre koho je takéto riešenie lepšie?

Príspevky na nájom vychádzajú z návrhu Iniciatívy slovenských maloobchodníkov.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Povesť štátnych inžinierov je už taká zlá, že diaľnica načas je šokom
  • HDP: Ekonomika v druhom štvrťroku klesla o 12,1 %, je to historický prepad, ale čakalo sa horšie
  • Kurzarbeit: Minister Krajniak chce trvalý systém od roku 2022, dovtedy má fungovať prvá pomoc
  • Samosprávy: Ministerstvo financií ukázalo, aký výpadok na daniach z príjmu mali mestá a obce
  • Aerolínie: Wizz Air plánuje novú linky z Košíc do Británie
  • EÚ: Ekonomika padla v 2. štvrťroku medziročne o 14,1 %, je to viac než na Slovensku.

Na obrane plánujú ďalší nákup lietadiel. Hľadá sa nástupca slávnych albatrosov, veľký záujem majú Česi

O slovenskú zákazku sa usiluje české Aero, ktoré potrebuje zákazníka pre svoj nový model albatrosa L-39 NG. Foto – Aero
O slovenskú zákazku sa usiluje české Aero, ktoré potrebuje zákazníka pre svoj nový model albatrosa L-39 NG. Foto – Aero

Na ministerstve obrany plánujú ďalší nákup lietadiel, tentoraz by malo ísť o osem až desať podzvukových strojov. Podľa ministra Naďa je potrebné nahradiť cvičné československé lietadlá Albatros.

U výrobcu bagiet zo Sládkovičova potvrdili 31 prípadov nákazy koronavírusom, skontrolujú aj výrobky

Výroba bagiet. Foto - Fekollini
Výroba bagiet. Foto – Fekollini

Výrobca bagiet Fekollini zo Sládkovičova prešiel prvou kontrolou Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR. Zisťovala, či má firma s 31 pozitívnymi prípadmi na COVID-19 dostatočné opatrenia proti zavlečeniu koronavírusu. Odobrali aj vzorky výrobkov, výsledky ešte nie sú.

Minúta po minúte

Poľská ekonomika v 2. štvrťroku skĺzla do recesie prvý raz od pádu komunizmu. HDP za apríl až jún sa prepadol o 8,9 % po znížení o 0,4 % v 1. štvrťroku. Vykázal tak druhý medzikvartálny pokles za sebou, čo je znak technickej recesie.

V 1. štvrťroku poľské hospodárstvo medzikvartálne kleslo o 0,4 %. V druhom štvrťroku už na ekonomiku doľahla koronakríza a v medziročnom porovnaní klesla o 8,2 %, čo však bol lepší výsledok, než odhadovali analytici.

Poľsko bolo jedinou krajinou EÚ, ktorá sa vyhla recesii počas finančnej krízy v rokoch 2008 až 2009. Po jej skončení vykazovalo solídny ekonomický rast, ku ktorému sa podľa prognóz postupne vráti aj v nasledujúcom období.

Za celý rok poľská vláda očakáva pokles HDP o 3,4 %. Európska komisia ho v júlovej makroprognóze odhaduje na 4,6 %, čo je najmenej spomedzi všetkých krajín únie. (tasr, n)

Železnice presmerujú vlaky na hlavnej trati medzi Bratislavou a Žilinou na nový úsek cez tunel medzi Púchovom a Považskou Bystricou. Úprava grafikonu bude platiť od 17. septembra, na koridore je to najväčšia zmena za posledné roky.

Úsek je súčasťou prestavby trate Púchov – Považská Teplá, zákazku získalo v roku 2016 združenie firiem na čele s Doprastavom za 365 miliónov eur bez DPH.

Čo sa všetko mení

  • Vlaky nepôjdu súčasnou trasou s veľkými zákrutami okolo Nosickej priehrady, ale cez viadukt ponad priehradu a tunel Diel. Nová trasa bude po dokončení kratšia a rýchlejšia.
  • V prevádzke na novom úseku bude zatiaľ jedna koľaj, úplné dokončenie stavby je naplánované na 15. december 2021.
  • Cestujúci osobnými vlakmi prídu o železničnú zastávku Milochov (časť Považskej Bystrice). Zastávka Nosice (časť Púchova) bude na inom mieste.

Ekonomika EÚ v 2. štvrťroku klesla o rekordných 11,7 %, medziročne sa HDP znížil o 14,1 %, vyplýva zo spresnených dát Eurostatu. Koncom júla odhadoval o niečo horšie čísla, v prípade eurozóny ponechal pôvodné údaje.

V prvom odhade Eurostat vykázal prepad HDP únie voči 1. kvartálu o 11,9 % a medziročne o 14,4 %. V prípade eurozóny potvrdil júlové čísla – medzikvartálny pokles o 12,1 % a medziročný o 15 %.

Eurostat vo svojej správe zdôraznil, že ide zďaleka o najvýraznejšie prepady od roku 1995, keď sa tieto štatistiky začali sledovať.

Koronakríza podľa dostupných údajov v 2. štvrťroku najviac doľahla na ekonomiku Španielska, ktorej výkon sa znížil medziročne o 22,1 %, Francúzska (-19 %), Talianska (-17,3 %) a Portugalska (-16,3 %). Slovenský HDP klesol o 12,1 %, menej než v priemere za EÚ i eurozónu.

V medzikvartálom porovnaní je skladba najhorších štátov približne rovnaká, je medzi nimi tiež Maďarsko (-14,5 %). Slovensko vykázalo prepad o 8,3 %. Najlepšie výsledky malo Fínsko, ktorého HDP klesol len o 3,2 %. (n, čtk)

K dotáciám na nájomné sa dostali aj firmy vlastnené schránkami v zahraničí, upozorňuje Transparency International Slovensko. K príjemcom patrí i prevádzkovateľ Slovakia Ringu patriaci nadácii v Karibiku, Transparency chce, aby jeho zápis v protischránkovom registri preveril súd.

Na aké firmy upozorňuje Transparency

  • Nadácia T. I. Foundation z karibského ostrova Anguilla vlastní prevádzkovateľa závodného okruhu Slovakia Ring v Orechovej Potôni. V minulosti sa k okruhu hlásil Zoroslav Kollár. Eseročka Výcvikové zariadenie pre vodičov dostala pomoc 105-tisíc eur. Podľa zápisu v protischránkovom registri firmu kontrolujú aj ľudia, ktorí sú známi z iných schránkových firiem. Transparency preto ohlásil podnet na žilinský súd, aby preveril, či je zápis pravdivý.
  • Calantha Trading z Gibraltaru vlastní prevádzkovateľa hotela Tatranský Permon v Podbanskom. Firma nie je podľa organizácie v protischránkovom registri, hoci dostala pomoc 161-tisíc eur.
  • Transparency hovorí, že ministerstvo síce vyžaduje informácie o majiteľoch firiem pri dotáciách nad 100-tisíc eur, nemá to však kapacitu kontrolovať.

Kto sú najväčší príjemcovia

  • Transparency zverejňuje zoznamy príjemcov, informácie si pýta od ministerstva hospodárstva prostredníctvom infozákona.
  • K 5. augustu vyplatil štát 4,9 milióna eur celkovo 1028 žiadateľom.
  • Viac ako štvrtinu sumy dostalo desať najväčších príjemcov.
Zdroj - Transparency International Slovensko
Zdroj – Transparency International Slovensko

Desaťtisíce Britov sa snažia dostať domov z Francúzska či Holandska, aby sa vyhli dvojtýždňovej karanténe. Eurotunnel varuje pred dlhými radmi, British Airways nasadzujú väčšie lietadlá a ľudia musia rátať s tým, že návrat sa im predraží.

Britský minister dopravy Grant Shapps vyhlásil povinnú karanténu pre ľudí vracajúcich sa z Francúzska, Holandska, Malty, Monaka a niektorých zámorských území Británie a Holandska vo štvrtok večer. Izolácia postihne všetkých, ktorí sa vrátia po sobotňajšej štvrtej hodine ráno.

Podľa odhadov britských médií je len vo Francúzsku niekoľko stotisíc Britov, z ktorých veľká časť sa bude snažiť dostať do vlasti do dnešnej polnoci.

Spoločnosť prevádzkujúca podmorský tunel vyhlásila, že je na dnes plne obsadená, a varovala vodičov, aby sa nepokúšali prísť k vlakom bez platných lístkov, lebo im hrozí uviaznutie v dlhých radoch.

Britské aerolinky sa rozhodli zvýšiť kapacitu letov z Paríža či Amsterdamu. Ceny leteniek do Londýna stúpli až štvornásobne, aj tak sa značná časť už predala. (čtk)

„Prvý polčas prehrávame lepšie,“ napísali v reakcii na zverejnené údaje o poklese ekonomiky analytici z Inštitútu finančnej politiky. HDP v 2. štvrťroku medziročne klesol o 12,1 %, júnová prognóza počítala s prepadom o 19,5 %.

Dôvodom miernejšieho poklesu je podľa inštitútu, ktorý pôsobí pri ministerstve financií, nižší vplyv karantény na spotrebu domácností a rýchlejšie oživenie priemyslu po uvoľnení opatrení.

Zdroj - Inštitút finančnej politiky / FB
Zdroj – Inštitút finančnej politiky / FB

Wizz Air plánuje novú linku z Košíc na britské letisko Doncaster Sheffield, lety štartujú 23. októbra. Pôjde o druhú destináciu v Británii, v súčasnosti sa z Košíc lieta len do Londýna, spojenie zabezpečujú Wizz Air a Ryanair.

Košice sú jednou zo siedmich nových liniek, ktoré plánuje Wizz Air otvoriť zo Sheffieldu, kde otvára svoju druhú britskú základňu s jedným Airbusom A320, píše portál Zdopravy.cz. Nové spojenie potvrdilo aj košické letisko.

Wizz Air využíva letisko v strede Anglicka už 14 rokov, aktuálne z neho ponúka desať spojení. Nové linky spoja Doncaster Sheffield s Farom, Alicante, Malagou, Larnakou, Lublinom, Šučavou a Košicami. V prípade Košíc sú lety plánované dvakrát týždenne.

Podľa Wizz Airu zriadenie základne prinesie 36 nových pracovných miest, ďalšia vyše stovka vznikne nepriamo u dodávateľov. Hlavnou britskou základňou dopravcu je londýnske letisko Luton. Ryanair lieta z Košíc za letisko Stansted.

Medzikvartálny prepad slovenskej ekonomiky v 2. štvrťroku je nižší než počas krízy v roku 2009 (-8,3 % oproti -9,4 % v 1. štvrťroku 2009), upozornil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Medziročne je pokles HDP najhorší od roku 1993.

Dáta dnes zverejnil štatistický úrad.

„Prepad slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku bol výrazne miernejší, ako boli naše pôvodné pesimistické očakávania i o niečo optimistickejšie priemerné očakávania trhu. Relatívne silné oživenie kľúčového priemyslu v poslednom mesiaci štvrťroka tak pravdepodobne predsa len pomohlo zmierniť ekonomický pokles v druhom štvrťroku,“ napísal Koršňák.

Analytik hovorí, že banka pravdepodobne zmierni odhad poklesu HDP na tento rok z 12 % na 8 až 9 %. Výrazným rizikom však zostáva druhá vlna koronavírusu, hoci sa už neočakáva také rozsiahle zatváranie ekonomiky ako na jar.

„Naďalej predpokladáme, že výpadok spôsobený pandémiou sa plne nepodarí uzavrieť do konca budúceho roka a na úrovne spred vypuknutia pandémie sa ekonomika pravdepodobne vráti najskôr až v úvode roka 2022,“ dodal analytik.

Ministerstvo financií ukázalo, aký výpadok na peniazoch z dane z príjmu od ľudí zaznamenali v koronakríze jednotlivé mestá a obce. Takzvané podielové dane, ktoré im posiela štát, sú pre samosprávy kľúčovým príjmom.

Zoznam sa nachádza na webe ministerstva.

Aké veľké sú výpadky

  • Ministerstvo už skôr zverejnilo, že celkovo mestá a obce prišli v koronakríze o 121,5 milióna eur.
  • Pre väčšie mestá to znamená výpadky rádovo v miliónoch eur – napríklad Bratislava má o 9,3 milióna eur menej, Košice o 5,3 milióna, Banská Bystrica o 1,9 milióna a Nitra o 1,8 milióna.
  • Malé obce prišli o stovky eur.

Vláda v stredu schválila program bezúročných pôžičiek obciam, mestám aj samosprávnym krajom na vykrytie výpadku. Splácať ich budú môcť začať v roku 2024, vláda im môže splátky aj odpustiť.

Slovenská ekonomika sa v druhom štvrťroku prepadla medziročne o 12,1 %. Vďaka júnovým výkonom je to menší pokles, ako sa očakávalo, upozornil štatistický úrad. Oproti predchádzajúcemu kvartálu sa HDP znížil o 8,3 %.

Rýchly odhad štatistikov potvrdil očakávania najväčšieho prepadu slovenskej ekonomiky v zaznamenanej histórii. Analytici počítali s výraznejším poklesom HDP na úrovni viac ako 15 %.

„Medziročný vývoj pridanej hodnoty ukázal miernejší pokles, ako sme očakávali vzhľadom na všeobecnú situáciu spôsobenú koronavírusom,“ uvádza štatistický úrad.

Prispela k tomu zvýšená aktivita v júni v kľúčových odvetviach priemyslu, najmä vo výrobe automobilov a tiež v malých podnikoch. K zmierneniu poklesu HDP prispelo aj kladné saldo zahraničného obchodu.

Detailnejšie údaje za 2. kvartál zverejní štatistický úrad 4. septembra. V prvých troch mesiacoch HDP klesol medziročne o 3,8 %.

Slovenská ekonomika utrpela pre koronakrízu menší prepad než eurozóna, kde sa HDP v 2. štvrťroku podľa prvého odhadu Eurostatu znížil medziročne o 15 % a medzikvartálne o 12,1 %.

Aký je výhľad

Podľa dát tržieb z eKasy či celkovej spotreby elektriny pokračovalo zvyšovanie výkonu hospodárstva aj v júli, hovorí analytik VÚB Michal Lehuta. Prognóza na 3. štvrťrok je tak už oveľa optimistickejšia a HDP môže byť len niekoľko percent pod svojou vlaňajšou úrovňou.

Ďalší hospodársky rast však môže byť veľmi krehký. Slovensko aj celý svet sa budú musieť naučiť dlhodobo fungovať s koronavírusom. „Neistota, výpadky produkcie či vyššia miera úspor tak môžu ekonomiku trápiť aj naďalej,“ upozorňuje Lehuta.

Čo hovoria ďalší analytici (samostatné minúty otvoríte kliknutím)

Indexy Dow Jones a S&P 500 vo štvrtok oslabili. Rokovania o ďalšom balíku pomoci pre americkú ekonomiku sa dostali do slepej uličky. Neistotu na trh by mohli priniesť americké prezidentské voľby, ktoré budú približne o 12 týždňov.

  • Index Dow Jones klesol o 80,12 bodu na 27 896,72 bodu
  • S&P 500 oslabil o 6,92 bodu na 3373,43 bodu
  • Nasdaq stúpol o 30,26 bodu na 11 042,50 bodu

Akcie Cisco Systems sa prepadli o 11,2 percenta. Firma zverejnila odhad výnosov a zisku na prvý fiškálny štvrťrok, ktorý zaostal za odhadmi analytikov. Akcie firmy Apple naopak stúpli o 1,8 percenta.

Investori sa nevzdávajú nádeje, že demokrati a Biely dom sa dohodnú na novom stimulačnom balíčku, ktorý pomôže ekonomike zotaviť sa z koronakrízy. Rokovania sa teraz zadrhli hlavne na otázke financovania pošty a volebnej infraštruktúry.

Neistotu na trh by mohli podľa analytikov priniesť americké prezidentské voľby. Do volebného dňa teraz zostáva približne 12 týždňov.

Náladu na trhu dnes zlepšila správa, že v USA minulý týždeň požiadalo o podporu zhruba 963 000 ľudí. Prvýkrát od polovice marca, kedy sa v krajine začali zavádzať opatrenia proti šíreniu koronavírusu, je tak ich počet za týždeň nižší ako milión. Analytici očakávali, že o podporu požiada približne 1,15 milióna ľudí.

Americký dolár dnes oslabil. Môže za to skutočnosť, že rokovania o ďalšom balíku pomoci pre americkú ekonomiku sa dostali do slepej uličky. Dolárový index klesol o 0,2 percenta na 93,29 bodu. Euro voči doláru posilnilo o 0,2 percenta na 1,1808 USD. Dolár k jenu mierne stúpol o 0,1 percenta na 106,94 JPY. Euro voči jenu vzrástlo o 0,3 percenta na 126,28 JPY. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať