Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Poštové holuby nám dáta prenášať nebudú. Bez 5G sietí sa ďalej nepohneme, hovorí šéf O2

Peter Gažík je generálnym riaditeľom slovenskej divízie mobilného operátora O2 od júna 2015. Foto N - Tomáš Benedikovič
Peter Gažík je generálnym riaditeľom slovenskej divízie mobilného operátora O2 od júna 2015. Foto N – Tomáš Benedikovič

Podľa Petra Gažíka je bizarné, keď ľudia odmietajú 5G siete, ale zároveň chcú používať rýchly internet.

Generálny riaditeľ O2 Peter Gažík hovorí o tom, či mobilné 5G siete prinesú niečo hmatateľné aj bežnému zákazníkovi, či sa slovenským operátorom vôbec oplatí do nich investovať a či ich na Slovensku môžu budovať čínske firmy.

Ktorý hoax o 5G sieťach vás nadvihol zo stoličky? 

Konkrétny hoax si nevybavím. Vnímam však, že epidémia koronavírusu sa nám preliala do akejsi infodémie, do záplavy aj nekorektných dezinformácií. Tie sa nevyhli ani 5G sieťam, ktoré mnohým ľuďom môžu pripadať neznáme. Už názov 5G môže znieť niekomu tajomne. Síce označuje piatu generáciu, ale niektorí môžu mať pocit, že to „G“ súvisí napríklad s preťažením. A to všetko môže viesť k skratkovitému uvažovaniu. V niečom tieto diskusie na mňa pôsobia až bizarne.

V čom?

Počas tých dlhých týždňov, keď veľa z nás muselo zostať doma, sa možno okrem schopnosti robiť si doma dobrú kávu ukázala ako najcennejšia schopnosť mať funkčné pripojenie. Keď to 13. marca naplno vypuklo, videli sme, ako ten nápor na telekomunikačné siete vystrelil do nebies. Každý volal, každý potreboval mať prístup na internet, ľudia začali hromadne pozerať filmy zo streamovacích platformiem. Chcem preto veriť, že túto bazálnu potrebu spojenia si každý uvedomuje. 5G siete pritom nerobia nič iné, než že reagujú na stále rastúci dopyt po prenose mobilných dát.

Odporcovia 5G sietí teda nechápu, že sú aj v ich záujme?

V angličtine existuje fráza Not In My Back Yard, v preklade Nie v mojej záhradke. Vyjadruje situáciu, keď ľudia nie sú proti nejakej technológii alebo výstavbe nejakej budovy, ide im len o to, aby nezasahovala do ich záhradky. Chceli by sme žiť vo svete v roku nula, ale zároveň mať technológie z roku 2020.

To však nie je možné skombinovať. Ak chceme ako spoločnosť využívať viac dát, musíme modernizovať telekomunikačné siete. Ten signál nám nebudú prenášať poštové holuby. Zrejme si spomínate na decembrovú tragédiu v Prešove, keď došlo k výbuchu plynu v panelovom dome.

Samozrejme.

Na tom panelovom dome bol umiestnený náš vysielač. Po výbuchu tam krátkodobo nešlo volať cez našu sieť. Čo bolo zaujímavé, samospráva Prešova si dlhodobo pred tým stanovovala prísne podmienky, keď mala povoliť inštaláciu základňových staníc pre mobilných operátorov. Štandardy mesta Prešov boli prísnejšie než tie celoštátne. Výsledkom bolo, že tých staníc sa tam postavilo menej, sieť nebola taká hustá a keď došlo k tragédii, tak sa to prejavilo.

Práve to bola tá irónia. Samospráva v Prešove, ktorá roky s operátormi bojovala, sa možno v tejto situácii presvedčila, aké sú tie telekomunikačné siete dôležité.

Operátorom v Británii i v Taliansku odporcovia 5G sietí zapálili vysielače. Bojíte sa, že sa to môže stať aj vám?

Želal by som si, aby ste mi takúto otázku nikdy nepoložili. Chcem veriť, že takto nemôže fungovať občianska spoločnosť v roku 2020, aby takýmto spôsobom reagovala na technológie, ktoré jej prinášajú obrovskú hodnotu. My na Slovensku tridsať rokov budujeme diaľnicu do Košíc. Vďaka operátorom tu máme aspoň informačné diaľnice, vďaka ktorým môžu ľudia z Bratislavy zostať s ľuďmi z Košíc v nepretržitom spojení.

Preto chcem veriť, že si každý dokáže uvedomiť hodnotu týchto informačných diaľnic a my na Slovensku nebudeme musieť takúto tému riešiť.

No realita je taká, že v krajinách na západ od nás horeli vysielače, či už to boli 5G vysielače alebo staršie vysielače, s ktorými si ich len pomýlili. Takže obávate sa, že sa to môže stať aj vám?

Prirodzene nás neteší, čo sa deje. Ja určite nechcem viesť boj s odporcami 5G sietí, de facto našimi zákazníkmi. Našou úlohou je, aby sme nedali nikomu dôvod pochybovať, že všetko, čo podnikneme v tejto oblasti, bude pri maximálnom rešpektovaní všetkých štandardov, ktoré si nastavil štát, vrátane tých, ktoré na seba kladieme sami. Či ten vývoj môže dospieť do bodu, že si od nás bude vyžadovať nejakú komunikačnú aktivitu, to teraz povedať neviem.

Pokiaľ by sa tak stalo, čo je absurdná predstava, určite nezostaneme pasívni a nebudeme na to rezignovať, ale v niečom by to bolo zjavné nepochopenie toho, čo telekomunikačná sieť vlastne je.

Na Slovensku zatiaľ 5G siete nie sú, okrem malej testovacej prevádzky v Banskej Bystrici. Sme pozadu za inými krajinami?

V pokrytí a kapacite mobilných sietí sme na tom dobre. Možno ste si všimli, že keď prídete niekam do Londýna, tak tam nezriedka musíte naháňať rýchlosť dát, pretože siete sú preťažené. V slovenských mestách je to užívateľsky oveľa lepšie. Čo sa týka 5G sietí, niektoré krajiny už tieto siete budujú, ale napríklad v porovnaní s Českom alebo Poľskom si stojíme podobne.

Som bežný zákazník, ktorý cez mobil číta spravodajské weby, sleduje sociálne siete a pozerá videá na Youtube. Podľa Martina Rakúsa z STU mi 5G neprinesie nič nové. Má pravdu?

Krátka odpoveď by bola „nie teraz“. My ako operátori ten termín „bežný užívateľ“ neradi používame. Od nás sa jednoducho očakáva, že keď sa o ôsmej večer všetci prihlásia na internet, aby si buď sťahovali filmy alebo len prezerali stránky, že ten internet im bude fungovať rovnako ako o štvrtej ráno. Mobilné siete budujeme kapacitne na to, aby ustáli maximálny možný dopyt všetkých zákazníkov, aj keby to malo byť len polhodinu denne.

Opäť sa môžem vrátiť k tomu, čo sme zažili počas pandémie. Dopyt zákazníkov nebol enormný v tom zmysle, že by sme taký ešte nikdy nezažili. Bol porovnateľný s tým, ako to prebieha napríklad na Silvestra. Trval však veľmi dlho, lebo ľudia zostali celé dni doma. V takýchto vypätých situáciách sa hrá o to, aby ste stabilné pripojenie mali nielen vy, ale aj váš príbuzný na druhom konci krajiny, s ktorým si píšete.

Takže aby som sa vrátil k otázke: benefit 5G sietí nepocítite hneď s výnimkou väčšej rýchlosti, kapacity a stability pripojenia. Ale pocítite ho práve v tých záťažových situáciách. Lebo aj vtedy budete mať internet v tej istej rýchlosti a kvalite.

Video: Prečo sa Slováci boja 5G sietí

Experti predpokladajú, že hlavný úžitok z 5G sietí bude mať priemysel. Hovorí sa o nástupe autonómnych áut, o takzvaných smart riešeniach pri riadení premávky, o operáciách lekárov na diaľku. Sedí to?

Tieto trendy, samozrejme, sledujeme, ale toto nie je otázka primárne na nás. My vidíme jednu zásadnú vec, ktorou je krivka nárastu spotreby mobilných dát. A táto spotreba rastie každý rok o desiatky percent a nie je dôvod, aby nerástla rovnakým tempom naďalej. Pre nás teda nie je podstatné, či ten dopyt zvýšia autonómne autá, štátna správa alebo zdravotníctvo. Nám z toho plynie, že stále viac zákazníkov bude potrebovať vysokú a stabilnú rýchlosť prenosu.

Na Slovensku momentálne telekomunikačný úrad robí dražbu na pridelenie frekvencií na 5G. Vyvolávaciu cenu stanovil na 16 miliónov eur, úspešní uchádzači sa zaviažu napríklad k tomu, že do konca roku 2025 pokryjú sieťou 5G minimálne 97 % územia každého krajského mesta. Sú takéto podmienky férové?

Vzhľadom na podmienky nemôžem komentovať žiadne okolnosti súvisiace s týmto výberovým konaním. Z nášho pohľadu proces prípravy prideľovania frekvencií prebehol korektne a nevidíme tam nejakú prekážku, ktorá by mala brániť prideľovaniu frekvencií.

Aký je vôbec medzi slovenskými operátormi záujem o budovanie 5G sietí? 

Ani to nemôžem komentovať. Vo všeobecnosti: všetky relevantné subjekty ten proces prideľovania frekvencií pozorne sledujú. Z tých diskusií na sociálnych sieťach sa zdá, ako by 5G bolo niečo úplne nové. To tak ale nie je. Predstavte si, že by ste niekoľko rokov jazdili na menšom aute. Potom sa oženíte, narodia sa vám deti, takže ho vymeníte za väčšie auto, pokojne aj rovnakej značky. S 5G je to rovnaký príbeh.

Nebavíme sa o ničom novom z pohľadu bezpečnosti alebo zdravotných rizík. Je to technologický upgrade súčasných technológií. Napokon, frekvencie v pásme 700 MHz nepredstavujú nič nové, keďže sa využívali roky na šírenie televízneho vysielania.

To hovoríme o pásme 700 MHz, ktoré sa dnes využíva pre pozemné digitálne vysielanie. 

Súčasné frekvencie začínajú byť pomaly preťažené, čo sme videli počas korony, keď sme zažili skokový nárast spotreby o 30 percent. Tieto 700-kové frekvencie tu máme roky rokúce, funguje na nich Televízne digitálne pozemské vysielanie (DVB-T). Doteraz boli možno využívané dokonca s vyšším výkonom a väčším vyžarovaním než v prípade 5G sietí, ktoré vzhľadom na hustejšiu infraštruktúru vysielačov budú pracovať s frekvenciou ohľaduplnejšie ako v minulosti.

Okrem toho však budete využívať aj ďalšie pásmo, v Európskej únii bolo pre siete 5G vyčlenené pásmo 3,4 – 3,8 GHz.

Toto pásmo potrebujeme práve pre to, aby sme dosiahli vyššiu kapacitu. V tomto pásme budú operátori podľa potreby pridávať nové vysielače. Opäť však nepôjde o nič, čo by sa nedialo už dnes. Napríklad Bratislavu máme pomerne dobre pokrytú, ale sú aj v Bratislave lokality, kde je tá rýchlosť nižšia. Takže tam podľa potreby musíme pridať frekvenciu alebo inštalovať ďalšiu anténu. No a na tento proces budú postupne nadväzovať 5G siete.

Sú nejaké obavy okolo 5G sietí, ktoré považujete za opodstatnené?

Neviem o žiadnych, doteraz nebola predložená žiadna relevantná štúdia, ktorá by potvrdzovala nejaké zdravotné riziká. Pokiaľ sa tu začne budovať 5G sieť, tak to bude pod prísnym dohľadom inštitúcií, ako je napríklad Úrad verejného zdravotníctva, ku ktorým sa celá naša spoločnosť upínala počas posledných troch mesiacov.

Žiadna naša základňová stanica nemôže byť uvedená do prevádzky bez súhlasu hygienika, ktorý potvrdí, že je z bezpečnostno-zdravotného hľadiska bezproblémová. Ako som už spomínal, elektromagnetické žiarenie, v ktorom budú pracovať 5G siete, bude mnohonásobne nižšie, než je to pri iných technológiách. Aj obyčajné denné svetlo má mnohonásobne vyššiu energiu než 5G.

Zároveň však pribudne viac elektrosmogu. Vysielačov bude musieť byť oveľa viac, ľudovo povedané, budú takmer na každej lampe. 

To všetko bude závisieť od toho, aký bude v spoločnosti dopyt po rýchlosti a kapacite prenosu dát. Ak bude spotreba rásť rýchlo, tak antény budú pribúdať rýchlejšie a budú musieť byť čo najbližšie pri našich SIM-kách.

Rádovo koľko antén po Slovensku pribudne? 

Ten proces bude prebiehať plynulo. Určite si to nemôžem predstavovať tak, že odrazu naskáču vrtuľníky, aby hromadne osadzovali nové antény. Až budú pridelené frekvencie, tak predpokladám, že my ako operátori začneme v prvom štádiu nasadzovať 5G na už existujúcu infraštruktúru. Akurát zvýšime jej rýchlosť a kapacitu. To je aj pre nás najefektívnejšie riešenie, než budovať úplne nové základové stanice.

Takže zatiaľ sa nedá povedať, kedy sa začnú rozmiestňovať 5G vysielače?

Bude sa to diať organicky, sčasti to bude prirodzený proces obnovy súčasnej siete a tiež logická snaha ísť oproti dopytu. Každá technológia má nejakú životnosť, takže keď začne dosluhovať tá súčasná, môžeme ju vymeniť za takú, ktorá už bude prispôsobené aj na 5G. O pár rokov v podstate ani nebude iná možnosť, pretože aj výrobcovia staníc sa posunú o úroveň vyššie a už nebudú predávať zariadenia staršej generácie.

Zoberte si, že technológia LTE pre vysokorýchlostný internet k nám dorazila pred šiestimi rokmi. Teraz, po šiestich rokoch, je penetrácia telefónov LTE v našej sieti len na úrovni 67 percent.

Máte vôbec motiváciu do 5G masívne investovať? Ondrej Macko z portálu TouchIT vlani pre Hospodárske noviny povedal, že operátorom sa stále nevrátili ani investície z budovania 4G sietí.

Určite nie sme v situácii, že by sme sa kvôli 4G sieťam finančne vyčerpali. V niektorých európskych krajinách nastal tento problém ešte pri prideľovaní 3G frekvencií. Tam sa prideľovali pásma pomerne draho, dlho trvalo ich budovanie a keď sa 3G siete konečne rozšírili, tak rýchlo prišla technológia 4G. Ale pri 4G sieťach sa už tento príbeh neopakoval, tam sa tie frekvencie dražili za oveľa prijateľnejšie ceny.

Druhá rovina je, že sa bavíme o prideľovaní frekvencií na obdobie dvadsiatich rokov. Ide o dlhodobú záležitosť s ohľadom na dosah tohto rozhodnutia a je teda nemysliteľné, že by operátori k tomu pristupovali tak, že na to nenadväzujú svojimi investičnými plánmi. Fungujeme vo vysoko konkurenčnom prostredí, máte tu štyroch operátorov a všetci z nás musia uvažovať tak, aby boli aj naďalej konkurencieschopní, čo znamená zabezpečiť si dostatočné kapacity z pohľadu rýchlosti, pokrytia alebo inej využiteľnosti siete.

To znamená, že 4G siete už onedlho dosiahnu svoje limity?

Postupne sa dostávajú na svoje limity z pohľadu rýchlosti a kapacity.

Gregor Rozinaj z STU nám v rozhovore povedal, že operátori sa pri 5G budú spájať a vysielače budovať spoločne. Pokiaľ budú musieť byť v mestách nahusto, tak by aj bolo zvláštne, aby tam boli vždy tri rôzne vysielače – pre každého operátora zvlášť.

Faktom je, že na Slovensku zatiaľ neexistuje plnohodnotný prípad zdieľania sietí medzi operátormi, v krajinách ako Veľká Británia či Španielsko to však začína byť štandard. Zdieľanie môže byť spôsob, ako operátori môžu svoje investície zefektívniť a urýchliť. Takže, áno, môže dôjsť aj k tomu, že sa inštaluje jedna stanica a na nej bude mať každý operátor svoju anténu alebo iný model zdieľania. To všetko sa však ukáže až po dražbe frekvenčných pásiem, keď bude jasné, ako sú rozdané karty.

No a potom je tu ešte otázka, kto bude túto sieť budovať. Ak sa nemýlim, v Európe prichádzajú do úvahy len traja možní dodávatelia, z toho jeden čínsky.

V Európe prichádzajú do úvahy štyria. Dvaja európski dodávatelia – Nokia a Ericsson, a dvaja čínski – ZTE a Huawei. Okrem nich tieto technológie vyrába aj kórejský Samsung, ale ten sa zameral prevažne na trhy mimo Európy.

A v prípade čínskych výrobcov sú obavy, že pokiaľ by tieto siete budovali oni, tak by ich Číňania mohli časom heknúť. Americká vláda sa preto rozhodla, že ich na svoj trh vôbec nepustí, úrady v Nemecku si ich chcú aspoň dobre preveriť. Vy máte ujasnené, či čínske firmy áno alebo nie?

Na túto otázku nie je zo strany nášho štátu alebo Európskej únie nejaké relevantné usmernenie, rozhodovanie je teda ponechané na trh. Ja ako konateľ firmy môžem prijímať rozhodnutia na základe cost-benefit analýzy. Musím sa rozhodovať podľa toho, čo prinesie najväčšiu hodnotu a benefity pre zákazníkov, firmu alebo akcionárov.

Potom to vyhrajú Číňania, pri ktorých sa dá čakať, že podlezú cenu. 

To sa takto povedať nedá, ani nechcem viesť diskusiu typu Čína áno alebo Čína nie. Hovorím o celkovej hodnote, ktorú môžeme získať, pričom do tejto hodnoty patrí napríklad aj bezpečnosť, ktorá je pre nás alfou a omegou. Všetky tieto aspekty budeme brať do úvahy.

V tejto veci budete v dosť zvláštnom postavení. Váš väčšinový majiteľ Petr Kellner má významné obchodné aktivity v Číne, kde ľuďom požičiava peniaze cez Home Credit. Môžete si vôbec dovoliť odmietnuť čínske firmy? 

Pri tejto otázke môžem zopakovať len to, čo som v predchádzajúcom rozhovore hovoril vášmu kolegovi Čikovskému. O2 na Slovensku je v postavení dcérskej firmy voči spoločnosti O2 Czech Republic, ktorej majoritným akcionárom je spoločnosť, ktorú vlastní pán Petr Kellner, ktorý vďaka unbundlingu českého O2, teda rozdelení komerčnej a infraštruktúrnej entity, v nej nevykonáva manažérske alebo riadiace práva. Takže dovedené do dôsledkov, rozhodujeme sa úplne slobodne a autonómne.

Dnes na DennikE.sk

Bratislava o čokoládovne nepríde. Nadnárodný vlastník ich perspektívu potvrdzuje veľkou investíciou

Bratislavská továreň na výrobu čokolády Mondelez International. Foto – Mondelez International
Bratislavská továreň na výrobu čokolády Mondelez International. Foto – Mondelez International

Bývalé bratislavské čokoládovne Figaro potvrdzujú svoju perspektívu v koncerne Mondelez novou investíciou do modernizácie a rozšírenia svojej výroby základných čokoládových hmôt. Ich produkcia v hlavnom meste vzrastie o pätinu na takmer 27-tisíc ton ročne.

Minúta po minúte

Austrálska vláda zrušila dve dohody, ktoré podpísal s Čínou štát Viktória. Zmluvy o spolupráci, ktoré sú súčasťou iniciatívy novej Hodvábnej cesty, podpísal austrálsky štát v rokoch 2018 a 2019.

Podľa čínskeho veľvyslanectva ide o ďalší provokatívny krok, ktorý uškodí vzťahom medzi Canberrou a Pekingom. Vzťahy medzi oboma krajinami sú v posledných rokoch napäté. (reuters, čtk)

Grécko sa turistom otvorí od 15. mája, oznámil premiér Kyriakos Mitsotakis pri predstavovaní plánu na uvoľnenie opatrení. Varoval však, že počet nakazených je stále vysoký, a ľudia by preto počas pravoslávnych veľkonočných sviatkov, ktoré pripadajú na začiatok mája, nemali cestovať. (ekathimerini)

Letecká doprava sa bude podľa združenia IATA oživovať z pandémie pomalšie, než sa čakalo. Otváranie trhu brzdí pomalšie očkovanie a nechuť vlád vytvoriť plány na uvoľnenie cestovania a otváranie hraníc, hovorí asociácia aeroliniek.

Čo očakáva IATA

  • Koncom vlaňajška predpokladala, že letecká doprava bude na základe počtu cestujúcich a preletenej vzdialenosti na 51 % predkrízovej úrovne. Teraz očakáva len 43 %.
  • IATA ďalej predpokladá, že straty odvetvia za tento rok dosiahnu 47,7 miliardy dolárov. Oproti vlaňajšej strate 126,4 miliardy dolárov by to bolo zlepšenie, no aerolínie budú podľa IATA ďalej potrebovať podporu štátov na vyplácanie miezd.
  • Oživenie je nerovnomerné, rastú najmä domáce trhy v USA a v Číne, kým Európa bude tento rok len na tretine prevádzky z roku 2019.
  • Tržby tento rok pravdepodobne stúpnu o 23 % na 231 miliárd dolárov. Ďalej však budú hlboko pod tržbami z roku 2019, keď predstavovali 607 miliárd dolárov.
  • Zvýšenie sa očakáva pri nákladnej doprave, tento rok by mohla rásť o 13,1 % a prekonať úroveň z roku 2019.

„Táto kríza je dlhšia a hlbšia, než ktokoľvek mohol očakávať,“ povedal generálny riaditeľ IATA Willie Walsh. (čtk, reuters)

Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona, ktorá by umožnila vytvoriť úrad pre vicepremiéra Štefana Holého. Zdôvodnila to použitím takzvaného „prílepku“, teda zmeny nesúvisiacej s pôvodným zákonom.

Poslanci novelizovali zákon o ochrane hospodárskej súťaže, odhlasovali však aj pozmeňovací návrh od Miloša Svrčeka zo Sme rodina, ktorý vznik úradu podpredsedu vlády predpokladal.

Holý je vo vláde zástupcom strany Sme rodina, má na starosti legislatívu, no nevedie žiadne ministerstvo.

Prezidentka argumentovala rizikom, že by sa kompetenčný zákon menil bez riadneho legislatívneho procesu, novele vyčítala aj ďalšie nedostatky.

Prílepky sú spolu so skrátenými konaniami častým terčom kritiky práce slovenských poslancov. Zuzana Čaputová tento rok už vetovala zákon aj pre neoprávnené skrátené konanie. Týkalo sa to opravy lehôt na pokutovanie za chýbajúce diaľničné známky a poslanci už novelu nanovo neschválili.

Poslanci môžu prezidentkino veto prelomiť väčšinou, čiže minimálne 76 hlasmi.

Odborníci sa podľa Jána Mikasa zhodli, že pri súčasnom uvoľňovaní treba s rušením seniorských hodín počkať. Do úvahy prichádza aj skrátenie času na jednu hodinu. „Diskutujeme o tom, nevylučujeme, že dôjde k zmene,“ povedal hlavný hygienik.

Testovacia stratégia by sa mala zjednodušiť a zefektívniť, povedal hlavný hygienik Ján Mikas. Stále sa rokuje o zmenách. Testovanie by sa malo zamerať na ľudí v najväčšom riziku – v práci či školách.

Daimler pre globálny nedostatok polovodičov dočasne zastaví prevádzku v dvoch nemeckých závodoch. Výrobca mercedesov skráti pracovný čas 18 500 zamestnancom, ktorí sa budú venovať mimoriadnym projektom.

V továrňach v Brémach a Rastatte sa zastaví prevádzka od 23. apríla predbežne na týždeň. Automobilka upozornila, že situácia sa neustále mení.

Globálny nedostatok čipov si v poslednom čase vynútil obmedzenie produkcie v General Motors, Ford Motor či Volkswagene (čo sa zrejme dotkne aj Slovenska).

Skupina Stellantis oznámila, že pre nedostatok čipov bude do vozidiel Peugeot 308 namiesto digitálnych tachometrov montovať analógové. (čtk, e)

V piatok hygiena vydá vyhlášku k otvoreniu terás a fitnes centier. V prípade zastrešenia terás budú musieť byť dve steny voľné, stoly musia byť dva metre od seba. Počet osôb zrejme nebude limitovaný. „Prax ukázala, že veľmi ťažko nejako limitovať členov domácnosti,“ povedal Ján Mikas. Vo štvrtok ešte zasadne konzílium odborníkov a preberie túto tému.

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, nebude to však skokom, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke

Foto: Poštová banka
Foto: Poštová banka

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke. „Banka je povinná rizikovosť prenášať do ceny. To je v zákone. Do situácie, že rizikové prirážky zvýšia ceny úverov, sa dostaneme o rok, o dva,“ hovorí Zuzana Žemlová.

Slovenskí piloti tento týždeň na Sliači skúšali cvičné lietadlo L-39NG od Aero Vodochody, česká firma ich ponúka osem kusov. Prezentácia súvisí so snahou ministerstva obrany a armády obmeniť cvičné lietadlá, záujem mali aj britskí a talianski výrobcovia.

Aero Vodochody informovalo o ukážke v tlačovej správe. Hovorí, že ponúka aj „strategickú spoluprácu pri výcviku vojenských pilotov“ a priemyselnú spoluprácu na výrobe lietadla.

Českého výrobcu v minulosti vlastnila skupina Penta, vlani český protimonopolný úrad schválil jej predaj spoločnosti Aero. Tú zas vlastní maďarský podnikateľ András Tombor a skupina Omnipol.

Podľa Vladimira Putina by emisie skleníkových plynov v Rusku mali byť v nasledujúcich 30 rokoch nižšie než v EÚ. Rusko je významným producentom skleníkových plynov, v krajine pravidelne dochádza k ekologickým katastrofám.

„V dvanástich najväčších industriálnych centrách musia byť emisie v ovzduší znížené o 20 % do roku 2024 prostredníctvom komplexnej modernizácie priemyslu, bývania, komunálnych služieb, dopravy a energetiky,“ uviedol ruský prezident v prejave k federálnemu zhromaždeniu.

Ruská ekonomika je do veľkej miery závislá od vývozu ropy, plynu a nerastných surovín. Tlak na boj s klimatickými zmenami je pre Kremeľ vážnou výzvou.

Rusko sa pred dvoma rokmi pridalo k parížskej klimatickej dohode a Putin vlani nariadil vláde, aby našla spôsob, ako znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % oproti stavu z roku 1990. (čtk, reuters)

Úrady vlani zaznamenali najmenej nelegálne zamestnaných za štyri roky, oproti roku 2019 ich počet klesol o 8,4 % na 1641 ľudí. Klesli aj uložené pokuty. Ministerstvo práce hovorí, že na kontroly mala vplyv pandémia.

