Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Logo Ekonomický NewsfilterEkonomický newsfilter: Jedno- a dvojcentové mince nás už obťažujú najviac z celej eurozóny, NBS ich chce stiahnuť

Ilustračné foto - JumpStory
Ilustračné foto – JumpStory

Váš biznis berieme osobne, preto ČSOB poskytuje riešenia, ktoré pomôžu rozšíriť váš biznis do online. (inzercia)


Dobrý deň, vláda by sa dnes mala zaoberať opatreniami na uľahčenie podnikania, jedným z nich má byť aj slobodná voľba zamestnávateľov, či budú na stravovanie prispievať peniazmi alebo si ponechajú gastrolístky.

Nové informácie sledujeme a podávame vám ich rýchlo, stručne a tak, aby ste sa na ne mohli spoľahnúť. Ekonomický newsfilter má dnes 1 200 slov, je to na 5 minút čítania. Pripravil Oliver Brunovský.


1. Krajčího štátna tajomníčka o vízii zdravotníctva: Ak systém nefunguje, je našou povinnosťou zasiahnuť

Štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková, ktorá bola aj pri bleskovom rozhodnutí bratislavskej župy uzavrieť školy, aby sa koronavírusová nákaza nerozšírila, vo svojom prvom veľkom rozhovore vo funkcii načrtla, akým smerom by mohlo ísť ministerstvo pod vedením Mareka Krajčího.

Prečo je to dôležité: Pandémia tvrdo preverila stav slovenského zdravotníctva aj napriek tomu, že sa jej šírenie na Slovensku podarilo pribrzdiť.

Dnešné poznanie politikov aj vysokých štátnych úradníkov preto môže byť oveľa ďalej ako formulácie v predvolebných programoch politických strán.

Jedným príkladom za všetky je názor vedenia ministerstva na stratifikáciu nemocníc – zefektívňovanie nemocníc je potrebné, zadlžovanie sa musí skončiť, no zdravotníctvo musí byť zároveň schopné zvládnuť aj mimoriadne situácie, ako je táto pandémia.

Aké reformy sa črtajú v zdravotníctve: 

  • Nemocniciam, župám či záchrankám môžu teraz rýchlo pomôcť eurofondové výzvy, ktoré sú k dispozícii.
  • Vláda sa vo svojom programe prihlásila k silnejšiemu postaveniu štátu pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti občanom. „Štát ju má garantovať, je to jeho záväzok,“ tvrdí Ježíková.
  • Ministerstvo bude podporovať objednávanie k lekárom na konkrétne časy, aby pacienti zbytočne nečakali pred ambulanciami, a sľubuje aj garantované termíny vyšetrení a liečby do určitého počtu dní.
  • Za najväčší problém štátna tajomníčka Ježíková označuje tzv. blúdenie pacienta v systéme, keď ho všeobecný lekár pošle k špecialistom, no ďalej sa už o pacienta nemá kto postarať.
  • Za zodpovedný orgán, ktorý má pacientovi zabezpečiť starostlivosť, považuje nové vedenie ministerstva poisťovne, ktorým pacient za starostlivosť platí.
  • Prioritou vedenia rezortu má byť aj stabilizácia personálu v systéme, ráta sa napríklad so zvyšovaním platov pre sestry na úroveň 110 percent priemernej mzdy v hospodárstve. Lekárom chcú zasa upraviť získavanie špecializácií, aby mladí lekári neunikali do zahraničia.

Ježíková zároveň tvrdí, že zdravotníctvo bude oveľa lepšie pripravené na druhú vlnu pandémie, ako bolo na jej začiatok.

Podrobnejšie: Krajčího štátna tajomníčka Ježíková: Na každý dobrý životopis sa pozriem a vierovyznanie písať netreba (Veronika Folentová/E)


2. Ekonomický krízový štáb funguje, ale riešenia pridlho stoja u politikov

Permanentný krízový štáb minulý týždeň ukončil svoju činnosť.

Zhruba dva mesiace fungujúci ekonomický krízový štáb však existuje ďalej a Slovensko ho bude ešte veľmi potrebovať.

Ministerstvu financií sa podarilo sústrediť v ňom kvalitnú zostavu – popri ekonomických expertoch koalície (štáb vedie Eduard Heger, ďalej v ňom sú Ľuboš Jančík, Marcel Klimek, Tomáš Meravý, Marián Viskupič) sú tam ďalší renomovaní ekonómovia Lucia Fašungová, Peter Goliaš, Eduard Hagara, Martin Kahanec, Juraj Karpiš, Štefan Kišš, Ján Marušinec, Ľudovít Ódor, Ivan Šramko, Ján Tóth, Vladimír Tvaroška a Ferdinand Varga.

Denník E sa spýtal niektorých jeho členov, ako túto myšlienku hodnotia a ako sú spokojní s uplatňovaním ich návrhov.

Najprv pozitíva: 

  • Experti tvrdia, že ekonomický krízový štáb jednoznačne má zmysel a pomáha Slovensku nachádzať opatrenia zmierňujúce dosahy pandémie na ekonomiku.
  • Oceňujú otvorenú konštruktívnu debatu a aj to, že politici názory nezávislých ekonomických expertov pozorne počúvajú. Výsledkom je napríklad zrýchlenie otvárania ekonomiky a avizovaná podpora investičných projektov samospráv.
  • Výhodou aj v porovnaní s mnohými inými štátmi je, že na Slovensku sú vybudované analytické jednotky na ministerstvách, o ktorých dáta sa dá oprieť.

Čo zatiaľ viazne: 

  • O mnohých opatreniach navrhnutých ekonomickým krízovým štábom sa ešte stále rokuje, procesy sa podľa všetkého zasekávajú na koaličnej rade.
  • Príliš dlho sa čaká na zvýšenie príspevkov na udržanie zamestnanosti, opatrenia na ozdravenie verejných financií, štrukturálne reformy a opatrenia na ochranu ľudí pred chudobou.

Viac: Ekonóm Meravý z krízového štábu: Naše odporúčania sa premietajú do praxe pomaly (Marianna Onuferová/E)


3. Pomoc s nájmami odštartuje najskôr 24. júna, využite čas na dohody o zľave

Prezidentka Zuzana Čaputová už podpísala novelu zákona, ktorou sa upravuje pomoc štátu s platením nájmov za zatvorené prevádzky.

Ministerstvo hospodárstva, ktoré túto pomoc administruje, predpokladá spustenie podávania žiadostí od 24. júna a pracuje na technickom riešení podávania žiadostí.

Čaká sa ešte na odsúhlasenie pomoci Európskou komisiou a tá už oznámila, že pripravuje zjednodušenie podmienok, aby ani malé a stredné podniky už nemuseli spĺňať obvyklú podmienku štátnej pomoci, že nie sú podnikom v ťažkostiach.

Ako bude pomoc fungovať: 

  • O dotáciu bude žiadať prenajímateľ prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy Slovensko.sk.
  • Na komunikáciu ministerstvo zriadilo mailovú adresu najmy@mhsr.sk.
  • Sú pripravené dve schémy – menšia s limitom 200-tisíc eur na prijímateľa a veľká do 800-tisíc eur na prijímateľa, kde (zatiaľ, do definitívneho rozhodnutia Komisie) prijímateľom nemôže byť podnik v ťažkostiach.
  • Žiadosť na nájomné podáva prenajímateľ v mene nájomcu.
  • Zákon rieši aj špecifické prípady – o dotáciu môže požiadať aj mimovládna organizácia a dostane ju zrejme aj podnikateľ v gastrobiznise, ktorý mal zatvorenú prevádzku, ale jedlo vydával cez okienko.
  • Štát poskytne dotáciu v takej výške, v akej dá majiteľ budovy nájomníkom zľavu. Ministerstvo preto odporúča, aby prenajímatelia a nájomcovia využili čas do spustenia dotácie na dohodu o tejto zľave.

Viac o téme: Dotácie na nájomné sa rozbehnú najskôr 24. júna (Zuzana Kollárová/E)


4. Za diaľnicu pri Triblavine bude treba zaplatiť možno aj o dve tretiny viac

Na ministra dopravy Andreja Doležala čaká ďalšie ťažké rozhodnutie – či schváli zvýšenie ceny za rozšírenie diaľnice D1 z Bratislavy smerom do Senca po križovatku Triblavina.

Cena sa totiž výrazne zvýšila, z pôvodných 19 mil. eur to podľa odhadov Národnej diaľničnej spoločnosti bude zrejme až 32 miliónov, a to si stavebná firma Porr nárokuje ešte viac za meškanie stavby a infláciu.

Prečo je to chúlostivé rozhodovanie: 

  • NDS si stavbu v roku 2015 zmluvou objednala, no potom prišli zmeny ovplyvnené križovaním s ďalšou zazmluvnenou diaľnicou D4.
  • Z projektu následne vyškrtli súbežné cesty, tzv. kolektory, zvýšili počet jazdných pruhov samotnej diaľnice na 8 a NDS tvrdila, že nové riešenie bude lacnejšie.
  • Zmeny napadlo Občianske združenie Triblavina a stavba sa výrazne zdržala.
  • Po ukončení sporov, zmenách projektov a organizácie stavby nanovo diaľnicu nacenili a celková suma výrazne stúpla.
  • Pri podpísaných zmluvách a zmenách vyvolaných zo strany štátneho zadávateľa je veľmi ťažké udržať kontrolu nad nákladmi, čo sa ukazuje aj pri ďalších diaľničných aj železničných stavbách.

Kedy sa to dokončí a čo z toho vyplýva: Termín rozšírenie diaľnice zatiaľ nie je jasný, pretože závisí od dokončenia obchvatu Bratislavy. Práce na samotnej križovatke diaľnic D1/D4 Triblavina už finišujú.

A pokiaľ ide o cenu, nové vedenie ministerstva aj štátnej diaľničnej firmy by mali prijať tvrdšie pravidlá, ktoré by ťažko kontrolovateľné narastanie cien dôležitých dopravných stavieb zastavili.

Podrobnejšie:  Zbabrané rozšírenie D1 pri Bratislave: Za menej pruhov zaplatí štát o polovicu viac (Ján Kováč/E)


5. NBS navrhuje stiahnuť jedno- a dvojcentovky z obchodov

Prieskum Eurobarometer ukázal, že jedno- a dvojcentové mince obťažujú obyvateľov Slovenska už najviac z celej eurozóny. Krajiny, kde boli v prieskume ešte vyššie percentá nespokojnosti ako na Slovensku, už eurocenty stiahli z obehu.

Takmer tri štvrtiny opýtaných sú za zrušenie ich používania, priemer eurozóny je 65 %.

Údaje zverejnila včera Národná banka Slovenska (NBS) s tým, že už aj sama je za zavedenie povinného zaokrúhľovania pri platbách v hotovosti, a tým stiahnutie drobných z obehu.

Drobné centy sa aj najviac strácajú, preto ich treba opätovne vydávať. Z najmenších mincí sa do NBS z obehu nevráti až 60 %, pri dvojcentovke 40 %. Na jedného obyvateľa Slovenska tak pripadá až 92 kusov týchto najmenších euromincí.

Čo bude nasledovať: NBS navrhuje zmeniť legislatívu a po dohode s ministerstvom financií zaviesť pri platbách v hotovosti povinné zaokrúhľovanie na najbližšiu nulu alebo 5 eurocentov.

O zaokrúhľovaní cien hovorí aj programové vyhlásenie aktuálnej vlády, a tak by stiahnutiu drobných z hotovostného obehu už nemalo nič brániť.

Keďže ide o spoločnú euromenu, zrušenie by musela navrhnúť Eurokomisia. Najdrobnejšie mince však už stiahli v Taliansku, Belgicku, Írsku, Fínsku, Holandsku a zvažuje to aj Estónsko.


Ďalšie texty za vaše predplatné:

Vladimír Masár po 20 rokoch končí v Deloitte, kritizuje Sulíka a vysvetľuje, prečo sa nehanbí za vyznamenanie od Mečiara – Marianna Onuferová sa zhovára s prvým guvernérom NBS a odchádzajúcim prezidentom Deloittu

Kmotríkova veža a byty pri Sade Janka Kráľa už nemajú územné povolenie, ministerstvo dopravy dalo za pravdu mestu – Lucia Osvaldová o projekte Green Park na mimoriadne lukratívnom mieste

Mičovský chce repku redukovať, sabolovci jej chcú na výrobu bionafty ešte viac – Ivan Haluza o novom investičnom zámere

Skryté čaro komunikácie alebo prečo mlčať nie je vždy zlato – poradca guvernéra NBS Martin Šanta nenápadne naznačuje, prečo sa komunikácia slovenskej centrálnej banky nápadne zmenila

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Dobrá správa od ministra Krajniaka – púšťa sa do opravovania sporenia na dôchodok
  • Doprava: Ryanair spustil po štyroch mesiacoch lety z Bratislavy
  • Pomoc: Žiadosti o dotácie na nájomné môžu oddnes podávať podnikatelia z celého Slovenska, bez ohľadu na kraj
  • Železnice: Štátna ZSSK bude v lete cez víkendy jazdiť na viacerých tratiach, kde už bežne vlaky nejdú
  • Firmy: Asi 550 zamestnancov firmy Eterna v Bánovciach nad Bebravou ostane od pondelka na nútenom voľne.
  • Ochrana: Mimoriadnu vládnu ochranu pred konkurzmi získala od súdov cestovná kancelária Solvex
  • Obchod: Predaj áut v Nemecku v júni klesol medziročne o 40 % na 220-tisíc kusov
  • Financie: Miera úspor domácností v eurozóne v 1. štvrťroku stúpla na 16,9 %, najviac od roku 1999
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Arce chce pomôcť z dlhov J&T. Cenou môže byť prevzatie časti jej podielov či najlukratívnejších podnikov

Patrik Tkáč, spolumajiteľ J&T. Archívne foto – TASR
Patrik Tkáč, spolumajiteľ J&T. Archívne foto – TASR

Finančnej skupine Arca chce podľa zdrojov Denníka E pomôcť z dlhov oveľa majetnejšia skupina J&T. Nebude to zadarmo. V hre môže byť kapitálový vstup medzi spoluvlastníkov Arcy či prevzatie jej perspektívnejších podnikov.

Zdieľať

Kľúčový Doležalov konkurz polovica kandidátov spochybňuje, Kremský ho odporučí zopakovať

Kandidáti na post šéfa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, zľava Ivan Marták, Branislav Máčaj a Pavol Kukura. Vpravo predseda výboru pre hospodárske záležitosti Peter Kremský. Foto - TASR
Kandidáti na post šéfa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, zľava Ivan Marták, Branislav Máčaj a Pavol Kukura. Vpravo predseda výboru pre hospodárske záležitosti Peter Kremský. Foto – TASR

Dvaja zo štyroch kandidátov na post šéfa telekomunikačného úradu spochybňujú konkurz na ministerstve dopravy. Bývalý šéf poštového úradu Karol Achimský označil písomný test za nedôstojný a na konkurz neprišiel. Pochybnosti má aj bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj, ktorý podľa rezortu neprešiel písomným testom.

Minúta po minúte

Zdieľať

Ryanair spustil po štyroch mesiacoch lety z Bratislavy. V sobotu odcestovali prví pasažieri do bulharského Burgasu a na cyperský Pafos. Od polovice júla sa očakáva aj spustenie letnej charterovej sezóny.

Dopravca zredukoval v rámci celej európskej siete svojich liniek počet letov na toto leto na približne 40 percent. „Z Bratislavy bolo vlani v ponuke 26 pravidelných liniek Ryanairu, tento rok v lete plánuje obnoviť len 12 liniek. Z nich sú však štyri do destinácií vo Veľkej Británii, z ktorej aj naďalej platí zákaz letov,” povedal šéf Letiska M. R. Štefánika Jozef Pojedinec.

Počas nasledujúceho týždňa sa majú postupne uskutočniť prvé lety obnovených liniek do destinácií v Grécku, Írsku, Španielsku a Taliansku.

V polovici júla sa očakáva aj spustenie letnej charterovej dovolenkovej sezóny, keďže odvtedy už predávajú lety pre dovolenkárov aj cestovné kancelárie.

„Od 16. júla pribúdajú lety na Zakyntos, Heraklion na Kréte, Rodos, Burgas a v pláne sú aj lety do Antalye v Turecku alebo Hurghady v Egypte, avšak ich realizácia bude závisieť od otvorenia hraníc Slovenska s Tureckom či Egyptom, ktoré sú stále zavreté, takže lety nemožno vykonať,” informoval riaditeľ letovej prevádzky Imrich Ancin.

V rámci hygienických opatrení je na letisku aj na palube lietadla povinné prekrytie horných dýchacích ciest rúškom, šálom alebo šatkou. Neplatí to pre deti do troch rokov. Nariadená je i povinná dezinfekcia rúk pri vstupe do budovy letiska, dodržiavanie spoločenských rozostupov aspoň dva metre pri vybavení na checkine a bezpečnostnej kontrole. Cestujúcim po prílete zmerajú teplotu. Zamestnanci letiska nosia pri vybavení cestujúcich ochranné prostriedky.

Ryanair prijal aj ďalšie opatrenia. Okrem dennej dezinfekcie lietadiel a čistenia vzduchu filtračným systémom nebude pri nástupe do lietadla a čakaní na toaletu možné čakať v rade, ale bude treba prichádzať postupne. Na palube sa servírujú iba balené jedlá a nápoje, umožnené sú bezkontaktné platby. (tasr)

Foto - TASR
Foto – TASR

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať