Mičovský chce repku redukovať, sabolovci jej chcú na výrobu bionafty ešte viac

Len v polovici minulého mesiaca nový minister pôdohospodárstva Ján Mičovský vyhlásil, že chce redukovať polia repky olejnej, ktorá sa vo veľkej miere využíva na výrobu biopalív.

Domácich farmárov navádzal, nech namiesto repky pestujú viac ovocia a zeleniny, ktoré krajine chýbajú a musí si ich dovážať z cudziny.

Najväčší výrobcovia biopalív na Slovensku zo skupiny podnikateľov okolo Jána Sabola však práve predkladajú domácim povoľovacím úradom nové projekty na ďalšie rozširovanie leopoldovských výrob bionafty. Repky v nich chcú spotrebovávať ešte viac ako doteraz.

Zároveň však sabolovci predsa len reagujú aj na upozornenia ministra Mičovského. V Leopoldove totiž nejdú investovať len do širšej výroby bionafty z repky, ale paralelne tam výrazne rozšíria aj produkciu recyklovanej bionafty z použitého kuchynského oleja a tukových frakcií z čistiarní odpadových vôd.

Ak by teda v budúcnosti mali repky naozaj málo, vo väčšej miere rozbehnú alternatívnu výrobu bionafty z odpadových olejov.

Ako sa rozšíri leopoldovská výroba bionafty:

• Kapacita by sa mala zvýšiť o desatinu zo súčasných 125-tisíc ton ročne na 137,5 tisíca ton.
• Produkcia repkových olejov, z ktorých sa vyrába samotná bionafta, sa má v Leopoldove zvýšiť z 88- až na 120-tisíc ton ročne. Sabolovci na to budú potrebovať aj výrazne viac repky, spotrebu zvýšia z terajších 200- až na 272-tisíc ton. Celé Slovensko pritom ročne produkuje pol milióna ton tejto olejniny.
• Z novej produkcie repkových olejov sabolovci nebudú vyrábať iba tuzemskú bionaftu, ale časť budú voziť aj do svojej výrobne bionafty Rossi Biofuel v maďarskom Komárome.
• Rozširovať budú aj kapacity na využitie odpadových olejov. Dnes v Leopoldove vedia spracovať päťtisíc ton ročne, no po novom tak budú vedieť využiť až 36-tisíc ton ročne.

„S novými výrobami budeme flexibilnejší,“ hovorí pre Denník E najvyššie postavený manažér skupiny Róbert Spišák. „Ak repky bude na trhu menej alebo bude cenovo nevýhodná, budeme vedieť spracovať aj viac odpadových olejov. Výrobu budeme prispôsobovať dostupnosti a cenovej výhodnosti jednotlivých vstupných surovín.“

Nové leopoldovské investície budú stáť sabolovcov zhruba päť miliónov eur a do vysokoautomatizovaných prevádzok prijmú štyroch nových zamestnancov. Tí doplnia 85 pracovníkov, ktorých teraz skupina má v Leopoldove v lisovaní olejov i následnej výrobe bionafty.

O nedostatok repky sa neobávajú

Sabolovci tvrdia, že do nových investícií sa neobávajú investovať, pretože ak by aj v budúcnosti prišlo k redukciám plôch repky, tie podľa nich nebudú nijako zásadné. Krajina totiž na to, aby si vedela sama dopestovať dostatok ovocia a zeleniny, potrebuje najviac 40-tisíc hektárov, zatiaľ čo repka sa tu pestuje až na 150 tisícoch hektárov.

Ovociu, zelenine, prípadne aj krmovinám pre zvieratá pritom nemusí v budúcnosti ustupovať iba repka, ale aj obilniny a kukurica, ktoré sa tiež v istej miere využívajú aj na produkciu bioetanolu do benzínov.

Sabolovci sami spracúvajú len časť domácej produkcie repky. Väčšia polovica slovenských úrod repky sa vyváža do cudziny. Skupina argumentuje aj tým, že repka pestovaná na bionaftu nekončí v plnej miere iba v palivách.

Výlisky z repky sa totiž vracajú do potravinového reťazca v podobe krmív pre zvieratá. Po novej investícii sa celoročná leopoldovská produkcia kŕmnych repkových šrotov má zvýšiť zo 113- na 180-tisíc ton.

Obhajcovia repky tiež zdôrazňujú, že práve táto plodina prospieva pôde tým, že má hlbšie korene, a tak pomáha zadržiavať vodu v krajine a pôsobí aj proti erózii.

Repka je podľa svojich zástancov výborná rastlina aj na biologické hnojenie polí. Je to totiž robustnejšia plodina – jej zaoraním sa do pôdy prináša veľa biologickej hmoty.

A napokon, repka farmárom pomáha stabilizovať ich príjmy, lebo jej ceny drží na slušných úrovniach práve to, že ju kupujú popri výrobcoch jedlých olejov a tukov aj producenti biopalív.

Viac k téme

Slovensko dnes v EÚ patrí spolu s Českom ku krajinám s najvyšším podielom pestovania repky. Pestuje sa až na ôsmich percentách poľnohospodárskej pôdy. Napríklad Rakúsko ju pestuje ani nie na dvoch percentách poľnohospodárskych plôch.

Pestovaním repky sú pôda a príroda zaťažené viac ako pri niektorých iných plodinách, lebo repka je náchylná na choroby i škodcov. Na jej pestovanie preto treba využívať viac chémie. Ide o agrochemikáliami vôbec najviac ošetrovanú plodinu. Celkovo na ňu pôsobí až okolo 50 rôznych škodcov a chorôb.

Polemiky sa vedú aj okolo toho, ako vplýva pestovanie repky na včely. Podľa ekológov im repka škodí práve vyššou potrebou chemizácie. No včelári si zasa bez repky nevedia včelárenie vôbec predstaviť. V čase jej kvetu totiž včely žiadny iný podobne výdatný zdroj potravy nemajú.