Krátkodobý dlh Slovenska patrí medzi najmenšie v Únii
Eurostat zverejnil porovnania dlhov krajín EÚ pred začiatkom koronakrízy. Slovensko v nich vyčnieva nielen malým podielom pôžičiek so splatnosťou do roka, ale aj zanedbateľným podielom garancií za úvery.
Domáce finančné inštitúcie na Slovensku držali podľa Eurostatu koncom vlaňajška skoro 42 percent slovenského verejného dlhu. Keďže v krajine napriek úvahám v minulosti neexistujú emisie určené pre obyvateľstvo či firmy, zvyšok dlhu je takmer výlučne v rukách zahraničných investorov.
Celkovo majú podľa Eurostatu domáce nefinančné inštitúcie či menší lokálni investori v rukách desatinu dlhu krajín Európskej únie. Výnimkou s väčším podielom sú krajiny, kde má táto forma financovania väčšiu tradíciu – napríklad Maďarsko (28 %), Malta (26 %) a Portugalsko (15 %).
Graf: Kto vlastní vládne dlhy
Korona pomery pomení
Slovenský verejný dlh bol ešte koncom vlaňajška vo výške 48 percent HDP. No pre pokles ekonomiky a prijatie vládnych opatrení na podporu zamestnanosti sa hospodárenie vlády tento rok výrazne zhorší – podobne ako v ostatných krajinách.
Podľa strednodobej predikcie Národnej banky Slovenska dlh presiahne 60 percent HDP. Podľa centrálnej banky budú po doznení súčasnej krízy verejné financie čeliť výzvam v otázke dlhodobej udržateľnosti.
Pred krízou sme nemali významné záruky, aj to sa však zmení
V dôsledku rôznych garančných schém,
