Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Týždeň v európskej ekonomike: Opäť sa otvára diskusia o európskych daniach

Maľba na múre v belgickom Wetterene. Ilustračné foto - TASR/AP
Maľba na múre v belgickom Wetterene. Ilustračné foto – TASR/AP

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Obnovu EÚ po koronakríze majú pomôcť financovať aj európske dane.
  • Komisia otvára diskusiu o najväčšej európskej legislatíve pre digitálny obsah a služby.
  • Vďaka výraznému navýšeniu fondu spravodlivej transformácie môže Slovensko získať päťkrát viac peňazí.

1. Opäť sa rozbieha diskusia o európskych daniach

Minulý týždeň predložila Európska komisia plán obnovy európskej ekonomiky po koronakríze. Sumu 750 miliárd eur chce získať z pôžičiek zaručených európskym rozpočtom. Aby ich v budúcnosti dokázala splatiť, navrhuje vytvorenie nových vlastných zdrojov.

Opis „nových zdrojov“ je v návrhu Komisie pomerne všeobecný. Jasné je len to, že by malo ísť o nejakú z foriem európskych daní či poplatkov. Niektoré z nich obsahoval už návrh viacročného finančného rámca predložený v roku 2018, iné sú nové.

Čo chce Komisia zdaniť?

Návrh európskeho rozpočtu z roku 2018 predpokladal zavedenie nového zjednodušeného zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty, poplatku z nerecyklovaných plastových obalov a príjmu z obchodovania s emisiami. Objavujú sa aj v novom návrhu.

K tomu Komisia pridáva tri nové potenciálne zdroje rozpočtu:

  • Takzvaná uhlíková daň, respektíve clo, ktoré by museli platiť dovozcovia tovarov z krajín, ktoré majú menej prísnu environmentálnu legislatívu a do ceny výrobkov nepočítajú vyprodukované emisie (ako je to v EÚ, kde si výrobcovia musia emisné povolenky nakupovať).
  • Digitálna daň, ktorú chce EÚ uvaliť na veľké nadnárodné digitálne spoločnosti. Z pôvodného návrhu európskeho rozpočtu vypadla, keďže EÚ chcela počkať na výsledok globálnych rokovaní na pôde OECD, teraz ju plánuje zaviesť do konca roka.
  • Daň/poplatok uvalený na veľké nadnárodné korporácie.

Posledná možnosť sa v diskusiách doteraz veľmi neobjavovala. Komisia chcela pôvodne dofinancovať spoločný rozpočet z časti peňazí vybraných na základe spoločného konsolidovaného daňového základu firiem (CCCTB). Diskusia o CCCTB je však nateraz politicky zablokovaná.

Nahradiť by ju mohol práve poplatok vybraný od veľkých nadnárodných korporácií. Argument je podobný: z existencie spoločného európskeho trhu profitujú najmä veľké firmy pôsobiace vo viacerých krajinách, preto by sa mali výraznejšie podieľať na financovaní integračného projektu. Vzhľadom na ich veľkosť a silu by pre ne dodatočná daň nepredstavovala veľkú záťaž.

Kto to zaplatí

Ani jeden z

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Dobytkár je čoraz výživnejší, NAKA už identifikovala sto vydieraných firiem
  • Slovensko: Najvyšší súd poslal do väzby Norberta Bödöra
  • Slovensko: Parlament schválil Sulíkovo kilečko aj zrušenie bankového odvodu
  • Slovensko: Prepad exportu sa v máji stlmil, stále bol však medziročne nižší o 34 %
  • Automobilky: Spotrebitelia môžu žalovať VW pre manipulácie emisií vo vlastnej krajine
  • USA: Počet nových žiadostí o podporu klesá, no už vyše tri mesiace prekračuje milión týždenne
  • EÚ: YouTube a ďalší nemusia zverejňovať úplné údaje o pirátskych šíriteľoch filmov
  • Financie: Ako od júla funguje prvá pomoc pre podnikateľov
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Schválené podnikateľské kilečko nie je všeliek, ale je v ňom veľa dobrých nápadov

Richard Sulík po schválení kilečka. Foto - TASR
Richard Sulík po schválení kilečka. Foto – TASR

Poslanci Smeru či okolo Pellegriniho neuspeli s návrhmi, aby zrušenie výberu bankového odvodu vypadlo z podnikateľského kilečka. Neprešiel ani návrh, aby súčasťou dohody o jeho zrušení bolo podstatné zníženie poplatkov pre klientov bánk.

Minúta po minúte

Zdieľať

Členom energetickej regulačnej rady sa stane Miroslav Dudlák z advokátskej kancelárie Legate alebo šéf Bukózy Holding Vladimír Jacko. Kandidátov zvolil parlament. Vybrať jedného z nich by mala prezidentka Zuzana Čaputová.

Predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Bukózy Holding navrhol poslanec Sme rodina Ľuboš Krajčír, Dudláka zas Tomáš Lehotský zo strany Za ľudí.

Neprešli Silvia Čuntalová a Ignác Havran, ktorých navrhol šéf hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO). Ten nedávno kritizoval výberový proces šéfa telekomunikačného a poštového úradu, ktorý organizuje ministerstvo dopravy ovládané Sme rodina.

Regulačná rada rozhoduje okrem iného o odvolaniach voči verdiktom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Štandardne má mať šesť členov, troch vyberá prezidentka z kandidátov zvolených parlamentom a troch spomedzi kandidátov vlády. (n, tasr)

Zdieľať

V dôsledku falšovania a „pirátstva“ prišlo Slovensko za rok 2019 na štátnych príjmoch asi o 456 miliónov eur. Podľa úradu priemyselného vlastníctva zostávajú problémom hlavne odevy, obuv či kozmetika.

„Podľa analýzy celková hodnota ušlého zisku na Slovensku zodpovedá 84 eurám na občana ročne,“ uviedla Erika Presperínová z ÚPV SR v Banskej Bystrici.

Podľa nej objem ušlého zisku klesá vo všetkých sledovaných oblastiach, problémové však zostávajú odvetvia odevov, obuvi, doplnkov, kozmetických prípravkov vrátane tých pre osobnú starostlivosť.

V posledných rokoch sa aj trhy sociálnych médií javia ako kľúčová platforma, v ktorej sa falšovatelia snažia osloviť vysoký počet spotrebiteľov s nízkym rizikom odhalenia. Z dôvodu falšovania v odvetví kozmetiky a výrobkov osobnej hygieny sa konkrétne straty z predaja údajne neustále zvyšujú.

„Prítomnosť falšovaných výrobkov na trhu EÚ znamená ročnú stratu na tržbách z predaja v odvetví kozmetiky a výrobkov osobnej hygieny. Pre Slovensko je tento údaj 16,7 %, čo sa rovná strate z predaja vo výške 49 miliónov eur ročne, čiže nárast o 17 miliónov eur od posledného odhadu,“ zdôraznil predseda ÚPV SR Matúš Medvec.

Slovensko prichádza o milióny eur ročne nielen v dôsledku prítomnosti falšovaných tovarov na trhu, ale z toho znížených priamych a nepriamych daní.

„Okrem ekonomických strát predstavuje falšovaný tovar významné zdravotné riziko pre spotrebiteľov a spôsobuje i hospodárske škody, ktoré sú v rámci odvetví – farmaceutické výrobky, kozmetická a osobná starostlivosť, víno a liehoviny, hračky a hry v celkovej strate z predaja na úrovni 187 miliónov eur ročne,“ zdôraznil Medvec.

Úrad úzko spolupracuje s kompetentnými úradmi v tejto oblasti, najmä s Finančným riaditeľstvom SR. Medzi najviac zneužívané tovary patrí elektronika, ako mobilné telefóny, príslušenstvo, nabíjačky a počítačové vybavenie.

Ako tvrdí ÚPV SR, potraviny a nápoje majú falšovatelia stále vo veľkej obľube a EÚ je jedným z významných cieľových trhov. V niektorých prípadoch sa zistilo, že potraviny obsahujú nebezpečné zložky.

Medzi odhalené falšované potraviny patrí sušené mlieko pre dojčatá, bujónové kocky, syr, káva, olivový olej či cestoviny. Pre spotrebiteľov v EÚ predstavujú značné riziko i nepravé alkoholické nápoje a rastúcou hrozbou sú falšované lieky. (tasr)

Zdieľať

Richard Sulík po schválení „kilečka“ potvrdil, že na jeseň chce pripraviť druhý balík na zjednodušenie podnikania: „Chcem vyzvať všetkých zamestnávateľov, drobných živnostníkov, podnikateľov, aby napísali, čo ‚im pije krv‘.“

Schvaľovanie opatrení sa natiahlo na júl, pretože predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v čase sporov o jeho diplomovku nezvolal mimoriadnu schôdzu hneď po odobrení balíka vo vláde 24. júna.

Napriek tomu si poslanci odhlasovali tento týždeň skrátené konanie a balík schválili za tri dni.

Koaliční poslanci po hlasovaní demonštrovali jednotu:

  • „Teší ma, že sa podarilo schváliť takýto veľmi dôležitý zákon, dokonca sa to podarilo ústavnou väčšinou a myslím si, že to veľmi jasne vyjadruje, že táto koalícia má silný ťah na bránku, pokiaľ ide o zlepšenie podnikateľského prostredia, o uľahčenie života podnikateľov, ale aj bežným občanom,“ reagoval predseda hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO).
  • Poslanec Tomáš Lehotský (Za ľudí) priblížil, že sa diskutovalo o každom jednom opatrení, ktoré sa malo dostať do balíčka: „Nasledovali rozhovory na jednotlivých ministerstvách, musím povedať, že to Ministerstvo hospodárstva SR naozaj nemalo jednoduché, boli to často zložité debaty, ale boli poctivé.“
  • „Snažili sme sa kilečko dostať do čo najlepšej finálnej podoby. Je za tým kus veľkej roboty. To, že ho schválilo 91 poslancov, je odkaz všetkým tým, ktorí túto koalíciu zatracovali, pretože sme ukázali, že sme schopní pracovať a uľahčovať ľuďom život na Slovensku,“ dodal Peter Pčolinský (Sme rodina).
Zdieľať

Telekomunikačné spoločnosti nebudú môcť bez povolenia kamkoľvek umiestniť menšie vysielače. Takáto možnosť bola pôvodne v podnikateľskom kilečku, pozmeňovací návrh presadili poslanci OĽaNO Tomáš Šudík a Peter Kremský.

Pôvodne ministerstvo hospodárstva navrhovalo, aby sa nevyžadovalo stavebné povolenie ani ohlásenie pri stavbách elektronických komunikačných sietí, teda nosičov telekomunikačných zariadení, umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 1,5 metra, šírku 2,5 metra a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby. (tasr, n)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať