Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Banky budú teraz veľmi opatrné, preto ich tlačíme do úverovania, hovorí štátny tajomník MF Marcel Klimek

Marcel Klimek, štátny tajomník MF SR Foto – archív MF SR
Marcel Klimek, štátny tajomník MF SR Foto – archív MF SR

Štátny tajomník na ministerstve financií Marcel Klimek bol jedným z tých, čo s bankármi celé mesiace dohadovali zmier. Našli spôsob, ako nechať banky elegantne vykĺznuť z bankového odvodu tak, aby to malo prínosy pre ekonomiku.

Tieto debaty by bankári radi rozvíjali aj bez krízy, no tá im paradoxne pomohla. Potreba zrušiť odvod je v prostredí, keď  hrozí zamrznutie úverovania, oveľa pochopiteľnejšia aj pre politikov.  

Klimek ako bývalý bankár, ktorý viedol aj oddelenie úverového rizika, teraz v pozícii štátneho úradníka v rozhovore vysvetľuje:

  • prečo nepovažuje peniaze z bankového odvodu za virtuálne, aj keď naozaj reálne neležia na žiadnom vinkulačnom účte a štát ich dokázal priebežne míňať,
  • ako sa menili vzťahy s bankami, ktoré boli také napäté, že im ešte v marci nechceli kupovať štátne dlhopisy a štát mal problém financovať sa,
  • ako chápať záväzok bánk úverovať firmy a štát 1,5 miliardou ročne a prečo bude aj menší rast úverov pre Slovensko dôležitý,
  • čo bude robiť, keď prejde pandémia, a ako chce pokračovať v ságe oživovania kapitálového trhu na Slovensku.

Tri mesiace ste rokovali s bankármi, kým ste podpísali memorandum. Čo bolo na tom také ťažké?

Bankový odvod sám osebe je dosť komplexná téma. Našou ambíciou nebolo riešiť odvod ako taký, ale urobiť štruktúru spolupráce s bankami, ktorá pomôže firmám a ľuďom prejsť koronakrízou a časmi po nej čo najlepšie. Riešili sme, ako vysporiadať vzťahy z minulosti a nastaviť ich do budúcnosti. To trvalo.

Premiér povedal, že dlho vnímal banky ako bohaté inštitúcie, ktoré by mali dostať po krížoch. No neskôr pochopil, že to tak nie je. Čo sa dialo tie tri mesiace na rokovaniach, kým zmenil názor? 

Keď sme sem prišli, vzťahy štátu s bankami boli veľmi napäté. Prejavilo sa to aj v tom,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Zákaz: Na celom Slovensku platí oddnes zákaz vychádzania
  • Obchod: Zásielkovňa bude mať počas lockdownu otvorených viac než 90 % výdajných miest
  • Korupcia: Právnik Ján Gajan a úradník Slovenského pozemkového fondu Ivan Tudaj idú do väzby
  • Koniec letného času: Zo soboty na nedeľu posunieme hodinky o hodinu späť, z 3:00 na 2:00 h
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Nosiť si pracovnú zmluvu, nestretávať sa v kuchynke. Ministerstvá hľadajú odpovede, ako pracovať počas lockdownu

Foto - Pixabay.com
Foto – Pixabay.com

Môžu sa počas lockdownu stretávať zamestnanci z dvoch rôznych firiem? Dve ministerstvá to vidia rôzne. Denník E pripravil otázky a odpovede k životu v práci, v niektorých praktických otázkach sa však postoje ministerstiev líšia.

Minúta po minúte

Mnohé obchody ostali otvorené, ale ľudia by do nich nemali chodiť nakupovať. Zopakoval to minister vnútra Mikulec (OĽaNO). Počas zákazu vychádzania je možné si nakupovať len životne dôležité druhy tovaru – potraviny, lieky či drogériu.

Mikulec upozornil, že policajti zákaz vychádzania kontrolujú, hoci nemôžu byť pri každej prevádzke.

Ak však zistia porušenie zákazu vychádzania, môžu ľuďom udeliť pokutu.

Video: Hutnícka firma OFZ v Oravskom Podzámku pracuje nepretržite na štyri smeny, výpadok pece stojí státisíce. V sobotu na rannú smenu po prvom dni testovania na koronavírus nenastúpilo 40 percent zamestnancov smeny.

Finančné rezervy sa od začiatku roka postupne stenčovali.
„Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka,“ hovorí výkonný riaditeľ firmy Branislav Klocok v prípade, že budú musieť výrobu znižovať ďalej.

Slovenská obchodná a priemyselná komora žiada, aby firmy s viac ako 250 zamestnancami mohli samy testovať pracovníkov. Takéto testovanie by malo byť podľa nej uznané za rovnocenné s testovaním, ktoré robí ministerstvo zdravotníctva.

Podľa stanoviska SOPK, ktoré poskytla tlačová tajomníčka komory Bibiána Gunišová, by štát mal dať týmto firmám k dispozícii testy už kúpené z peňazí daňových poplatníkov. „Takýmto spôsobom testovania vo firmách s viac ako 250 zamestnancami by sa nielen organizačne ‚odľahčilo‘ celoplošné testovanie, ale zároveň by sa znížila koncentrácia ľudí na jednom mieste počas celoplošného testovania, a tým aj riziko možnej nákazy,“ argumentuje SOPK.

Ako v stredu informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková, firmy nad 5000 zamestnancov si budú môcť pretestovanie svojho personálu robiť vo vlastnej réžii mimo plošného testovania obyvateľstva SR. Antigénové testy im dodá rezort obrany.

Podmienkou je, aby spoločnosti výsledky testovania poskytli Národnému centru zdravotníckych informácií. Po znížení limitu 5000 zamestnancov volajú viaceré zamestnávateľské združenia. (tasr)

Letisko v Bratislave hodnotí pozitívne schému pomoci letiskovým spoločnostiam, ktorú avizuje vláda, a počká si na jej konkrétnu podobu. Letisková spoločnosť prišla pre pandémiu o značné príjmy.

Hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Ševčíková skonštatovala, že letisko v Bratislave intenzívne komunikuje o ďalšom postupe so svojím jediným akcionárom, ktorým je Slovenská republika v zastúpení ministerstvom dopravy.

„Letisková spoločnosť prišla zákazom civilných letov a následnou nižšou prevádzkou letov o značné príjmy z leteckej aj neleteckej činnosti. Z toho dôvodu pristúpila k prehodnoteniu svojich nákladov, k presunutiu časti plánovaných investícií na ďalší rok aj k odloženiu splátok úveru,“ priblížila Ševčíková.

Letiskovým spoločnostiam má byť poskytnutá čiastočná kompenzácia v súvislosti s koronakrízou. Vláda schválila návrh zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve, parlament by o ňom mal rokovať v skrátenom konaní.

Návrh zákona umožní ministerstvu najneskôr do 31. decembra 2021 poskytnúť príspevok v civilnom letectve zo svojej rozpočtovej kapitoly na nový účel – na úhradu oprávnených nákladov alebo refundáciu výdavkov, ktoré súvisia so zabezpečením nevyhnutnej leteckej dostupnosti územia SR počas krízovej situácie v súvislosti s ochorením covid-19. Poskytnutie príspevku bude možné na základe schválenej schémy pomoci, ktorej základ vychádza zo schváleného návrhu zákona. (tasr)

Celkový objem investícií do nehnuteľností v Európe dosiahol v 3. kvartáli 48 miliárd eur, medziročne ide o 37-percentný pokles. Vyplýva to z analýzy realitno-poradenskej spoločnosti CBRE.

Za deväť mesiacov tohto roka spoločnosť na trhu s európskymi komerčnými nehnuteľnosťami zaznamenala objem investícií vo výške 183 miliárd eur. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška ide o pokles o 11 %.

Výsledky v jednotlivých krajinách v oblasti investovania do nehnuteľností záviseli podľa spoločnosti od toho, do akej miery dokázali udržať nový koronavírus pod kontrolou.

„Jedinou krajinou v Európe, ktorá zaznamenala zvýšenie investičnej aktivity počas koronakrízy, bolo Švajčiarsko. Investičná činnosť za prvých deväť mesiacov roka 2020 tam totiž stúpla o 24 %, v 3. kvartáli dokonca až o 124 %,“ uviedla spoločnosť.

Pozitívna situácia bola aj v Nemecku, kde objem investícií za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástol o desať percent. „Na druhej strane, v 3. kvartáli investičná aktivita klesla o 31 %, čo však predstavuje stále miernejší pokles v porovnaní s celou Európou,“ dodala spoločnosť.

Ako uviedol obchodný riaditeľ poradenskej spoločnosti pre Slovensko Ľubor Procházka, slovenský trh kopíruje dynamiku investícií na európskych trhoch. „Aj naďalej platí, že na Slovensku patria medzi najodolnejšie sektory logistické a kancelárske nehnuteľnosti. Investičná aktivita v 2. a 3. kvartáli 2020 je v dôsledku koronakrízy nižšia, no aj v tomto období zaznamenávame záujem zo strany investorov aj o ďalšie investície do oblasti slovenských komerčných nehnuteľností,“ spresnil Procházka.

Spoločnosť vyzdvihla, že najodolnejším typom nehnuteľností v súčasnej dobe v celej Európe sú tie logistické. „Zatiaľ čo objem investícií do logistických nehnuteľností za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástol o tri percentá, v 3. kvartáli poklesol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o deväť percent,“ dodala spoločnosť.

Pokles sa dotkol aj nájomného bývania – investičná aktivita v tejto oblasti klesla v 3. kvartáli medziročne o 49 %. „Pomerne dobre si počínali aj maloobchodné nehnuteľnosti. Objem investícií za prvých deväť mesiacov ostal na rovnakej úrovni ako minulý rok, v 3. kvartáli klesol o 18 %,“ dodala spoločnosť. Ako uzatvorila, najhoršie sa v tomto kontexte darilo segmentu hotelov a kancelárií. Investície do hotelov klesli za posledných deväť mesiacov o 57 % a kancelárií o 24 %. (tasr)

Viac než 700 ekonómov vrátane siedmich laureátov Nobelovej ceny sa v otvorenom liste stavia proti znovuzvoleniu Donalda Trumpa. Jeho výkon mandátu označujú za „nepretržitý útok na demokraciu“.

Trump podľa signatárov neobratne reaguje na pandémiu covidu-19 a šíri nebezpečné dezinformácie.

„Za jediné volebné obdobie zmenil Donald Trump Spojené štáty na nepoznanie a nečelí preto žiadnym dôsledkom,“ uvádzajú ekonómovia v liste.

Medzi signatármi figurujú významní ekonómovia ako Paul Milgrom, Oliver Hart, Alvin Roth či George Akerlof, manžel šéfky americkej centrálnej banky (Fed) Janet Yellenovej. (čtk)

Zásielkovňa bude mať počas lockdownu otvorených viac než 90 % výdajných miest. Sieť tvrdí, že ľudia si budú môcť tovar vyzdvihnúť, pretože prevádzky sa v tomto prípade považujú za miesta poštových služieb.

„Ak si niekto objedná zásielku, má právo si ju na výdajnom mieste vyzdvihnúť. Výdajné miesta sú totiž označované ako miesta poštovej siete, ktoré poskytujú poštové služby na základe zmluvy,“ povedal v tlačovej správe výkonný riaditeľ Zásielkovne na Slovensku Alexander Jančo.

Podľa Zásielkovne bude otvorených viac než 950 výdajných miest, firma hovorí, že s nimi aktívne komunikovala. Ojedinele môžu mať skrátené otváracie hodiny.

Česká firma umožňuje e-shopom doručiť tovar zákazníkom do partnerských výdajných miest, najmä rôznych obchodov. Okrem Slovenska a Česka funguje aj v ďalších európskych krajinách.

Americké akcie v piatok prevažne rástli, za celý týždeň však všetky tri hlavné indexy akciového trhu vykázali pokles. Investori pozorne sledujú vývoj rokovaní o balíku pomoci americkej ekonomike zasiahnutej pandémiou.

Dow Jonesov index dnes klesol o 0,1 % a uzavrel na 28 335,57 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 0,34 % na 3465,39 bodu a index Nasdaq Composite sa zvýšil o 0,37 % na 11 548,28 bodu. (čtk)

Taliansko, Španielsko a Poľsko budú prvými krajinami EÚ, ktoré získajú peniaze z nového fondu SURE na financovanie pracovných miest počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia covid-19.

„Kríza ich tvrdo zasiahla. Peniaze dorazia rýchlo. Sme s vami,“ povedala šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová na adresu týchto krajín. Dodala, že cieľom nástroja SURE je podporiť dočasné schémy udržania zamestnanosti až do výšky 100 miliárd eur.“ (tasr)

Poslanci Európskeho parlamentu prijali stanoviská k reforme poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2022. Má byť pružnejšia, udržateľnejšia a odolnejšia voči krízam, aby farmári aj naďalej mohli zabezpečovať potravinovú bezpečnosť v celej EÚ.

Poslanci schválili posun, ktorý by mal lepšie prispôsobiť agrárnu politiku EÚ potrebám jednotlivých členských štátov, ale trvajú na zachovaní rovnakých podmienok v celej Únii.

Národné vlády by mali vypracovať strategické plány, ktoré schváli Európska komisia, s uvedením toho, ako zamýšľajú realizovať ciele EÚ v praxi. Komisia by kontrolovala aj ich výkon, nielen ich súlad s pravidlami EÚ.

Parlament posilnil podmienenosť pre farmárov, ktorí žiadajú o priamu podporu, tí musia dodržať postupy v oblasti klímy a životného prostredia. Poslanci chcú venovať najmenej 35 % rozpočtu určeného na rozvoj vidieka všetkým typom opatrení v oblasti životného prostredia a klímy a najmenej 30 % z rozpočtu na priame platby by malo ísť na ekologické schémy.

Poslanci trvajú na zriadení poľnohospodárskych poradenských služieb v každom členskom štáte a na pridelení najmenej 30 % financovania z rozpočtu EÚ na pomoc poľnohospodárom v ich boji proti zmenám klímy, na udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na ochranu biodiverzity.

Členské štáty by mali povzbudiť poľnohospodárov, aby vyčlenili 10 % svojej pôdy na úpravy prospešné pre biodiverzitu, ako sú živé ploty, neovocné stromy a rybníky.

Zákonodarcovia zahlasovali za postupné znižovanie ročných priamych platieb poľnohospodárom nad 60 000 eur a ich obmedzenie do výšky 100 000 eur. Farmári by si však mohli odpočítať 50 % z platov súvisiacich s poľnohospodárstvom z celkovej sumy pred znížením zastropovania a aspoň 6 % vnútroštátnych priamych platieb by sa malo použiť na podporu malých a stredných agropodnikov.

Okrem toho štáty EÚ by mohli použiť najmenej 4 % zo svojich rozpočtov na priame platby na podporu mladých poľnohospodárov. Ďalšiu podporu možno poskytnúť z financovania rozvoja vidieka, kde prioritou budú investície do mladých poľnohospodárov. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať