Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Šéf elektrární: S uhlím skoncujeme ešte skôr, palivo z odpadu sme už otestovali

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček
  • Obe slovenské tepelné elektrárne definitívne prestanú spaľovať uhlie.
  • Elektráreň Vojany nevyrába už od februára. Čoskoro ju buď definitívne zavrú, alebo nahradia uhlie nejakým palivom z odpadu.
  • Elektráreň Nováky vypnú o tri roky. Energetici a baníci súperia o to, kto z nich bude potom vykurovať región.

Generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček predstavil presnejší plán odstavenia uhoľných zdrojov v elektrárňach Vojany a Nováky. Obe sa pre vysoké náklady a nízke ceny elektriny nedokážu presadiť na trhu.

Ešte na jeseň 2019 elektrárne uvažovali, že vo Vojanoch začnú spaľovať nejaké alternatívne palivo spolu s ruským čiernym uhlím. Teraz Strýček v rozhovore vysvetľuje, ako chcú uhlie kompletne vymeniť za palivo vyrobené z odpadu.

V Novákoch chcú vybudovať tepláreň na biomasu a plyn, lebo región po vypnutí tamojšej elektrárne príde o najväčší zdroj vykurovania.

Elektrárňam s podobným zámerom konkuruje ich dodávateľ hnedého uhlia – Hornonitrianske bane Prievidza.

Vlani ste hovorili o pláne postupne skončiť so spaľovaním uhlia vo vašich elektrárňach. Ako ste odvtedy pokročili?

Rozhodnutia pre elektrárne Nováky aj Vojany musia padnúť toto leto. Nováky musíme zavrieť do roku 2023, dokonca možno o rok skôr, ako povedal minister Sulík. Ak nespravíme rozhodnutie teraz, tak 1. januára 2024 bude problém s dodávkou tepla pre Prievidzu, Nováky a Zemianske Kostoľany. Musíme spraviť rozhodnutie, či po zatvorení Novák budeme dodávať teplo naďalej my, alebo niekto iný. Sme časovo na hrane, pretože máme pred sebou povoľovací proces, potom obstarávanie a realizáciu.

Je to stále tak, že v elektrárni Nováky chcete vybudovať tepláreň a zároveň majú konkurenčný projekt Hornonitrianske bane Prievidza? 

Svoj projekt sme už niekoľkokrát prezentovali expertom Európskej investičnej banky, ktorí pre štát pripravujú analýzy a odporúčania. Tí už vyše roka posudzujú odborné a technické parametre všetkých potenciálnych riešení. Všetci záujemcovia dostali rovnakú možnosť predložiť svoje projekty a zámery. Bohužiaľ, až teraz, po funuse, prišli baníci so svojím projektom a zase sa čaká, už mesiac a pol, aby sa vyhodnotila banícka alternatíva. Tá však hovorí iba o vykurovaní Prievidze. Čiže Nováky a Zemianske Kostoľany oni neriešia.

Aké veľké územie má vaša tepláreň pokryť? Nahradí plnohodnotne elektráreň Nováky, keď ju vypnete?

Nie úplne, pretože už tam prestaneme vyrábať elektrinu. Plnohodnotne však nahradí výrobu tepla, ktoré dnes dodávame do Prievidze, Novák a Zemianskych Kostolian. Naše riešenie je plyn a biomasa. Uhlie z Hornonitrianskych baní sa prestane využívať, čím dôjde k zhruba 99-percentnému zníženiu emisií CO2, čiže je to čisté riešenie.

Chceme využiť súčasnú infraštruktúru, plynový aj biomasový kotol by sme postavili na mieste dnešnej elektrárne. Biomasa by išla celý rok a plyn by dopĺňal zvýšený odber v zimných mesiacoch. Vidíme tu možnosť využitia cielene pestovanej biomasy z lokálnych zdrojov, nechceme podporovať holoruby ani drancovanie lesov. Toto by bola prvá fáza.

V druhej fáze by sme chceli podľa vzoru Švédska a Dánska vybudovať moderné riešenie postavené na energetickom zhodnocovaní triedeného komunálneho odpadu. To hovoríme o rokoch 2028 – 2030, keď budú súčasné skládky na Slovensku zaplnené a bude treba viac separovať.

Foto N – Vladimír Šimíček

Akú podporu potrebujete od štátu na prvú fázu s plynom a biomasou? Garantované výkupné ceny? 

Ceny určí ÚRSO, ako v prípade každej teplárne, na základe platnej regulácie pre každého výrobcu na Slovensku, preto nehovoríme o garantovaných výkupných cenách. Našou snahou je však priniesť riešenie, ktoré nebude znamenať zvyšovanie cien tepla pre odberateľov v regióne. Od štátu potrebujeme rozhodnutie, ktoré riešenie sa má realizovať. Tu nie je možné vybrať viaceré riešenia, tie by sa kanibalizovali a zvyšovali koncovú cenu. To by bol nezmysel a zmarená investícia.

Aké riešenie chystajú baníci?

Podľa toho, čo vieme, baníci chcú spaľovať biomasu v existujúcich kotloch, ktoré budú mať v roku 2023 už 16 rokov, teda budú staré. K tomu chcú plynový kotol, pričom budú musieť vybudovať nové pripojenie na sieť, čo celý projekt predraží. My pripojenie na sieť máme, čiže vidíme veľkú výhodu v tom, že sme časovo schopní to zrealizovať. Sme cenovo konkurencieschopní a myslíme to vážne.

Čiže len to zhrňme, vy nepotrebujete žiadnu pomoc zo strany štátu, žiadnu podpornú schému, len osvedčenie? Je to teda ekonomicky životaschopné aj bez dotácií? 

V prvej fáze nepôjde o veľkú investíciu. Bavíme sa rádovo o niekoľkých miliónoch. My investujeme v stovkách miliónov, takže čo sa týka výdavkov SE, nie je to mimoriadny projekt. Určite sa budeme zaujímať o výzvy z modernizačného fondu alebo iných nástrojov, nie je to však podmienka realizácie. No o čo nižšie budú vstupné náklady, o to nižšia bude cena pre koncového spotrebiteľa.

Nebude to pre vás stratové?

Keby to bolo stratové, určite do toho nejdeme. Cenová regulácia tepla funguje tak, že máte náklady plus zisk. Tým, že je to regulovaný biznis, tak ani nemôžeme byť v strate, všetky náklady sa premietajú do koncovej ceny zákazníka.

Na druhej strane, nemôžeme mať extrémne vysoké ceny, lebo potom si paneláky začnú vytvárať svoje malé kotolničky a začnú sa odpájať. Tento scenár nie je ani ekologický, ani ekonomický, a preto musíme byť schopní ponúknuť konkurencieschopnú cenu. Úplne zbytočne by sa totiž zvýšili náklady pre všetkých, ktorí sa nemôžu alebo nechcú odpojiť.

Bude nová tepláreň vyrábať teplo drahšie alebo sa cena zachová?

V prvej fáze by sme chceli udržať cenu približne na dnešnej úrovni. V druhej fáze by vzniklo centrum obehovej ekonomiky, kde by sme separovali odpad z okolia a spaľovali len ten, ktorý sa nedá recyklovať. Potom by cena mohla ísť ešte dole.

Spomínali ste markantný pokles emisií CO, čo rieši jeden environmentálny problém. Ale spaľovanie biomasy, čiže dreva, je tiež environmentálny problém. Ako s týmto naložíte? Máte už zabezpečené zásoby paliva? V regióne je minimálne jedna ďalšia elektráreň na biomasu – v Topoľčanoch.

V Novákoch nechceme vyrábať elektrinu, iba teplo. Na to by sme potrebovali dva relatívne malé kotly na biomasu. Určite nechceme spaľovať kvalitné drevo určené do píl. Urobili sme si štúdiu, ktorá ukázala, že v okolí Novák je dostatočné množstvo využiteľnej odpadovej, zvyškovej biomasy. Určite by sme nešli do niečoho, čo by malo negatívny vplyv na životné prostredie.

Nemali ste už nejaké konfrontácie s environmentalistami? Lebo im prekáža, keď sa v energetike využívajú zvyšky z ťažby.

Zatiaľ nie. S viacerými environmentálnymi organizáciami sme naše riešenie iniciatívne konzultovali a zapracovali sme doň viacero pripomienok. Naše riešenie je známe všetkým už minimálne pol roka. Bolo transparentne niekoľkokrát prezentované, takže nemôže byť pre nikoho prekvapením. Tridsiatka ľudí chodí každý mesiac na stretnutia, na ktorých riešia Hornú Nitru. Zadanie bolo také, že tam má byť obnoviteľný zdroj. Jediný reálny obnoviteľný zdroj na výrobu tepla je na Slovensku biomasa. Geotermál by v tejto lokalite cenu tepla extrémne predražil, vietor a slnko sa na tento účel použiť, pochopiteľne, nedajú.

Na čom to celé môže padnúť?

Na tom, že nepríde k rýchlemu rozhodnutiu. Ak budeme prešľapovať na mieste, potom pre obdobie po 1. januári 2024 nebude riešenie. Ľuďom treba dodávať teplo. Chceme ďalej pokračovať s hnedým uhlím? Ak nebudeme mať funkčné nové riešenie, potom zostane v prevádzke existujúci zdroj a ten nevie vyrábať z ničoho iného, iba z hnedého uhlia. Existujúci zdroj je v zásade múzeum – extrémne stará elektráreň. Máme vyrátané, čo musíme spraviť, aby sme ju udržali v bezpečnom chode maximálne do roku 2023, potom počítame s tým, že ju vyradíme a rozmontujeme.

Prečo hrozí, že nepadne rýchle rozhodnutie? 

Naše riešenie je na stole pol roka a stále nebolo prijaté rozhodnutie. Na stretnutí pred dvoma týždňami bola prezentovaná alternatíva hornonitrianskych baní, ktorá sa začne len teraz analyzovať. Keď berieme do úvahy, že naša alternatíva sa analyzovala rok a ich alternatíva sa bude analyzovať ďalší rok, tak nie sme schopní to stihnúť zrealizovať do konca roka 2023. Nemáme čas chodiť dookola, lebo to nikto nestihne spraviť. Už teraz je to extrémne napäté.

Práve SaS bola najväčším kritikom spaľovania hnedého uhlia na Hornej Nitre. Teraz sú jej lídri vo vedení ministerstva hospodárstva. Máte pocit, že sú na vašej strane? 

Mám absolútne dobrý pocit z komunikácie so štátnym tajomníkom pánom Karolom Galekom, ale aj s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom. Ten sa pre médiá vyjadril, že by bolo dobré zavrieť elektráreň a zastaviť ťažbu aj o rok skôr. Ja si myslím, že to podporujú tak, ako to podporovali, keď boli v opozícii. Ich prístup vnímam ako absolútne racionálny, konštruktívny. Verím, že sa nám to podarí zavrieť a región transformovať. Je to asi najdrahšia elektrina v Európe. Extrémne to zaťažuje priemysel, najmä v tomto čase, ale aj keby sme pred sebou nemali krízu, tak nič racionálnejšie nemôže byť, ako to, že zlacníme vstupné zdroje pre priemysel, aby sme mohli byť konkurencieschopní. Túto elektrinu na Slovensku nepotrebujeme.

Hovoríte, že definitívnym riešením vykurovania Hornej Nitry bude nejaké palivo z odpadu. Podľa konkurenčnej skupiny Wood & Company však hrozí, že v regióne nebude dostatok odpadu, keďže tam nie sú veľké mestá.

Áno, máte pravdu. S Wood & Company sme komunikovali a kooperovali, keďže majú skúsenosti z KOSIT-u (košická odpadová firma, ktorá vyrába elektrinu a teplo z odpadu – pozn. E). My si myslíme, že to je primárne otázka dobre nastaveného systému. Slovensko takmer všetok odpad vyváža na skládky, čo sa týka separovania a recyklácie, sme na chvoste EÚ. To sa musí zmeniť, potom bude paliva dosť. Úlohu tu má aj štát, musí tu fungovať správna regulácia.

Ako to vyzerá v elektrárni Vojany, v ktorej chcete tiež využívať palivo z odpadu?

Vojany sú vo vážnom ohrození, čo sa týka zamestnanosti. Priamo v elektrárni máme 106 zamestnancov a ďalších 200 sú dodávatelia. Ide teda o vyše 300 ľudí, ktorí by mohli potenciálne prísť o prácu v regióne, kde je zamestnanosť veľmi problematická. Už niekoľko rokov sa zaoberáme uzavretím tejto elektrárne, ale vždy sme našli cestu, ako ju udržať v malej strate alebo na nule a udržať zamestnanosť. Bohužiaľ, posledný rok sa nožnice medzi cenou elektriny a cenou uhlia a CO₂ na Slovensku ešte viac otvorili a v roku 2019 sme vo Vojanoch utŕžili niekoľkomiliónovú stratu.

V tomto grafe vidno, že cena elektriny už nepokrýva ani variabilné náklady Elektrárne Vojany (EVO) – pozn. E:

Zdroj: Slovenské elektrárne

Čo teda s elektrárňou urobíte?

Od februára nevyrába. Ešte v januári pred koronou sme manažmentu elektrárne dali definitívny termín, že buď nájdu do konca augusta riešenie, alebo to zavrieme. Riešenie dnes máme na stole, práve sme v druhej fáze testovania takzvaného tuhého druhotného paliva, ktoré je vyrobené z triedeného odpadu.

To je to isté ako tuhé alternatívne palivo? 

Nie, medzi nimi je veľký rozdiel. Tuhé druhotné palivo je certifikované palivo, v zásade je to náhrada čierneho uhlia, už to nie je odpad. Je ekologickejšie, tvoria ho napríklad vrecúška, kartóny a odpadová biomasa, z ktorých sa spravia brikety alebo pelety na spaľovanie. Toto palivo sme už úspešne testovali, v apríli sme ho na 16 hodín nasadili do výroby na 100 percent. V auguste chceme spraviť ďalší test, tuhé druhotné palivo budeme spaľovať päť dní. Okrem výroby elektriny budeme aj dodávať podporné služby (elektráreň dostáva peniaze napríklad za to, že v čase špičky zvýši produkciu – pozn. E).

Máme už odskúšané, že vieme toto palivo spaľovať, teraz chceme vyskúšať dodávanie podporných služieb počas 5 dní. Ak by to prešlo, chceme dať na ministerstvo životného prostredia žiadosť o povolenie na trvalú prevádzku, prešli by sme na ňu od januára. Ak ho nedostaneme, elektráreň, bohužiaľ, zatvoríme.

Ale šance sú dobré. Preukázali sme, že dokážeme splniť všetky environmentálne limity, ktoré budú platné od augusta budúceho roka – teda oveľa prísnejšie ako dnešné. Emisie CO₂ sú v porovnaní so spaľovaním čierneho uhlia nižšie až o 50 percent. Všetci naši dodávatelia, ktorí nám dodávali palivo na testy, povedali, že hneď ako budú mať s nami kontrakt na 2-3 roky, kúpia si linky, budú separovať na Slovensku a nebudú musieť voziť palivo z Poľska. Vidíme teda priestor na to, aby sa tu vytvoril trh na separovanie.

Foto N – Vladimír Šimíček

Menej spalín a CO by bolo pri tej istej výrobe?

Áno. Presne tak. Čo je dôležité, tuhé druhotné palivo má takú istú výhrevnosť ako uhlie, preto sa dá spaľovať v tých istých kotloch. A platili by sme zaň oveľa menej ako za čierne uhlie.

Z akého odpadu sa vyrába toto palivo?

Sú to tenké vrecúška, obaly, fólie a biomasa, čiže piliny a ďalšie odpady z drevospracujúceho priemyslu.

Čierne uhlie by ste teda úplne vyradili?

Áno, úplne. Už dnes viem povedať, že čierne uhlie sa tam spaľovať nebude nikdy. Ešte tam máme na skládke nejaké zvyšky, ktoré predáme. Ak tie skúšky s tuhým druhotným palivom nevyjdú alebo nedostaneme povolenie, v auguste elektráreň Vojany zavrieme.

Vývoj produkcie v tepelnej elektrárni Vojany

Zdroj: Slovenské elektrárne

 

Graf – Denník E

Budete využívať aj plyn ako doplnkové palivo?

Nie. Pomocou plynu sa iba štartuje kotol, ale ako palivo sa využívať nebude. Pri 100-percentnom použití tuhého druhotného paliva nám vyjde ekonomika. Nebude to žiadny veľký biznis, ale vieme udržať zamestnanosť. Do budúcna by sa dalo uvažovať o inom využití tej lokality, pretože tam máme obrovské pozemky, ktoré si vyžadujú rekultiváciu alebo nejaké udržiavanie. Vidíme tam možnosť na vybudovanie solárneho parku. Je to dobrá lokalita, lebo tam svieti veľa slnka. Dokonca je to jedno z dvoch miest, ktoré boli identifikované ako vhodné aj pre veterný park. Prvú fázu vidíme ako krok na udržanie sa v lokalite a záchranu pracovných miest. Získali by sme tým zhruba tri roky, počas ktorých by sme sa zaoberali tým, čo ďalej.

Riziko projektu teda je, že vám nevyjdú testy a že nebudete môcť dodávať podporné služby? 

Vidím dve riziká: že nevyjdú skúšky a že nedostaneme povolenie. Ak by od nás ministerstvo životného prostredia chcelo nové posudzovanie vplyvov, elektráreň by sme museli zavrieť, pretože by tento proces trval tri roky. Naša právna analýza však hovorí, že by to nemal byť problém, keďže ideme iba nahradiť jedno palivo iným palivom. Vymieňame len palivo za palivo a dokonca to má pozitívny vplyv na životné prostredie. Takže nevidíme dôvod na to, aby nám to ministerstvo nepovolilo. Ale kým to nemáme v rukách, tak je to riziko. A do budúcnosti je tu určite prevádzkové riziko, aby nám dodávatelia zabezpečovali dostatočný objem paliva.

Nedávno ste vraveli, že vás koronakríza veľmi nezasiahla a že ste na tom stále ekonomicky dobre, lebo elektrinu máte predanú na dlhšie obdobie dopredu. Stále to platí? 

Došlo k miernemu poklesu cien elektriny, ale potom sa to zase vyšplhalo, aj keď nie úplne na pôvodnú úroveň. Zrýchlili sme predaj na tri roky dopredu, pretože sme s úrovňou ceny spokojní. Vzhľadom na zníženie spotreby sme sa báli, že bude pokles ceny ešte väčší. Z pohľadu ekonomiky na nás COVID nemá výrazný dosah. Extrémne dôležitá je však spotreba, ktorá sa v máji medziročne znížila o 13 percent. Ak by takýto prepad pokračoval aj na budúci rok, určite by to spôsobilo ďalší pokles ceny, čo by už pre nás nebolo dobré. Malo by to aj na nás drastický vplyv.

Kedy by sa pokles spotreby a cien mohol prejaviť vo vašich výsledkoch?

Predávame na tri roky dopredu a veľkú časť budúceho roka už máme predanú. Ale roky 2022 a 2023 len teraz predávame. Pokles spotreby by sa prejavil už v cenách tohto roku, ktoré však ovplyvňujú až roky dopredu. V roku 2021 máme ekonomiku zabezpečenú. V roku 2022 už pôjde tretí blok Mochoviec, čiže nejaký pokles bude vykompenzovaný dodatočnou výrobou. Myslím si, že budeme schopní cez túto krízu preplávať, hoci so zníženým ziskom. No musíme robiť úsporné opatrenia, a ak to bude potrebné, pristúpiť napríklad k zatvoreniu Vojan.

Foto N – Vladimír Šimíček

Branislav Strýček

Predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenských elektrární je od roku 2018. Do firmy nastúpil v roku 2005 ako zástupca finančného riaditeľa. V roku 2007 sa stal finančným riaditeľom a v roku 2009 členom predstavenstva. Zodpovedal za strategické investície, akvizície, predaje a bankové zmluvy. V roku 2011 bol vymenovaný za finančného riaditeľa medzinárodnej divízie talianskej skupiny Enel. Po návrate na Slovensko v roku 2012 sa stal riaditeľom obchodu, trhu, dispečingu a regulácie.

Tento článok pre vás odomkla spoločnosť Slovenské elektrárne, a. s.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: J&T sa popri zachraňovaní Arcy chystá zachraňovať aj dôveru v podnikové cenné papiere
  • Maloobchod: Medziročný pokles tržieb sa v máji zmiernil na 8,9 %
  • Energie: Sulík navrhne za nového šéfa ÚRSO Andreja Jurisa
  • Banky: NBS uvoľňuje bankám viac kapitálu, od augusta zníži proticyklický vankúš z 1,5 na 1 %
  • Firmy: Bukóza sa dištancovala od Arcy, Bukocel podľa nej Arce nepatrí
  • Financie: Ako od júla funguje prvá pomoc pre podnikateľov
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Teraz je tu príležitosť aj na ambicióznu daňovú reformu (panel expertov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vlády venujú daňovým „reformám“ neprimerane veľa pozornosti, ale oveľa menej už udržaniu prehľadného daňového systému, jednoduchosti platenia daní, efektívnej kontrole výberu a proklientskemu prístupu, hovorí v Paneli expertov o daňovej reforme Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ rozpočtovej rady.

Minúta po minúte

Zdieľať

Do peňaženiek nám môžu pribudnúť karty s novým logom, budú čisto európske

Do dvoch rokov by mal v Európe fungovať nový európsky platobný systém s ambíciou potlačiť dominanciu amerických kartových spoločností a nových technologických konkurentov. Pripravuje ho 16 veľkých európskych bánk vrátane matiek Slovenskej sporiteľne, ČSOB a UniCredit.

Zdieľať

Richard Sulík pri návšteve Dusla Šaľa opäť povedal, že podniky platia priveľa za energie. Šéf Dusla varoval, že ak nebudú mať porovnateľné podmienky s inými štátmi, umiestnia investície za desiatky až stovky miliónov eur inam.

Duslo patrí k najväčším chemickým podnikom na Slovensku, vlastní ho Agrofert.

Čo povedal minister

  • „Pre všetky podniky s vysokou spotrebou energií sú spoločným problémom vysoké ceny energií. Ani nie tak samotnej komodity, ako cien za ich distribúciu, ktoré patria k najvyšším v celej Európe,“ povedal Sulík.
  • „Urobiť poriadok“ s cenami energií bude podľa Sulíka prioritou nového šéfa regulačného úradu ÚRSO.

Čo povedal šéf Dusla

  • „Ak porovnávame náklady za činnosti, Slovensko akoby sa utrhlo z reťaze, tie ceny sú násobne vyššie ako v okolitých krajinách. Zemný plyn je pre nás základná surovina. Máme najlepšie a najmodernejšie technológie, no k čomu nám to je, keď základnú vstupnú surovinu máme násobne drahšiu v porovnaní s okolitými krajinami,“ tvrdil generálny riaditeľ Petr Bláha.
  • „Slovo konkurencieschopnosť akoby slovenskí politici ani nepoznali,“ dodal. „Pred nami sú dve rozhodujúce rozvojové investície v hodnote rádovo desiatky až stovky miliónov eur. Ak nedostaneme porovnateľné podmienky s okolitými štátmi, budeme ich musieť dislokovať do iného teritória, ako je Slovensko,“ pohrozil. (tasr, n)
Zdieľať

O zmene financovania rekreačných poukazov bude diskutovať koaličná rada, hovorí minister dopravy Andrej Doležal. O priamych finančných dávkach na podporu cestovného ruchu podľa neho ministerstvo neuvažuje.

Doležal reagoval na požiadavky Zväzu cestovného ruchu, ktorý dnes varoval pred prepadom tržieb a krízou v odvetví.

Minister dopravy navrhol, aby na poukazy namiesto zamestnávateľa prispieval štát. Chce tiež rozšíriť počet tých, čo poukazy môžu využívať.

„Samozrejme, v rámci koaličnej rady ešte o tom budeme rokovať a budeme zapracovávať pripomienky koaličných partnerov,“ podotkol. „Teraz s ministrom financií riešime rovinu týchto analýz. Jednoducho ešte na tom pracujeme a oponujeme si tento návrh,“ doplnil.

Premiér Igor Matovič hovorí, že bude žiadať od ministerstva dopravy dáta o letnej dovolenkovej sezóne a výpadku tržieb. Prípadná aktívna pomoc odvetviu bude podľa neho závisieť od týchto údajov. (tasr, n)

Zdieľať

Klub 500 žiada zvýšenie príspevkov prvej pomoci na 1100 eur pre jedného zamestnanca. Združenie, ktoré pod vedením spolumajiteľa Železiarní Podbrezová Vladimíra Sotáka zastupuje niektoré veľké podniky, varovalo pred zvýšením nezamestnanosti.

O akých príspevkoch klub hovoril

  • Príspevok na zamestnanca pri poklese tržieb od 40 do 60 % je 300 eur, čo podľa Klubu 500 tvorí 20 % celkových osobných nákladov.
  • Maximálny príspevok na zamestnanca pri poklese tržieb o 80 % a viac predstavuje 540 eur, teda podľa klubu 32 % osobných nákladov.
  • Najvyšší možný príspevok pri zamestnancovi s náhradou mzdy 80 % na udržanie pracovného miesta je 880 eur.

Klub navrhuje zvýšiť maximálnu výšku na zamestnanca na 1100 eur, čo by podľa jeho predstaviteľov pokrylo 72 percent osobných nákladov.

Zdieľať

Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja by mal sídliť v zrekonštruovanej budove stredoškolského internátu na Cabajskej ulici v Nitre. V pondelok o tom rozhodli krajskí poslanci. Zastupiteľstvo si vyberalo z troch možností.

  • Podľa prvej sa úrad presťahuje na internát v správe Strednej odbornej školy potravinárskej v Nitre,
  • druhá počítala s výstavbou novej budovy
  • a tretia s odkúpením objektu, ktorý má momentálne kraj v prenájme od súkromnej firmy.

Poslanci sa napokon rozhodli pre prvý variant. „Dnes je úrad na viacerých miestach. Potrebujeme ho dostať do jednej budovy, s dobrým prístupom a dostatočnými kapacitami na parkovanie,“ skonštatoval Iván Farkas zo SMK. Podľa zastupujúcej riaditeľky Úradu NSK Heleny Psotovej budova internátu všetky tieto požiadavky spĺňa.

Predpokladané náklady na rekonštrukciu a adaptáciu priestorov sú podľa úradu na úrovni 4,5 až 5,5 milióna eur. „Predpokladaný termín ukončenia prác je 2 až 2,5 roka,“ skonštatoval predseda NSK Milan Belica.

Podľa viacerých poslancov je najvyšší čas, aby kraj zaobstaral pre svoj úrad vlastné sídlo. „Opäť sa hovorí o novom usporiadaní krajov, podľa ktorého by mal vzniknúť Bratislavský, Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský kraj. O sídle jednotlivých krajov sa bude rozhodovať aj podľa toho, či majú pre úrad vhodnú budovu. preto by sme nemali otáľať,“ pripomenul poslanec Jozef Dvonč (koalícia Smer-SD, SNS a Most-Híd).

Úrad NSK nemá vlastné sídlo od svojho vzniku v roku 2001. Napriek tomu už vynaložil na náklady súvisiace s umiestnením svojich úradníkov viac ako 1,76 milióna eur. Uvádza sa to v správe úradu z februára 2020.

  • Za prenájom kancelárií na Rázusovej ulici v Nitre už zaplatil NSK vyše 940-tisíc eur.
  • Ďalších takmer 570-tisíc eur stála projektová dokumentácia k novej budove na Slančíkovej ulici v Nitre. K jej výstavbe však nikdy nedošlo, pretože ešte v roku 2012 polícia obvinila sedem osôb z machinácií pri verejnom obstarávaní na zhotoviteľa. Odvtedy sa kraj k projektu nevrátil.
  • Ďalšie peniaze stáli NSK súdne spory so spoločnosťou GAP REAL. Kraj sa s firmou súdil pre budovu, ktorú GAP REAL postavil pre Úrad NSK na základe zmluvy podpísanej bývalým podpredsedom NSK Miklósom Fehérom. Kraj právoplatnosť zmluvy spochybnil a do postavenej budovy na Palárikovej ulici v Nitre odmietol svoj úrad presťahovať. Súdny spor stál NSK takmer 260-tisíc eur.
  • Nitriansky vyšší územný celok okrem toho vedie doteraz neukončené súdne spory so spoločnosťou OTP Banka Slovensko a Miklósom Fehérom za približne 2,5 milióna eur. (tasr)
Zdieľať

Strana Hlas chce počas prerokovania „kilečka“ pre podnikateľov z dielne SaS  navrhnúť doplnenie, aby vláda podpísala dodatok s bankami na zníženie poplatkov. „Vláda do dohody s bankami neuviedla, že od nich žiada znížiť bankové poplatky,“ povedal Pellegrini.

Bývalý minister hospodárstva Peter Žiga nerozumie, prečo takzvané podnikateľské kilečko chce parlament prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Hlas chce na parlamentnej schôdze navrhnúť „antibyrokratický balíček“ pre ľudí, aby na jednotlivé úrady nemuseli neustále nosiť rôzne dokumenty.

Zdieľať

Z bratislavského letiska sa dá oddnes letieť do gréckeho mesta Solún, od utorka pribudne pravidelná linka na ostrov Korfu. Oba lety zabezpečí nízkonákladový dopravca Ryanair.

Do Solúna je možné letieť z Bratislavy dvakrát týždenne, a to v pondelky a v piatky, na Korfu rovnako dvakrát týždenne, konkrétne v utorky a v soboty.

Ryanair spustil po zákaze letov z dôvodu koronakrízy od soboty 4. júla svoj letný letový poriadok z Bratislavy. Aktuálne zahŕňa osem pravidelných liniek.

„Priletieť do Bratislavy bez potreby negatívnych testov na nový koronavírus či zotrvania v domácej izolácii je aktuálne možné z Pafosu na Cypre, zo Solúna a Korfu v Grécku, z írskeho hlavného mesta Dublin, z Alghera na talianskej Sardínii a prvé lety tento týždeň budú spustené aj do španielskych dovolenkových letovísk Malaga a Malorka,“ priblížila hovorkyňa letiska Veronika Ševčíková.

Írsky dopravca do svojho letného letového poriadku zaradil aj destinácie vo Veľkej Británii s odletom z Bratislavy, a to Londýn, Birmingham, Edinburgh, Manchester. Tam však stále nie je možné letieť z dôvodu zákazu civilných letov.

Ryanair v sobotu otvoril aj pravidelnú linku do mesta Burgas v Bulharsku. Do Sofie a z nej zabezpečuje lety z Bratislavy aj dopravca Wizz Air. Po prílete je však potrebné kontaktovať regionálny úrad verejného zdravotníctva, zotrvať v domácej izolácii a najskôr na piaty deň od príletu absolvovať test na nový koronavírus.

Naďalej tak podľa Ševčíkovej ostávajú zakázané aj lety z alebo do Veľkej Británie, Ruska, Ukrajiny, Dubaja, Skopje, Egypta, Tuniska, Maroka a iných destinácií. „Dovolenkové charterové lety cestovných kancelárií na Rodos, Zakyntos, Krétu a do ďalších destinácií sú v pláne s odletom z Bratislavy od druhej polovice júla,“ spresnila. (tasr)

Zdieľať

Ministerstvo práce vyplatilo na pomoci pre podnikateľov s poklesom tržieb či zatvorenými prevádzkami zatiaľ takmer 370 miliónov eur. Hovorí, že štát podporil zhruba pol milióna pracovných miest, teda štvrtinu z celkového počtu.

Čísla prvej pomoci k 2. júlu

  • za marec 82 miliónov eur
  • za apríl 171 miliónov eur
  • za máj 115 miliónov eur (ministerstvo hovorí, že za tento mesiac sa ešte bude údaj zvyšovať, keďže žiadosti nie sú uzavreté)

Väčšinu pomoci tvoria opatrenia 3B a 3A, teda príspevky na udržanie pracovných miest.

Približne polovicu pomoci čerpal podľa ministerstva priemysel. Priemerná podpora za všetky opatrenia dosiahla za marec 223 eur a za apríl 376 eur.

Podrobnejšie údaje zverejnil Inštitút sociálnej politiky (ktorý patrí pod ministerstvo) v aktualizovanej analýze.

Zdieľať

Novým šéfom energetického regulačného úradu ÚRSO sa zrejme stane Andrej Juris, ktorý pôsobil v Západoslovenskej distribučnej. Minister hospodárstva Richard Sulík oznámil, že ho navrhne vláde na vymenovanie.

Juris uspel vo výberovom konaní medzi 14 záujemcami, jeho súčasťou bolo aj verejné vypočutie. Nahradí Ľubomíra Jahnátka, ktorého vláda odvolala minulý mesiac.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má vplyv na ceny energií.

Kde pôsobil kandidát na nového šéfa ÚRSO

  • V rokoch 2004 – 2019 pôsobil v spoločnosti Západoslovenská distribučná, kde zastával post riaditeľa pre stratégiu a rozvoj a neskôr sa stal predsedom predstavenstva.
  • V rokoch 2005 – 2010 bol členom Rady Protimonopolného úradu SR.
  • V minulosti pôsobil ako výkonný riaditeľ Centra pre hospodársky rozvoj, absolvoval stáž vo Svetovej banke.
  • Bol tiež viceprezidentom a špeciálnym konzultantom americkej spoločnosti National Economic Research Associates. Je absolventom Slovenskej technickej univerzity, vzdelanie si rozšíril na Princeton University v USA a Jacobs University v Nemecku. (Zdroj – MH SR)
Zdieľať

Štátne ŽSR dnes začali s rekonštrukciou trate Štrba – Štrbské Pleso. Zubačky nebudú jazdiť približne sedem mesiacov, nahradia ich autobusy. Práce potrvajú do 6. februára, ZSSK po rekonštrukcii nasadí na trať nové vlaky.

  • Zákazku na rekonštrukciu trate za 18,58 milióna eur bez DPH získalo od ŽSR Združenie ozubnica Štrba – Štrbské Pleso firiem Strabag a Swietelsky-Slovakia.
  • Po rekonštrukcii prídu na trať nové vlaky, ktoré kupuje štátny dopravca ZSSK za 39 miliónov eur od švajčiarskeho Stadleru.
Zubačka. Foto - TASR
Zubačka. Foto – TASR
Zdieľať

Akcie Commerzbank sa po nečakaných zmenách v top manažmente výrazne spevňujú, počas dňa pridávali zhruba 8 %, zatiaľ čo širší trh iba 2 %. Príčinou minulotýždňovej rezignácie dvoch najvyšších členov vedenia boli klesajúce zisky i akcie.

Šéf banky Martin Zielke a predseda predstavenstva Stefan Schmittmann rezignovali v piatok. Zielke uviedol, že finančná výkonnosť banky je neuspokojivá a že potrebuje „hlbokú transformáciu a nového generálneho riaditeľa“.

Podľa médií čelil manažment kritike druhého najväčšieho akcionára, amerického investičného fondu Cerberus. V Commerzbank vlastní zhruba 5 % akcií a chce vymenovať do vedenia dvoch zástupcov, ktorí by sa snažili pozdvihnúť výkonnosť druhej najväčšej nemeckej banky.

Ako sa (ne)darí Commerzbank:

  • v 2. štvrťroku sa prepadla do straty 54 miliónov eur po zisku 113 miliónov eur pred rokom;
  • vlani na jeseň oznámila zámer predať väčšinový podiel v poľskej dcére mBank, v máji od plánu upustila s tým, že by akcie nepredala za atraktívnych podmienok;
  • zvažovala spojenie s najväčšou nemeckou bankou Deutsche Bank, na jar minulého roka však rozhovory stroskotali;
  • podľa médií zvažuje prepúšťanie ďalších 7000 zo zhruba 40-tisíc zamestnancov a chystá sa uzavrieť 400 z celkových 1000 pobočiek. (čtk, n)
Zdieľať

Banskobystrický kraj odpustí polovicu nájomného podnikateľom, ktorí mali povinne uzavreté prevádzky pre opatrenia proti koronavírusu. Odhlasovali to krajskí poslanci. Kraj bude žiadať o dotáciu na nájomné.

Zdieľať

Vlastník druhej najväčšej celulózky na Slovensku Bukocel Ján Ďurian potvrdil, že podnik neprevzala finančná skupina Arca. „Zatiaľ sa nič nezmenilo. Stopercentným vlastníkom Bukocelu som stále ja,“ odpísal Denníku E.

Viac o neuskutočnenom obchode s Arcou, ktorý začiatkom roka odobril aj protimonopolný úrad, nepovedal. Skupina Bukóza sa dnes od Arcy dištancovala.

Čo môže nasledovať

  • Je pravdepodobné, že časom bude Ďurian hľadať pre celulózku iného nového vlastníka. Biznismen sa dlhšie netají tým, že vo vyššom veku sa chce z biznisu postupne sťahovať.
  • Navyše na rozbehnutie novej fabriky na výrobu hotových obalových papierov, ktorú buduje hneď vedľa celulózky, chcel využiť výnosy z predaja základnej výroby celulózy.

Skupina firiem Bukóza dosahuje celoročné tržby okolo 150 miliónov eur a zamestnáva vyše tisíc ľudí. Výroba celulózy pod dcérskym Bukocelom z celkových výkonov skupiny činí až dve tretiny.

Zdieľať

Uber sa dohodol na kúpe online služby na donášku jedla Postmates za 2,65 miliardy dolárov. Posilní tak svoju divíziu Uber Eats, ktorá počas koronavírusových reštrikcií rástla na rozdiel od služieb alternatívnej taxislužby.

Postmates je štvrtou najväčšou službou na rozvoz jedla v Spojených štátoch po konkurentoch DoorDash, GrubHub a Uber Eats.

Uber si tľapol s Postmates po tom, ako nedávno stroskotala jeho snaha o akvizíciu GrubHubu, ktorý sa napokon spojí s európskym rivalom JustEat Takeaway v transakcii za 7,3 miliardy dolárov.

Viac o firme Postmates:

  • vznikla v roku 2011, rozváža jedlo a ďalšie produkty z reštaurácií a obchodov k dverám zákazníka v 4200 amerických mestách;
  • v máji mala 8-percentný podiel na americkom trhu donášky jedla, líder DoorDash držal 44 %;
  • jej hodnota vlani na jeseň dosiahla 2,4 miliardy dolárov. (cnbc, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať