Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Mikloš, Kažimír, Molnárová, Ódor, Vašáková, Beblavý hovoria, čo sa vláde podarilo a čo pokazila (Panel expertov E)

Ekonómovia z Panela expertov Denníka E odpovedali na otázku: Čo bolo najlepšie ekonomické opatrenie, ktoré sa na Slovensku urobilo počas koronakrízy a čo sa najviac podcenilo, respektíve nepodarilo urobiť tak, ako sa malo?

Keďže mnoho členov panela pracuje pre vládu, vyzvali sme ich, aby napísali aj o tom, čo sa im osobne podarilo, v čom urobili chybu a čo sa v posledných mesiacoch naučili.

Odpovedajú Draxler, Mikloš, Ódor, Hirman, Vlachynský, Kažimír, Beblavý, Letovanec, Ovčarik, Vašáková, Molnárová, Melioris, Suďa, Štefanides, Bláhová, Kovalčík, Kahanec a Svorenčík.

Najprv veľmi stručný výber z odpovedí:


Juraj Draxler, vedúci Inštitútu strategických analýz SAV, bývalý minister školstva:

Neoficiálne kolujú informácie, že vládnych predstaviteľov dosť zamestnávala otázka, či nám väčšie výdavky na pomoc nezhoršia rating. To je ale pomerne absurdný prístup, ak sa nám ekonomika prudko scvrkne, zníženie ratingu máme ešte istejšie.


Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií:

Najväčšiu zodpovednosť za to, ako efektívne funguje vláda a vládna koalícia má predseda vlády a predseda najsilnejšej koaličnej strany, takže chyby sa dajú napraviť zmenou štýlu riadenia zo strany Igora Matoviča. Najmä prechodom od mikromanažmentu k strategickému riadeniu.


Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS:

Chápem, že situácia je zložitá: nová vláda, bezprecedentný prepad ekonomiky a veľká diera v rozpočte. S plynutím času sú však tieto argumenty na obranu pomalšieho reakčného času čoraz menej použiteľné. Slovensko potrebuje v druhej fáze boja proti korone – okrem investícií a iných stimulov – aj veľké systémové zmeny, ideálne už od budúceho roka. Čas beží.


Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky úradu vlády, t.č. na materskej dovolenke:

Vymyslieť opatrenie neznamená automaticky doručiť ho tým, ktorí ho potrebujú. Prešli tri mesiace a čísla, ktoré vidíme, nie sú pozitívne – nielen z pohľadu čerpania pomoci, ale aj vývoja ekonomiky.


Karel Hirman, energetický analytik:

Doteraz najzbytočnejšia bola polemika okolo nedeľného predaja a najviac otázny bol princíp: všetka moc hygienikom. Hygienici nemajú čo určovať rámcové podmienky podnikania a nemajú svoje postavenie zneužívať na zbytočné šikanovanie podnikateľského sektora, zvlášť v takej zložitej dobe.


Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku:

Kým Slovensko výborne zvládlo epidémiu COVID-19 po zdravotnej stránke, ekonomické ukazovatele za prvý kvartál ukazujú prudký pokles ekonomiky. HDP klesol o 5,2 % a zamestnanosť o 0,5 %, čo Slovensko radí medzi najviac postihnuté krajiny ako Taliansko, Španielsko či Francúzsko. V marci a apríli výrazne klesla aj priemyselná výroba a Slovensko opäť patrilo k najviac zasiahnutým krajinám.


Martin Vlachynský, INESS:

Štáty sa neuveriteľným tempom zadlžujú, z večera do rána vznikajú nové sociálne schémy nie pre ľudí, ale pre celé odvetvia, zvažuje sa vstup štátu do súkromných spoločností, tlačenie peňazí prekonalo aj tie najtemnejšie momenty krízy 2008, Európska únia chystá zavedenie celého radu nových daní… Najbizarnejšie ale je, že politici (ale aj mnohí ekonómovia a analytici!) postupne uverili tomu, že nás nečaká tvrdá kríza, ale nová doba neuveriteľného blahobytu. Zrazu rozprávame o miliardách pre nemocnice, nových diaľniciach, kanalizácii vo všetkých dedinách, tisíckach nájomných bytov, už len čakám na návrat širokorozchodnej železnice.


Peter Kažimír, guvernér NBS

Odklady splátok sú jednoznačne najlepším domácim opatrením. Bolo to jednoduché, zrozumiteľné a rýchle. Škoda, že sa tento princíp neaplikoval vždy a všade. Snaha pomáhať adresne je fajn, no prílišným „šperkovaním” ekonomických opatrení sa stratil drahocenný čas.


Ivana Molnárová, riaditeľka Profesia.sk:

Za to pozitívne i negatívne opatrenie považujem kompenzáciu mzdových nákladov. Jediné pozitívum ale vidím v tom, že štát tieto príspevky podnikateľom poskytol. Všetko ostatné okolo tohto opatrenia však bolo už nedomyslené, alebo len komunikačne nezvládnuté.


Miroslav Beblavý, ekonóm, bývalý predseda strany Spolu

Najlepšie ekonomické opatrenie bolo zastavenie korony v zárodku. Krátkodobé zastavenie ekonomiky je nič v porovnaní s tým, čo by sme zažívali, keby sa korona rozšírila na americký spôsob.


Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments

Jedno z najlepších opatrení, ktoré sa podarilo zaviesť počas koronakrízy, bola dohoda s bankami o odklade splátok úverov. Tu je dôležitý nielen samotný nápad, ktorý pomohol finančne sa nadýchnuť do dnešného dňa už viac ako 160-tisíc ľuďom a 9-tisíc firmám. Podstatná bola realizácia, teda jednoduchosť a rýchlosť vybavenia.


Libor Melioris, ekonóm

Celkovo to dopadlo biedne. Najviditeľnejšie opatrenie – priama pomoc – dopadlo najbiednejšie.
Priemerná mesačná podpora na jedno pracovné miesto je menej ako 300 eur. Obzvlášť schizofrenicky sa režim správa voči živnostníkom. V dobrých časoch im toleruje neplatenie daní, ale v zlých časoch sa tvári, že živnostníci neexistujú.


Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk

Intuitívne sa mi zdá, že efekt opatrení nebude dramatický. Že kľúčové bude, ako sa naša ekonomika vyrovná s prepadom zahraničného dopytu, ktorého rýchle zotavenie je otázne. V tejto oblasti zatiaľ nevidím nápady alebo návrhy, ktoré by tunajším zamestnávateľom bytostne závislým od exportu citeľne pomohli.


Zdenko Štefanides, hlavný analytik VÚB banky:

V nástupe koronakómy by som na jej preklenutie uvítal okamžitý paušálny transfer peňazí všetkým domácnostiam, nielen tým priamo krízou zasiahnutým. K tomu neprišlo, a aj preto bola dôležitá rýchlosť alternatívnych foriem pomoci, od rozšírenia OČR, zavedenia kurzarbeit, odkladu platieb odvodov či preddavkov dane, ale aj splátok úverov.


Renáta Bláhová, daňová poradkyňa a audítorka v BMB Partners, od apríla členka poradného tímu ministra financií Hegera:

Priama finančná pomoc cez rezort práce bola z objektívnych dôvodov pomalšia, dodnes má veľa kritikov kvôli tomu, že je adresná a limity na príspevky sú nastavené príliš nízko. Tu by sa nedostatky dali napraviť tak, že už naštartované schémy pomoci sa predĺžia, ak bude treba aj do konca roka, a limity na príspevky sa zvýšia. Adresnosť by som určite neodporúčala meniť, ako odstrašujúci príklad by mohli byť naši českí susedia, kde sa tzv. helicopter money stali lákadlom pre podvodníkov. Na Slovensku sme to vcelku rozumne predvídali.


Ján Kovalčík, analytik, INEKO:

Spätný pohľad ukazuje, že príspevky na udržanie pracovných miest mohli byť aj vyššie. No to sa ľahko komentuje s tým, čo vieme dnes, keď sa ekonomika rýchlo otvára a okruh potenciálnych žiadateľov sa zužuje. V čase prijímania rozhodnutí v marci či apríli by som významne štedrejšiu podporu asi považoval za rozpočtové kaskadérstvo.


Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce, zakladateľ Central European Labour Studies Institute (CELSI)

Bez premysleného systému testovania, trasovania a izolovania prípadov nám hrozí vznik veľkých ohnísk pandémie bez toho, aby sme ich dostatočne rýchlo zachytili a eliminovali. Pomohlo by systematické testovanie ľudí v najrizikovejších, geograficky rozptýlených povolaniach s vysokou frekvenciou kontaktov: kvôli ich zdraviu, ale aj kvôli tomu, že by nám ako lakmusové papieriky pomáhali nachádzať ohniská nákazy. Systematické plošné testovanie odpadových vôd a všetkých odobraných krvných vzoriek na prítomnosť koronavírusu, respektíve protilátok na koronavírus, by nám tiež pomohlo efektívne identifikovať zárodky takýchto ohnísk.


Andrej Svorenčík, ekonóm na Univerzite v Mannheime:

Prikazovať a zakazovať za mimoriadnych okolností nám ide, ale zložitejšie činnosti sú nateraz, žiaľ, stále ešte za hranicami našich možností.


A teraz kompletné odpovede od najlepších slovenských ekonómov:

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Dvaja bankári vysvetľujú, čím presvedčili Matoviča, aby im veril

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Šéfovia Tatra banky a Slovenskej sporiteľne v rozhovore vysvetľujú, ako došlo k prelomu v rokovaní medzi bankami a vládou. „Wow moment bol, keď sme im nakreslili, o koľko sa predlžujú štátne dlhopisy kupované slovenskými bankami,“ hovorí Krutil zo Sporiteľne o tom, ako premiérovi a jeho kolegom vysvetľovali, čo okrem iného spôsobuje bankový odvod.

Minúta po minúte

Zdieľať

Americké regulačné úrady úspešne ukončili tri dni trvajúce testy lietadla Boeing 737 MAX, ktoré sú nevyhnutné pre opätovné udelenie licencie týmto lietadlám. Federálny úrad pre letectvo dodal, že je stále potrebné splniť niekoľko kľúčových úloh vrátane vyhodnotenia údajov získaných počas testovacích letov.

Lietadlá typu Boeing 737 MAX boli v marci roka 2019 vyradené z prevádzky po dvoch tragických haváriách, ktoré nasledovali v krátkom čase po sebe.

Lietadlo indonézskych aerolínií Lion Air sa zrútilo do Jávskeho mora koncom októbra 2018 a lietadlo rovnakého typu patriace spoločnosti Ethiopian Airlines havarovalo začiatkom marca 2019 po štarte z letiska v Addis Abebe. Pri haváriách zahynulo takmer 350 ľudí.

FAA tento týždeň začal uskutočňovať certifikačné lety 737 MAX s upraveným softvérom, ktoré by mali umožniť lietadlu vrátiť sa na oblohu. Úrad podľa svojich vyjadrení platnosť nariadenia o uzemnení týchto lietadiel zruší len vtedy, keď jej bezpečnostní experti vyjadria spokojnosť v súvislosti s bezpečnostnými štandardmi lietadla. (tasr)

Zdieľať

Česká energetická spoločnosť ČEZ sa stala partnerom konzorcia InoBat a IPM Group v rámci projektu InoBat Auto. Firma poskytla konzorciu investíciu 10 miliónov eur vo forme konvertibilnej pôžičky.

Generálny riaditeľ spoločnosti InoBat Auto Marián Boček zdôraznil, že ČEZ neprináša iba investíciu v podobe peňazí, ale aj know-how. „Spolupráca InoBat Auto a ČEZ presahuje hranice oboch krajín. Produkty tohto partnerstva sa budú vyvážať do celej EÚ a aj do zvyšku sveta, čo je dôležitý faktor na pozadí koronakrízy,“ vysvetlil Boček.

Po nedávnej akvizícii pozemku vo Voderadoch teraz InoBat Auto čaká výstavba výskumno-vývojového centra a pilotnej výrobnej linky.

Medzi partnerov InoBat a Inobat Auto patrí aj jeden z najsilnejších regionálnych dodávateľov inovatívnych riešení v automobilovom sektore, spoločnosť Matador, aj energetická spoločnosť AEN či MSM Group, zastrešujúca dcérske firmy s portfóliom v oblasti obranného a civilného priemyslu. ČEZ bude strategickým partnerom, ktorý má skúsenosti z energetického sektora.

InoBat Auto je slovenská spoločnosť, ktorá buduje prvú plne integrovanú pilotnú linku svojho druhu na výrobu batérií pre elektrické vozidlá, pokrývajúcu vlastný výskum a vývoj pre vlastnú výrobu batérií v plnom rozsahu. InoBat Auto bol vytvorený spoločnosťou InoBat a Wildcat Discovery Technologies. (tasr)

Zdieľať

Dlh Mareka Antala voči zdravotnej poisťovni vznikol v dôsledku predaja akcií, tvrdí ministerstvo investícií. Antal je novým štátnym tajomníkom u Veroniky Remišovej. Na dlh 65-tisíc eur upozornil opozičný poslanec Richard Raši.

Antal podľa tvrdení ministerstva pôsobil niekoľko desiatok rokov v súkromnom sektore na manažérskych pozíciách, kde jedným z benefitov je aj získanie podielov firmy vo forme akcií. „V roku 2018 časť akcií predal. Výnos riadne zdanil a na základe toho mu bol vyrubený odvod do poisťovne Dôvera,“ uviedlo ministerstvo.

Keďže išlo o vysokú sumu, Antal si dohodol v septembri minulého roka s poisťovňou splátkový kalendár, ktorý odvtedy riadne mesačne dodržiava a plánuje v tom pokračovať. (tasr)

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Slovensko sa pripravuje na eurofondy po roku 2020, čaká ho aj boj s byrokraciou

Týždeň v európskej ekonomike portálu Euractiv.sk:

  • Slovensko sa pripravuje na čerpanie budúcich eurofondov, veľa otázok je ešte otvorených.
  • Nemecké predsedníctvo čakajú náročné úlohy: rozpočet, brexit, ekonomická suverenita EÚ.
  • Slovenské ministerstvo hospodárstva chce v elektromobilite staviť na vodík.
Zdieľať

Národná banka v analýze odporúča opraviť druhý pilier, Krajniak vraví, že je to veľmi smutné čítanie

Ilustračné foto - Jumpstory
Ilustračné foto – Jumpstory

Národná banka Slovenska odporúča opraviť druhý pilier, lebo sporiteľom veľa nezarába. Minister práce Krajniak o analýze banky hovorí, že je to veľmi smutné čítanie. Vraví, že nie je spokojný s tým, čo druhý pilier za 15 rokov fungovania dosiahol.

Zdieľať

Vláda zrušila opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré platili počas núdzového stavu. Ten sa skončil 13. júna, a preto bolo treba formálne zrušiť aj nariadenie, ktoré sa vzťahovalo na vyhlásený núdzový stav.

Opatrenie sa týkalo organizácie výroby, dodávok dôležitých tovarov a služieb, organizácie zdravotného, sociálneho či dopravného zabezpečenia, poskytnutia vysielacieho času v RTVS alebo aj využitia štátnych hmotných rezerv.

Vláda napríklad zaviazala ministerstvá alebo okresné úrady, ktoré sú subjektmi hospodárskej mobilizácie, vybrať zariadenia na umiestnenie repatriovaných fyzických osôb alebo nakazených občanov do karantény. V karanténnych oblastiach malo príslušné ministerstvo zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou alebo potravinami, ako aj ich dezinfekciu a stráženie.

Zabezpečiť prednostnú výrobu tovarov alebo dodávku služieb pre štát museli podľa schváleného nariadenia aj firmy, ktoré nepatria k subjektom hospodárskej mobilizácie, ale vyrábajú napríklad dezinfekčné gély, lieh alebo ochranné rúška. Okresné úrady mali právomoc vydávať príkaz na pracovnú povinnosť. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať