Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Únia nám ponúkla schému na tri miliardy, no my všetko komplikujeme, nemíňame a rozprávame o prázdnej špajzi

  • Slovensko urobilo pri pomoci ekonomike minimálne jednu obrovskú chybu. Prvú pomoc podnikateľom sme iniciatívne obmedzili, hoci to od nás nikto nechcel a Únia bola pripravená to takmer celé zaplatiť. 
  • Výsledok je, že sme mohli do ekonomiky napumpovať z peňazí Únie len s pätinovou spoluúčasťou slovenského rozpočtu až tri miliardy eur, ale v praxi odišla podnikateľom sotva desatina.

Autor pracoval ako finančný manažér v súkromnej aj verejnej sfére

Paralela o prázdnej špajzi, ktorú používajú predstavitelia súčasnej koalície k aktuálnej situácii verejných financií, správnemu obrazu ekonomických pomerov Slovenska nepomohla. Naopak, debatu to domotalo a diskusiu o riešení uvrhlo do politických hádok.

Bohužiaľ, primeranejšie je hovoriť, že pracujúci občan, firmy a ekonomika sa s teplotou dostali na ARO, potom na jisku a teraz do kómy. Ale poporiadku.

Áno, dedičstvo Smeru je naozaj veľký problém

Smer naozaj zanechal po 12 rokoch Slovensko so zdevastovaným, zadlženým zdravotníctvom, lekárov v traume z platu a z podmienok v špitáloch, s poddimenzovanou sieťou sociálnych zariadení pre zdravých a chorých dôchodcov, s rozpadávajúcimi sa cestami, padajúcimi mostami, so železnicami v povojnovom stave, stanicami na hanbu a s horiacim rušňom rýchlika Fixinela.

Školstvo? S mizernými univerzitami, s nemodernými strednými školami, zatuchnutými internátmi, so základnými školami na chvoste v rebríčkoch čítania s porozumením aj vo vybavení počítačmi, bez cyklostojanov, ale aj obyčajnej teplej vody.

Políciu máme bez dôvery, armádu bez zbraní a poriadnych kasární, prokuratúru s vlastným seriálom skrytej kamery, diaľnice bez tunelov a tunely bez diaľnic.

Sociálna demokracia poslala tristotisíc ľudí na „múračky“ po Európe bez možnosti hlasovať, že „nikdy viac“, a deti tých, čo zostali doma, odvelila na univerzity od Bergenu po Miláno, od Lodže po Edinburgh.

S lídrami Ficom a Pellegrinim na čele dostali sociálni demokrati Slovensko s talentovanými, pracovitými, vzdelanými a trpezlivými občanmi na koniec tých rebríčkov, kde sme mali byť na čele, a na čelo tých, kde je výhrou miesto na chvoste.

Na dosiahnutie tohto marazmu minuli v „dobrých rokoch“ 30 – 40 miliárd eur ročne z vybraných daní a odvodov a navyše 10 miliárd eur zobrali na sekeru. Vo finále Fico mení frajerku a Fica mení Pellegrini. Že reštart? Páni, konečná! Dosť bolo Smeru.

Nejde o špajzu, ale o to, kto má akú kreditku

Nič to nemení na tom, že je nevhodné hovoriť, ako Smer nechal novej vláde prázdnu špajzu. Lebo krajina nemá špajzu. Ani prázdnu, ani plnú. Ani táto vláda preto nezanechá nič tej ďalšej v „špajzi“ a je jedno, či to bude na jeseň po žatve 2020 alebo na jar v roku 2024.

Krajina je skôr niečo ako mašina, ktorá vyrába a spotrebúva, zarába a míňa. Náš problém je, že veľmi dlho všetci míňali viac, ako zarobili. Nakupujú na kreditku. Aj Slovensko má napriek (nie vďaka) Smeru kreditku v eurách. Gréci majú v podstate kartu do Dráčika, Taliani niečo ako kartu do Obi, Rakúšania a Nemci diamantovú visu a my máme vďaka euru VIP kartu zlatom vyšívanú.

Nemci si napožičiavali viac ako my (dlh je 60 % HDP), ale majú rýchlovlaky, nemocnicu v lietadle, diaľnice na rýchle autá a mestá bez áut, kurzarbeit a môžu sa spoľahnúť, že za ich tímy chcú hrať tie najväčšie európske esá, ako Lewandowski a spol.

Gréci si, naopak, požičali veľa (vyše dvakrát viac ako Nemci v pomere ku gréckemu HDP) a majú dnes nízkotučný jogurt, znížené dôchodky a burinu na olympijskom štadióne.

My sme niekde medzi nimi na úrovni dlhu okolo 50 % HDP, lebo tvorbu nových dlhov u nás brzdili aj rozpočtové pravidlá Únie, aj naša vlastná dlhová brzda.

Je čestné občanovi povedať, že aj v roku 2020 hradíme verejné výdavky kreditkou a požičali sme si už 10 miliárd eur na trhoch, ktoré od nás pýtali úrok okolo pol percenta.

Je to výborný výsledok, lebo sme naviazaní na nemecky hovoriace trhy, a nie na matičku Rus. Vyzerá, že táto vláda má o problém menej, cashu je habadej. Včera sme platili tým, čo sa vyberie zajtra na daniach, na zvyšok si požičiame.

A je pravda, že dlh nám vzrastie, lebo deficit sa vyvíja veľmi zle. So slzou v oku budeme spomínať na 2 miliardy deficitu v roku 2019, lebo ku koncu júna 2020 bude deficit rozpočtu 4 miliardy eur.

To všetko je hrozné a raz to budeme musieť nejako splatiť, ale nijako to Slovensko neobmedzuje v tom, koľko môže či nemôže teraz minúť na podporu hospodárstva. Veď reálne výdavky zo slovenských verejných zdrojov na podporu ekonomiky a firiem budú v tomto polroku len v zanedbateľných desiatkach miliónov eur. Ako je to možné?

Jasná reč a peniaze z EÚ

Slovensko nechápe reč Bruselu. Pred tromi mesiacmi, hneď na začiatku krízy, už 13. marca predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila podporu na riešenie troch problémov:

  1. zabezpečenie potrebných dodávok pre zdravotné systémy;
  2. podpora ľuďom, aby bol zachovaný ich príjem a pracovné miesta;
  3. podpora firmám, aby likvidita vo finančnom systéme zabezpečila pokoj v ekonomike.

K tomu Komisia pridala uvoľnené pravidlá štátnej pomoci, minimálnu byrokraciu a rýchle rozhodnutia podľa požiadaviek štátov EÚ.

Uvoľnenie nečerpaných eurofondov znamená pre Slovensko miliardy eur, hoci vláda občanom vytrvalo tvrdí niečo úplne iné.

My sme sa však ďalej tvárili, ako by sme boli závislí od domácich zdrojov a dedičstva Smeru. „Keď sme prišli do vlády, korona už vyčíňala. Peňazí v kase nebolo. Ten, kto nás obviňuje z pomalého vyplácania pomoci, nám mal nachystať väčší obnos peňazí,“ hovoril napríklad minister financií.

Ale voľných peňazí k dispozícii nie je málo. EÚ Slovensku povolila okamžite minúť 527 miliónov eur z nevyužitého predbežného financovania z kohéznych fondov EÚ. Išlo o peniaze, ktoré by sme bez korony k 30. júnu Únii vracali.

A Komisia prihodila 1,948 miliardy eur spolufinancovania z rozpočtu EÚ, ak sa suma tých prvých 527 miliónov využije.

Slovensko tak má k dispozícii od 13. marca v sociálnom fonde 2,475 miliardy eur. Predpokladaná spoluúčasť z rozpočtu krajiny je 20 %. Ak teda dohodíme 600 miliónov eur, tak máme na nákup čohokoľvek pre zdravotníctvo a akúkoľvek pomoc pre občanov a firmy spolu 3,1 miliardy eur okrem plánovaných peňazí zo slovenského rozpočtu.

Máme šťastie v nešťastí. Neboli sme schopní čerpať eurofondy, a tak máme reparát. Napríklad Belgičania fondy čerpali, a dostali preto teraz len 66 miliónov eur. Tak im treba, my sme predvídaví…

Schémy štátnej pomoci

Na použitie tých eur netreba zložité plány klasických eurofondov, len treba vypracovať jednoduchú schému, poslať ju EÚ a potom ju spustiť a rýchlo tie peniaze na boj s koronou použiť. V prvej vlne, nie v druhej. Čas beží od 13. marca.

Komisia dokonca vypracovala párstránkový vzor, ako má žiadosť vyzerať. Celý proces

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Bratislava o čokoládovne nepríde. Nadnárodný vlastník ich perspektívu potvrdzuje veľkou investíciou

Bratislavská továreň na výrobu čokolády Mondelez International. Foto – Mondelez International
Bratislavská továreň na výrobu čokolády Mondelez International. Foto – Mondelez International

Bývalé bratislavské čokoládovne Figaro potvrdzujú svoju perspektívu v koncerne Mondelez novou investíciou do modernizácie a rozšírenia svojej výroby základných čokoládových hmôt. Ich produkcia v hlavnom meste vzrastie o pätinu na takmer 27-tisíc ton ročne.

Minúta po minúte

Austrálska vláda zrušila dve dohody, ktoré podpísal s Čínou štát Viktória. Zmluvy o spolupráci, ktoré sú súčasťou iniciatívy novej Hodvábnej cesty, podpísal austrálsky štát v rokoch 2018 a 2019.

Podľa čínskeho veľvyslanectva ide o ďalší provokatívny krok, ktorý uškodí vzťahom medzi Canberrou a Pekingom. Vzťahy medzi oboma krajinami sú v posledných rokoch napäté. (reuters, čtk)

Grécko sa turistom otvorí od 15. mája, oznámil premiér Kyriakos Mitsotakis pri predstavovaní plánu na uvoľnenie opatrení. Varoval však, že počet nakazených je stále vysoký, a ľudia by preto počas pravoslávnych veľkonočných sviatkov, ktoré pripadajú na začiatok mája, nemali cestovať. (ekathimerini)

Letecká doprava sa bude podľa združenia IATA oživovať z pandémie pomalšie, než sa čakalo. Otváranie trhu brzdí pomalšie očkovanie a nechuť vlád vytvoriť plány na uvoľnenie cestovania a otváranie hraníc, hovorí asociácia aeroliniek.

Čo očakáva IATA

  • Koncom vlaňajška predpokladala, že letecká doprava bude na základe počtu cestujúcich a preletenej vzdialenosti na 51 % predkrízovej úrovne. Teraz očakáva len 43 %.
  • IATA ďalej predpokladá, že straty odvetvia za tento rok dosiahnu 47,7 miliardy dolárov. Oproti vlaňajšej strate 126,4 miliardy dolárov by to bolo zlepšenie, no aerolínie budú podľa IATA ďalej potrebovať podporu štátov na vyplácanie miezd.
  • Oživenie je nerovnomerné, rastú najmä domáce trhy v USA a v Číne, kým Európa bude tento rok len na tretine prevádzky z roku 2019.
  • Tržby tento rok pravdepodobne stúpnu o 23 % na 231 miliárd dolárov. Ďalej však budú hlboko pod tržbami z roku 2019, keď predstavovali 607 miliárd dolárov.
  • Zvýšenie sa očakáva pri nákladnej doprave, tento rok by mohla rásť o 13,1 % a prekonať úroveň z roku 2019.

„Táto kríza je dlhšia a hlbšia, než ktokoľvek mohol očakávať,“ povedal generálny riaditeľ IATA Willie Walsh. (čtk, reuters)

Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona, ktorá by umožnila vytvoriť úrad pre vicepremiéra Štefana Holého. Zdôvodnila to použitím takzvaného „prílepku“, teda zmeny nesúvisiacej s pôvodným zákonom.

Poslanci novelizovali zákon o ochrane hospodárskej súťaže, odhlasovali však aj pozmeňovací návrh od Miloša Svrčeka zo Sme rodina, ktorý vznik úradu podpredsedu vlády predpokladal.

Holý je vo vláde zástupcom strany Sme rodina, má na starosti legislatívu, no nevedie žiadne ministerstvo.

Prezidentka argumentovala rizikom, že by sa kompetenčný zákon menil bez riadneho legislatívneho procesu, novele vyčítala aj ďalšie nedostatky.

Prílepky sú spolu so skrátenými konaniami častým terčom kritiky práce slovenských poslancov. Zuzana Čaputová tento rok už vetovala zákon aj pre neoprávnené skrátené konanie. Týkalo sa to opravy lehôt na pokutovanie za chýbajúce diaľničné známky a poslanci už novelu nanovo neschválili.

Poslanci môžu prezidentkino veto prelomiť väčšinou, čiže minimálne 76 hlasmi.

Odborníci sa podľa Jána Mikasa zhodli, že pri súčasnom uvoľňovaní treba s rušením seniorských hodín počkať. Do úvahy prichádza aj skrátenie času na jednu hodinu. „Diskutujeme o tom, nevylučujeme, že dôjde k zmene,“ povedal hlavný hygienik.

Testovacia stratégia by sa mala zjednodušiť a zefektívniť, povedal hlavný hygienik Ján Mikas. Stále sa rokuje o zmenách. Testovanie by sa malo zamerať na ľudí v najväčšom riziku – v práci či školách.

Daimler pre globálny nedostatok polovodičov dočasne zastaví prevádzku v dvoch nemeckých závodoch. Výrobca mercedesov skráti pracovný čas 18 500 zamestnancom, ktorí sa budú venovať mimoriadnym projektom.

V továrňach v Brémach a Rastatte sa zastaví prevádzka od 23. apríla predbežne na týždeň. Automobilka upozornila, že situácia sa neustále mení.

Globálny nedostatok čipov si v poslednom čase vynútil obmedzenie produkcie v General Motors, Ford Motor či Volkswagene (čo sa zrejme dotkne aj Slovenska).

Skupina Stellantis oznámila, že pre nedostatok čipov bude do vozidiel Peugeot 308 namiesto digitálnych tachometrov montovať analógové. (čtk, e)

V piatok hygiena vydá vyhlášku k otvoreniu terás a fitnes centier. V prípade zastrešenia terás budú musieť byť dve steny voľné, stoly musia byť dva metre od seba. Počet osôb zrejme nebude limitovaný. „Prax ukázala, že veľmi ťažko nejako limitovať členov domácnosti,“ povedal Ján Mikas. Vo štvrtok ešte zasadne konzílium odborníkov a preberie túto tému.

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, nebude to však skokom, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke

Foto: Poštová banka
Foto: Poštová banka

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke. „Banka je povinná rizikovosť prenášať do ceny. To je v zákone. Do situácie, že rizikové prirážky zvýšia ceny úverov, sa dostaneme o rok, o dva,“ hovorí Zuzana Žemlová.

Slovenskí piloti tento týždeň na Sliači skúšali cvičné lietadlo L-39NG od Aero Vodochody, česká firma ich ponúka osem kusov. Prezentácia súvisí so snahou ministerstva obrany a armády obmeniť cvičné lietadlá, záujem mali aj britskí a talianski výrobcovia.

Aero Vodochody informovalo o ukážke v tlačovej správe. Hovorí, že ponúka aj „strategickú spoluprácu pri výcviku vojenských pilotov“ a priemyselnú spoluprácu na výrobe lietadla.

Českého výrobcu v minulosti vlastnila skupina Penta, vlani český protimonopolný úrad schválil jej predaj spoločnosti Aero. Tú zas vlastní maďarský podnikateľ András Tombor a skupina Omnipol.

Podľa Vladimira Putina by emisie skleníkových plynov v Rusku mali byť v nasledujúcich 30 rokoch nižšie než v EÚ. Rusko je významným producentom skleníkových plynov, v krajine pravidelne dochádza k ekologickým katastrofám.

„V dvanástich najväčších industriálnych centrách musia byť emisie v ovzduší znížené o 20 % do roku 2024 prostredníctvom komplexnej modernizácie priemyslu, bývania, komunálnych služieb, dopravy a energetiky,“ uviedol ruský prezident v prejave k federálnemu zhromaždeniu.

Ruská ekonomika je do veľkej miery závislá od vývozu ropy, plynu a nerastných surovín. Tlak na boj s klimatickými zmenami je pre Kremeľ vážnou výzvou.

Rusko sa pred dvoma rokmi pridalo k parížskej klimatickej dohode a Putin vlani nariadil vláde, aby našla spôsob, ako znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % oproti stavu z roku 1990. (čtk, reuters)

Úrady vlani zaznamenali najmenej nelegálne zamestnaných za štyri roky, oproti roku 2019 ich počet klesol o 8,4 % na 1641 ľudí. Klesli aj uložené pokuty. Ministerstvo práce hovorí, že na kontroly mala vplyv pandémia.

Údaje sú zo správy, ktorú dnes vzala na vedomie vláda.

  • Kontroly vlani zistili 567 zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že takto zamestnávali 1641 osôb. Z toho 30 bolo mladistvých.
  • Zhruba tretina (557) nelegálne zamestnaných bola z iných krajín, najmä z Ukrajiny.
  • Najviac sa nelegálne zamestnávanie týkalo stavebníctva (28,9 %).
  • Vlani orgány inšpekcie práce, ústredia práce a úradov práce uložili 737 pokút za necelých 3,4 milióna eur. Oproti roku 2019 je to 7,7-percentný pokles v sume pokút a 9,8-percentný pokles v ich počte. (tasr, e)

Minister Ján Mičovský prevzal petíciu Za živú krajinu, ktorú podpísalo 20-tisíc ľudí, a podporil návrhy ochranárov. Tí žiadajú ozelenenie poľnohospodárstva a zásadné zmeny v podpore farmárov v prospech udržateľnejšieho využívania polí, lúk i lesov, napríklad rozčlenenie lánov biopásmi na menšie s maximálnou rozlohou 20 hektárov.

Apelujú aj na podporu farmárov, ktorí chcú obnoviť lúky a vrátiť zvieratá do krajiny. Rovnako žiadajú zvýšenú podporu ekologickým formám poľnohospodárstva a zníženie používania agrochemikálií.

„Nezmeníme minulosť, no dokážeme ovplyvniť budúcnosť a na tej by malo záležať v tejto krajine každému jednému z nás. Ja môžem z tohto miesta sľúbiť, že s mojimi kolegami urobím všetko preto, aby sa vrátila do našej krajiny pestrosť,“ uviedol Mičovský. Zároveň ho teší, že v prípade zlepšovania vidieka sa ozýva čoraz viac hlasov.

Ministerstvo pôdohospodárstva poukazuje, že do nového strategického plánu na roky 2023 – 2027 budú preto v rámci ekoschém priamych platieb navrhované viaceré typy intervencií podporujúce biodiverzitu, prírodné zdroje a klímu. Pôjde napríklad o diverzifikáciu plodín a tvorbu ochranného pásu s povinnosťou zabezpečiť maximálnu súvislú výmeru jednej plodiny.

Navrhované sú aj ochranné plochy pre opeľovače vysiatím zmesí plodín. Agrorezort plánuje v rámci rozvoja vidieka ochranu biotopov sústavy Natura 2000 aj mimo nej.

„Napĺňanie týchto ambicióznych myšlienok pre lepšiu budúcnosť poľnohospodárskej krajiny spočíva aj v oblasti komplexných pozemkových úprav a budovaní spoločných zariadení i opatrení,“ uviedlo ministerstvo. Na ich realizáciu využije financie z programu rozvoja vidieka. Deklaruje, že uprednostní investície do budovania zelených krajinných prvkov pred samotným sceľovaním pozemkov.

V prechodnom období bude z programu vyčlenených na komplexné pozemkové úpravy na roky 2021 – 2022 celkovo 55 miliónov eur. V budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike je na pozemkové úpravy vyčlenených 30 miliónov ročne, teda na roky 2023 – 2027 celkovo 150 miliónov eur.

Agrorezort kladie podľa vlastných slov dôraz aj na používanie chemikálií a vzdelávanie poľnohospodárov, ktorí tieto prípravky používajú. K zlepšeniu a napĺňaniu cieľov by mali prispieť aj aktivity poľovníkov.

„Zvyšovanie úživnosti poľovného revíru napríklad vysádzaním remízok či ohryzových drevín prispeje k zníženiu poškodzovania rozsiahlych poľnohospodárskych monokultúr zverou,“ tvrdí ministerstvo.

Iniciátormi petície sú združenia Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Ochrana dravcov na Slovensku a iniciatíva My sme les. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať