Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Koľko ukrojí koronakríza z budúcich príjmov dnešných detí?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Obmedzenie vzdelávania počas krízy môže citeľne znížiť zárobkový potenciál dnešných detí a produktivitu celej ekonomiky. Rozsah škôd závisí od toho, aké nápravné opatrenia vláda a ministerstvo školstva urobia.

Autor pracuje v Útvare hodnoty za peniaze MF SR

Zatvorenie škôl v reakcii na pandémiu nového vírusu bolo oprávnene vnímané ako nevyhnutné opatrenie na ochranu verejného zdravia. Presun vzdelávania do neodskúšaného virtuálneho priestoru však nebol bez nákladov a rizík. Je ich potrebné identifikovať a pokiaľ možno vyčísliť, aby sme v prípade druhej vlny koronavírusu alebo v budúcej pandémii vedeli správne reagovať.

Negatívny vplyv zatvorených škôl bol citeľný na trhu práce okamžite. Tisíce rodičov, prevažne matiek, bolo nútených zostať s deťmi doma, o čom svedčí 474-percentný nárast v počte poberateľov ošetrovného medzi februárom a aprílom 2020. Mnohí zamestnávatelia dočasne prišli o časť pracovnej sily. Niektorým to mohlo vyhovovať vzhľadom na pokles tržieb, iných to mohlo obmedziť vo výrobe. Rodičia na OČR dočasne prišli o 45 percent príjmu. Aj tí, ktorí mali možnosť pracovať z domu popri starostlivosti o deti, isto prišli o nezanedbateľnú časť svojej produktivity.

Menej pozornosti bolo venovanej vplyvu zatvorených škôl na samotné deti a ich budúce vyhliadky na trhu práce. Je dôvod na obavy? Môže mať pár mesiacov obmedzeného vzdelávania, ktoré postihuje všetkých žiakov, vplyv na ich mzdové ohodnotenie v ďalekej budúcnosti? Odpoveď závisí od úlohy, ktorú školský systém zohráva na pracovnom trhu.

Vzdelávanie ako signál alebo tvorca zručností?

Existujú dva pohľady na túto otázku. Vzájomne sa nevylučujú a pravdepodobne oba do istej miery vystihujú realitu. Jeden hovorí, že formálne vzdelávanie vštepuje kognitívne schopnosti, ktoré postupne rozvíjajú ľudský kapitál detí a zvyšujú ich budúcu produktivitu na trhu práce.

Druhý pohľad hovorí, že formálne vzdelávanie je systém, ktorý mladým ľuďom umožňuje získať osvedčenie o svojich vrodených danostiach a schopnosti učiť sa nové veci pre potreby potenciálnych zamestnávateľov. Keďže tieto charakteristiky nie sú pozorovateľné zamestnávateľom, ale zároveň umožňujú postup na vyššie stupne vzdelávania, zamestnávateľ môže dosiahnuté vzdelanie vnímať ako signál schopností uchádzača. V tomto prípade vôbec nezáleží, či vedomosti nadobudnuté v procese vzdelávania sú priamo relevantné pre danú pozíciu.

Vplyv koronakrízy na budúci zárobkový potenciál dnešných detí závisí od relatívnej váhy týchto dvoch mechanizmov. Plošné zatvorenie škôl nemá vplyv na vrodené schopnosti detí, ich postup v rámci systému bol zaručený a signalizačná hodnota vzdelávacieho systému preto zrejme nebude významne poškodená. Ak však čas strávený v škole rozvíja ľudský kapitál a zručnosti, potom obmedzenia vo výučbe môžu znížiť budúcu produktivitu na pracovnom trhu, a teda aj mzdové ohodnotenie aj vtedy, ak sú plošné.

Čo hovoria dáta 

Štúdie skúmajúce vzťah medzi dosiahnutým vzdelaním a zárobkom naznačujú, že vo vyspelých krajinách je súkromný výnos vo forme vyššej mzdy za jeden rok strávený vo formálnom vzdelávaní približne osem percent. Tento odhad však nerozlišuje medzi signalizačným účinkom vzdelávania a jeho vplyvom na ľudský kapitál.

Rozlíšiť tieto dva mechanizmy je možné skúmaním vplyvu vzdelávania na kognitívne schopnosti a vplyvu kognitívnych schopností na mzdové ohodnotenie. Takýto dvojkrokový prístup sa zameriava výlučne na mechanizmus fungujúci prostredníctvom rozvoja ľudského kapitálu. Dostupné štúdie naznačujú, že aj po zohľadnení vrodených schopností rok strávený v školských laviciach zvyšuje budúci zárobkový potenciál v priemere o 1,5 až 4,7 percenta. Hoci tieto odhady vznikajú na základe rozdielov vo vzdelávacom čase v rámci populácie, vplyv na akumuláciu ľudského kapitálu je rovnako relevantný pre plošné obmedzenie výučby (bližšie vysvetlenie postupu a použitých štúdií sú dostupné v blogu Útvaru hodnoty za peniaze).

Kľúčovým vstupom na vyhodnotenie dlhodobého vplyvu aktuálnej situácie na deti je predpoklad o efektívnosti dištančného vzdelávania. Inštitút vzdelávacej politiky odhadol, že nezanedbateľná časť detí môže mať obmedzený prístup k dištančnému vzdelávaniu z dôvodov, ako sú nedostupnosť internetového pripojenia či potrebných technológií (počítače, notebooky, didaktické pomôcky), ako aj nevhodných bytových podmienok na domáce učenie sa.

O fungovaní škôl v krízovom režime, žiaľ, stále neexistujú komplexné a reprezentatívne údaje. Hodnotenie takzvaných virtuálnych charterových škôl v USA však naznačuje, že aj za normálnych podmienok a po komplexnej príprave má dištančné vzdelávanie výrazne horšie výsledky ako klasické prezenčné vzdelávanie. Čím väčšie nároky sú kladené na rodičov vo vzdelávacom procese, tým horšie sú výsledky ich detí.

O koľko kríza zníži zárobkový potenciál dnešných detí?

Na základe dostupnej literatúry a optimistického predpokladu 50-percentnej efektívnosti dištančného vzdelávania možno povedať, že aktuálne obmedzenia vo vzdelávaní môžu znížiť budúcu čistú mzdu dnešných detí počas celého pracovného života v priemere o 0,3 až 0,9 percenta. Niektoré štúdie naznačujú, že vplyv vzdelávacieho času na výsledky je vyšší pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tie zároveň čelia väčším prekážkam v prístupe k dištančnému vzdelávaniu. Koronakríza tak môže prispieť k ešte výraznejšiemu zaostávaniu chudobných detí a k prehlbovaniu sociálnych rozdielov.

Priemerný žiak, ktorý by v budúcnosti zarábal priemernú mzdu, by podľa uvedených odhadov prišiel počas pracovného života o 2,5- až 8-tisíc eur po zohľadnení inflácie. Keďže straty v ďalekej budúcnosti sú menej hmatateľné, je možné ich vyjadriť v súčasnej hodnote. Pri päťpercentnom ročnom diskontovaní budúcich príjmov je uvedená strata na budúcich príjmoch rovnako „bolestivá“ ako strata 511 až 1 637 eur v súčasnosti.

Celková strata všetkých detí v materských, základných a stredných školách predstavuje v súčasnej hodnote 0,4 až 1,4 miliardy eur (0,45 % až 1,45 % HDP). Straty štátu na ušlých daniach a odvodoch predstavujú ďalších 0,3 až 1,1 miliardy eur (0,35 % až 1,13 % HDP).

Ako by mali reagovať verejné politiky

Dobrou správou je, že tieto straty sa dajú znížiť, respektíve eliminovať. Treba však prijať opatrenia na dobehnutie vynechaného učiva. Do úvahy by mohlo prísť predĺženie budúceho školského roka na úkor prázdnin a väčší dôraz na kľúčové predmety na úkor ostatných. Istú nádej predstavuje skúsenosť Nemecka, ktoré v 60. rokoch minulého storočia skrátilo dva školské roky v súvislosti so zmenou začiatku školského roka z jari na jeseň. Urobilo tak bez zmien v obsahu učiva v kľúčových predmetoch. Deti teda prebrali všetko učivo, iba rýchlejšie. Podľa jedného hodnotenia sa táto zmena zaobišla bez dlhodobých následkov na zamestnanosť a príjmy žiakov v dospelosti.

Popri zmierňovaní strát z aktuálnych obmedzení vzdelávania je potrebné lepšie sa pripraviť na prípadnú druhú vlnu koronavírusu. Zatvorenie škôl spôsobuje významné ekonomické škody, ktoré treba pozorne a citlivo vyvážiť prínosmi pre verejné zdravie. Tie by mali vyhodnotiť predovšetkým epidemiológovia. Viaceré štúdie naznačujú relatívne malú úlohu detí pri šírení ochorenia COVID-19. Hoci táto otázka zostáva predmetom výskumu a diskusií, aj čakanie na definitívnu odpoveď má náklady a nemusí byť v najlepšom záujme detí.

Nedávny prieskum The New York Times medzi 133 epidemiológmi ukázal, že napriek výrazne horšej epidemiologickej situácii v porovnaní so Slovenskom, 70 percent amerických odborníkov plánuje svoje deti poslať do školy, respektíve detských krúžkov najneskôr na jeseň. Je to oveľa skôr v porovnaní s tým, ako pripúšťajú účasť na iných aktivitách, ktoré združujú väčšie skupiny ľudí v uzavretom priestore. Z uvedeného vyplýva, že zaradenie škôl na Slovensku do okruhu aktivít, ktoré sú pri ústupe vírusu otvorené ako posledné a v prípade jeho opätovného šírenia zatvorené ako prvé, by bolo namieste prehodnotiť.

Pre prípad, že nakoniec bude predsa len potrebné školy opäť zatvoriť, je nevyhnutné urobiť maximum, aby dištančné vzdelávanie fungovalo čo najlepšie a pre čo najširšiu skupinu detí. Skúsenosti škôl, detí a rodičov s dištančným vzdelávaním treba čo najskôr komplexne zmapovať, vyhodnotiť a navrhnúť nápravné opatrenia. Užitočný prvý krok v tejto otázke poskytuje analýza Inštitútu vzdelávacej politiky. Upozorňuje na medzery v príprave učiteľov, detí a rodičov na dištančné vzdelávanie a chýbajúce štandardy. Zároveň varuje pred nedostatočnou podporou pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a deti, ktorým sociálna situácia neumožňuje plnohodnotnú účasť na dištančnom vzdelávaní.

Úsilie naplniť ideál vzdelávania ako základu prosperity a veľkého vyrovnávača príležitostí je v súčasnej situácii ešte zložitejšie ako inokedy. Prvý krokom pri hľadaní správneho riešenia musí byť ochota priznať si, že žiadne riešenie nie je bez nákladov a rizík.

Dnes na DennikE.sk

Štvrtinu českého Budvaru predáva od strednej Európy až po Irak Pezinčan. Po tom, čo reštartoval slovenskú dcéru pivovaru

Český pivovar Budvar očakáva, že na Slovensku sa nedožijú znovuotvorenia desiatky až stovky podnikov, do ktorých dodáva svoje pivo. Odberateľom sa snažil pomôcť tým, že im vykompenzoval sudy a tanky, ktoré pre lockdown už nestihli predať.

Minúta po minúte

Odborníci sa podľa Jána Mikasa zhodli, že pri súčasnom uvoľňovaní treba s rušením seniorských hodín počkať. Do úvahy prichádza aj skrátenie času na jednu hodinu. „Diskutujeme o tom, nevylučujeme, že dôjde k zmene,“ povedal hlavný hygienik.

Testovacia stratégia by sa mala zjednodušiť a zefektívniť, povedal hlavný hygienik Ján Mikas. Stále sa rokuje o zmenách. Testovanie by sa malo zamerať na ľudí v najväčšom riziku – v práci či školách.

Daimler pre globálny nedostatok polovodičov dočasne zastaví prevádzku v dvoch nemeckých závodoch. Výrobca mercedesov skráti pracovný čas 18 500 zamestnancov, ktorí sa budú venovať mimoriadnym projektom.

V továrňach v Brémach a Rastatte sa zastaví prevádzka od 23. apríla, predbežne na týždeň. Automobilka upozornila, že situácia sa neustále mení.

Globálny nedostatok čipov si v poslednom čase vynútil obmedzenie produkcie v General Motors, Ford Motor či Volkswagene (čo sa zrejme dotkne aj Slovenska).

Skupina Stellantis oznámila, že pre nedostatok čipov bude do vozidiel Peugeot 308 namiesto digitálnych tachometrov montovať analógové. (čtk, e)

V piatok hygiena vydá vyhlášku k otvoreniu terás a fitnes centier. V prípade zastrešenia terás budú musieť byť dve steny voľné, stoly musia byť dva metre od seba. Počet osôb zrejme nebude limitovaný. „Prax ukázala, že veľmi ťažko nejako limitovať členov domácnosti,“ povedal Ján Mikas. Vo štvrtok ešte zasadne konzílium odborníkov a preberie túto tému.

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, nebude to však skokom, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke

Foto: Poštová banka
Foto: Poštová banka

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke. „Banka je povinná rizikovosť prenášať do ceny. To je v zákone. Do situácie, že rizikové prirážky zvýšia ceny úverov, sa dostaneme o rok, o dva,“ hovorí Zuzana Žemlová.

Slovenskí piloti tento týždeň na Sliači skúšali cvičné lietadlo L-39NG od Aero Vodochody, česká firma ich ponúka osem kusov. Prezentácia súvisí so snahou ministerstva obrany a armády obmeniť cvičné lietadlá, záujem mali aj britskí a talianski výrobcovia.

Aero Vodochody informovalo o ukážke v tlačovej správe. Hovorí, že ponúka aj „strategickú spoluprácu pri výcviku vojenských pilotov“ a priemyselnú spoluprácu na výrobe lietadla.

Českého výrobcu v minulosti vlastnila skupina Penta, vlani český protimonopolný úrad schválil jej predaj spoločnosti Aero. Tú zas vlastní maďarský podnikateľ András Tombor a skupina Omnipol.

Podľa Vladimira Putina by emisie skleníkových plynov v Rusku mali byť v nasledujúcich 30 rokoch nižšie než v EÚ. Rusko je významným producentom skleníkových plynov, v krajine pravidelne dochádza k ekologickým katastrofám.

„V dvanástich najväčších industriálnych centrách musia byť emisie v ovzduší znížené o 20 % do roku 2024 prostredníctvom komplexnej modernizácie priemyslu, bývania, komunálnych služieb, dopravy a energetiky,“ uviedol ruský prezident v prejave k federálnemu zhromaždeniu.

Ruská ekonomika je do veľkej miery závislá od vývozu ropy, plynu a nerastných surovín. Tlak na boj s klimatickými zmenami je pre Kremeľ vážnou výzvou.

Rusko sa pred dvoma rokmi pridalo k parížskej klimatickej dohode a Putin vlani nariadil vláde, aby našla spôsob, ako znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % oproti stavu z roku 1990. (čtk, reuters)

Úrady vlani zaznamenali najmenej nelegálne zamestnaných za štyri roky, oproti roku 2019 ich počet klesol o 8,4 % na 1641 ľudí. Klesli aj uložené pokuty. Ministerstvo práce hovorí, že na kontroly mala vplyv pandémia.

Údaje sú zo správy, ktorú dnes vzala na vedomie vláda.

  • Kontroly vlani zistili 567 zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že takto zamestnávali 1641 osôb. Z toho 30 bolo mladistvých.
  • Zhruba tretina (557) nelegálne zamestnaných bola z iných krajín, najmä z Ukrajiny.
  • Najviac sa nelegálne zamestnávanie týkalo stavebníctva (28,9 %).
  • Vlani orgány inšpekcie práce, ústredia práce a úradov práce uložili 737 pokút za necelých 3,4 milióna eur. Oproti roku 2019 je to 7,7-percentný pokles v sume pokút a 9,8-percentný pokles v ich počte. (tasr, e)

Minister Ján Mičovský prevzal petíciu Za živú krajinu, ktorú podpísalo 20-tisíc ľudí, a podporil návrhy ochranárov. Tí žiadajú ozelenenie poľnohospodárstva a zásadné zmeny v podpore farmárov v prospech udržateľnejšieho využívania polí, lúk i lesov, napríklad rozčlenenie lánov biopásmi na menšie s maximálnou rozlohou 20 hektárov.

Apelujú aj na podporu farmárov, ktorí chcú obnoviť lúky a vrátiť zvieratá do krajiny. Rovnako žiadajú zvýšenú podporu ekologickým formám poľnohospodárstva a zníženie používania agrochemikálií.

„Nezmeníme minulosť, no dokážeme ovplyvniť budúcnosť a na tej by malo záležať v tejto krajine každému jednému z nás. Ja môžem z tohto miesta sľúbiť, že s mojimi kolegami urobím všetko preto, aby sa vrátila do našej krajiny pestrosť,“ uviedol Mičovský. Zároveň ho teší, že v prípade zlepšovania vidieka sa ozýva čoraz viac hlasov.

Ministerstvo pôdohospodárstva poukazuje, že do nového strategického plánu na roky 2023 – 2027 budú preto v rámci ekoschém priamych platieb navrhované viaceré typy intervencií podporujúce biodiverzitu, prírodné zdroje a klímu. Pôjde napríklad o diverzifikáciu plodín a tvorbu ochranného pásu s povinnosťou zabezpečiť maximálnu súvislú výmeru jednej plodiny.

Navrhované sú aj ochranné plochy pre opeľovače vysiatím zmesí plodín. Agrorezort plánuje v rámci rozvoja vidieka ochranu biotopov sústavy Natura 2000 aj mimo nej.

„Napĺňanie týchto ambicióznych myšlienok pre lepšiu budúcnosť poľnohospodárskej krajiny spočíva aj v oblasti komplexných pozemkových úprav a budovaní spoločných zariadení i opatrení,“ uviedlo ministerstvo. Na ich realizáciu využije financie z programu rozvoja vidieka. Deklaruje, že uprednostní investície do budovania zelených krajinných prvkov pred samotným sceľovaním pozemkov.

V prechodnom období bude z programu vyčlenených na komplexné pozemkové úpravy na roky 2021 – 2022 celkovo 55 miliónov eur. V budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike je na pozemkové úpravy vyčlenených 30 miliónov ročne, teda na roky 2023 – 2027 celkovo 150 miliónov eur.

Agrorezort kladie podľa vlastných slov dôraz aj na používanie chemikálií a vzdelávanie poľnohospodárov, ktorí tieto prípravky používajú. K zlepšeniu a napĺňaniu cieľov by mali prispieť aj aktivity poľovníkov.

„Zvyšovanie úživnosti poľovného revíru napríklad vysádzaním remízok či ohryzových drevín prispeje k zníženiu poškodzovania rozsiahlych poľnohospodárskych monokultúr zverou,“ tvrdí ministerstvo.

Iniciátormi petície sú združenia Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Ochrana dravcov na Slovensku a iniciatíva My sme les. (tasr)

Mikulec cúva od myšlienky vidieť ľuďom a firmám na účty, koaliční partneri ho nepodporia

Minister vnútra Roman Mikulec. Foto N – Tomáš Benedikovič
Minister vnútra Roman Mikulec. Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister vnútra Roman Mikulec cúva od myšlienky, aby štát plošne videl firmám a ľuďom na bankové účty. Po rokovaní vlády uviedol, že zostatky nebudú „záležitosťou“ pripravovaného centrálneho registra. Debaty podľa neho ešte pokračujú, viac bude jasné na budúci týždeň.

Chcem hypotéku: Dá mi ju banka aj na kúpu chalupy? Kedy získam hypotéku na murovaný dom a kedy na drevodom?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Päť odborníkov na hypotéky vysvetľuje, akú máte šancu získať hypotéku, keď si chcete kúpiť chalupu alebo postaviť dom. Hovoria tiež, kedy nedostanete hypotéku, hoci máte dostatočný príjem. „Problémom sú najmä v Bratislave rôzne nebytové priestory prerobené na byty, negatívny zápis v úverovom registri a nevhodný zamestnávateľ,“ vraví Slavomír Molnár.

Automobilka Stellantis plánuje do vozidiel Peugeot 308 dočasne montovať analógové tachometre namiesto digitálnych. Rozhodnutie je dôsledkom globálneho nedostatku čipov, ktorý komplikuje výrobu áut po celom svete.

Analógové tachometre by sa mali začať objavovať v autách Peugeot 308 do konca mája. Podľa francúzskeho spravodajského kanála LCI výrobca zvažuje, že na tieto vozidlá poskytne zľavu 400 eur.

Produkcia súčasnej verzie modelu Peugeot 308 by sa mala na jeseň postupne skončiť. Nová generácia vozidla, ktorá sa bude vyrábať v inom závode, by sa mala vrátiť k digitálnym tachometrom.

Firma Stellantis vznikla na začiatku roka spojením taliansko-americkej skupiny Fiat Chrysler Automobiles s francúzskym konkurentom PSA. (čtk, reuters)

Konzultačná firma Rystad Energy predpokladá, že dopyt po rope dosiahne vrchol v roku 2026 na úrovni 101,6 milióna barelov denne. Je to o dva roky skôr, než pôvodne očakávala. Dôvodom posunu je rýchle zavádzanie elektrických áut.

Ešte pred vypuknutím pandémie Rystad odhadoval vrchol dopytu na rok 2030 na úrovni 106 miliónov barelov denne. Vlani v novembri počítal so skorším rokom 2028 a denným dopytom 102,2 milióna barelov.

Okrem obrovského záujmu o elektromobily predpokladajú všetky scenáre Rystadu, že dopyt po rope bude v mnohých ďalších sektoroch postupne vyraďovaný, nahrádzaný alebo recyklovaný.

Agentúra IEA očakáva, že dopyt po rope v tomto roku dosiahne 96,7 milióna barelov denne, čo by predstavovalo medziročný nárast o 5,7 %. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať