Týždeň v európskej ekonomike: Opäť sa otvára diskusia o európskych daniach
Autori pracujú pre portál Euractiv.sk
- Obnovu EÚ po koronakríze majú pomôcť financovať aj európske dane.
- Komisia otvára diskusiu o najväčšej európskej legislatíve pre digitálny obsah a služby.
- Vďaka výraznému navýšeniu fondu spravodlivej transformácie môže Slovensko získať päťkrát viac peňazí.
1. Opäť sa rozbieha diskusia o európskych daniach
Minulý týždeň predložila Európska komisia plán obnovy európskej ekonomiky po koronakríze. Sumu 750 miliárd eur chce získať z pôžičiek zaručených európskym rozpočtom. Aby ich v budúcnosti dokázala splatiť, navrhuje vytvorenie nových vlastných zdrojov.
Opis „nových zdrojov“ je v návrhu Komisie pomerne všeobecný. Jasné je len to, že by malo ísť o nejakú z foriem európskych daní či poplatkov. Niektoré z nich obsahoval už návrh viacročného finančného rámca predložený v roku 2018, iné sú nové.
Čo chce Komisia zdaniť?
Návrh európskeho rozpočtu z roku 2018 predpokladal zavedenie nového zjednodušeného zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty, poplatku z nerecyklovaných plastových obalov a príjmu z obchodovania s emisiami. Objavujú sa aj v novom návrhu.
K tomu Komisia pridáva tri nové potenciálne zdroje rozpočtu:
- Takzvaná uhlíková daň, respektíve clo, ktoré by museli platiť dovozcovia tovarov z krajín, ktoré majú menej prísnu environmentálnu legislatívu a do ceny výrobkov nepočítajú vyprodukované emisie (ako je to v EÚ, kde si výrobcovia musia emisné povolenky nakupovať).
- Digitálna daň, ktorú chce EÚ uvaliť na veľké nadnárodné digitálne spoločnosti. Z pôvodného návrhu európskeho rozpočtu vypadla, keďže EÚ chcela počkať na výsledok globálnych rokovaní na pôde OECD, teraz ju plánuje zaviesť do konca roka.
- Daň/poplatok uvalený na veľké nadnárodné korporácie.
Posledná možnosť sa v diskusiách doteraz veľmi neobjavovala. Komisia chcela pôvodne dofinancovať spoločný rozpočet z časti peňazí vybraných na základe spoločného konsolidovaného daňového základu firiem (CCCTB). Diskusia o CCCTB je však nateraz politicky zablokovaná.
Nahradiť by ju mohol práve poplatok vybraný od veľkých nadnárodných korporácií. Argument je podobný: z existencie spoločného európskeho trhu profitujú najmä veľké firmy pôsobiace vo viacerých krajinách, preto by sa mali výraznejšie podieľať na financovaní integračného projektu. Vzhľadom na ich veľkosť a silu by pre ne dodatočná daň nepredstavovala veľkú záťaž.
Kto to zaplatí
Ani jeden z