Údaje sú zo správy, ktorú dnes vzala na vedomie vláda.

  • Kontroly vlani zistili 567 zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že takto zamestnávali 1641 osôb. Z toho 30 bolo mladistvých.
  • Zhruba tretina (557) nelegálne zamestnaných bola z iných krajín, najmä z Ukrajiny.
  • Najviac sa nelegálne zamestnávanie týkalo stavebníctva (28,9 %).
  • Vlani orgány inšpekcie práce, ústredia práce a úradov práce uložili 737 pokút za necelých 3,4 milióna eur. Oproti roku 2019 je to 7,7-percentný pokles v sume pokút a 9,8-percentný pokles v ich počte. (tasr, e)

Minister Ján Mičovský prevzal petíciu Za živú krajinu, ktorú podpísalo 20-tisíc ľudí, a podporil návrhy ochranárov. Tí žiadajú ozelenenie poľnohospodárstva a zásadné zmeny v podpore farmárov v prospech udržateľnejšieho využívania polí, lúk i lesov, napríklad rozčlenenie lánov biopásmi na menšie s maximálnou rozlohou 20 hektárov.

Apelujú aj na podporu farmárov, ktorí chcú obnoviť lúky a vrátiť zvieratá do krajiny. Rovnako žiadajú zvýšenú podporu ekologickým formám poľnohospodárstva a zníženie používania agrochemikálií.

„Nezmeníme minulosť, no dokážeme ovplyvniť budúcnosť a na tej by malo záležať v tejto krajine každému jednému z nás. Ja môžem z tohto miesta sľúbiť, že s mojimi kolegami urobím všetko preto, aby sa vrátila do našej krajiny pestrosť,“ uviedol Mičovský. Zároveň ho teší, že v prípade zlepšovania vidieka sa ozýva čoraz viac hlasov.

Ministerstvo pôdohospodárstva poukazuje, že do nového strategického plánu na roky 2023 – 2027 budú preto v rámci ekoschém priamych platieb navrhované viaceré typy intervencií podporujúce biodiverzitu, prírodné zdroje a klímu. Pôjde napríklad o diverzifikáciu plodín a tvorbu ochranného pásu s povinnosťou zabezpečiť maximálnu súvislú výmeru jednej plodiny.

Navrhované sú aj ochranné plochy pre opeľovače vysiatím zmesí plodín. Agrorezort plánuje v rámci rozvoja vidieka ochranu biotopov sústavy Natura 2000 aj mimo nej.

„Napĺňanie týchto ambicióznych myšlienok pre lepšiu budúcnosť poľnohospodárskej krajiny spočíva aj v oblasti komplexných pozemkových úprav a budovaní spoločných zariadení i opatrení,“ uviedlo ministerstvo. Na ich realizáciu využije financie z programu rozvoja vidieka. Deklaruje, že uprednostní investície do budovania zelených krajinných prvkov pred samotným sceľovaním pozemkov.

V prechodnom období bude z programu vyčlenených na komplexné pozemkové úpravy na roky 2021 – 2022 celkovo 55 miliónov eur. V budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike je na pozemkové úpravy vyčlenených 30 miliónov ročne, teda na roky 2023 – 2027 celkovo 150 miliónov eur.

Agrorezort kladie podľa vlastných slov dôraz aj na používanie chemikálií a vzdelávanie poľnohospodárov, ktorí tieto prípravky používajú. K zlepšeniu a napĺňaniu cieľov by mali prispieť aj aktivity poľovníkov.

„Zvyšovanie úživnosti poľovného revíru napríklad vysádzaním remízok či ohryzových drevín prispeje k zníženiu poškodzovania rozsiahlych poľnohospodárskych monokultúr zverou,“ tvrdí ministerstvo.

Iniciátormi petície sú združenia Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Ochrana dravcov na Slovensku a iniciatíva My sme les. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať