Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Šéf elektrární: S uhlím skoncujeme ešte skôr, palivo z odpadu sme už otestovali

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček
  • Obe slovenské tepelné elektrárne definitívne prestanú spaľovať uhlie.
  • Elektráreň Vojany nevyrába už od februára. Čoskoro ju buď definitívne zavrú, alebo nahradia uhlie nejakým palivom z odpadu.
  • Elektráreň Nováky vypnú o tri roky. Energetici a baníci súperia o to, kto z nich bude potom vykurovať región.

Generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček predstavil presnejší plán odstavenia uhoľných zdrojov v elektrárňach Vojany a Nováky. Obe sa pre vysoké náklady a nízke ceny elektriny nedokážu presadiť na trhu.

Ešte na jeseň 2019 elektrárne uvažovali, že vo Vojanoch začnú spaľovať nejaké alternatívne palivo spolu s ruským čiernym uhlím. Teraz Strýček v rozhovore vysvetľuje, ako chcú uhlie kompletne vymeniť za palivo vyrobené z odpadu.

V Novákoch chcú vybudovať tepláreň na biomasu a plyn, lebo región po vypnutí tamojšej elektrárne príde o najväčší zdroj vykurovania.

Elektrárňam s podobným zámerom konkuruje ich dodávateľ hnedého uhlia – Hornonitrianske bane Prievidza.

Vlani ste hovorili o pláne postupne skončiť so spaľovaním uhlia vo vašich elektrárňach. Ako ste odvtedy pokročili?

Rozhodnutia pre elektrárne Nováky aj Vojany musia padnúť toto leto. Nováky musíme zavrieť do roku 2023, dokonca možno o rok skôr, ako povedal minister Sulík. Ak nespravíme rozhodnutie teraz, tak 1. januára 2024 bude problém s dodávkou tepla pre Prievidzu, Nováky a Zemianske Kostoľany. Musíme spraviť rozhodnutie, či po zatvorení Novák budeme dodávať teplo naďalej my, alebo niekto iný. Sme časovo na hrane, pretože máme pred sebou povoľovací proces, potom obstarávanie a realizáciu.

Je to stále tak, že v elektrárni Nováky chcete vybudovať tepláreň a zároveň majú konkurenčný projekt Hornonitrianske bane Prievidza? 

Svoj projekt sme už niekoľkokrát prezentovali expertom Európskej investičnej banky, ktorí pre štát pripravujú analýzy a odporúčania. Tí už vyše roka posudzujú odborné a technické parametre všetkých potenciálnych riešení. Všetci záujemcovia dostali rovnakú možnosť predložiť svoje projekty a zámery. Bohužiaľ, až teraz, po funuse, prišli baníci so svojím projektom a zase sa čaká, už mesiac a pol, aby sa vyhodnotila banícka alternatíva. Tá však hovorí iba o vykurovaní Prievidze. Čiže Nováky a Zemianske Kostoľany oni neriešia.

Aké veľké územie má vaša tepláreň pokryť? Nahradí plnohodnotne elektráreň Nováky, keď ju vypnete?

Nie úplne, pretože už tam prestaneme vyrábať elektrinu. Plnohodnotne však nahradí výrobu tepla, ktoré dnes dodávame do Prievidze, Novák a Zemianskych Kostolian. Naše riešenie je plyn a biomasa. Uhlie z Hornonitrianskych baní sa prestane využívať, čím dôjde k zhruba 99-percentnému zníženiu emisií CO2, čiže je to čisté riešenie.

Chceme využiť súčasnú infraštruktúru, plynový aj biomasový kotol by sme postavili na mieste dnešnej elektrárne. Biomasa by išla celý rok a plyn by dopĺňal zvýšený odber v zimných mesiacoch. Vidíme tu možnosť využitia cielene pestovanej biomasy z lokálnych zdrojov, nechceme podporovať holoruby ani drancovanie lesov. Toto by bola prvá fáza.

V druhej fáze by sme chceli podľa vzoru Švédska a Dánska vybudovať moderné riešenie postavené na energetickom zhodnocovaní triedeného komunálneho odpadu. To hovoríme o rokoch 2028 – 2030, keď budú súčasné skládky na Slovensku zaplnené a bude treba viac separovať.

Foto N – Vladimír Šimíček

Akú podporu potrebujete od štátu na prvú fázu s plynom a biomasou? Garantované výkupné ceny? 

Ceny určí ÚRSO, ako v prípade každej teplárne, na základe platnej regulácie pre každého výrobcu na Slovensku, preto nehovoríme o garantovaných výkupných cenách. Našou snahou je však priniesť riešenie, ktoré nebude znamenať zvyšovanie cien tepla pre odberateľov v regióne. Od štátu potrebujeme rozhodnutie, ktoré riešenie sa má realizovať. Tu nie je možné vybrať viaceré riešenia, tie by sa kanibalizovali a zvyšovali koncovú cenu. To by bol nezmysel a zmarená investícia.

Aké riešenie chystajú baníci?

Podľa toho, čo vieme, baníci chcú spaľovať biomasu v existujúcich kotloch, ktoré budú mať v roku 2023 už 16 rokov, teda budú staré. K tomu chcú plynový kotol, pričom budú musieť vybudovať nové pripojenie na sieť, čo celý projekt predraží. My pripojenie na sieť máme, čiže vidíme veľkú výhodu v tom, že sme časovo schopní to zrealizovať. Sme cenovo konkurencieschopní a myslíme to vážne.

Čiže len to zhrňme, vy nepotrebujete žiadnu pomoc zo strany štátu, žiadnu podpornú schému, len osvedčenie? Je to teda ekonomicky životaschopné aj bez dotácií? 

V prvej fáze nepôjde o veľkú investíciu. Bavíme sa rádovo o niekoľkých miliónoch. My investujeme v stovkách miliónov, takže čo sa týka výdavkov SE, nie je to mimoriadny projekt. Určite sa budeme zaujímať o výzvy z modernizačného fondu alebo iných nástrojov, nie je to však podmienka realizácie. No o čo nižšie budú vstupné náklady, o to nižšia bude cena pre koncového spotrebiteľa.

Nebude to pre vás stratové?

Keby to bolo stratové, určite do toho nejdeme. Cenová regulácia tepla funguje tak, že máte náklady plus zisk. Tým, že je to regulovaný biznis, tak ani nemôžeme byť v strate, všetky náklady sa premietajú do koncovej ceny zákazníka.

Na druhej strane, nemôžeme mať extrémne vysoké ceny, lebo potom si paneláky začnú vytvárať svoje malé kotolničky a začnú sa odpájať. Tento scenár nie je ani ekologický, ani ekonomický, a preto musíme byť schopní ponúknuť konkurencieschopnú cenu. Úplne zbytočne by sa totiž zvýšili náklady pre všetkých, ktorí sa nemôžu alebo nechcú odpojiť.

Bude nová tepláreň vyrábať teplo drahšie alebo sa cena zachová?

V prvej fáze by sme chceli udržať cenu približne na dnešnej úrovni. V druhej fáze by vzniklo centrum obehovej ekonomiky, kde by sme separovali odpad z okolia a spaľovali len ten, ktorý sa nedá recyklovať. Potom by cena mohla ísť ešte dole.

Spomínali ste markantný pokles emisií CO, čo rieši jeden environmentálny problém. Ale spaľovanie biomasy, čiže dreva, je tiež environmentálny problém. Ako s týmto naložíte? Máte už zabezpečené zásoby paliva? V regióne je minimálne jedna ďalšia elektráreň na biomasu – v Topoľčanoch.

V Novákoch nechceme vyrábať elektrinu, iba teplo. Na to by sme potrebovali dva relatívne malé kotly na biomasu. Určite nechceme spaľovať kvalitné drevo určené do píl. Urobili sme si štúdiu, ktorá ukázala, že v okolí Novák je dostatočné množstvo využiteľnej odpadovej, zvyškovej biomasy. Určite by sme nešli do niečoho, čo by malo negatívny vplyv na životné prostredie.

Nemali ste už nejaké konfrontácie s environmentalistami? Lebo im prekáža, keď sa v energetike využívajú zvyšky z ťažby.

Zatiaľ nie. S viacerými environmentálnymi organizáciami sme naše riešenie iniciatívne konzultovali a zapracovali sme doň viacero pripomienok. Naše riešenie je známe všetkým už minimálne pol roka. Bolo transparentne niekoľkokrát prezentované, takže nemôže byť pre nikoho prekvapením. Tridsiatka ľudí chodí každý mesiac na stretnutia, na ktorých riešia Hornú Nitru. Zadanie bolo také, že tam má byť obnoviteľný zdroj. Jediný reálny obnoviteľný zdroj na výrobu tepla je na Slovensku biomasa. Geotermál by v tejto lokalite cenu tepla extrémne predražil, vietor a slnko sa na tento účel použiť, pochopiteľne, nedajú.

Na čom to celé môže padnúť?

Na tom, že nepríde k rýchlemu rozhodnutiu. Ak budeme prešľapovať na mieste, potom pre obdobie po 1. januári 2024 nebude riešenie. Ľuďom treba dodávať teplo. Chceme ďalej pokračovať s hnedým uhlím? Ak nebudeme mať funkčné nové riešenie, potom zostane v prevádzke existujúci zdroj a ten nevie vyrábať z ničoho iného, iba z hnedého uhlia. Existujúci zdroj je v zásade múzeum – extrémne stará elektráreň. Máme vyrátané, čo musíme spraviť, aby sme ju udržali v bezpečnom chode maximálne do roku 2023, potom počítame s tým, že ju vyradíme a rozmontujeme.

Prečo hrozí, že nepadne rýchle rozhodnutie? 

Naše riešenie je na stole pol roka a stále nebolo prijaté rozhodnutie. Na stretnutí pred dvoma týždňami bola prezentovaná alternatíva hornonitrianskych baní, ktorá sa začne len teraz analyzovať. Keď berieme do úvahy, že naša alternatíva sa analyzovala rok a ich alternatíva sa bude analyzovať ďalší rok, tak nie sme schopní to stihnúť zrealizovať do konca roka 2023. Nemáme čas chodiť dookola, lebo to nikto nestihne spraviť. Už teraz je to extrémne napäté.

Práve SaS bola najväčším kritikom spaľovania hnedého uhlia na Hornej Nitre. Teraz sú jej lídri vo vedení ministerstva hospodárstva. Máte pocit, že sú na vašej strane? 

Mám absolútne dobrý pocit z komunikácie so štátnym tajomníkom pánom Karolom Galekom, ale aj s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom. Ten sa pre médiá vyjadril, že by bolo dobré zavrieť elektráreň a zastaviť ťažbu aj o rok skôr. Ja si myslím, že to podporujú tak, ako to podporovali, keď boli v opozícii. Ich prístup vnímam ako absolútne racionálny, konštruktívny. Verím, že sa nám to podarí zavrieť a región transformovať. Je to asi najdrahšia elektrina v Európe. Extrémne to zaťažuje priemysel, najmä v tomto čase, ale aj keby sme pred sebou nemali krízu, tak nič racionálnejšie nemôže byť, ako to, že zlacníme vstupné zdroje pre priemysel, aby sme mohli byť konkurencieschopní. Túto elektrinu na Slovensku nepotrebujeme.

Hovoríte, že definitívnym riešením vykurovania Hornej Nitry bude nejaké palivo z odpadu. Podľa konkurenčnej skupiny Wood & Company však hrozí, že v regióne nebude dostatok odpadu, keďže tam nie sú veľké mestá.

Áno, máte pravdu. S Wood & Company sme komunikovali a kooperovali, keďže majú skúsenosti z KOSIT-u (košická odpadová firma, ktorá vyrába elektrinu a teplo z odpadu – pozn. E). My si myslíme, že to je primárne otázka dobre nastaveného systému. Slovensko takmer všetok odpad vyváža na skládky, čo sa týka separovania a recyklácie, sme na chvoste EÚ. To sa musí zmeniť, potom bude paliva dosť. Úlohu tu má aj štát, musí tu fungovať správna regulácia.

Ako to vyzerá v elektrárni Vojany, v ktorej chcete tiež využívať palivo z odpadu?

Vojany sú vo vážnom ohrození, čo sa týka zamestnanosti. Priamo v elektrárni máme 106 zamestnancov a ďalších 200 sú dodávatelia. Ide teda o vyše 300 ľudí, ktorí by mohli potenciálne prísť o prácu v regióne, kde je zamestnanosť veľmi problematická. Už niekoľko rokov sa zaoberáme uzavretím tejto elektrárne, ale vždy sme našli cestu, ako ju udržať v malej strate alebo na nule a udržať zamestnanosť. Bohužiaľ, posledný rok sa nožnice medzi cenou elektriny a cenou uhlia a CO₂ na Slovensku ešte viac otvorili a v roku 2019 sme vo Vojanoch utŕžili niekoľkomiliónovú stratu.

V tomto grafe vidno, že cena elektriny už nepokrýva ani variabilné náklady Elektrárne Vojany (EVO) – pozn. E:

Zdroj: Slovenské elektrárne

Čo teda s elektrárňou urobíte?

Od februára nevyrába. Ešte v januári pred koronou sme manažmentu elektrárne dali definitívny termín, že buď nájdu do konca augusta riešenie, alebo to zavrieme. Riešenie dnes máme na stole, práve sme v druhej fáze testovania takzvaného tuhého druhotného paliva, ktoré je vyrobené z triedeného odpadu.

To je to isté ako tuhé alternatívne palivo? 

Nie, medzi nimi je veľký rozdiel. Tuhé druhotné palivo je certifikované palivo, v zásade je to náhrada čierneho uhlia, už to nie je odpad. Je ekologickejšie, tvoria ho napríklad vrecúška, kartóny a odpadová biomasa, z ktorých sa spravia brikety alebo pelety na spaľovanie. Toto palivo sme už úspešne testovali, v apríli sme ho na 16 hodín nasadili do výroby na 100 percent. V auguste chceme spraviť ďalší test, tuhé druhotné palivo budeme spaľovať päť dní. Okrem výroby elektriny budeme aj dodávať podporné služby (elektráreň dostáva peniaze napríklad za to, že v čase špičky zvýši produkciu – pozn. E).

Máme už odskúšané, že vieme toto palivo spaľovať, teraz chceme vyskúšať dodávanie podporných služieb počas 5 dní. Ak by to prešlo, chceme dať na ministerstvo životného prostredia žiadosť o povolenie na trvalú prevádzku, prešli by sme na ňu od januára. Ak ho nedostaneme, elektráreň, bohužiaľ, zatvoríme.

Ale šance sú dobré. Preukázali sme, že dokážeme splniť všetky environmentálne limity, ktoré budú platné od augusta budúceho roka – teda oveľa prísnejšie ako dnešné. Emisie CO₂ sú v porovnaní so spaľovaním čierneho uhlia nižšie až o 50 percent. Všetci naši dodávatelia, ktorí nám dodávali palivo na testy, povedali, že hneď ako budú mať s nami kontrakt na 2-3 roky, kúpia si linky, budú separovať na Slovensku a nebudú musieť voziť palivo z Poľska. Vidíme teda priestor na to, aby sa tu vytvoril trh na separovanie.

Foto N – Vladimír Šimíček

Menej spalín a CO by bolo pri tej istej výrobe?

Áno. Presne tak. Čo je dôležité, tuhé druhotné palivo má takú istú výhrevnosť ako uhlie, preto sa dá spaľovať v tých istých kotloch. A platili by sme zaň oveľa menej ako za čierne uhlie.

Z akého odpadu sa vyrába toto palivo?

Sú to tenké vrecúška, obaly, fólie a biomasa, čiže piliny a ďalšie odpady z drevospracujúceho priemyslu.

Čierne uhlie by ste teda úplne vyradili?

Áno, úplne. Už dnes viem povedať, že čierne uhlie sa tam spaľovať nebude nikdy. Ešte tam máme na skládke nejaké zvyšky, ktoré predáme. Ak tie skúšky s tuhým druhotným palivom nevyjdú alebo nedostaneme povolenie, v auguste elektráreň Vojany zavrieme.

Vývoj produkcie v tepelnej elektrárni Vojany

Zdroj: Slovenské elektrárne

 

Graf – Denník E

Budete využívať aj plyn ako doplnkové palivo?

Nie. Pomocou plynu sa iba štartuje kotol, ale ako palivo sa využívať nebude. Pri 100-percentnom použití tuhého druhotného paliva nám vyjde ekonomika. Nebude to žiadny veľký biznis, ale vieme udržať zamestnanosť. Do budúcna by sa dalo uvažovať o inom využití tej lokality, pretože tam máme obrovské pozemky, ktoré si vyžadujú rekultiváciu alebo nejaké udržiavanie. Vidíme tam možnosť na vybudovanie solárneho parku. Je to dobrá lokalita, lebo tam svieti veľa slnka. Dokonca je to jedno z dvoch miest, ktoré boli identifikované ako vhodné aj pre veterný park. Prvú fázu vidíme ako krok na udržanie sa v lokalite a záchranu pracovných miest. Získali by sme tým zhruba tri roky, počas ktorých by sme sa zaoberali tým, čo ďalej.

Riziko projektu teda je, že vám nevyjdú testy a že nebudete môcť dodávať podporné služby? 

Vidím dve riziká: že nevyjdú skúšky a že nedostaneme povolenie. Ak by od nás ministerstvo životného prostredia chcelo nové posudzovanie vplyvov, elektráreň by sme museli zavrieť, pretože by tento proces trval tri roky. Naša právna analýza však hovorí, že by to nemal byť problém, keďže ideme iba nahradiť jedno palivo iným palivom. Vymieňame len palivo za palivo a dokonca to má pozitívny vplyv na životné prostredie. Takže nevidíme dôvod na to, aby nám to ministerstvo nepovolilo. Ale kým to nemáme v rukách, tak je to riziko. A do budúcnosti je tu určite prevádzkové riziko, aby nám dodávatelia zabezpečovali dostatočný objem paliva.

Nedávno ste vraveli, že vás koronakríza veľmi nezasiahla a že ste na tom stále ekonomicky dobre, lebo elektrinu máte predanú na dlhšie obdobie dopredu. Stále to platí? 

Došlo k miernemu poklesu cien elektriny, ale potom sa to zase vyšplhalo, aj keď nie úplne na pôvodnú úroveň. Zrýchlili sme predaj na tri roky dopredu, pretože sme s úrovňou ceny spokojní. Vzhľadom na zníženie spotreby sme sa báli, že bude pokles ceny ešte väčší. Z pohľadu ekonomiky na nás COVID nemá výrazný dosah. Extrémne dôležitá je však spotreba, ktorá sa v máji medziročne znížila o 13 percent. Ak by takýto prepad pokračoval aj na budúci rok, určite by to spôsobilo ďalší pokles ceny, čo by už pre nás nebolo dobré. Malo by to aj na nás drastický vplyv.

Kedy by sa pokles spotreby a cien mohol prejaviť vo vašich výsledkoch?

Predávame na tri roky dopredu a veľkú časť budúceho roka už máme predanú. Ale roky 2022 a 2023 len teraz predávame. Pokles spotreby by sa prejavil už v cenách tohto roku, ktoré však ovplyvňujú až roky dopredu. V roku 2021 máme ekonomiku zabezpečenú. V roku 2022 už pôjde tretí blok Mochoviec, čiže nejaký pokles bude vykompenzovaný dodatočnou výrobou. Myslím si, že budeme schopní cez túto krízu preplávať, hoci so zníženým ziskom. No musíme robiť úsporné opatrenia, a ak to bude potrebné, pristúpiť napríklad k zatvoreniu Vojan.

Foto N – Vladimír Šimíček

Branislav Strýček

Predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenských elektrární je od roku 2018. Do firmy nastúpil v roku 2005 ako zástupca finančného riaditeľa. V roku 2007 sa stal finančným riaditeľom a v roku 2009 členom predstavenstva. Zodpovedal za strategické investície, akvizície, predaje a bankové zmluvy. V roku 2011 bol vymenovaný za finančného riaditeľa medzinárodnej divízie talianskej skupiny Enel. Po návrate na Slovensko v roku 2012 sa stal riaditeľom obchodu, trhu, dispečingu a regulácie.

Tento článok pre vás odomkla spoločnosť Slovenské elektrárne, a. s.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Schválené kilečko je kvapka v mori, povedal Sulík a vyzval biznis, aby pomohol
  • Slovensko: Priemyselná produkcia v máji padla medziročne o 33,5 %
  • Financie: Ako od júla funguje prvá pomoc pre podnikateľov
  • Trh: Globálne dodávky počítačov v 2. štvrťroku vzrástli
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Manažér spoplatnenia diaľnic: Chceme, aby nákladiaky išli po diaľnici, a nie cez obce, ak tam nenakladajú

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Národná diaľničná spoločnosť objednala kontrolu elektronických diaľničných známok za 9,1 milióna eur. Dodávateľom je Betamont. „Zmluva je už podpísaná, pretože inak by sme od júla prestali kontrolovať známky,“ hovorí IT manažér NDS Jaroslav Ivanco.

Minúta po minúte

Zdieľať

V sobotu prvý raz od uvoľnení opatrení proti koronavírusu poletí z Bratislavy pravidelný let s cestujúcimi do Talianska. Cieľom letu Ryanairu je Alghero na Sardínii. Írsky dopravca lieta aj do Španielska na Malorku a do Málagy. (bts)

Zdieľať

Globálne dodávky osobných počítačov v 2. štvrťroku vzrástli medziročne o 2,8 % na 64,8 mil. kusov. Vyriešili sa problémy v dodávateľských reťazcoch a prudko stúpol dopyt po laptopoch, pretože viac ľudí bolo nútených pracovať z domova.

Informácie o predaji osobných počítačov za apríl až jún zverejnila výskumná spoločnosť Gartner na internetovej stránke. Podľa konkurenčnej analytickej firmy IDC sa dodávky zvýšili až o 11 %. Obe firmy reportujú vysoký rast najmä v Európe a USA.

Čo ovplyvnilo trh

Hlavných výrobcov počítačov v prvých mesiacoch roka trápilo narušenie dodávateľských reťazcov pre pandémiu koronavírusu. Takmer zastavila výrobu v oblasti Ázie a Tichomoria, kde sa vyrábajú dôležité počítačové súčiastky.

Predajcovia preto mali len malé zásoby niektorých produktov a súčasne stúpol dopyt, pretože miliardy ľudí po celom svete museli prejsť na prácu z domova, aby sa minimalizovalo šírenie koronavírusu.

„Vysoký dopyt vyvolaný potrebou práce z domova a tiež vyučovaním cez internet prekonal predchádzajúce očakávania a znovu umiestnil osobné počítače do centra technologického portfólia zákazníkov,“ uviedol výskumník IDC Jitesh Ubrani.

Ako si značky delia trh

O prvú priečku medzi predajcami sa delia HP a Lenovo, každá z nich má približne štvrtinový podiel na trhu. Podľa Gartnera bol v 2. kvartáli o niečo vyšší predaj Lenova, zatiaľ čo podľa IDC sa lepšie darilo HP. Ďalšie miesta patria firmám Dell a Apple.

Údaje Garntera a IDC sú odlišné, pretože Gartner nezapočítava do údajov o predaji takzvané chromebooky, teda notebooky s operačným systémom Chrome od Googlu a iPady od Applu. Podľa oboch analytických firiem vlani predaj osobných počítačov stúpol prvý raz za osem rokov. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Od pondelka opäť pôjdu vlaky do Budapešti cez Štúrovo, informujú štátne ŽSR. Dôvodom prerušenia už nebol koronavírus, ale poškodená trať po prívalových dažďoch v Maďarsku. Vlaky z Petržalky do Rajky a z Košíc do Budapešti jazdia od júla.

  • Do Budapešti jazdia väčšinou vlaky z Prahy cez Bratislavu.
  • Práce na poškodenej hlavnej trati zo Štúrova do Budapešti na úseku Szob – Nagymaros budú ešte podľa ŽSR pokračovať.
  • V prevádzke bude len jedna koľaj a nákladné vlaky budú jazdiť odklonom.
  • Tieto obmedzenia sa predpokladajú až do konca augusta.
Zdieľať

Predaj áut v Číne v júni vzrástol tretí mesiac po sebe, medziročne bol vyšší o 11,6 % a dosiahol 2,3 milióna kusov. Prudko stúpol najmä odbyt komerčných vozidiel, teda nákladných áut, dodávok a autobusov.

Údaje o čínskom automobilovom trhu zverejnil tamojší zväz výrobcov áut CAAM. Predaj vozidiel dva roky klesal, v apríli však po koronakríze stúpol o 4,4 % a v máji o 14,5 %.

Detaily o predaji v júni:

  • predalo sa 536-tisíc komerčných vozidiel (tvoria štvrtinu trhu), čo bolo medziročne o 63 % viac;
  • odbyt osobných áut sa zvýšil iba o 1,8 %;
  • dvanásty mesiac za sebou klesol odbyt áut na alternatívny pohon označovaných NEV (New Energy Vehicles), v júni sa predalo 104-tisíc kusov;
  • z jednotlivých automobiliek mali vyšší predaj Geely, Great Wall Motor, Tesly či Fordu.

Napriek rastu v posledných mesiacoch CAAM očakáva za celý rok prepad trhu o 10 až 20 % z vlaňajších 25 miliónov vozidiel. Čína je najväčší automobilový trh na svete od roku 2009, keď predbehla USA. (reuters, čtk)

Zdieľať

Sony investuje 250 miliónov dolárov do Epic Games, vývojára internetovej hry Fortnite. Vo firme získa 1,4-percentný podiel. Fortnite patrí k najobľúbenejším videohrám, v apríli mala viac ako 350 miliónov hráčov.

Epic Games bola založená v roku 1991, k jej investorom patrí tiež čínska internetová firma Tencent Holdings. Sony dúfa, že aliancia s Epic rozšíri ich spoluprácu z herného softvéru aj do filmu, hudby a ďalších sektorov.

Epic vlastní aj Unreal Engine, takzvaný herný engine (softvérové vývojové prostredie), ktorý sa široko využíva pre vývoj hier. Používa ho tiež Netflix pre svoj nový seriál The Mandalorian.

Fortnite sa dá hrať na rôznych platformách, vrátane počítačov, smartfónov a herných konzol. Očakáva sa, že softvér Epic Games bude kompatibilný s budúcou generáciou konzoly Sony Playstation 5, ktorá by mala byť uvedená na trh v tomto roku.

Fortnite v poslednom období ťažila z toho, že ľudia zostali doma v čase koronavírusových reštrikcií. Karanténa podporila tiež ďalší produkt Epic Games – Houseparty, ktorý umožňuje ľuďom chatovať cez video a hrať hry s priateľmi. V marci a apríli sa k používaniu aplikácie prihlásilo 50 miliónov užívateľov. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Medziročný prepad priemyselnej produkcie na Slovensku sa v máji zmiernil na 33,5 % z aprílových rekordných 42 %. Výroba áut mala po koronavírusových odstávkach menej ako polovičný výkon oproti vlaňajšku.

Údaje o priemyselnej produkcii v máji zverejnil Štatistický úrad na internetovej stránke. Celkový pokles najvýraznejšie ovplyvnil prepad výroby áut o 56,9 %.

Štvorica automobiliek VW, PSA, Kia a JLR odstavila výrobné linky pre koronavírus v marci, v druhej polovici mája už všetky opäť montovali vozidlá.

V porovnaní s aprílom celkový výkon priemyslu v máji vzrástol po zohľadnení sezónnych vplyvov o pätinu.

Priemyselná produkcia v medziročnom porovnaní zaostáva už od vlaňajšieho augusta s výnimkou januára tohto roka, keď nepatrne stúpla o 0,4 %. V marci sa na číslach už začala prejavovať koronakríza.

Porovnanie s Českom a Nemeckom

Český priemysel zasiahla koronakríza o niečo slabšie než slovenský, základný trend postupného zotavovania je rovnaký. V máji sa medziročný pokles produkcie zmiernil na 25,7 % z aprílového rekordu 33,7 %. Výroba v automobilkách bola nižšia o viac ako 45 %.

Oživovanie ekonomiky sa odráža aj na vývoji nemeckého priemyslu. V máji produkcia medziročne zaostala o takmer pätinu, zatiaľ čo v apríli bola nižšia o štvrtinu.

V porovnaní s aprílom sa výroba nemeckých podnikov zvýšila o 7,8 %, v predchádzajúcom mesiaci ešte klesla o 17,5 %. Napriek oživeniu zostáva pod úrovňou spred koronakrízy, oproti februáru bola v máji nižšia o 19 %. (n, čtk)

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Schválené kilečko je kvapka v mori, povedal Sulík a vyzval biznis, aby so zlepšovaním prostredia pomohol +

  • Ďalšia výzva z Bruselu, aby sme neporušovali právo EÚ
  • Slovensko sa dostáva do sporu s Ukrajinou, tá zatvorí reverzné prepojenie plynovodov
Zdieľať

Americké akcie dnes prevažne oslabovali, pretože pokračujúci rýchly rast počtu prípadov nákazy koronavírusu v USA vyvoláva medzi investormi obavy z nového obmedzovania podnikateľských aktivít.

Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie tridsiatich popredných amerických podnikov, dnes stratil 1,39 percenta a uzavrel na hodnote 25 706,09 bodu. Širší index S&P 500 klesol o 0,56 percenta na 3152,05 bodu, index Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených veľa firiem z odvetvia vyspelých technológií, sa však zvýšil o 0,53 percenta na 10 547,75 bodu.

Pozornosť investorov sa teraz začína obracať k hospodárskym výsledkom amerických podnikov za druhý štvrťrok. Predpokladá sa, že firmy z indexu S&P 500 vykážu najprudší pokles ziskov od globálnej finančnej krízy v roku 2009.

USA v stredu opäť zaznamenali okolo 60-tisíc nových prípadov nákazy a 900 úmrtí. Čísla z rôznych zdrojov sa mierne rozchádzajú, trend však zostáva nepriaznivý a v niektorých južných štátoch už dochádzajú voľné miesta na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

Na devízovom trhu sa euro počas dnešného obchodovania voči americkému doláru vyšplhalo až na mesačné maximum 1,1371 USD, neskôr však o svoje zisky prišlo. Okolo 22:00 SELČ tak jednotná európska mena strácala zhruba 0,4 percenta na 1,1285 USD. Dolár je považovaný za bezpečné útočisko v období neistoty, takže ťaží z rastu počtu prípadov koronavírusu. (čtk, reuters)

Zdieľať

Odborárka Uhlerová: Čakala by som iný plán na koronakrízu ako Sulíkovo kilečko, to nás z biedy nevytrhne

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Viceprezidentka KOZ Uhlerová hovorí, že odbory na Slovensku by sa nemali zmluvne zaväzovať na spoluprácu s konkrétnou politickou stranou. O dohode so Smerom z roku 2005 vraví, že obsahovo je už úplne prázdna. „Ale je to istý politický signál.“

Zdieľať

Členom energetickej regulačnej rady sa stane Miroslav Dudlák z advokátskej kancelárie Legate alebo šéf Bukózy Holding Vladimír Jacko. Kandidátov zvolil parlament. Vybrať jedného z nich by mala prezidentka Zuzana Čaputová.

Predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Bukózy Holding navrhol poslanec Sme rodina Ľuboš Krajčír, Dudláka zas Tomáš Lehotský zo strany Za ľudí.

Neprešli Silvia Čuntalová a Ignác Havran, ktorých navrhol šéf hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO). Ten nedávno kritizoval výberový proces šéfa telekomunikačného a poštového úradu, ktorý organizuje ministerstvo dopravy ovládané Sme rodina.

Regulačná rada rozhoduje okrem iného o odvolaniach voči verdiktom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Štandardne má mať šesť členov, troch vyberá prezidentka z kandidátov zvolených parlamentom a troch spomedzi kandidátov vlády. (n, tasr)

Zdieľať

V dôsledku falšovania a „pirátstva“ prišlo Slovensko za rok 2019 na štátnych príjmoch asi o 456 miliónov eur. Podľa úradu priemyselného vlastníctva zostávajú problémom hlavne odevy, obuv či kozmetika.

„Podľa analýzy celková hodnota ušlého zisku na Slovensku zodpovedá 84 eurám na občana ročne,“ uviedla Erika Presperínová z ÚPV SR v Banskej Bystrici.

Podľa nej objem ušlého zisku klesá vo všetkých sledovaných oblastiach, problémové však zostávajú odvetvia odevov, obuvi, doplnkov, kozmetických prípravkov vrátane tých pre osobnú starostlivosť.

V posledných rokoch sa aj trhy sociálnych médií javia ako kľúčová platforma, v ktorej sa falšovatelia snažia osloviť vysoký počet spotrebiteľov s nízkym rizikom odhalenia. Z dôvodu falšovania v odvetví kozmetiky a výrobkov osobnej hygieny sa konkrétne straty z predaja údajne neustále zvyšujú.

„Prítomnosť falšovaných výrobkov na trhu EÚ znamená ročnú stratu na tržbách z predaja v odvetví kozmetiky a výrobkov osobnej hygieny. Pre Slovensko je tento údaj 16,7 %, čo sa rovná strate z predaja vo výške 49 miliónov eur ročne, čiže nárast o 17 miliónov eur od posledného odhadu,“ zdôraznil predseda ÚPV SR Matúš Medvec.

Slovensko prichádza o milióny eur ročne nielen v dôsledku prítomnosti falšovaných tovarov na trhu, ale z toho znížených priamych a nepriamych daní.

„Okrem ekonomických strát predstavuje falšovaný tovar významné zdravotné riziko pre spotrebiteľov a spôsobuje i hospodárske škody, ktoré sú v rámci odvetví – farmaceutické výrobky, kozmetická a osobná starostlivosť, víno a liehoviny, hračky a hry v celkovej strate z predaja na úrovni 187 miliónov eur ročne,“ zdôraznil Medvec.

Úrad úzko spolupracuje s kompetentnými úradmi v tejto oblasti, najmä s Finančným riaditeľstvom SR. Medzi najviac zneužívané tovary patrí elektronika, ako mobilné telefóny, príslušenstvo, nabíjačky a počítačové vybavenie.

Ako tvrdí ÚPV SR, potraviny a nápoje majú falšovatelia stále vo veľkej obľube a EÚ je jedným z významných cieľových trhov. V niektorých prípadoch sa zistilo, že potraviny obsahujú nebezpečné zložky.

Medzi odhalené falšované potraviny patrí sušené mlieko pre dojčatá, bujónové kocky, syr, káva, olivový olej či cestoviny. Pre spotrebiteľov v EÚ predstavujú značné riziko i nepravé alkoholické nápoje a rastúcou hrozbou sú falšované lieky. (tasr)

Zdieľať

Richard Sulík po schválení „kilečka“ potvrdil, že na jeseň chce pripraviť druhý balík na zjednodušenie podnikania: „Chcem vyzvať všetkých zamestnávateľov, drobných živnostníkov, podnikateľov, aby napísali, čo ‚im pije krv‘.“

Schvaľovanie opatrení sa natiahlo na júl, pretože predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v čase sporov o jeho diplomovku nezvolal mimoriadnu schôdzu hneď po odobrení balíka vo vláde 24. júna.

Napriek tomu si poslanci odhlasovali tento týždeň skrátené konanie a balík schválili za tri dni.

Koaliční poslanci po hlasovaní demonštrovali jednotu:

  • „Teší ma, že sa podarilo schváliť takýto veľmi dôležitý zákon, dokonca sa to podarilo ústavnou väčšinou a myslím si, že to veľmi jasne vyjadruje, že táto koalícia má silný ťah na bránku, pokiaľ ide o zlepšenie podnikateľského prostredia, o uľahčenie života podnikateľov, ale aj bežným občanom,“ reagoval predseda hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO).
  • Poslanec Tomáš Lehotský (Za ľudí) priblížil, že sa diskutovalo o každom jednom opatrení, ktoré sa malo dostať do balíčka: „Nasledovali rozhovory na jednotlivých ministerstvách, musím povedať, že to Ministerstvo hospodárstva SR naozaj nemalo jednoduché, boli to často zložité debaty, ale boli poctivé.“
  • „Snažili sme sa kilečko dostať do čo najlepšej finálnej podoby. Je za tým kus veľkej roboty. To, že ho schválilo 91 poslancov, je odkaz všetkým tým, ktorí túto koalíciu zatracovali, pretože sme ukázali, že sme schopní pracovať a uľahčovať ľuďom život na Slovensku,“ dodal Peter Pčolinský (Sme rodina).

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať