USA odmietli facebookové digitálne peniaze, Čína svetu rýchlo ponúkne vlastné

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

V záplave správ o pandémii a rúcajúcej sa globálnej ekonomike prešla bez povšimnutia dôležitá novinka. Po piatich rokoch vývoja Čína začala pilotné testovanie štátnej digitálnej meny. Miesto mincí a bankoviek mohli obyvatelia a firmy z miest Su-čou, Šen-čen, Siung-an a Čcheng-tu platiť digitálnymi peniazmi. Prostredníctvom mobilu.

Navonok sa nič zvláštne nedeje. Číňania platia mobilom už dávno. Špecifikom Číny je, že preskočila éru kamenných bánk, ale aj internetového bankovníctva. V Číne sa dá takmer všetko vybaviť cez mobil. Dva čínske internetové giganty Ali Pay a WeChat Pay kombinujú v sebe funkcie sociálnych sietí, internetových obchodov a internetového bankovníctva. Využíva ich 80 percent Číňanov. Čím je teda digitálna mena nová?

Čínsky digitálny jüan sa niekedy prirovnáva k bitcoinu. V skutočnosti však digitálny jüan nie je alternatívnou menou, ale len digitálnou verziou bankoviek a mincí (v bankovom žargóne ide o „peňažný agregát M0“). Oproti bitcoinu a iným kryptomenám má digitálny jüan niekoľko výhod: rýchlosť, absenciu prudkých výkyvov kurzu, a, samozrejme, legitimitu oficiálnej meny. Platformy Ali Pay a WeChat Pay dokážu spracovať až pol milióna transakcií za sekundu. O čom sa bitcoinu nemôže ani snívať.

Tou skutočnou revolúciou však v budúcnosti môže byť odpútanie peňazí od bánk. Aj dnes fungujú digitálne platby kartou, počítačom alebo mobilom. Každá takáto platba sa však odohráva ako presun peňazí z jedného účtu v komerčnej banke na iný bankový účet. Aj digitálny jüan zatiaľ bude využívať účty v komerčných bankách. Ale raz ich nemusí potrebovať. Všetky platby sa budú spracúvať priamo v centrálnej banke. Občania budú „skladovať“ svoje peniaze v elektronickej peňaženke v mobile.

Výhodou elektronickej peňaženky s digitálnym jüanom bude aj možnosť off-line platieb. Pán Li z Pekingu na dovolenke v provincii Jün-nan kupuje na trhu ľudové výšivky od pána Wanga. V horskej provincii, bohužiaľ, nie je všade signál. Žiaden problém. Pán Li priloží svoj mobil k mobilu pána Wanga a presúva jüany do jeho elektronickej peňaženky. Pán Wang si neskôr peniaze presunie na svoj účet v centrálnej banke.

Po rozšírení digitálneho jüanu do iných krajín budú takéto transakcie prebiehať v Thajsku, Kazachstane či Barme. Všade, kam prídu čínski turisti a obchodníci. Platby budú nielen bezpečné a rýchle, ale aj veľmi efektívne. O biznis prídu rôzni sprostredkovatelia. Najmä kartové spoločnosti, ale i komerčné banky.

Prechod z papierových na elektronické peniaze má mnoho ekonomických výhod. Narábanie s bankovkami a mincami je drahé. Napríklad banky si účtujú poplatky za operácie v pobočke. Digitálne peniaze takisto zlacnia cezhraničné platby. Elektronické platby sa ľahko vystopujú. Zmenšuje sa priestor na pranie špinavých peňazí a daňové úniky. Elektronické platby podporujú aj finančnú inklúziu. Aj ľudia bez účtu v banke môžu prijímať a odosielať platby cez mobil. Absolútna kontrola nad všetkými platbami umožní v reálnom čase identifikovať akékoľvek prípadné poruchy vo finančnom systéme, riziká pre systémové zlyhanie i nezvyčajné platby.

Zrejmým negatívom hypercentralizovaného systému je úplná strata súkromia a možnosť štátu detailne sledovať nielen platby občanov, ale prostredníctvom mobilov aj ich fyzický pohyb.

Vďaka nízkym nákladom a rýchlosti bude digitálna mena konkurenčnou výhodou Číny na globálnych finančných trhoch. Dnes týmto trhom dominuje dolár a v menšej miere euro. V súčasnosti sa väčšina medzinárodných platieb odohráva cez sieť SWIFT, ktorú kontrolujú najmä americké korešpondenčné banky.

Ak USA na nejakú krajinu uvalia sankcie, obyčajne ju odpoja zo systému medzinárodných platieb. Autor článku bol na prelome rokov na zájazde v Iráne. Platobná karta tam, prirodzene, nefungovala. Niektoré krajiny si preto vytvárajú alternatívne platobné siete. Čína im rada ponúkne svoju vlastnú. Nie je možné stať sa globálnou ekonomickou mocnosťou bez vlastnej medzinárodnej meny.

Koncom minulého roka chcel Mark Zuckerberg založiť svetovú digitálnu menu – facebookovú libru. Po nepriateľskom stanovisku amerického kongresu musel svoje plány značne skresať. Americký prezident si mal dvakrát rozmyslieť, či svetovú digitálnu menu s miliardou používateľov prinesie na trh americká firma Facebook alebo čínska vláda. Čínska ľudová banka (centrálna banka Číny) oficiálne oznámila projekt digitálnej meny v roku 2019. Práce na projekte sa urýchlili po oznámení Zuckerberga o vývoji facebookovej libry. Dátum spustenia digitálneho jüanu ešte nebol oznámený. Špekuluje sa, že to bude koncom tohto roka.

Výmena papierových peňazí za digitálne, samozrejme, nestačí na to, aby jüan zosadil z trónu americký dolár. Jüan bude svetovou menou až vtedy, keď Čína bude prvou ekonomickou i politickou mocnosťou sveta. K tomu jej ešte niekoľko rokov chýba. No pomôže jej súčasná americká vláda. Tá uprednostňuje ekonomický i politický izolacionizmus pred medzinárodnou spoluprácou. Chce vystúpiť zo Svetovej obchodnej organizácie a pochovať Svetovú zdravotnícku organizáciu. S Čínou sa pustila do otvorenej ekonomickej i politickej konfrontácie, k spojencom v Európe sa správa ako k nepriateľom. Čínske vedenie sa medzitým tvári štátnicky a robí ekonomické gestá voči chudobnejším štátom Ázie a Afriky. Nemusí sa pozerať na štvorročný volebný cyklus. Koná premyslene a sleduje dlhodobé ciele. Digitálna mena bude jedným z krokov, ako sa z druhej najväčšej ekonomike sveta stane prvá.