Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Logo Ekonomický NewsfilterEkonomický newsfilter: Banky ukázali, že ich byrokrati sú o triedu šikovnejší ako tí štátni

Váš biznis berieme osobne, preto ČSOB poskytuje riešenia, ktoré pomôžu rozšíriť váš biznis do online. (inzercia)

Podcasty nájdete na: Apple Google Spotify Podbean Amazon Alexa RSS

Dobrý deň,

nakazených nepribúda, menšie deti sú už v školách a škôlkach, rúška sú čoraz menej povinné, nálada v ekonomike je o štipku lepšia ako v dramatickom apríli. A dnes sa aj ukáže, či súčasná vláda chápe, že jej povinnosťou je krajinu ďalej viesť bez nebezpečnej barličky núdzového stavu.

Dnešný Ekonomický newsfilter má 1200 slov, čo je 5 minút čítania. Pripravil Konštantín Čikovský.


1. Matovičova vláda prinúti banky, aby aspoň zisky nevyvážali z krajiny

Banky a vláda sú po takmer dvoch mesiacoch rokovaní znova blízko dohody o tom, ako by sa mal zmeniť bankový odvod. Vyplýva to z viacerých vyjadrení predstaviteľov vlády a bánk na včerajšom diskusnom fóre v centrálnej banke.

Prečo to je dôležité pre banky: V súčasnom nastavení je odvod vlastne špeciálna banková daň vo výške zhruba 300 miliónov eur ročne, ktorá sa platí bez ohľadu na to, či sa bankám darí alebo nie. Ide o sumu, ktorá by podľa rôznych odhadov znížila ziskovosť bánk na polovicu, aj keby neprišla koronakríza.

Prečo je to dôležité pre štát: Ak by banky neplatili odvod v terajšej výške, zhoršil by sa deficit verejných financií automaticky o zhruba tri desatiny percenta HDP. To si možno predstaviť ako napríklad dve tretiny peňazí potrebných na 13. dôchodok.

Prečo je dohoda s bankami politicky citlivá: Banky nie sú populárne a majú povesť sektora, ktorému štát v kríze vždy pomôže. Nápad na zvýšenie bankového odvodu predložil parlamentu na jeseň minulého roka predseda strany Smer Robert Fico.

Súčasná vládna koalícia sa teraz obáva, že ak bankám akokoľvek ustúpi, opozícia ju vyobrazí ako priateľov finančníkov. Rovnako to napokon bolo aj pri schválení odkladov, keď sa opozícia chytila faktu, že ľuďom bežia úroky z úverov aj počas odkladu splátok.

Na čom by sa mohli dohodnúť: Aby mohla

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Povesť štátnych inžinierov je už taká zlá, že diaľnica načas je šokom
  • HDP: Ekonomika v druhom štvrťroku klesla o 12,1 %, je to historický prepad, ale čakalo sa horšie
  • Kurzarbeit: Minister Krajniak chce trvalý systém od roku 2022, dovtedy má fungovať prvá pomoc
  • Samosprávy: Ministerstvo financií ukázalo, aký výpadok na daniach z príjmu mali mestá a obce
  • Aerolínie: Wizz Air plánuje novú linky z Košíc do Británie
  • Firmy: Testy nepreukázali koronavírus vo výrobkoch a na obaloch výrobcu bagiet Fekollini zo Sládkovičova
  • Železnice: ŽSR pustia vlaky na novú časť hlavnej trate medzi Púchovom a Považskou Bystricou
  • EÚ: Ekonomika padla v 2. štvrťroku medziročne o 14,1 %, je to viac než na Slovensku
  • Nemecko: VW klesol predaj v júli už len o 0,2 %, ťahal ho najmä čínsky trh
  • Poľsko: Ekonomika padla do recesie po prvý raz od pádu komunizmu

Mičovského najbližšia podriadená musí vysvetľovať väzby na starú agrárnu gardu z čias Smeru a HZDS

Generálna tajomníčka služobného úradu ministerstva pôdohospodárstva Vladimíra Fabriciusová. Foto - MP SR
Generálna tajomníčka služobného úradu ministerstva pôdohospodárstva Vladimíra Fabriciusová. Foto – MP SR

Generálna tajomníčka služobného úradu ministerstva pôdohospodárstva Fabriciusová musí vysvetľovať väzby na „starú agrárnu gardu“ z čias Smeru a HZDS. Blízko k nim má jej partner, agropodnikateľ Martin Malatinec, ktorý vo veľkom čerpá agrárne eurofondy. Minister Mičovský za ňou naďalej stojí.

Na obrane plánujú ďalší nákup lietadiel. Hľadá sa nástupca slávnych albatrosov, veľký záujem majú Česi

O slovenskú zákazku sa usiluje české Aero, ktoré potrebuje zákazníka pre svoj nový model albatrosa L-39 NG. Foto – Aero
O slovenskú zákazku sa usiluje české Aero, ktoré potrebuje zákazníka pre svoj nový model albatrosa L-39 NG. Foto – Aero

Na ministerstve obrany plánujú ďalší nákup lietadiel, tentoraz by malo ísť o osem až desať podzvukových strojov. Podľa ministra Naďa je potrebné nahradiť cvičné československé lietadlá Albatros.

Minúta po minúte

Firma Rosneft sa v 2. štvrťroku vďaka rastu cien ropy prehupla do zisku 493 miliónov eur, za prvé tri mesiace bola v strate 1,8 miliardy eur. Objem produkcie najväčšej ruskej ropnej spoločnosti klesol medziročne o 13 %.

V 2. štvrťroku vlaňajška vykázal Rosneft čistý zisk 2,2 miliardy eur. Začiatkom tohto roka ju stiahli do červených čísel padajúce ceny ropy v dôsledku nadprodukcie a šírenia koronavírusu.

Rosneft pokrýva vyše 40 % ťažby ropy v Rusku. Od apríla do júna dodal vyše 4 miliónov barelov ropy denne, produkciu znížil v súvislosti s dohodou skupiny OPEC+ s cieľom podporiť ceny ropy. (čtk, reuters)

Klub 500 víta zámer ministra práce Milana Krajniaka zaviesť v budúcnosti trvalý kurzarbeit. No pripomína, že treba hovoriť aj o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti.

„Je dobré, ak do budúcnosti bude pripravený systém kurzarbeit, ako navrhuje ministerstvo, bez zvýšenia odvodového zaťaženia. Ak však nehovoríme o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti, nie je to dobré,“ povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Komentoval tak zámer ministra práce Krajniaka zaviesť od roku 2022 trvalý kurzarbeit.

Podnikateľský Klub 500, ktorý vedie majiteľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták, je známy kritikou aktuálneho podporného systému pre firmy. Vládu opakovane žiada, aby navýšila pomoc cez zvýšenie opatrenia kurzarbeit či podpory v prípade výpadku tržieb.

„Máme vyčlenených 1,38 miliardy eur a čerpáme len 490 miliónov eur. V súčasnosti, keď sú firmy s poklesom tržieb až do 50 %, vyplácame náhradu mzdy len od 10 – 35 % celkových osobných nákladov, pritom v budúcom kurzarbeite chceme vyplácať pri poklese od 10 % náhradu až 80 % čistej mzdy. Je nám úprimne ľúto každého nášho zamestnanca, ktorý má vyplácanú časť mzdy a štátnym a verejným zamestnanom je vyplácaných 100 % príjmu. Buď chceme ľuďom pomôcť a zachrániť zamestnanosť, alebo nie. Namiesto zachraňovania pracovných miest pri 12,1-percentnom medziročnom poklese HDP vyčleňujeme podporu zamestnávania absolventov bez pracovných návykov a praktických vedomostí,“ reagoval Gregor.

Predaj koncernu Volkswagen v júli klesol medziročne už len o 0,2 % na 885 700 áut Podporil ho najmä čínsky trh, ktorý stúpol o takmer päť percent. Za sedem mesiacov roka odbyt skupiny zaostal za vlaňajškom o necelú štvrtinu.

Odbyt VW v Európe bol v júli nižší o 1,9 %, dvojciferné prepady zaznamenal v Severnej a Južnej Amerike. V júni sa globálny predaj prepadol medziročne ešte o približne pätinu.

Automobilka v júli zaznamenala rast predaja značiek Audi, Škoda a Porsche, odbyt áut VW klesol o 1,1 %. Znížili sa aj dodávky značky Seat i úžitkových vozidiel. (tasr, marketwatch)

Laboratórne testy nepreukázali prítomnosť koronavírusu vo výrobkoch či obaloch výrobcu bagiet Fekollini. Vzorky na testovanie z firmy zo Sládkovičova zobrali hygienici po tom, čo sa medzi pracovníkmi firmy potvrdili prípady koronavírusu.

„Pri laboratórnej analýze bola vylúčená prítomnosť koronavírusu v našich výrobkoch a obaloch“ povedal Andrej Gerstner, Marketing & PR Manažér spoločnosti Fekollini.

Firma Fekollini vyrába v Sládkovičove bagety značky Pierre Baguette. Informovala, že si dala z vlastnej iniciatívy a na vlastné náklady otestovať všetkých pracovníkov po tom, ako bolo ochorenie preukázané u jej externého dodávateľa. Testy odhalili podľa informácií zo štvrtka dokopy 31 prípadov nákazy medzi pracovníkmi výrobcu bagiet. Televízia Markíza v piatok informovala, že počet potvrdených prípadov je 32.

Dokopy sa urobilo 566 testov, chýbajú ešte tri testy, ktoré sa majú urobiť na budúci týždeň. „Na prevádzke v súčasnosti pracujú len zamestnanci s negatívnym testom na COVID- 19,“ píše firma v tlačovej správe.

Kontrolóri zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) urobili kontrolu vo firme vo štvrtok. V ten istý deň informoval riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš, že regionálni kontrolóri overovali, či má spoločnosť vypracované a zavedené dostatočné bezpečnostné opatrenia proti zavlečeniu COVID-19. Firma požiadavkám vyhovela, čakalo sa ešte na výsledky testov z odobraných vzoriek. Tie sa odobrali napríklad z výrobkov pripravených na distribúciu.

Firma opakovane upozorňuje, že podľa oficiálneho vyhlásenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín neexistuje dôkaz, že by potraviny v súvislosti s COVID-19 predstavovali pre verejnosť nejaké riziko.

Zväz automobilového priemyslu si pochvaľuje spôsob, ako minister práce Milan Krajniak chystá trvalý kurzarbeit. „Vysoko hodnotíme prácu ministerstva pri príprave konceptu permanentného kurzarbeitu,“ hovorí prezident zväzu Alexander Matušek o príprave systému na ochranu zamestnanosti pri chvíľkových výkyvoch dopytu.

„Forma verejných konzultácií pri príprave tohto konceptu, ktorej sme sa zúčastňovali, sa javí ako efektívny spôsob prípravy legislatívnej normy a veríme, že sa na takomto základe podarí pripraviť zákon, ktorý bude prejavom konsenzu všetkých sociálnych partnerov a zároveň zvýši konkurencieschopnosť Slovenska. Sme radi, že naše námety, návrhy a požiadavky v oblasti vytvorenia systémového riešenia Kurzarbeit, ktoré sme sa snažili už od roku 2017 komunikovať s vládou SR, boli vypočuté. Radi sa budeme zúčastňovať aj prác na príprave samotného zákona, pokiaľ budeme o to požiadaní,“ dodal Matušek.

Minister Milan Krajniak v piatok informoval, že chce od roku 2022 zaviesť fond na podporu udržania zamestnanosti pre firmy a SZČO. Dovtedy sa má vyplácať takzvaná Prvá pomoc. Do nového fondu budú posielať peniaze zamestnávatelia a SZČO, odvodové zaťaženie sa nezvýši.

Príspevok pre zamestnanca bude predstavovať 80 percent jeho čistej mzdy, najviac 1 340 eur. Z fondu pôjde 60 percent, zamestnávateľ zaplatí 20 percent platu.

Úrad priemyselného vlastníctva prijal v prvom polroku medziročne viac podaní na predmety ochrany práv duševného vlastníctva. „Aktivita inovátorov Slovenska sa počas koronakrízy zvýšila,“ komentuje úrad, konania chce zrýchliť.

Poľská ekonomika v 2. štvrťroku skĺzla do recesie prvý raz od pádu komunizmu. HDP za apríl až jún sa prepadol o 8,9 % po znížení o 0,4 % v 1. štvrťroku. Vykázal tak druhý medzikvartálny pokles za sebou, čo je znak technickej recesie.

V 1. štvrťroku poľské hospodárstvo medzikvartálne kleslo o 0,4 %. V druhom štvrťroku už na ekonomiku doľahla koronakríza a v medziročnom porovnaní klesla o 8,2 %, čo však bol lepší výsledok, než odhadovali analytici.

Poľsko bolo jedinou krajinou EÚ, ktorá sa vyhla recesii počas finančnej krízy v rokoch 2008 až 2009. Po jej skončení vykazovalo solídny ekonomický rast, ku ktorému sa podľa prognóz postupne vráti aj v nasledujúcom období.

Za celý rok poľská vláda očakáva pokles HDP o 3,4 %. Európska komisia ho v júlovej makroprognóze odhaduje na 4,6 %, čo je najmenej spomedzi všetkých krajín únie. (tasr, n)

Železnice presmerujú vlaky na hlavnej trati medzi Bratislavou a Žilinou na nový úsek cez tunel medzi Púchovom a Považskou Bystricou. Úprava grafikonu bude platiť od 17. septembra, na koridore je to najväčšia zmena za posledné roky.

Úsek je súčasťou prestavby trate Púchov – Považská Teplá, zákazku získalo v roku 2016 združenie firiem na čele s Doprastavom za 365 miliónov eur bez DPH.

Čo všetko sa mení

  • Vlaky nepôjdu súčasnou trasou s veľkými zákrutami okolo Nosickej priehrady, ale cez viadukt ponad priehradu a tunel Diel. Nová trasa bude po dokončení kratšia a rýchlejšia.
  • V prevádzke na novom úseku bude zatiaľ jedna koľaj, úplné dokončenie stavby je naplánované na 15. december 2021.
  • Cestujúci osobnými vlakmi prídu o železničnú zastávku Milochov (časť Považskej Bystrice). Zastávka Nosice (časť Púchova) bude na inom mieste.

Ekonomika EÚ v 2. štvrťroku klesla o rekordných 11,7 %, medziročne sa HDP znížil o 14,1 %, vyplýva zo spresnených dát Eurostatu. Koncom júla odhadoval o niečo horšie čísla, v prípade eurozóny ponechal pôvodné údaje.

V prvom odhade Eurostat vykázal prepad HDP únie voči 1. kvartálu o 11,9 % a medziročne o 14,4 %. V prípade eurozóny potvrdil júlové čísla – medzikvartálny pokles o 12,1 % a medziročný o 15 %.

Eurostat vo svojej správe zdôraznil, že ide zďaleka o najvýraznejšie prepady od roku 1995, keď sa tieto štatistiky začali sledovať.

Koronakríza podľa dostupných údajov v 2. štvrťroku najviac doľahla na ekonomiku Španielska, ktorej výkon sa znížil medziročne o 22,1 %, Francúzska (-19 %), Talianska (-17,3 %) a Portugalska (-16,3 %). Slovenský HDP klesol o 12,1 %, menej než v priemere za EÚ i eurozónu.

V medzikvartálom porovnaní je skladba najhorších štátov približne rovnaká, je medzi nimi tiež Maďarsko (-14,5 %). Slovensko vykázalo prepad o 8,3 %. Najlepšie výsledky malo Fínsko, ktorého HDP klesol len o 3,2 %. (n, čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať