Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Únia nám ponúkla schému na tri miliardy, no my všetko komplikujeme, nemíňame a rozprávame o prázdnej špajzi

  • Slovensko urobilo pri pomoci ekonomike minimálne jednu obrovskú chybu. Prvú pomoc podnikateľom sme iniciatívne obmedzili, hoci to od nás nikto nechcel a Únia bola pripravená to takmer celé zaplatiť. 
  • Výsledok je, že sme mohli do ekonomiky napumpovať z peňazí Únie len s pätinovou spoluúčasťou slovenského rozpočtu až tri miliardy eur, ale v praxi odišla podnikateľom sotva desatina.

Autor pracoval ako finančný manažér v súkromnej aj verejnej sfére

Paralela o prázdnej špajzi, ktorú používajú predstavitelia súčasnej koalície k aktuálnej situácii verejných financií, správnemu obrazu ekonomických pomerov Slovenska nepomohla. Naopak, debatu to domotalo a diskusiu o riešení uvrhlo do politických hádok.

Bohužiaľ, primeranejšie je hovoriť, že pracujúci občan, firmy a ekonomika sa s teplotou dostali na ARO, potom na jisku a teraz do kómy. Ale poporiadku.

Áno, dedičstvo Smeru je naozaj veľký problém

Smer naozaj zanechal po 12 rokoch Slovensko so zdevastovaným, zadlženým zdravotníctvom, lekárov v traume z platu a z podmienok v špitáloch, s poddimenzovanou sieťou sociálnych zariadení pre zdravých a chorých dôchodcov, s rozpadávajúcimi sa cestami, padajúcimi mostami, so železnicami v povojnovom stave, stanicami na hanbu a s horiacim rušňom rýchlika Fixinela.

Školstvo? S mizernými univerzitami, s nemodernými strednými školami, zatuchnutými internátmi, so základnými školami na chvoste v rebríčkoch čítania s porozumením aj vo vybavení počítačmi, bez cyklostojanov, ale aj obyčajnej teplej vody.

Políciu máme bez dôvery, armádu bez zbraní a poriadnych kasární, prokuratúru s vlastným seriálom skrytej kamery, diaľnice bez tunelov a tunely bez diaľnic.

Sociálna demokracia poslala tristotisíc ľudí na „múračky“ po Európe bez možnosti hlasovať, že „nikdy viac“, a deti tých, čo zostali doma, odvelila na univerzity od Bergenu po Miláno, od Lodže po Edinburgh.

S lídrami Ficom a Pellegrinim na čele dostali sociálni demokrati Slovensko s talentovanými, pracovitými, vzdelanými a trpezlivými občanmi na koniec tých rebríčkov, kde sme mali byť na čele, a na čelo tých, kde je výhrou miesto na chvoste.

Na dosiahnutie tohto marazmu minuli v „dobrých rokoch“ 30 – 40 miliárd eur ročne z vybraných daní a odvodov a navyše 10 miliárd eur zobrali na sekeru. Vo finále Fico mení frajerku a Fica mení Pellegrini. Že reštart? Páni, konečná! Dosť bolo Smeru.

Nejde o špajzu, ale o to, kto má akú kreditku

Nič to nemení na tom, že je nevhodné hovoriť, ako Smer nechal novej vláde prázdnu špajzu. Lebo krajina nemá špajzu. Ani prázdnu, ani plnú. Ani táto vláda preto nezanechá nič tej ďalšej v „špajzi“ a je jedno, či to bude na jeseň po žatve 2020 alebo na jar v roku 2024.

Krajina je skôr niečo ako mašina, ktorá vyrába a spotrebúva, zarába a míňa. Náš problém je, že veľmi dlho všetci míňali viac, ako zarobili. Nakupujú na kreditku. Aj Slovensko má napriek (nie vďaka) Smeru kreditku v eurách. Gréci majú v podstate kartu do Dráčika, Taliani niečo ako kartu do Obi, Rakúšania a Nemci diamantovú visu a my máme vďaka euru VIP kartu zlatom vyšívanú.

Nemci si napožičiavali viac ako my (dlh je 60 % HDP), ale majú rýchlovlaky, nemocnicu v lietadle, diaľnice na rýchle autá a mestá bez áut, kurzarbeit a môžu sa spoľahnúť, že za ich tímy chcú hrať tie najväčšie európske esá, ako Lewandowski a spol.

Gréci si, naopak, požičali veľa (vyše dvakrát viac ako Nemci v pomere ku gréckemu HDP) a majú dnes nízkotučný jogurt, znížené dôchodky a burinu na olympijskom štadióne.

My sme niekde medzi nimi na úrovni dlhu okolo 50 % HDP, lebo tvorbu nových dlhov u nás brzdili aj rozpočtové pravidlá Únie, aj naša vlastná dlhová brzda.

Je čestné občanovi povedať, že aj v roku 2020 hradíme verejné výdavky kreditkou a požičali sme si už 10 miliárd eur na trhoch, ktoré od nás pýtali úrok okolo pol percenta.

Je to výborný výsledok, lebo sme naviazaní na nemecky hovoriace trhy, a nie na matičku Rus. Vyzerá, že táto vláda má o problém menej, cashu je habadej. Včera sme platili tým, čo sa vyberie zajtra na daniach, na zvyšok si požičiame.

A je pravda, že dlh nám vzrastie, lebo deficit sa vyvíja veľmi zle. So slzou v oku budeme spomínať na 2 miliardy deficitu v roku 2019, lebo ku koncu júna 2020 bude deficit rozpočtu 4 miliardy eur.

To všetko je hrozné a raz to budeme musieť nejako splatiť, ale nijako to Slovensko neobmedzuje v tom, koľko môže či nemôže teraz minúť na podporu hospodárstva. Veď reálne výdavky zo slovenských verejných zdrojov na podporu ekonomiky a firiem budú v tomto polroku len v zanedbateľných desiatkach miliónov eur. Ako je to možné?

Jasná reč a peniaze z EÚ

Slovensko nechápe reč Bruselu. Pred tromi mesiacmi, hneď na začiatku krízy, už 13. marca predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila podporu na riešenie troch problémov:

  1. zabezpečenie potrebných dodávok pre zdravotné systémy;
  2. podpora ľuďom, aby bol zachovaný ich príjem a pracovné miesta;
  3. podpora firmám, aby likvidita vo finančnom systéme zabezpečila pokoj v ekonomike.

K tomu Komisia pridala uvoľnené pravidlá štátnej pomoci, minimálnu byrokraciu a rýchle rozhodnutia podľa požiadaviek štátov EÚ.

Uvoľnenie nečerpaných eurofondov znamená pre Slovensko miliardy eur, hoci vláda občanom vytrvalo tvrdí niečo úplne iné.

My sme sa však ďalej tvárili, ako by sme boli závislí od domácich zdrojov a dedičstva Smeru. „Keď sme prišli do vlády, korona už vyčíňala. Peňazí v kase nebolo. Ten, kto nás obviňuje z pomalého vyplácania pomoci, nám mal nachystať väčší obnos peňazí,“ hovoril napríklad minister financií.

Ale voľných peňazí k dispozícii nie je málo. EÚ Slovensku povolila okamžite minúť 527 miliónov eur z nevyužitého predbežného financovania z kohéznych fondov EÚ. Išlo o peniaze, ktoré by sme bez korony k 30. júnu Únii vracali.

A Komisia prihodila 1,948 miliardy eur spolufinancovania z rozpočtu EÚ, ak sa suma tých prvých 527 miliónov využije.

Slovensko tak má k dispozícii od 13. marca v sociálnom fonde 2,475 miliardy eur. Predpokladaná spoluúčasť z rozpočtu krajiny je 20 %. Ak teda dohodíme 600 miliónov eur, tak máme na nákup čohokoľvek pre zdravotníctvo a akúkoľvek pomoc pre občanov a firmy spolu 3,1 miliardy eur okrem plánovaných peňazí zo slovenského rozpočtu.

Máme šťastie v nešťastí. Neboli sme schopní čerpať eurofondy, a tak máme reparát. Napríklad Belgičania fondy čerpali, a dostali preto teraz len 66 miliónov eur. Tak im treba, my sme predvídaví…

Schémy štátnej pomoci

Na použitie tých eur netreba zložité plány klasických eurofondov, len treba vypracovať jednoduchú schému, poslať ju EÚ a potom ju spustiť a rýchlo tie peniaze na boj s koronou použiť. V prvej vlne, nie v druhej. Čas beží od 13. marca.

Komisia dokonca vypracovala párstránkový vzor, ako má žiadosť vyzerať. Celý proces

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Mali by mať ľudia zaočkovaní proti covidu-19 nejaké výhody? Áno, ale nie exkluzivitu (9 odborníkov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mali by mať zaočkovaní ľudia nejaké výhody aj na Slovensku? Oslovení odborníci sa v zásade zhodujú, že očkovací preukaz by mohol byť pre nich vstupenkou na využívanie určitých služieb. „Zvýhodnenie áno, ale exkluzivita nie,“ vraví bývalý premiérov poradca Peter Škodný.

Chcem hypotéku: Akú šancu mám získať ju, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Akú šancu mám získať hypotéku, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa? Štyria odborníci na hypotéky hovoria tiež, ako si viete zväčšiť hypotéku jej správnym načasovaním podľa toho, aké máte príjmy.

Minúta po minúte

Minister práce Milan Krajniak potvrdil, že v hre je aj zákaz vychádzania v nočných hodinách. Zmena by mohla nastať aj v prechode zo všeobecných na konkrétnejšie potvrdenia pre ľudí, ktorí chodia do práce či školy.

„Asi sa budeme snažiť zaviesť nejaký limit vo večernej hodine, pretože na debate s odborníkmi padlo, že jedno z najväčších ohrození je, že najmä vo večerných hodinách v spojitosti s konzumáciou alkoholu je jedno z najväčších epidemiologických rizík,“ povedal minister v relácii RTVS O 5 minút 12.

„Rovnako asi môžeme očakávať, že tí ľudia, ktorí chodia do školy a do práce, budú potrebovať nie všeobecné potvrdenie… ale malo by tam byť uvedené, kde je výkon práce a v akom čase, aby sa to dalo skontrolovať,“ dodal.

Karanténne príspevky by mohli kompenzovať celú čistú mzdu, povedal Milan Krajniak v RTVS. „Dúfam, že to bude na úrovni prakticky vykrytia čistej mzdy,“ dodal. Zmena by mohla platiť aj od pondelka.

„Musíme pomôcť ľuďom, pretože keď sa stane, že dvaja ľudia pracujú a teraz musia zostať v karanténe, myslím rodina, dvaja manželia plus majú malé deti, tak dostávali 55 % percent hrubého príjmu ako pandemickú OČR alebo pandemickú PN-ku,“ povedal Krajniak.

„Ak by sme sa na tom dohodli, ja verím, že od zajtra. S tým, že na marcovej schôdzi by sme to schválili s tým, že by to platilo od 1. marca,“ dodal Krajniak.

USA schválili vakcínu proti koronavírusu od firmy Johnson & Johnson na núdzové použitie. Ide tak o tretiu očkovaciu látku schválenú v USA, podáva sa pri nej iba jedna dávka. Do konca marca majú Spojené štáty sľúbených od výrobcu 20 miliónov dávok.

„Je to vzrušujúca správa pre všetkých Američanov a povzbudivý vývoj v našom úsilí o ukončenie tejto krízy. Teraz ale nemôžeme poľaviť alebo sa domnievať, že víťazstvo je samozrejmosťou,“ uviedol prezident Joe Biden krátko po schválení.

Očkovanie touto vakcínou je podľa amerických odborníkov vhodné pre osoby vo veku 18 rokov a viac. Vakcína poskytuje spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom covidu-19, teda hospitalizáciou a smrťou. Počas rozsiahleho klinického testovania dosiahla účinnosť v USA 86 percent a v JAR 82 percent.

Výsledky ukázali, že 28 dní po podaní vakcíny neboli evidované žiadne hospitalizácie ani úmrtia súvisiace s nákazou u všetkých očkovaných.

Vakcínu je možné uchovávať v chladničke až tri mesiace, čo uľahčí distribúciu. (tasr, čtk, ap)

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať