Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Koľko ukrojí koronakríza z budúcich príjmov dnešných detí?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Obmedzenie vzdelávania počas krízy môže citeľne znížiť zárobkový potenciál dnešných detí a produktivitu celej ekonomiky. Rozsah škôd závisí od toho, aké nápravné opatrenia vláda a ministerstvo školstva urobia.

Autor pracuje v Útvare hodnoty za peniaze MF SR

Zatvorenie škôl v reakcii na pandémiu nového vírusu bolo oprávnene vnímané ako nevyhnutné opatrenie na ochranu verejného zdravia. Presun vzdelávania do neodskúšaného virtuálneho priestoru však nebol bez nákladov a rizík. Je ich potrebné identifikovať a pokiaľ možno vyčísliť, aby sme v prípade druhej vlny koronavírusu alebo v budúcej pandémii vedeli správne reagovať.

Negatívny vplyv zatvorených škôl bol citeľný na trhu práce okamžite. Tisíce rodičov, prevažne matiek, bolo nútených zostať s deťmi doma, o čom svedčí 474-percentný nárast v počte poberateľov ošetrovného medzi februárom a aprílom 2020. Mnohí zamestnávatelia dočasne prišli o časť pracovnej sily. Niektorým to mohlo vyhovovať vzhľadom na pokles tržieb, iných to mohlo obmedziť vo výrobe. Rodičia na OČR dočasne prišli o 45 percent príjmu. Aj tí, ktorí mali možnosť pracovať z domu popri starostlivosti o deti, isto prišli o nezanedbateľnú časť svojej produktivity.

Menej pozornosti bolo venovanej vplyvu zatvorených škôl na samotné deti a ich budúce vyhliadky na trhu práce. Je dôvod na obavy? Môže mať pár mesiacov obmedzeného vzdelávania, ktoré postihuje všetkých žiakov, vplyv na ich mzdové ohodnotenie v ďalekej budúcnosti? Odpoveď závisí od úlohy, ktorú školský systém zohráva na pracovnom trhu.

Vzdelávanie ako signál alebo tvorca zručností?

Existujú dva pohľady na túto otázku. Vzájomne sa nevylučujú a pravdepodobne oba do istej miery vystihujú realitu. Jeden hovorí, že formálne vzdelávanie vštepuje kognitívne schopnosti, ktoré postupne rozvíjajú ľudský kapitál detí a zvyšujú ich budúcu produktivitu na trhu práce.

Druhý pohľad hovorí, že formálne vzdelávanie je systém, ktorý mladým ľuďom umožňuje získať osvedčenie o svojich vrodených danostiach a schopnosti učiť sa nové veci pre potreby potenciálnych zamestnávateľov. Keďže tieto charakteristiky nie sú pozorovateľné zamestnávateľom, ale zároveň umožňujú postup na vyššie stupne vzdelávania, zamestnávateľ môže dosiahnuté vzdelanie vnímať ako signál schopností uchádzača. V tomto prípade vôbec nezáleží, či vedomosti nadobudnuté v procese vzdelávania sú priamo relevantné pre danú pozíciu.

Vplyv koronakrízy na budúci zárobkový potenciál dnešných detí závisí od relatívnej váhy týchto dvoch mechanizmov. Plošné zatvorenie škôl nemá vplyv na vrodené schopnosti detí, ich postup v rámci systému bol zaručený a signalizačná hodnota vzdelávacieho systému preto zrejme nebude významne poškodená. Ak však čas strávený v škole rozvíja ľudský kapitál a zručnosti, potom obmedzenia vo výučbe môžu znížiť budúcu produktivitu na pracovnom trhu, a teda aj mzdové ohodnotenie aj vtedy, ak sú plošné.

Čo hovoria dáta 

Štúdie skúmajúce vzťah medzi dosiahnutým vzdelaním a zárobkom naznačujú, že vo vyspelých krajinách je súkromný výnos vo forme vyššej mzdy za jeden rok strávený vo formálnom vzdelávaní približne osem percent. Tento odhad však nerozlišuje medzi signalizačným účinkom vzdelávania a jeho vplyvom na ľudský kapitál.

Rozlíšiť tieto dva mechanizmy je možné skúmaním vplyvu vzdelávania na kognitívne schopnosti a vplyvu kognitívnych schopností na mzdové ohodnotenie. Takýto dvojkrokový prístup sa zameriava výlučne na mechanizmus fungujúci prostredníctvom rozvoja ľudského kapitálu. Dostupné štúdie naznačujú, že aj po zohľadnení vrodených schopností rok strávený v školských laviciach zvyšuje budúci zárobkový potenciál v priemere o 1,5 až 4,7 percenta. Hoci tieto odhady vznikajú na základe rozdielov vo vzdelávacom čase v rámci populácie, vplyv na akumuláciu ľudského kapitálu je rovnako relevantný pre plošné obmedzenie výučby (bližšie vysvetlenie postupu a použitých štúdií sú dostupné v blogu Útvaru hodnoty za peniaze).

Kľúčovým vstupom na vyhodnotenie dlhodobého vplyvu aktuálnej situácie na deti je predpoklad o efektívnosti dištančného vzdelávania. Inštitút vzdelávacej politiky odhadol, že nezanedbateľná časť detí môže mať obmedzený prístup k dištančnému vzdelávaniu z dôvodov, ako sú nedostupnosť internetového pripojenia či potrebných technológií (počítače, notebooky, didaktické pomôcky), ako aj nevhodných bytových podmienok na domáce učenie sa.

O fungovaní škôl v krízovom režime, žiaľ, stále neexistujú komplexné a reprezentatívne údaje. Hodnotenie takzvaných virtuálnych charterových škôl v USA však naznačuje, že aj za normálnych podmienok a po komplexnej príprave má dištančné vzdelávanie výrazne horšie výsledky ako klasické prezenčné vzdelávanie. Čím väčšie nároky sú kladené na rodičov vo vzdelávacom procese, tým horšie sú výsledky ich detí.

O koľko kríza zníži zárobkový potenciál dnešných detí?

Na základe dostupnej literatúry a optimistického predpokladu 50-percentnej efektívnosti dištančného vzdelávania možno povedať, že aktuálne obmedzenia vo vzdelávaní môžu znížiť budúcu čistú mzdu dnešných detí počas celého pracovného života v priemere o 0,3 až 0,9 percenta. Niektoré štúdie naznačujú, že vplyv vzdelávacieho času na výsledky je vyšší pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tie zároveň čelia väčším prekážkam v prístupe k dištančnému vzdelávaniu. Koronakríza tak môže prispieť k ešte výraznejšiemu zaostávaniu chudobných detí a k prehlbovaniu sociálnych rozdielov.

Priemerný žiak, ktorý by v budúcnosti zarábal priemernú mzdu, by podľa uvedených odhadov prišiel počas pracovného života o 2,5- až 8-tisíc eur po zohľadnení inflácie. Keďže straty v ďalekej budúcnosti sú menej hmatateľné, je možné ich vyjadriť v súčasnej hodnote. Pri päťpercentnom ročnom diskontovaní budúcich príjmov je uvedená strata na budúcich príjmoch rovnako „bolestivá“ ako strata 511 až 1 637 eur v súčasnosti.

Celková strata všetkých detí v materských, základných a stredných školách predstavuje v súčasnej hodnote 0,4 až 1,4 miliardy eur (0,45 % až 1,45 % HDP). Straty štátu na ušlých daniach a odvodoch predstavujú ďalších 0,3 až 1,1 miliardy eur (0,35 % až 1,13 % HDP).

Ako by mali reagovať verejné politiky

Dobrou správou je, že tieto straty sa dajú znížiť, respektíve eliminovať. Treba však prijať opatrenia na dobehnutie vynechaného učiva. Do úvahy by mohlo prísť predĺženie budúceho školského roka na úkor prázdnin a väčší dôraz na kľúčové predmety na úkor ostatných. Istú nádej predstavuje skúsenosť Nemecka, ktoré v 60. rokoch minulého storočia skrátilo dva školské roky v súvislosti so zmenou začiatku školského roka z jari na jeseň. Urobilo tak bezo zmien v obsahu učiva v kľúčových predmetoch. Deti teda prebrali všetko učivo, iba rýchlejšie. Podľa jedného hodnotenia sa táto zmena zaobišla bez dlhodobých následkov na zamestnanosť a príjmy žiakov v dospelosti.

Popri zmierňovaní strát z aktuálnych obmedzení vzdelávania je potrebné lepšie sa pripraviť na prípadnú druhú vlnu koronavírusu. Zatvorenie škôl spôsobuje významné ekonomické škody, ktoré treba pozorne a citlivo vyvážiť prínosmi pre verejné zdravie. Tie by mali vyhodnotiť predovšetkým epidemiológovia. Viaceré štúdie naznačujú relatívne malú úlohu detí pri šírení ochorenia COVID-19. Hoci táto otázka zostáva predmetom výskumu a diskusií, aj čakanie na definitívnu odpoveď má náklady a nemusí byť v najlepšom záujme detí.

Nedávny prieskum The New York Times medzi 133 epidemiológmi ukázal, že napriek výrazne horšej epidemiologickej situácii v porovnaní so Slovenskom, 70 percent amerických odborníkov plánuje svoje deti poslať do školy, respektíve detských krúžkov najneskôr na jeseň. Je to oveľa skôr v porovnaní s tým, ako pripúšťajú účasť na iných aktivitách, ktoré združujú väčšie skupiny ľudí v uzavretom priestore. Z uvedeného vyplýva, že zaradenie škôl na Slovensku do okruhu aktivít, ktoré sú pri ústupe vírusu otvorené ako posledné a v prípade jeho opätovného šírenia zatvorené ako prvé, by bolo namieste prehodnotiť.

Pre prípad, že nakoniec bude predsa len potrebné školy opäť zatvoriť, je nevyhnutné urobiť maximum, aby dištančné vzdelávanie fungovalo čo najlepšie a pre čo najširšiu skupinu detí. Skúsenosti škôl, detí a rodičov s dištančným vzdelávaním treba čo najskôr komplexne zmapovať, vyhodnotiť a navrhnúť nápravné opatrenia. Užitočný prvý krok v tejto otázke poskytuje analýza Inštitútu vzdelávacej politiky. Upozorňuje na medzery v príprave učiteľov, detí a rodičov na dištančné vzdelávanie a chýbajúce štandardy. Zároveň varuje pred nedostatočnou podporou pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a deti, ktorým sociálna situácia neumožňuje plnohodnotnú účasť na dištančnom vzdelávaní.

Úsilie naplniť ideál vzdelávania ako základu prosperity a veľkého vyrovnávača príležitostí je v súčasnej situácii ešte zložitejšie ako inokedy. Prvý krokom pri hľadaní správneho riešenia musí byť ochota priznať si, že žiadne riešenie nie je bez nákladov a rizík.

Dnes na DennikE.sk

Žilinská Kia je bližšie k výrobe elektromobilov, najprv však zrejme príde nový Sportage

Nové logo značky Kia. Foto – CarBuzz
Nové logo značky Kia. Foto – CarBuzz

Žilinská Kia je bližšie k výrobe elektromobilov, najprv však zrejme príde nový Sportage. Nová stratégia značky Kia znamená pre žilinskú automobilku väčšiu pravdepodobnosť produkcie elektromobilu, hoci tento rok to ešte určite nebude.

Prečo všetci v Európe šetria, len slovenskí spotrebitelia míňajú v kríze viac? Úprimne, neviem, hovorí šéf výskumu NBS

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dobré leto nie je optimistický scenár, ale realistický, hovorí šéf výskumu NBS Martin Šuster o tom, kedy bude lepšie. „Dúfam, že v lete už budeme dovolenkovať aspoň na Slovensku. Dovtedy budú vysoko rizikové skupiny zaočkované. Leto navyše vírus spomalí, keďže aj koronavírus je sezónny.“

Minúta po minúte

Nemecký farmaceutický gigant Bayer skúma, či môže pomôcť firme CureVac vyrábať a nielen vyvíjať vakcínu proti covidu. Riaditeľ Bayeru Werner Baumann povedal, že pritom „nejde primárne o finančné dôvody, ale o čo najrýchlejšie sprístupnenie vakcíny“.

Bayer tento mesiac súhlasil s tým, že pomôže nemeckej spoločnosti CureVac s vývojom jej vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ktorá je už v neskorom štádiu klinických štúdií a ešte nebola schválená.

Koncern, ktorý okrem iného vyrába aj lieky, teraz „intenzívne skúma“, či môže rozšíriť túto spoluprácu z vývoja aj na výrobu vakcíny pre CureVac, povedal Baumann.

„Vďaka našej výrobnej sieti v Nemecku a USA a tomu zodpovedajúcim dodacím lehotám by sme boli v zásade schopní vyrábať vakcíny vo väčšom množstve,“ vyhlásil.

Prečo je to dôležité: Na celom svete sa už začalo s očkovaním proti ochoreniu, a hoci sa pritom používajú rôzne vakcíny, mnoho krajín tvrdí, že ich schopnosť dostať nový koronavírus pod kontrolu je obmedzená pre nižšie objemy dodávok vakcín oproti tým, aké očakávali.

V piatok (15. 1.) americký výrobca liekov Pfizer oznámil, že dôjde k dočasnému spomaleniu dodávok vakcíny, ktorú vyvinul s nemeckým partnerom BioNTech, v dôsledku zmien vo výrobných procesoch zacielených na zvýšenie produkcie.

Veľa bánk v eurozóne podceňuje budúce straty z nesplácaných úverov, varuje člen Rady guvernérov ECB Jannis Stournaras. Problém bude podľa neho najmä s klientmi, ktorí v súčasnosti využívajú odklad splátok.

  • Ďalšia vlna pandémie a nové kolo reštriktívnych opatrení v celej Európe by mohli podľa guvernéra gréckej centrálnej banky viesť k dlhšej a hlbšej recesii spojenej s vlnou firemných bankrotov, rastom zlyhaných úverov a stratou pracovných miest, poznamenal.
  • Stournaras uviedol, že nízke úrokové sadzby spolu s pomalým hospodárskym oživením predstavujú pre európske banky veľkú výzvu „s jasnými dôsledkami na ich základnú ziskovosť a kapacitu generovať kapitál“.

Talianska vláda sa pokúsi požičať si ďalších 32 miliárd eur (zhruba 2 % HDP) na pomoc firmám, ktoré poškodili obmedzenia na zastavenie šírenia nového koronavírusu.

Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré kabinet vydal v noci z piatka na sobotu po skončení zasadnutia. Parlament musí túto novú pomoc schváliť, ale napriek politickej kríze, ktorá ohrozuje prežitie vlády, sa to považuje za formalitu.

Ako zle je na tom Taliansko:

  • Talianska centrálna banka v piatok vo štvrťročnej správe skonštatovala, že ekonomika sa na úroveň pred pandémiou nevráti pred rokom 2023.
  • Podľa odhadov banky by sa mal hrubý domáci produkt (HDP) Talianska tento rok zvýšiť o 3,5 % po poklese o 9,2 % v roku 2020 a v roku 2023 očakáva jeho rast o 2,3 %.
  • Stav verejných financií Talianska, ktorý bol už pred pandémiou zlý, sa dramaticky zhoršil. Oficiálne údaje zo začiatku januára naznačujú, že v 3. štvrťroku 2020 sa rozpočtový deficit vyšplhal na 9,4 % HDP, čo bol strmý nárast z 2,2 % HDP v rovnakom období 2019.
  • Taliansko však patrí medzi hlavných príjemcov pomoci z obrovského fondu obnovy Európskej únie a očakáva pôžičky a granty v hodnote približne 220 miliárd eur. (tasr)

Premiér Matovič hovorí, že za čudné výsledky testovania v Harmanci môžu zlé testy. „V Harmanci testovali testami Eko Test Covid od čínskej firmy Assure Tech z Hangzhou, ktoré nemajú nič spoločné s testami používanými pri plošnom testovaní, ktoré majú chybovosť pri určení falošnej pozitivity 0,32 % (podľa výrobcu) … a 0,05 % podľa testovania v Trenčíne = t. j. z 10 000 testovaných bolo chybne za pozitívnych označených 5 ľudí.“

Ukrajina zvažuje obnovenie výroby nákladných lietadiel Antonov-74. Chce ich dodať ozbrojeným zložkám. Lietadlo je schopné uletieť 4 600 kilometrov rýchlosťou 560 kilometrov za hodinu.

V rokoch 1985 až 2004 vyrobili 62 týchto lietadiel.

Ukrajina je aj konštruktérom najväčšieho dopravného lietadla na svete An-225.

V posledných rokoch však výrobu takmer zastavili pre vážnu ekonomickú krízu a prerušenie vzťahov s Ruskom, kde sa vyrábala významná časť komponentov. (čtk)

Taliansko-americká automobilka Fiat Chrysler (FCA) a francúzska PSA v sobotu oficiálne dokončili dlho očakávané spojenie. Vzniká tak firma Stellantis, ktorá je štvrtým najväčším výrobcom áut na svete.

Automobilky to oznámili cez spoločné vyhlásenie. V pondelok sa s akciami firmy začne obchodovať na burzách v Miláne a Paríži, v utorok v New Yorku.

Nová firma má 14 značiek áut, ročne by mala predať viac než osem miliónov vozidiel a zamestnávať viac ako 400 000 ľudí. Spoločnosti sa na fúzii v hodnote viac než 50 miliárd dolárov dohodli koncom roka 2019. (čtk)

V Harmanci našli antigénové testy 46 percent pozitívnych a PCR nula. Ako sa to stalo?

Ilustračné foto TASR
Ilustračné foto TASR

Antigénové testovanie v harmaneckých papierňach zlyhalo – ukázalo nereálne vysokú, až 46-percentnú mieru nákazy. Následné PCR testy nenašli nákazu ani u jedného. Verejné orgány aj iní odborníci to hodnotia ako anomáliu, ktorá nesmie poškodiť dôveru v testovanie.

Počet pozitívnych prípadov v druhom kole testovania v nitrianskom Jaguari a u jeho dodávateľov klesol o viac ako polovicu. Zo všetkých 4283 vykonaných testov vyšli testy pozitívne u 34 osôb.

To predstavuje 0,79 percenta, teda v porovnaní s minulým týždňom pokles o viac ako polovicu.

Samotná automobilka zaznamenala 12 osôb s pozitívnym výsledkom testu, teda 0,57 percenta zamestnancov, a dodávateľské firmy 22 osôb s pozitívnym výsledkom, teda 1,02 percenta.

V nitrianskom okrese prebieha druhé kolo testovania. Nitrianska automobilka Jaguar Land Rover začala testovať už vo štvrtok 14. januára a testovanie ukončila v piatok o 22:30. Celkovo sa ho zúčastnilo 4 283 zamestnancov Jaguar Land Rover Slovakia a dodávateľských firiem, ktoré vykonávajú činnosť priamo v areáli.

Služba WhatsApp o tri mesiace predĺžila používateľom lehotu, dokedy musia odsúhlasiť nové pravidlá na ochranu osobných údajov. Doteraz tak mali urobiť do 8. februára, v piatok firma uviedla, že im dá čas do 15. mája.

Naďalej platí, že ak používateľ nové pravidlá neodsúhlasí, nebude už môcť WhatsApp používať. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať