Po troch týždňoch už vieme, že dočasná ochrana pred veriteľmi podnikateľov nezaujala

• Dôsledky oznámenia o dočasnej ochrane sú pre spoločnosti také tvrdé, že niektoré už žiadosť o ochranu aj obratom zrušili.
• V klasických konkurzoch zatiaľ nič nové. Je ich málo ako pred krízou a štát v nich pre svoju pomalosť prichádza o milióny.

Autor je hlavný analytik Finstat.sk

Podnikatelia, ktorým hrozí konkurz pre výpadok tržieb v dôsledku koronakrízy, môžu od 12. mája 2020 požiadať súdy o dočasnú ochranu pred veriteľmi. Kto by však očakával, že o ňu prejaví záujem veľký počet ohrozených firiem, bude prekvapený. V máji súdy poskytli ochranu iba 89 spoločnostiam a šiestim živnostníkom. A po prvých skúsenostiach s reakciou veriteľov si to zopár firiem rozmyslelo a súdy im na vlastnú žiadosť ochranu obratom zrušili.

Vyše štvrtina subjektov pod ochranou sídli v Bratislavskom kraji. Najvýznamnejší chránení úpadcovia z hľadiska zamestnanosti alebo výšky tržieb však podnikajú v ostatných krajoch. Svedčí o tom i to, že najviac rozhodnutí vydali vyšší súdni úradníci Marek Kurimský a Žanna Lemešáni z Okresného súdu v Prešove, ktorý má na starosti celé východné Slovensko.

Zaujal najmä štátny agrokomplex

Neprekvapí, že po predchádzajúcej medializácii problémov požiadal o ochranu topoľčiansky nábytkár Decodom, ktorý zamestnáva zhruba 1 300 pracovníkov. Spor medzi humenským Chemesom a textilkou Nexis Fibers, ktorá od neho odoberá energie, dával tušiť, že pod ochranou súdov skončia obe spoločnosti. Zato žiadosť štátneho podniku agrokomplex Národné výstavisko prekvapila, keďže jeho akcionárom je Slovenská republika – jeden z najbonitnejších investorov v krajine.

Súdy poskytujú ochranu žiadateľom, ktorí splnia zákonom určené podmienky. V prípade troch firiem však Okresný súd v Trnave ochranu poskytol nezákonne, keďže spoločnosti dlhodobo neinformujú o svojom hospodárení. FinStat na to vedenie súdu i rezortu spravodlivosti upozornil. Ministerstvo prisľúbilo nápravu. O zrušení nezákonne poskytnutej ochrany však trnavský okresný súd do 2. júna nerozhodol.

Štát naháňa biele kone tradične neskoro 

Zhoršená ekonomická situácia sa v máji neprejavila ani na konkurznej aktivite. Súdy vyhlásili 15 konkurzov a povolili jednu reštrukturalizáciu, čo sú naďalej podpriemerné štatistiky. V už dávno prezretých prípadoch upratovali daňové úrady, najmä ten košický. Do konkurzu dostali šesť firiem, ktoré im dlžia bezmála štyri milióny eur. To je 85 % záväzkov, ktoré mali všetci májoví úpadcovia voči finančnej správe a verejným poistným fondom dohromady.

Ide zväčša o úpadcov, ktorých kontrolujú zahraničné biele kone. Najväčší daňový nedoplatok (2,4 mil. €) evidovali daniari voči košickej spoločnosti Siho, s. r. o., ktorú ovláda český občan Vitězslav David. Ten má v Čechách na krku niekoľko exekúcií. Druhým najväčším daňovým dlžníkom je bardejovská Živmax, s. r. o. Tú ovláda Andrej Živčák zo Šarišského Čierneho.

Ako „manažér“ kandidoval ešte v roku 2009 do zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja za koalíciu nevýznamných strán. O pár rokov nato skončil ako živnostník v konkurze. A keby daniari navrhli súdom zrušenie jeho firmy Živmax, s. r. o., ktorá o svojom hospodárení informovala naposledy pred desiatimi rokmi, zrejme by dnes neriešili svoju dubióznu daňovú pohľadávku za vyše 600-tisíc eur.