Smatana po svojom odchode: Hovorilo sa o mne všetko – od toho, že spávam s Druckerom, až po to, že kradnem príbory z kuchyne

V rozhovore sa dočítate:

• kedy a prečo sa rozhodol odísť z ministerstva;
• prečo prakticky skončil Inštitút zdravotnej politiky;
• či riadi ministerstvo Marek Krajčí alebo jeho šéf úradu;
• čo bude robiť po odchode z ministerstva;
• o modeli šírenia pandémie;
• o tom, či vstúpi do politiky;
• aj o údajných nahrávkach o ovplyvňovaní súťaží.

V pondelok ste boli poslednýkrát na ministerstve. Aké to bolo?

Byrokraticky náročné, lebo výstupový list musíte podpísať na asi 15 miestach, ale aspoň som sa rozlúčil s väčšinou ľudí, s ktorými som roky spolupracoval. Pochopiteľne, bolo to trochu smutné.

Prišiel sa rozlúčiť aj minister Krajčí?

S ministrom a štátnou tajomníčkou Janou Ježíkovou ešte len budem, lebo v pondelky majú najťažšie dni a nezastihol som ich.

Štátna tajomníčka Ježíková o vašom odchode povedala, že ste chceli odísť dávno predtým, ako prišlo nové vedenie. Kedy ste sa rozhodli, že na Inštitúte zdravotnej politiky skončíte?

Prvá veľká kríza prišla, keď neprešla reforma nemocníc – stratifikácia. To bol začiatok jesene minulého roka. Vtedy odišla aj ministerka Kalavská. Povedali sme si, že s kolegami zostaneme a dokončíme sieť ambulancií, vykonávacie predpisy a čakacie lehoty. Začiatkom januára som kolegom na inštitúte povedal, že po voľbách skončím hneď, ako sa agenda presunie na nástupcu.

Prečo?

Prvý dôvod je, že na takomto poste – teda nie analytika, ale šéfa zdravotnej politiky – musí mať človek absolútne nezaťažený názor, čerstvé myšlienky, pohľady a vízie. Časom však človek skostnatie. Keď som nastúpil na ministerstvo, všetko mi prekážalo – každý zákon, postup, všetko som kritizoval. Postupne človek ustupuje, rieši si už len svoju agendu.

Na takomto mieste však musí byť človek, ktorý sa na všetko pýta a kritizuje to. Preto by na ňom nemal byť viac ako štyri či päť rokov a je jedno, či cestuje a vzdeláva sa. Aj s riaditeľom stratégií Michalom Štofkom sme vychovali veľa dobrých analytikov – s vedomosťami, s technickými zručnosťami aj s potenciálom viesť nejaký tím. Vnímali sme to tak, že máme nástupcov, ktorí keby chceli, inštitút potiahnu ďalej. Osobne som to bral tak, že už musím ísť ďalej.

Mali ste nástupcov?

Áno, mali sme veľmi dobrých analytikov, mali potenciál byť ešte lepšími analytikmi ako my. Keď to porovnám so sebou v ich veku, už teraz sú ďalej. S Mišom Štofkom sme dlhšie uvažovali, že odídeme, ale nečakali sme, že kolegovia odídu tiež. Do tohto celého prišla korona a s vedením ministerstva a epidemiologickým tímom som sa dohodol, že kým sa neskončí mimoriadny stav, potiahnem to ešte. No teraz sa núdzový stav skončil a ja som preto v pondelok skončil takisto. To, že odídem, som s pánom ministrom riešil skôr, ako bol oficiálne menovaný. Hneď po voľbách sme spolu preberali viaceré témy a vedel, že chcem skončiť a majú niekoho hľadať miesto mňa.

Prečo odchádzajú vaši kolegovia?

Nebolo to v pláne. Hovoril som im vopred, že končím, aby sa zariadili, aby sa rozhodli, či chcú pokračovať alebo nie. Prvý dôvod, prečo môžu končiť, je, že sme boli veľmi dobrý tím, nielen pracovne, ale aj ľudsky. Chodili sme spolu všade, napríklad aj na protesty. Vyberali sme si sem ľudí, s ktorými sme si rozumeli. Nemyslel som si, že keď vyberiete jednu časť skladačky, zvyšná sa rozpadne. Keď sa zverejnilo, že končím, firmy aj poisťovne ich začali oslovovať s ponukami. Skúšali to a mnohých presvedčili.

Čo je druhý dôvod?

Minister ohlásil, že má