Prečo sprivatizovať teplárne
Táto hus zlaté vajce neznesie, treba ju predať.
Autor je analytik INESS
So záujmom som si prečítal rozhovor s novým predsedom akciovky MH manažment, ktorá je niečo ako správca časti štátneho majetku. Rozhovor sa však primárne venuje štátnym teplárňam. Znalým netreba pripomínať, že pán Lopatka sa stal v oblasti verejnej správy istou formou legendy po svojom krátkom, ale intenzívnom pôsobení v Sociálnej poisťovni, kde sa pokúsil o niečo podobné ako Herakles na farme istého pána Augiáša.
V prvej časti rozhovoru pán Lopatka menuje, aké problémy našiel v štátnych teplárňach – zlé až katastrofálne finančné výsledky, plejádu nevýhodných zmlúv, investície so zápornou návratnosťou niekedy až bizarného charakteru (autoumyvárka), zaujímavé výhody pre manažment a niektorých zamestnancov napriek zlému hospodáreniu a v neposlednom rade prehraté súdne spory o desiatky miliónov eur.
Na priamu otázku, či by teplárne sprivatizoval, však odpovedal priamo – nie. „Problém jednorazového výnosu je vždy v tom, že je jednorazový. Našou ambíciou je spraviť z teplární dobre fungujúcu sieť.”
Sedliackemu rozumu takýto argument znie dobre a to je vlastne aj dôvod, prečo je v spoločnosti taká podpora pre štátne (ja to volám politické) vlastníctvo podnikov a odpor voči privatizácii. Ak hus znáša zlaté vajcia, neradno ju zarezať!
