Farmári sú z Mičovského dotačných rošád zdesení. Zmysel majú, no nie bez prípravy fariem a úradníkov

„Tie ministrove náhle presuny agrárnych dotácií sú ako hrom či blesk. Od rána mi zvonia telefóny od farmárov z celej krajiny, len nech ho nejako zastavíme,“ opísala vo štvrtok svoje pocity šéfka jednej z farmárskych organizácií. Reagovala na nový plán ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského (OĽaNO).

Ten chce z automaticky vyplácaných priamych platieb presunúť na eurofondy, ktoré farmár dostane len za nový rozvojový projekt, ešte počas tohto roka až 15 percent. K farmám sa tak automaticky dostane o 60 miliónov eur menej, ako pôvodne rátali.

Pre farmárov je to o to závažnejšie, že už tak či tak tento rok dostanú na priamych platbách o 57 miliónov eur menej ako vlani. Tento rok sa totiž skončilo dlhšie obdobie, keď krajina presúvala peniaze presne opačným smerom. Ešte do vlaňajška oslabovala eurofondy v prospech priamych platieb.

Konkrétne to vyzerá v číslach tak, že už dlhšie rátali s tým, že tohtoročná základná priama platba na jeden hektár obrábaných polí im klesne z vlaňajších 137 na 119 eur. No nový plán ministra Mičovského túto platbu stlačil už len na 98 eur.

„Nepáchajme samovraždu na vlastnom poľnohospodárstve. Farmári už istý čas vedia, že na priamych platbách prídu o 57 miliónov, no toto nás oberie o ďalších 60 miliónov,“ komentoval Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Najhoršie na tom podľa neho je, že farmári sa o plánoch ministra dozvedeli až vo štvrtok z článku na webe poľnoinfo.sk. A to svoj návrh minister musí odoslať na schválenie do bruselskej centrály EÚ v najbližších dňoch.

Či minister bude trvať na rýchlom presune dotácií, v tejto chvíli jasné nie je. Neoficiálne informácie Denníka E naznačujú, že napokon svoje rozhodnutie môže prehodnotiť. Oficiálne stanovisko jeho ministerstvo zverejní v piatok.

Argumenty pre a proti sú nasledovné

V čom má pravdu minister

• Presun dotácie z priamych platieb na eurofondy i iné dotácie, ktoré farmár získa až na základe toho, že ide urobiť novú investíciu, je správnym krokom, lebo slovenské poľnohospodárstvo dnes patrí k najmenej efektívnym v Európe. Priame platby udržujú iba tú výkonnosť, čo už farmár má, až eurofondy ho nútia rozmýšľať nad novými širšími výrobami.
• Slovenskí pestovatelia paradajok sa napríklad o čerpanie priamych platieb ani nezaujímajú. Ak si vedia aj za pomoci eurofondov postaviť skleníky, ktoré im z každého hektára prinášajú ročne tržby až na úrovni okolo pol milióna eur, vyše stoeurová priama platba im vôbec nechýba.

V čom sa minister mýli

• Na pláne ministra je naopak problematické, že presun chce urobiť až príliš rýchlo. Ak farmárom zoberie 15 percent priamych platieb uprostred ich hospodárskeho roku, rozbije im tohtoročné rozpočty, aj úvery na založenie tohtoročnej úrody dávali farmám banky začiatkom roka na vopred predpokladanú výšku priamych platieb. Ak by im teraz minister narýchlo platby znížil, nemali by na splácanie úverov dosť zdrojov. „Som zvedavý, ako sa k tomu postavia banky, ak odrazu dostanú farmári menej dotácií, ako sa čakalo,“ hovorí Macho.
• Ministrov rezort v tejto chvíli nie je pripravený na to, aby vedel širšie eurofondy dostatočne rýchlo prideľovať na naozaj rozumné projekty farmárov. Prácu úradníkov najskôr treba zrýchliť a po ťažkých kauzách s úplatkami, ktoré odhalila policajná akcia Dobytkár, treba zvýšiť medzi úradníkmi aj slušnosť a transparentnosť.
• Nie úplne v poriadku bolo aj to, že podľa medializovaných informácií chcel minister Mičovský až polovicu z presunutých 60 miliónov eur agrárnych dotácií využiť na nové zalesňovania a zvýšenie odolnosti lesov voči požiarom a klimatickým zmenám, nie na projekty posilnenia domácej výroby potravín. Aj to sú síce rozumné ciele, no dané dotácie by chýbali na zvyšovanie domácej potravinovej sebestačnosti.
• Otázne je aj, či má takýto rýchlo pripravený presun dotácií rezort pôdohospodárstva prerokovaný aj s ministerstvom financií. Eurofondy totiž treba dofinancovať aj z národného rozpočtu. A tak ak by ich bolo viac, bude to zvyšovať aj nároky na tohtoročný štátny rozpočet.
• Veľkým problémom chystaného presunu dotácií z priamych platieb na projektové eurofondy je aj to, že mimo priamych platieb na polia sa mali znižovať aj priame platby na chov kráv, oviec a kôz. Tie by sa mali radšej zachovať čo najvyššie, lebo Slovensku mäso chýba a až polovicu objemu musí voziť z cudziny. To, že platba na jednu kravu chovanú na mlieko sa má tento rok znížiť z 294 na 238 eur, bolo jasné už skôr, no po dodatočnom znížení má klesnúť len na 202 eur. „Pri tom, ako nám chýbajú zvieratá, je takéto znižovanie platieb na ich chov, akoby ste zobrali žobrákovi palicu. Živočíšnu výrobu tu už takto nikto robiť nebude,“ upozorňuje Macho.

Čo sa dá očakávať

Farmári tak či tak cítia, že k presunom z priamych platieb na eurofondy príde. Preto sa už teraz snažia hľadať kompromisy.

Jednoznačne tvrdia, že na zmeny potrebujú dlhší čas, aby tomu mohli prispôsobiť svoje firemné rozpočty.

Nemajú nič proti tomu, ak sa znížia základné priame platby na jednoduché osievanie polí obilím či olejninami. No platby na zvieratá by sa podľa nich mohli zvyšovať podobne, ako to minister chce presadiť pri ovocí a zelenine. Aj tých má Slovensko málo a musí ich dovážať.

Dotácie tiež podľa farmárov treba čo najviac zjednodušiť. „Prečo by sme nemohli dať chovateľom zvierat dotáciu za to, že ich dajú na slovenský a nie zahraničný bitúnok. Chceme, aby nám zostalo viac mäsa doma, tak to robme takto priamočiaro,“ hovorí Macho.

A farmári vysielajú k ministrovi ešte jednu prosbu. „Iné krajiny zvyknú dofinancovať eurofondy i iné projektové podpory z vlastných národných zdrojov, a nie že zoberú veľké zdroje z priamych platieb,“ uzatvára Macho. To by už však bolo riešenie, ktoré je nereálne hlavne po tom, čo aj verejné financie oslabila koronakríza.