Budú ceny rásť alebo klesať?
Európska populácia sa čoraz viac bude podobať na japonskú, ktorá je staršia ako naša. A starší ľudia míňajú menej peňazí.
Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV
Vlády a centrálne banky vyspelých krajín nasadili do boja s ekonomickou krízou „finančné atómové bomby“. Kombinovaná hodnota príspevkov na udržanie pracovných miest, sociálnych dávok pre obyvateľstvo, ako aj pôžičiek, záruk na úvery a daňových úľav pre firmy dosiahla vo vyspelých krajinách desiatky percent hrubého domáceho produktu (HDP). Na Slovensku môžu tieto stimuly dosiahnuť okolo sedem až osem percent HDP.
Skúsenosti z 30. rokov a tiež z roku 2008 nasvedčujú, že rýchla a masívna podpora je veľmi dôležitá na zabránenie najhorším dôsledkom krízy. Masívne stimuly však budú mať aj vedľajšie účinky. Niektorí ekonómovia sa domnievajú, že záplava finančnej pomoci môže spôsobiť hyperinfláciu.
O hyperinflácii v Nemecku v rokoch 1922 – 1923 sa dnes dozvedáme len z učebníc ekonomickej histórie. Starší ľudia si však ešte pamätajú hyperinfláciu v Maďarsku v roku 1946. A mnohí z nás aj hyperinfláciu v bývalej Juhoslávii v rokoch 1992 – 1994. Hyperinflácia vždy ničí najmä strednú triedu, ktorej vymazáva úspory. Chudobným inflácia nemá čo vziať, a veľmi bohatí majú majetky v nehnuteľnostiach, zlate a v zahraničných bankách. Hrozí nám čosi podobné?
Deflácia ničila ekonomiku i ľudské životy
Tento rok a minimálne aj budúci nás bude trápiť úplne opačný problém: deflácia, t. j. pokles spotrebiteľských cien. Tento jav môžeme ostatne vidieť doslova v priamom prenose. Eurostat urobil rýchly odhad medziročnej inflácie pre 19 krajín eurozóny. Pre 12 z nich predpovedá v máji defláciu. Veľkosť deflácie je viac-menej úmerná hĺbke ekonomického prepadu. Kým v Nemecku by ešte mali ceny narásť o 0,5 percenta, v Taliansku by mali klesnúť o 0,2 a v Španielsku dokonca o 0,9 percenta.
Slovensko s predpokladanou najvyššou infláciou na úrovni dvoch percent vyzerá ako
