Čo vypadlo na Lopatku v MH Manažmente: Pente vyplatili 33 miliónov a Bžán chce vysúdiť odmenu 77 miliónov

Uprostred koronakrízy bolo zverejnené, že nástupcu Fondu národného majetku, štátny MH Manažment, bude viesť skúsený krízový manažér Ľuboš Lopatka, ktorý počas kabinetu Ivety Radičovej aspoň na čas zreformoval Sociálnu poisťovňu.

Krátko nato sme sa však tiež dozvedeli, že ministerstvo hospodárstva chce aj po odporúčaniach Najvyššieho kontrolného úradu MH Manažment zrušiť.

No i keby Lopatka MH Manažment iba rozpustil a pochoval, stále to môže byť dosť prínosná misia – ak sa podarí od šestice štátnych teplární v Bratislave, Košiciach, Žiline, Trnave, Martine a vo Zvolene odstrihnúť predražených subdodávateľov s politickým krytím.

Krízový manažér pre Denník E hovorí aj o tom, aké riešenia chce vláde navrhnúť pre štátne kúpele v Sliači, bratislavskú burzu cenných papierov či bratislavskú Polikliniku Tehelná. A predstavu má aj o tom, ako by mal štát naložiť so svojimi zostávajúcimi podielmi v podnikoch autobusovej dopravy SAD.

V rozhovore sa dočítate aj to:

• prečo sa vracia do služieb štátu, aj keď sa po pôsobení v Sociálnej poisťovni zaprisahával, že pre štát už pracovať nebude,
• ako veľmi oberajú teplárne o profity nevýhodné zmluvy s privátnymi subdodávateľmi,
• prečo je jedna zo štátnych teplární už na hrane insolvencie,
• ako ho mrzí, že MH Manažment vyplatil Pente 33 miliónov eur vysúdených v spore o odbery tepla z jej bývalého bratislavského paroplynu,
• ako sa nové vedenie MH Manažmentu vyrovnáva s prestrelenými odmenami pre Radomíra Bžána a ďalšie advokátske kancelárie
• a prečo si vo vedení MH Manažmentu necháva jeho bývalého smeráckeho šéfa Andreja Holáka, ktorý bol pri škandalóznom mýtnom tendri.

Pred nástupom na čelo MH Manažmentu ste viedli Výskumný ústav zváračský, ktorý spoluovládajú páni Ján Sabol, Jozef Špirko a Vladimír Brodňan. Prečo ste z ústavu odišli?

To bolo moje dobrovoľné rozhodnutie, nikto ma nevyháňal alebo niečo podobné. So spomenutými pánmi som mal a mám aj naďalej nadštandardné vzťahy.

V ústave boli dve hlavné misie. Prvá bola zastabilizovanie hospodárenia, čo sa čiastočne podarilo. Druhá vznikla mimovoľne a nečakane. Zrekonštruovali sme hlavnú budovu ústavu a priestory sme prenajali ministerstvu spravodlivosti.

Zváračský ústav ste chceli nastaviť tak, aby prinášal viac prínosných inovácií celému slovenského sektoru strojárstva a automobilového priemyslu. To sa podarilo?

Keby som povedal, že sa to podarilo, tak by som preháňal. A keby som povedal, že sa neurobilo nič, tak to asi tiež nie je pravda. Ústav získal nové kompetencie a rozšírili sme jeho core biznis. Dôležité je, že som pomyselné kľúče od ústavu odovzdal svojmu nástupcovi pánovi Rastislavovi Počubayovi.

Nikdy nehovor nikdy

Prečo ste sa rozhodli prevziať práve MH Manažment?

Na práci pre MH Manažment ma najviac zaujali štátne teplárne. Doteraz nikto nevyužil možnosť riadiť ich sieťovo a využiť všetky synergie a efekty, ktoré to prináša. Sieťový alebo holdingový spôsob riadenia je bežný v privátnom svete, tam by nikto nikdy neriadil šesť teplární tak solitérne a hlúpo, ako to robil štát.

Rovnaký model sme aplikovali pre 17 nemocníc vo Svete zdravia.

Čo rozhodlo, že sa opäť vraciate do štátnej organizácie? Po svojom pôsobení v Sociálnej poisťovni ste vyhlásili, že pre štát už asi pracovať nepôjdete, lebo aj keď tam človek niečo vybuduje, ďalšia politická garnitúra to po najbližších voľbách znova pokazí.

Opravím vás, ja som nehovoril „asi“, ja som hovoril kategoricky, že pracovať pre štát nebudem, lebo je to len strata času. To, že teraz pre štát pracujem znova, je potvrdenie toho, že nikdy netreba hovoriť nikdy.

Priznám sa, že som s tým už naozaj nepočítal, ale lákalo ma urobiť niečo zmysluplné najmä v oblasti teplární. Vidím v tom celospoločenský zmysel, pretože cieľom snaženia je dodávka tepla pre občana za férovú cenu. Štátne teplárne, o ktorých sa bavíme, dodávajú teplo pre asi 250-tisíc domácností na Slovensku.

Čiže áno, je pravda, že som si takpovediac stúpil na jazyk, pretože som tvrdil, že pre štát robiť nepôjdem. Stále však platí, že po odchode zo Sociálnej poisťovne som sa cítil ubolený a mal som pocit krivdy, keď naši nástupcovia, či už vedome, alebo nevedome, ničili všetko dobré, čo tam bolo spravené.

Teraz sa tá situácia môže zopakovať, ale keď sa podarí zastabilizovať fungovanie teplární, tak aj prípadná snaha vrátiť ich do starých koľají bude ťažšia.

Ťažké straty teplární

Ako sú na tom štátne teplárne ekonomicky?

Len za posledné tri roky v nich došlo postupne k prepadu hospodárskeho výsledku pred zdanením z približne dvoch miliónov eur zisku k strate päť miliónov eur. Ak zvážim, že tržby štátnych teplární dokopy sú 230 miliónov eur ročne, tak niečo nie je v poriadku.

Pri zlých hospodárskych výsledkoch a vysokej investičnej náročnosti teplární bolo len otázkou času, kedy začnú mať problém s cash-flow. Takýto stav existuje už minimálne v jednej z nich. Je to výsledkom rôznych pochybení, neefektívneho obstarávania, rastu ceny emisných povoleniek a tiež toho, že neboli riadené sieťovo a boli spolitizované.

Ktorá z teplární je na hrane solventnosti?

Neviem, či je vhodné o tom hovoriť, nechcem šíriť poplašné správy, ale je to tepláreň, v ktorej realizujú veľkú investíciu mimo eurofondov.

V inej teplárni sme sa stretli aj s takými investíciami, ktoré mali nulovú návratnosť, a neboli to investície do bezpečnosti či ochrany životného prostredia. Za 8,9 milióna eur sa tam mala vymeniť ešte vyhovujúca technológia bez toho, aby to malo nejaký racionálny dôvod.

Ale nechcem škandalizovať jednotlivcov a už vôbec nie vnášať do riadenia politiku. Mojím cieľom je urobiť tam poriadok a zabezpečiť návrat do normálu.

Predsa len, môžete spomenúť konkrétne prípady, o ktoré sa opierate pri presadzovaní reformy v riadení teplární? Aké konkrétne zmanipulované a v konečnom dôsledku nevýhodné kontrakty ste v nich našli a v prospech koho boli zrealizované?

Do takejto konfrontácie ja nepôjdem. Ak po niečom netúžim, tak je to vybíjanie sa na minulosti a strácanie energie v posielaní si jedovatých správ cez médiá.

Nehospodárnosť v teplárňach rozdeľujem na tri oblasti: chyby z nevedomosti, potom chyby vedomé či úmyselné – tie sa dajú odhadnúť len do určitej miery – a tretie sú chyby súvisiace s tým, že teplárne sú riadené solitérne.

Chcem sa však vyhnúť nejakému prenasledovaniu kohokoľvek. Vizitkou našej dobrej práce musí byť to, že v dohľadnom čase budú mať teplárne tržby 240 až 250 miliónov eur ročne a ich EBITDA (zisk pred započítaním úrokov, daní a odpisov – pozn. red.) bude 40 až 50 miliónov eur. A to bez toho, aby preniesli ťarchu zvýšenia svojej ziskovosti na spotrebiteľa.

Policajta robiť nechce

Zmení sa však niečo dlhodobo, ak niekto nebude potrestaný za podvody z minulosti? Nebolo by predsa len lepšie, aby ste konkretizovali ľudí, čo sa doteraz priživovali na teplárňach?

Lepšie je ukazovať pozitívne vzory. Nechceme robiť policajtov. Zmyslom nie je trest, ale náprava. V teplárňach sa vraciame k princípu štyroch očí, čiže ak chcete niečo presadiť, musí to vopred odsúhlasiť váš nadriadený.

Žiaľ, kontroly členmi dozorných rád opakovane sklamali. Naším cieľom je vybudovanie funkčného systému riadenia. Spoliehať sa na represiu je podľa mňa naivné v podmienkach, keď dôsledne nefunguje vymožiteľnosť práva a len málokto sa bojí posmrtného trestu v pekle.

Avizujete vytvorenie zastrešujúceho holdingu teplární, ktorý bude rozhodovať o kľúčových investíciách a efektívne pre ne bude nakupovať vstupy. Je už tento plán politicky definitívne posvätený?

Politika s tým nemá nič spoločné. Toto je plán, ktorý je odsúhlasený renomovanou právnou kanceláriou ako právne bezchybný. Zvolili sme model takzvaného virtuálneho holdingu, kde nevytvárame samostatný právnický subjekt, pretože to by bolo zdĺhavé a nie je na to dôvod.

Ideálne by bolo sfúzovať šesť teplárenských akcioviek do jednej, no to by bol veľmi dlhý príbeh s neistým výsledkom. Preto pod Bratislavskou teplárenskou spoločnosťou vytvoríme štátny virtuálny holding s názvom MH Teplárenské spoločnosti. Takto dosiahneme to isté, no dôležité bude, že sa to stane veľmi rýchlo.

V akej miere budete vyberať nové manažmenty teplární vo výberových konaniach a v akej miere dôverujete manažérom, ktorí tam sú?

Zvolili sme kombináciu, mix nových ľudí s tými, čo pracujú v teplárňach dlhšie, hlavne v ich výrobných častiach. Kto do toho vnáša politiku, nech mi je odpustené, je hlupák. Hlavným kritériom výberu musí byť osobná integrita.

Naznačujete, že manažérom z výroby teplární dôverujete viac. Zostane aj nejaký generálny riaditeľ alebo finančný riaditeľ?

Finanční riaditelia zostali viacerí, generálny zatiaľ jeden.

Prečo bude srdce holdingu práve v Bratislavskej teplárenskej?

Preto, lebo ju máme z bratislavského vedenia MH Manažmentu najbližšie a je aj pomerne veľká.

Budete právne šéfom Bratislavskej teplárenskej alebo holdingu vy?

Ja som CEO v MH Manažmente a tiež v MH Teplárenský holding. Určite CEO v Bratislavskej teplárenskej nebudem.

Dohody so Sulíkom

Podpísal už tento plán Richard Sulík? A je to odsúhlasené aj v koalícii?

Koalícia má odsúhlasovať to, aby sa prestali drancovať teplárne? To by mala odsúhlasovať koalícia?

Vo vláde sú nejaké mechanizmy…

Toto možno nie je otázka na mňa. Ale pre mňa je to úplne jednoduché. Buď sa budú teplárne riadiť tak, ako sa majú a ako káže svedomie a zdravý rozum, alebo moja motivácia zostať v MH Manažmente je blízka nule.

Zadanie ministra Sulíka bolo spraviť poriadok s teplárňami a ja budem najšťastnejší, keď budeme môcť ohlásiť v horizonte budúceho roka, že u niektorých znížime ceny tepla a u niektorých ceny aspoň zastabilizujeme.

Predsa len, nedostávajú sa k vám informácie, že by s plánom veľkého teplárenského holdingu niekto v koalícii mohol mať problém?

Nie. Väčšinou to je tak, že trafená hus zagága. Pochopil som, že niektorí sa toho boja. Hlavne ľudia z prostredia subdodávateľov teplární. V stredu sme mali stretnutie v priestoroch Kúpeľov Sliač, kam sme zvolali 20 top dodávateľov každej jednej štátnej teplárne.

Odkomunikovali sme im nové pravidlá, priblížili sme im naše hodnoty a plány. Vyzval som ich a poprosil, aby rešpektovali etický kódex dodávateľa. Vyslali sme jasný signál, že naša tolerancia ku korupčnému správaniu bude nulová.

Zastavovali ste už nejaké rozpracované kontrakty teplární?

Zasiahli sme, aby neprišlo k podpísaniu nevýhodného kontraktu na dlhšie obdobie. Konkrétnejší nebudem, ale tam sme zakročili pomerne rýchlo a razantne.

Subdodávatelia na koberčeku

Aký pocit ste mali z reakcií zvonka?

Boli takí zľaknutí, dostal som niekoľko pozitívnych e-mailov, no neviem, či to bolo myslené úprimne alebo v rámci nejakej taktiky. Keď sa to stretnutie skončilo, povedal som, že otváram diskusiu. A nikto sa neprihlásil. V kinosále so 120 ľuďmi nastalo hrobové ticho.

Dnešná situácia okolo teplární je taká, že dodávatelia i niektorí zamestnanci sú, obrazne povedané, vysmiati, no štát generuje stratu a veľká časť našich odberateľov nám nedôveruje. Záujmom je, aby boli spokojní najmä naši klienti, teda odberatelia tepla, štát ako akcionár, ale primerane aj zamestnanci s dodávateľmi.

Nie je to ľahké, vzťah však musí byť vyvážený a založený na komunikácii a férových pravidlách.

Do akej miery môžu byť dodávky palív a iných vstupov výsledkom širokého konkurenčného súboja viacerých dodávateľov?

Prirodzene môžu. Pomerne ľahko pri plyne, elektrine, štiepke a trošku obmedzenejšie aj pri uhlí. Pri každom palive existuje alternatíva či plán B. Napríklad plyn dodávajú rôzni dodávatelia. Keďže teplárne sú štátne, prirodzene mi napadá, že ideálne by bolo odoberať plyn od štátneho SPP, elektrinu zasa od pološtátnych ZSE, SSE či VSE.

Ale to by nám štát musel dať najlepšie ceny a zatiaľ to tak nie je.

Takže v holdingu budú teplárne nakupovať napríklad plyn spoločne?

Áno, nielen plyn, ale všetky palivá. Našli sme človeka, ktorý bude mať na starosti nákup palív. Má s tým skúsenosti z viacerých krajín. Naposledy sa tomu venoval v Peru. Ozval sa nám sám. Prichádza z cudziny, takže verím, že má vžité štandardné správanie a tu v domácich podmienkach by nemal byť zaťažený nevhodnými vzťahmi či väzbami.

Penta je už vyplatená

Ako sa dajú zlepšiť obchodné vzťahy takej teplárne, ako je bratislavská, ktorá si ešte aj samotné teplo kupuje od súkromníka?

Bratislavská teplárenská si mimo vlastných zdrojov kupuje teplo aj z troch externých zdrojov, košická tepláreň zasa z dvoch. Pri Bratislave je tým prvým zdrojom tunajší paroplynový cyklus PPC.

A prirodzene ma neteší, že sme jeho bývalým vlastníkom z Penty v minulosti zaplatili 33 miliónov eur ako dôsledok staršieho súdneho sporu. Stalo sa to dávno pred mojím terajším príchodom do MH Manažmentu. Vyplatené to bolo už v roku 2016.

Hovoríte o spore medzi Pentou a Bratislavskou teplárenskou o doplatok za neodobrané teplo z ich bývalého paroplynu. To je už zaplatené?

Áno.

Ako to mohla tepláreň uhradiť pri svojich minimálnych ziskoch a ročných tržbách 70 miliónov eur?

Využila sa na to mimoriadna dividenda z SPP. Tá prišla na MH Manažment a ten ju posunul Bratislavskej teplárenskej. Takto sa to zaplatilo. Samozrejme, že som z toho nešťastný a prekáža mi to, ale už sa stalo.

Premietlo sa to do cien tepla?

Nie. Išlo o náklad mimo kalkulačného vzorca. To by vyletela cena tepla hore. Druhý dodávateľ tepla pre bratislavskú tepláreň je potom ešte výmenníková stanica zo Slovnaftu a tretí zdroj na západe je takzvaná Prvá rozvojová spoločnosť. Tá nám dodáva paru a vyrába si aj elektrinu, beží na plyn.

Ukradnuté teplárne

K Prvej rozvojovej spoločnosti sa oficiálne hlási Jozef Brhel. A aj keď on sám to popiera, v minulosti mal údajne vplyv aj na PPC, ktorý dnes už vlastní francúzska Veolia.

Nehodláme posudzovať obchodnú kooperáciu podľa mien, ktoré za dodávateľmi či už dokázateľne alebo nedokázateľne stoja. Jediné, čo ma zaujíma, je výhodnosť či nevýhodnosť kontraktu pre danú tepláreň.

Určite by som však bol radšej, keby Prvá rozvojová patrila pod Bratislavskú teplárenskú, veď výroba tepla je náš core biznis. Keď to tak nie je, za zásadné považujem férové nastavenie vzťahu odberateľ – dodávateľ.

Podobná situácia je aj v Košiciach, tam štátna tepláreň tiež nakupuje teplo od privátnej spoločnosti Kosit (tá je pod kontrolou investičnej skupiny Wood & Company – pozn. red), ktorá vyrába teplo spaľovaním komunálneho odpadu. Je to súkromná firma, ale vzhľadom na to, že ide o spaľovanie odpadu od obyvateľstva, tam naozaj môžu tepláreň a mesto získať.

Dokonca si myslím, že by bolo spoločensky opodstatnené pripojiť spaľovňu komunálneho odpadu bratislavského mestského podniku OLO k Bratislavskej teplárenskej. Košickej štátnej teplárni dodáva teplo potom ešte jeden kotol na štiepku, ktorý je hneď za jej plotom. Ten je tiež privátny, preto tu platí to isté, čo už bolo povedané pri Prvej rozvojovej.

Takže dve štátne teplárne sú už do veľkej miery nepriamo sprivatizované?

Takéto konštatovanie je trochu prisilné. Ak som nedávno povedal, že chceme pomyselne vrátiť teplárne štátu, bola to len reakcia na zistený stav. Pamätajme však, že teplárne nie sú iné, ako je celé Slovensko. Našli sme v nich flagrantnú svojvôľu manažmentov, formálne fungujúce dozorné rady, predražené nákupy, pochybné zmluvy, nezmyselné investície.

Ide o komplex nedostatkov, ktoré v snahe zatriasť verejnou mienkou môžu vyústiť do zovšeobecňujúceho konštatovania, že „teplárne boli štátu ukradnuté“.

Chcete zasahovať do týchto dlhodobých kontraktov na odber tepla?

Určite áno, ale ako som povedal, nie s cieľom niekomu škodiť či prenasledovať ho, ale len podniknúť pragmatické kroky vedúce k náprave obchodných vzťahov. Ak je nevýhodná zmluva podpísaná na dlhé roky, tak asi budem zisťovať, či sa dá anulovať alebo či sa dajú zlepšiť aspoň jej podmienky.

Radšej teplárne neprivatizujme

Pri kondícii, v akej teplárne teraz sú, asi nemá význam zamýšľať sa nad ich privatizáciou.

Toto je oblasť, nad ktorou sa absolútne nezamýšľam.

Nebola by však pre štát, osobitne teraz po koronakríze, keď peniaze v štátnej pokladnici chýbajú, predsa len výhodnejšia privatizácia teplární?

Problém jednorazového výnosu je vždy v tom, že je jednorazový. Našou ambíciou je spraviť z teplární dobre fungujúcu sieť. Výsledok ich hospodárenia je taký, aký vidíte, a tomu zodpovedá aj ich terajšia nižšia trhová hodnota.

V prípade, že by sa štát rozhodol teplárne sprivatizovať čiastočne alebo celkovo, ja s tým nič neurobím. Môj názor je, že to nepodporujem, a ak by k tomu malo prísť, pri tom procese nechcem byť.

Vo vláde Ivety Radičovej sa čakal z ich predaja výnos do 200 miliónov eur, ale neprišlo k tomu. Aká by dnes mohla byť hodnota teplární?

Hodnota teplární v strate je iste nižšia ako tých istých teplární v zisku. Zatiaľ som nebol pri predaji či kúpe teplárne, takže neviem, s akým násobkom EBITDA sa pri tom zvyčajne pracuje. Keby ste sa pýtali na papierenskú firmu, tak by som vám to skôr vedel povedať. Všade na svete však teplárne generujú pomerne slušný cash, ale to nie je náš prípad, lebo peniaze boli z teplární systematicky povyťahované.

Teplárne zamestnávajú asi 1300 ľudí. Plánuje sa škrtanie?

Plánujeme celkové zefektívnenie teplární. Ak manažment niektorej teplárne pristúpi k zníženiu stavu zamestnancov, tak nie preto, že sme stratili trhy alebo z iných podobných dôvodov, ale preto, že našiel v teplárni prezamestnanosť.

Pamätajme, že cieľom bežného obyvateľa – klienta teplárne – je čo najnižšia cena tepla a prezamestnanosť v teplárni nutne znamená neopodstatnený náklad, vyššiu cenu pre obyvateľa či nižší zisk, alebo vyššiu stratu pre akcionára.

Dokonca v jednej teplárni, ale nepoviem v ktorej, si vybudovali pneuservis a tri umývacie linky na autá. Tržby boli 50 až 60 eur denne, náklady päťnásobok. Aj keby to hneď bolo ziskové, aj tak to nie je core biznis a nemá to tam čo robiť. Som nahnevaný, že predstavenstvo v minulosti navrhlo takýto nezmysel a dozorná rada to odsúhlasila. Tomuto chcem zamedziť.

Ako ďalej s Bžánom

Keď opisujete veľkosť tých problémov, viete porovnať, či ste ich kedysi našli väčšie v Sociálnej poisťovni alebo teraz tu v MH Manažmente?

Je to plus-mínus veľmi podobné, opakujú sa tam tie isté chyby. Rozdiel je v tom, že Sociálna poisťovňa bola jedna právna entita a pobočky neboli samostatné právne subjekty. Pracovalo tam tiež skoro 6-tisíc ľudí a malo to bližšie k politike. Aj preto som si vybral teplárne, je to viac o biznise. Sociálna poisťovňa bola viac o právnikoch a o zákone o sociálnom poistení.

Keď spomínate právnikov, ako sa skončila kauza Radomír Bžán? Toho si najal MH Manažment na pomoc so sporom pre Gabčíkovo a vysvitlo, že mu podľa zmluvy za víťazstvo náležia desiatky miliónov eur.

Áno, tento prípad v minulosti spôsobil personálne zemetrasenie v predstavenstve a v dozornej rade MH Manažmentu. Žiaľ, zostal finálne nedoriešený a predstavuje „mokvajúci vred“ čakajúci na ďalšie doliečenie.

MH Manažment vyplatil dvom právnym kanceláriám až 30 miliónov eur a ešte sa súdime o nejakých 80 miliónov eur. Predchádzajúce vedenie MH Manažmentu zažalovalo Bžána o vrátenie peňazí a on zasa nás o vyplatenie plnej odmeny zo zmluvy vo výške 77 miliónov eur.

Obidve spomínané kancelárie sú Bžánove?

Nie, približne 20 miliónov sa vyplatilo Bžánovi a takmer 10 miliónov eur kancelárii Dvorecký & partneri. V prvom prípade išlo o Gabčíkovo, v druhom o spornú privatizáciu Slovenskej plavby a prístavov. Detaily by vám porozprával Andrej Holák. (Lopatkov predchodca vo funkcii šéfa MH Manažmentu – pozn. red.)

Prečo pokračuje s Holákom

Prekvapilo nás, že sme ho tu stretli. Iste viete, že bol štátnym tajomníkom ministerstva dopravy v druhej Ficovej vláde a šéfom okresnej organizácie Smeru v Bratislave III…

Verím, že ma len skúšate či žartujete. Celá novinárska obec sa dožaduje nadstraníckosti a tu vám ju ponúkam. Čakal by som ocenenie, keďže ma nikdy nezaujímala stranícka, náboženská či sexuálna orientácia žiadneho z kolegov. Popravde, ani som pôvodne nevedel, že pán Holák bol niekedy nejakým predsedom Smeru.

Pán Holák bol aj v komisii, ktorá vyberala víťaza v negatívne preslávenom mýtnom tendri. To vám neprekáža?

Na uvedenú tému som sa s ním bavil a nezostáva mi nič iné ako rešpektovať prezumpciu neviny. K téme sa však ochotne vrátim, ak nebudú na svojich miestach hlavní aktéri tendra.

Na akej pozícii zostáva pán Holák?

Je podpredsedom predstavenstva. Spoznal som ho až po príchode do MH Manažmentu. Bezhraničná dôvera neexistuje a iste ju nemám ani ja, v každom prípade však našu doterajšiu spoluprácu hodnotím ako konštruktívnu a korektnú.

V predstavenstve MH Manažmentu je žiaduca kontinuita a tú pán Holák ako právnik a bývalý predseda predstavenstva MH Manažmentu reprezentuje. A to sú aj dôvody našej spolupráce.

Keby musel odísť, dostal by odstupné?

Ide o špekulatívnu otázku, ale vo všeobecnosti platí, že členovia predstavenstva nemajú žiadne odstupné. Odstupné sa viaže len na zamestnanecký pomer.

Mimochodom, neverili by ste, aké podmienky si ľudia poschvaľovali do kolektívnych zmlúv niektorých teplární. Ak ochorie člen manažmentu, tak má nárok na 80 percent platu od nevidím do nevidím. Aj ja som mal na svojich predchádzajúcich postoch v zmluve funkčné požitky, ale toto je štátna firma, platená občanmi. Za týchto podmienok si vyhádať osemmesačné odstupné je škandalózne.

Nechali ste si z predchádzajúceho vedenia MH Manažmentu iba pána Holáka alebo aj iných?

Ak považujeme za vedenie MH Manažmentu len predstavenstvo, tak sme si ponechali len jeho. Ak však považujeme za vedenie aj ďalší zamestnanecký stav, k vynúteným zmenám neprišlo. Nesnažíme sa zmeniť osoby, ale ich spôsob práce.

Zo SAD-iek by mal štát odísť

MH Manažment vlastní aj minoritné, no stále podstatné podiely v sedemnástich podnikoch autobusovej dopravy SAD. Padlo už finálne rozhodnutie, čo s nimi?

Do konca septembra chceme predložiť ministerstvu hospodárstva návrh, čo ďalej vo všetkých akciových spoločnostiach, kde MH Manažment drží akékoľvek podiely.

Prvá skupina sú minority, teda firmy, kde máme dve-tri akcie, napríklad 0,01-percentný podiel. To nazývame takzvané bezcenné cenné papiere, ale ony úplne bezcenné nie sú. Ich hodnota je dohromady asi šesť miliónov eur. Ideálne by asi bolo predať ich na burze cenných papierov, nie všetky sú však kótované na burze.

A potom sú tu menšinové podiely v SAD-kách od 33 až do 44 percent. Tam je viacero možností. Jedna je presunúť ich na ministerstvo dopravy, ale oni to budú robiť pravdepodobne rovnako zle ako my doteraz. Druhá možnosť je predať ich vo verejnej súťaži, čo preferujem. Nie je tam predkupné právo.

Ešte je tu aj ďalšia možnosť: niektoré VÚC sa vyjadrili, že by chceli takéto podiely. Chcú to zadarmo. My im to zadarmo dať nemôžeme, to je protizákonné. Jedine že by sa zmenil zákon a zákonom by podiely prešli pod VÚC.

Ak by to tak bolo, ja by som bol celkom rád, pretože by sme sa zbavili ťarchy. Problém by však nastal vtedy, keď budú VÚC organizovať súťaž o dopravné služby a sami budú majiteľmi podielov v SAD. Z logiky veci vychádza, že najlepšie by bolo predať tie podiely vo verejnej súťaži.

Aký by mohol byť očakávaný výnos za podiely v SAD-kách?

Celková hodnota podielov štátu v podnikoch SAD je medzi 60 až 70 miliónmi eur. Potom máme v portfóliu MH Manažmentu ešte Kúpele Sliač. O ne existuje záujem zo strany súkromných investorov.

Najradšej by som bol, keby sa tie kúpele dali ministerstvu zdravotníctva. Zasa však platí to, že by to robili asi rovnako zle ako my a možno ešte horšie. Všeobecná zdravotná poisťovňa na tom tiež nie je lepšie. Ona má v kúpeľoch 20 percent, my 80 percent.

Keby sa zachovala architektúra sliačskych kúpeľov a zrekonštruovali by sa, bol by to skvost v krásnom prostredí. Za danej situácie by možno bolo najlepšie, keby si štát nechal istý podiel a časť predal v medzinárodnej súťaži. Obávam sa totiž, že štát sám nebude ochotný investovať do kúpeľov 200 až 400 miliónov eur.

MH Manažment ešte vlastní aj Polikliniku Tehelná.

Je to akciová spoločnosť vlastniaca iba budovu danej polikliniky, ktorú prenajíma súkromným lekárom. Myslím si, že tú budovu je najlepšie predať alebo odstúpiť ministerstvu zdravotníctva.

Vo vlastníctve MH Manažmentu je ešte Burza cenných papierov v Bratislave. Uvažujeme o jej presune pod ministerstvo financií. Potom je tam Centrálny depozitár cenných papierov, ktorý sa zrejme sfúzuje s národným centrálnym depozitárom pod ministerstvom financií.

Keď sa to všetko uprace a zostanú tu len štátne teplárne, tie si potom môže zobrať ministerstvo hospodárstva pod seba a MH Manažment definitívne stratí opodstatnenosť svojej existencie.

Tesne pred voľbami sa bez akéhokoľvek avíza predával 14-percentný podiel MH Manažmentu v bývalej investičnej skupine 1. garantovanej, ktorá už dnes nesie názov Garfin Holding. Tú ovláda bývalý partner J&T Igor Rattaj. Na burze to kúpil nejaký neznámy investor, Rattaj odmietol, že by to bo on. Predpokladám, že takýmto predajom sa chcete vyhnúť.

Burza je dobré miesto na predaj, chceli by sme ju využívať. Samozrejme, náš záujem je, aby o tom vedelo čo najviac aktérov a aby bol výnos čo najvyšší.

Staré rany sa jatriť nebudú

Budete pri rozpúšťaní MH Manažmentu spätne rozporovať na súdoch staršie privatizácie preto, že boli zrealizované netransparentne či nevýhodne pre štát?

Myslím, že máme spory niekde v hodnote 217 miliónov eur. Pri hodnotení rizikovosti pre MH Manažment nám vychádza, že by to nakoniec mohla byť nula.

Už skôr ste naznačili, že rozpredanie a usporiadanie všetkých majetkových podielov MH Manažmentu stihnete do dvoch rokov a potom sa organizácia zruší. Ste už potom s Richardom Sulíkom dohodnutý aj na nejakých ďalších úlohách?

Vôbec nie. Málo sa s ním rozprávam, keďže viem, čo mám robiť, a je to tak v úplnom poriadku. Mojou úlohou nie je časovo ho zaťažovať. Povedal som, čo chcem spraviť, a dostal som priestor. Potom sa budem venovať niečo inému, neriešim to teraz, veď svet je plný príležitostí.

Zostali by ste prípadne aj naďalej na čele štátnych teplární?

Myslím si, že budem rád, keď to odovzdám niekomu čestnému a solídnemu, kto bude pokračovať. Som vo veku, keď si už dobre rozmyslím, čomu sa mám venovať. Na druhej strane ma asi nebaví mať príliš jednoduchý život.

Uvažujete aj o vybudovaní nejakého vlastného biznisu?

Niečo mám premyslené, ale tým, že sa zmenili okolnosti, tak som to oddialil.

O ktorý sektor by malo ísť?

Asi o potravinárstvo.