Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Týždeň v európskej ekonomike: USA torpédovali diskusiu o digitálnej dani, v EÚ rastie tlak na vlastnú

Google vo Francúzsku. Ilustračné foto - TASR / AP
Google vo Francúzsku. Ilustračné foto – TASR / AP

Autor je vydavateľom portálu Euractiv.sk

  • Spojené štáty opustili diskusie o digitálnej dani na pôde OECD, v EÚ rastie tlak na zavedenie vlastnej dane.
  • Európski lídri sa na protikrízovom rozpočte zatiaľ nedohodli, kompromis chcú nájsť v júli.
  • Videosamit EÚ a Číny sa skončil bez konkrétnych dohôd a spoločného vyhlásenia.

1. EÚ plánuje zaviesť digitálnu daň

Minulý týždeň Spojené štáty odišli z globálnych rokovaní o digitálnej dani na pôde OECD. Francúzsko a Nemecko to označili za provokáciu. Ministri financií oboch krajín napriek tomu veria, že sa medzinárodná dohoda nájde ešte tento rok.

Podpredsedníčka Európskej komisie Margrethe Vestagerová vyhlásila, že EÚ preferuje globálne riešenie, je však pripravená zaviesť digitálnu daň aj bez toho. Minulý rok ju zvažovalo viacero európskych krajín. Plány však odložili, chcú sa najprv pokúsiť nájsť globálne alebo európske riešenie.

Spojené štáty začali formálne vyšetrovať pripravované či plánované zdanenie digitálnych služieb vo viacerých krajinách. Z EÚ je medzi nimi Rakúsko, Česká republika, Taliansko, Španielsko aj Európska únia ako celok. Ak ich označia za neférové obchodné praktiky, môžu odpovedať zavedením odvetných ciel.

Prečo sa hovorí o digitálnej dani

Digitálna daň sa spomína ako jeden z možných nových zdrojov európskeho rozpočtu, ktorým by bolo garantované splatenie 750-miliardového fondu obnovy, na ktorý si chce EÚ požičať na finančných trhoch. Slovenská vláda jej zavedenie podporuje.

Dôvodom diskusií o digitálnej dani však nie je koronakríza a snaha európskych vlád naplniť prázdne štátne pokladnice. V Európe debata ožila najmä po škandále LuxLeaks: v novembri 2014 zverejnilo Medzinárodné centrum investigatívnych novinárov (ICIJ) dôverné informácie o spôsoboch, akými si veľké globálne korporácie výrazne znižujú dane z príjmu zaplatené v európskych krajinách.

Viacero prípadov následne vyšetrovala Európska komisia ako nelegálnu štátnu pomoc, firmám nariadila doplatenie daní a vysoké pokuty.

Prípady sa netýkali len firiem z digitálneho sektora – Google, Apple a ďalších – no digitálne spoločnosti majú špecifickú pozíciu. Vzhľadom na charakter poskytovaných služieb je pre ne ľahšie oddeliť miesto podnikania (kde sú ich zákazníci) od miesta formálneho vykázania zisku. Vďaka komplexným korporátnym štruktúram a dieram v zákonoch boli dane zaplatené v EÚ zlomkom toho, čo mali byť.

Časť z týchto aktivít EÚ postupne obmedzila. Európski predstavitelia však tvrdia, že

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Matovičovci zabojovali o novú investíciu Volkswagenu a troška to prikorenili
  • Vláda: Doležal navrhol na šéfa telekomunikačného úradu Ivana Martáka, kabinet však nerozhodol
  • Vláda: Kabinet chce v parlamente narýchlo meniť štátny rozpočet, schodok bude štvornásobný
  • Vláda: Novým šéfom ÚRSO sa stane Andrej Juris
  • Automobilky: Vláda podľa Matoviča urobí všetko, aby získala investíciu VW, ale rozhodnuté nie je
  • Pomoc ekonomike: O predĺžení projektu Prvej pomoci bude diskutovať ekonomický krízový štáb
  • Financie: Ako od júla funguje prvá pomoc pre podnikateľov
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Jahnátkov nástupca na čele ÚRSO bol v hodnotení tesne druhý, podľa Sulíka rozhodla aj povesť

Andrej Juris a Richard Sulík. Foto - Facebook/MH SR
Andrej Juris a Richard Sulík. Foto – Facebook/MH SR

Nový šéf energetického regulačného úradu ÚRSO Andrej Juris skončil v hodnotení výberovej komisie tesne na druhom mieste, povedal minister hospodárstva Sulík. Dodal, že sa zaujímal aj povesť kandidátov, aby neboli pod vplyvom veľkých hráčov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Bratislavský magistrát preverí podpisy pod petíciou za zákaz hazardu do 60 dní. Ak ich bude po overení dosť, o zákaze by mohlo rozhodovať septembrové zastupiteľstvo.

Iniciatíva Zastavme hazard odovzdala 104-tisíc podpisov. Potrebných bolo aspoň 15 % ľudí s právom voliť v meste, podľa aktivistov prah vychádzal na 57-tisíc ľudí.

Petícia je podmienkou na to, aby mesto mohlo herne zakázať, už vydané licencie by zanikli po skončení platnosti.

  • Petíciu za zákaz hazardu v Bratislave spustili aktivisti ešte na jeseň 2019, podpisy zbierali najmä počas parlamentných volieb. Podporu jej vyjadrili aj primátor Bratislavy Matúš Vallo, viacerí bratislavskí starostovia i mestskí poslanci.
  • Koaliční poslanci predložili v parlamente novelu, ktorá by podmienku petície na zákaz hazardu vypustila.
  • Asociácia AZAH, združujúca herne, sa zákazu bránila, presadzovala vlastný návrh na reguláciu hazardu, ktorý podporovala aj iná petícia. Dnes hovorkyňa AZAH povedala, že pre koronakrízu je ich návrh na ďalšiu reguláciu hazardu už bezpredmetný a existencia viacerých herní v budúcom roku je otázna.
  • Zákaz herní v Bratislave už platil, avšak len od mája 2017 do 28. decembra 2018. Rozhodnutie zastupiteľstva však napadla prokuratúra a následne rozhodol proti zákazu krajský súd. (tasr, n)
Zdieľať

Británia podporí ekonomiku a trh práce ďalšími opatreniami v objeme 30 miliárd libier. Zahŕňajú napríklad zníženie DPH v pohostinstve a cestovnom ruchu či vyplácanie príspevkov firmám za návrat dočasne uvoľnených zamestnancov.

Súbor ďalších opatrení, ktoré majú pomôcť britskej ekonomike prekonať koronakrízu, predstavil minister financií Rishi Sunak.

Nové britské stimuly:

  • príspevok 1000 libier pre podniky za každého zamestnanca, ktorý sa vráti do práce po októbrovom skončení programu štátnej podpory dočasne uvoľnených zamestnancov. Program pokrýva 9 miliónov pracovných miest, vyplatených by mohlo byť 9 mld. libier;
  • zníženie DPH v pohostinstve a turistickom priemysle na 5 % zo súčasných 20 %, platiť má pol roka;
  • zvýši sa suma, od ktorej sa platí daň z nákupu nehnuteľností na 500-tisíc libier z dnešných 125-tisíc libier;
  • zriadenie fondu na podporu tvorby pracovných miest pre mladých ľudí vo veku 16 až 24 rokov vo výške 2 miliardy libier. (bbc, reuters, čtk)
Zdieľať

Eurokomisia bude podporovať nahradenie časti fosílnych zdrojov energie vodíkom, ktorý sa má vyrábať ekologicky pomocou solárnej a veternej energie. Vníma ho ako jeden zo zdrojov prechodu ku klimaticky čistému hospodárstvu.

Podľa zverejneného plánu chce Brusel presadzovať využívanie ekologicky vyrobeného vodíka zvlášť v odvetviach, v ktorých nebude možné efektívne nahradiť „nečisté“ zdroje elektrinou.

„Nová vodíková ekonomika sa môže stať motorom rastu a pomôcť nám prekonať hospodárske škody spôsobené ochorením COVID-19,“ povedal Frans Timmermans, podpredseda EK zodpovedný za klimatické plány.

Zelený vodík má byť jedným z prostriedkov k cieľu EÚ dosiahnuť do polovice storočia klimatickú neutralitu, teda vyváženie zostávajúcich emisií skleníkových plynov, napríklad výsadbou stromov.

Ako má vyzerať podpora

Podľa EK by vodík mohol podporiť dekarbonizáciu priemyslu, dopravy, výroby energie či stavby a prevádzky budov v celej Európe. Jeho produkciu chce stimulovať investíciami, podporou výskumu a nových predpisov, ktoré by mohli výrobu a využívanie vodíka zvýhodniť.

Brusel odhaduje, že celkové verejné a súkromné investície do vodíkového priemyslu dosiahnu do polovice storočia niekoľko stoviek miliárd eur.

Fázy prechodu k výrobe vodíka:

  • do roku 2024 – EK podporí inštaláciu elektrolyzérov vyrábajúcich obnoviteľný vodík, zariadenia majú mať kapacitu najmenej 6 GW a produkovať 1 mil. ton vodíka;
  • od roku 2025 do roku 2030 – systém na výrobu vodíka by mal mať kapacitu najmenej 40 GW a produkovať 10 mil. ton;
  • po roku 2030 – vodík by sa mal začať vyrábať vo veľkom a byť pevnou súčasťou energetického systému.

Európsky priemysel už v súčasnosti využíva milióny ton vodíka ročne, väčšinou však ide o látku získanú zo zemného plynu, čo nie je celkom ekologický spôsob výroby. (čtk)

Zdieľať

Na úrade vlády sa vo štvrtok začnú verejné vypočutia 16 kandidátov na členov Rady ÚVO, ktorá pre chýbajúcich členov nedokáže rozhodnúť o viacerých veľkých štátnych tendroch. Sedemnásty uchádzač, Silvester Danóczy, sa medzičasom vzdal.

  • Verejnosť bude môcť sledovať vypočutie naživo aj prostredníctvom vysielania na facebookovom profile úradu vlády. Môže klásť aj otázky.
  • Pohovory odštartujú vo štvrtok 9. júla o 9:00, potrvajú do piatka približne do 14:00.

Zoznam kandidátov aj členov hodnotiacej komisie je zverejnený.

Zdieľať

Na burzu v Hongkongu sa chystá najväčší jednorožec z Číny

Ant Group chce tento rok vstúpiť na burzu v Hongkongu, cieľom je dosiahnuť ohodnotenie nad 200 mld. USD. Finančno-technologická dcéra Alibaby by mohla predať 5 až 10 % akcií, išlo by tak o jednu z najväčších tohtoročných primárnych ponúk.

IPO Ant Group je jednou z najočakávanejších na svete. Pre Hongkong by znamenala posilnenie jeho statusu ako centra globálnych kapitálových trhov v období, keď sa o ňom hovorí najmä v súvislosti so schválením prísneho čínskeho zákona o národnej bezpečnosti.

Firma na správu o detailoch IPO reagovala, že informácie sú nepresné.

Viac o Ant Group:

  • má dominantnú pozíciu na čínskom trhu s mobilnými platbami, ponúka pôžičky, platby, poistenie a správu aktív prostredníctvom mobilných aplikácií;
  • je najhodnotnejším technologickým jednorožcom na svete (označujú sa tak začínajúce súkromné firmy, ktorých hodnota prekonala 1 mld. USD);
  • podľa Reuters vlani dosiahla výnosy v prepočte 15 miliárd eur a čistý zisk zhruba 2 miliardy eur (firma označila informácie za nepresné);
  • podiel 33 % v nej vlastní Alibaba Group Holding a pod kontrolou ju má zakladateľ Alibaby Jack Ma;
  • pri poslednom kole získavania peňazí od investorov v roku 2018 bola ohodnotená na 150 mld. USD, malé obchody na sekundárnom trhu koncom vlaňajška ju ocenili na 200 mld. USD.

Prečo preferujú Hongkong

Ant Group pôvodne chcela ponúknuť akcie zároveň na burzách v Hongkongu a pevninskej Číne. Teraz sa však prikláňa k tomu, že ich uvedie najskôr v Hongkongu, pretože tam ju zrejme čaká hladší proces vstupu na burzu.

Hongkonský akciový trh tento rok ťaží zo širšieho napätia medzi Čínou a USA. Niekoľko čínskych firiem s akciami v Spojených štátoch plánuje sekundárnu ponuku v Hongkongu, ktorá im má pomôcť získať základňu investorov bližšie k domovu.

Vlani v novembri získala Alibaba v rámci sekundárnej ponuky na hongkonskej burze 12,9 miliardy dolárov. (reuters, čtk)

Zdieľať

Cena zlata prvý raz od novembra 2011 prekonala 1800 dolárov za troyskú uncu. Dopyt po ňom ťahá najmä pokračujúci rast počtu prípadov nákazy koronavírusom. Ťaží tiež z toho, že investori považujú zlato za bezpečné útočisko v čase neistoty.

Termínovaný kontrakt na zlato je nad 1800 dolármi už dlhší čas, najnovšie sa k nemu pridala aj spotová cena, za ktorú sa aktíva dodávajú okamžite. Od začiatku roka stúpla cena zlata v dolároch o viac ako 18 %.

Čo dvíha cenu zlata:

  • znižovanie úrokov a ďalšie stimulačné opatrenia, ktorými chcú centrálne banky pomôcť ekonomike prekonať koronakrízu;
  • nízke úrokové sadzby obmedzujú nevýhodu zlata oproti investíciám, ktoré prinášajú úroky, napríklad dlhopisy;
  • je široko vnímané ako zabezpečenie proti inflácii a znehodnoteniu mien.

Podľa analytikov je príčinou súčasného vývoja na trhu so zlatom aj veľmi nestabilné globálne ekonomické a politické prostredie. Popri dôsledkoch pandémie koronavírusu silnie možnosť jej druhej vlny. (čtk)

Zdieľať

Predaj nových osobných áut v Číne v júni klesol medziročne o 6,5 % na 1,68 milióna, uviedlo odvetvové združenie CPCA. Odbyt je zatiaľ v súlade s jeho očakávaním a naznačuje, že trh pokračuje v oživení. V máji predaj stúpol o 1,9 %.

Segment luxusných vozidiel v júni prekonal výkon celého trhu. Áut s alternatívnym pohonom, ktoré sa v Číne označujú ako NEV (New Energy Vehicles), sa predalo vyše 85-tisíc. Do skupiny spadajú elektrické hybridné autá, čisté elektromobily a vozy s vodíkovým pohonom.

Odbyt čisto elektrických áut dosiahol 67-tisíc kusov, americký výrobca Tesla mal v tomto segmente 23-percentný podiel. CPCA odhaduje, že v 2. polroku bude predaj áut v kategórii NEV výrazne vyšší než vlani.

Čínsky zväz výrobcov automobilov CAAM v júni zlepšil svoj odhad tohtoročného vývoja odbytu. Predpokladá, že klesne o 10 až 20 %, vlani sa predalo 25 miliónov kusov. (reuters, čtk)

Zdieľať

Minister dopravy vysvetlil, prečo vláda dnes nerozhodla o jeho návrhu na šéfa telekomunikačného úradu. „Premiér ma požiadal, aby som to odsunul o týždeň,“ tvrdil Doležal.

Doležal predpokladá, že sa medzičasom porozpráva s predsedom parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti Petrom Kremským z OĽaNO, ktorý žiadal výber zopakovať. Dôvodom boli pochybnosti okolo písomného testu. Spomedzi štyroch kandidátov ich vyjadrili dvaja.

„Predpokladám, že sa v tom čase stretneme aj s pánom Kremským a vysvetlíme si akékoľvek podozrenia, ktoré on má,“ povedal Doležal o odklade.

V odsunutom návrhu minister Doležal navrhuje za kandidáta na šéfa telekomunikačného úradu bývalého šéfa stratégie v spoločnosti Orange Ivana Martáka. Predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb volí parlament na návrh vlády.

Zdieľať

O predĺžení stámiliónového projektu Prvá pomoc podnikateľom bude tento týždeň diskutovať ekonomický krízový štáb, hovorí minister práce Milan Krajniak. V súčasnosti je pomoc schválená do konca júla, o predĺžení mala vláda rozhodnúť dnes.

Krajniak navrhol dve možnosti – predĺžiť projekt do konca septembra alebo až do konca roka.

„Príslušný bod (rokovania vlády) sme prerušili. Mali by sme sa stretnúť tento týždeň v ekonomickom krízovom štábe. Predebatujeme to aj s expertmi, ktorí tam sú, a rozhodneme, aká dĺžka predĺženia bude najlepšia,“ priblížil na tlačovej konferencii.

Dodal, že pomoc od štátu na udržanie pracovných miest či pre podnikateľov s výpadkom tržieb sa bude poskytovať dovtedy, kým bude potrebná, schválený finančný limit na ňu je 1,38 miliardy eur, zatiaľ štát vynaložil zhruba 370 miliónov eur. (tasr, n)

Zdieľať

Šéf Slovenskej sporiteľne Krutil vysvetľuje, ako to je so správami o prepúšťaní

Peter Krutil, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne. Foto N – Vladimír Šimíček
Peter Krutil, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne. Foto N – Vladimír Šimíček

Zatiaľ nie je jasné, koľko zamestnancov prepustí Slovenská sporiteľňa. Jej šéf Peter Krutil hovorí, že interný materiál o 5-percentných úsporách a plánoch prepustiť po 5 percent ľudí tento a na budúci rok bol iba pracovný a žiadne počty neboli stanovené.

Zdieľať

Na rekreačné poukazy by mal dočasne prispievať štát. Teraz na to hľadá peniaze

Od daní a odvodov oslobodené rekreačné poukazy platia len pri dovolenkách na Slovensku. Foto – TASR
Od daní a odvodov oslobodené rekreačné poukazy platia len pri dovolenkách na Slovensku. Foto – TASR

Rezort dopravy mení rekreačné poukazy. Mali by byť nastavené adresnejšie a mal by ich uhrádzať štát a nie zamestnávateľ. Vláda teraz na to hľadá peniaze, chce tak podporiť domáci cestovný ruch.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať