Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Šéf elektrární: S uhlím skoncujeme ešte skôr, palivo z odpadu sme už otestovali

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček
  • Obe slovenské tepelné elektrárne definitívne prestanú spaľovať uhlie.
  • Elektráreň Vojany nevyrába už od februára. Čoskoro ju buď definitívne zavrú, alebo nahradia uhlie nejakým palivom z odpadu.
  • Elektráreň Nováky vypnú o tri roky. Energetici a baníci súperia o to, kto z nich bude potom vykurovať región.

Generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček predstavil presnejší plán odstavenia uhoľných zdrojov v elektrárňach Vojany a Nováky. Obe sa pre vysoké náklady a nízke ceny elektriny nedokážu presadiť na trhu.

Ešte na jeseň 2019 elektrárne uvažovali, že vo Vojanoch začnú spaľovať nejaké alternatívne palivo spolu s ruským čiernym uhlím. Teraz Strýček v rozhovore vysvetľuje, ako chcú uhlie kompletne vymeniť za palivo vyrobené z odpadu.

V Novákoch chcú vybudovať tepláreň na biomasu a plyn, lebo región po vypnutí tamojšej elektrárne príde o najväčší zdroj vykurovania.

Elektrárňam s podobným zámerom konkuruje ich dodávateľ hnedého uhlia – Hornonitrianske bane Prievidza.

Vlani ste hovorili o pláne postupne skončiť so spaľovaním uhlia vo vašich elektrárňach. Ako ste odvtedy pokročili?

Rozhodnutia pre elektrárne Nováky aj Vojany musia padnúť toto leto. Nováky musíme zavrieť do roku 2023, dokonca možno o rok skôr, ako povedal minister Sulík. Ak nespravíme rozhodnutie teraz, tak 1. januára 2024 bude problém s dodávkou tepla pre Prievidzu, Nováky a Zemianske Kostoľany. Musíme spraviť rozhodnutie, či po zatvorení Novák budeme dodávať teplo naďalej my, alebo niekto iný. Sme časovo na hrane, pretože máme pred sebou povoľovací proces, potom obstarávanie a realizáciu.

Je to stále tak, že v elektrárni Nováky chcete vybudovať tepláreň a zároveň majú konkurenčný projekt Hornonitrianske bane Prievidza? 

Svoj projekt sme už niekoľkokrát prezentovali expertom Európskej investičnej banky, ktorí pre štát pripravujú analýzy a odporúčania. Tí už vyše roka posudzujú odborné a technické parametre všetkých potenciálnych riešení. Všetci záujemcovia dostali rovnakú možnosť predložiť svoje projekty a zámery. Bohužiaľ, až teraz, po funuse, prišli baníci so svojím projektom a zase sa čaká, už mesiac a pol, aby sa vyhodnotila banícka alternatíva. Tá však hovorí iba o vykurovaní Prievidze. Čiže Nováky a Zemianske Kostoľany oni neriešia.

Aké veľké územie má vaša tepláreň pokryť? Nahradí plnohodnotne elektráreň Nováky, keď ju vypnete?

Nie úplne, pretože už tam prestaneme vyrábať elektrinu. Plnohodnotne však nahradí výrobu tepla, ktoré dnes dodávame do Prievidze, Novák a Zemianskych Kostolian. Naše riešenie je plyn a biomasa. Uhlie z Hornonitrianskych baní sa prestane využívať, čím dôjde k zhruba 99-percentnému zníženiu emisií CO2, čiže je to čisté riešenie.

Chceme využiť súčasnú infraštruktúru, plynový aj biomasový kotol by sme postavili na mieste dnešnej elektrárne. Biomasa by išla celý rok a plyn by dopĺňal zvýšený odber v zimných mesiacoch. Vidíme tu možnosť využitia cielene pestovanej biomasy z lokálnych zdrojov, nechceme podporovať holoruby ani drancovanie lesov. Toto by bola prvá fáza.

V druhej fáze by sme chceli podľa vzoru Švédska a Dánska vybudovať moderné riešenie postavené na energetickom zhodnocovaní triedeného komunálneho odpadu. To hovoríme o rokoch 2028 – 2030, keď budú súčasné skládky na Slovensku zaplnené a bude treba viac separovať.

Foto N – Vladimír Šimíček

Akú podporu potrebujete od štátu na prvú fázu s plynom a biomasou? Garantované výkupné ceny? 

Ceny určí ÚRSO, ako v prípade každej teplárne, na základe platnej regulácie pre každého výrobcu na Slovensku, preto nehovoríme o garantovaných výkupných cenách. Našou snahou je však priniesť riešenie, ktoré nebude znamenať zvyšovanie cien tepla pre odberateľov v regióne. Od štátu potrebujeme rozhodnutie, ktoré riešenie sa má realizovať. Tu nie je možné vybrať viaceré riešenia, tie by sa kanibalizovali a zvyšovali koncovú cenu. To by bol nezmysel a zmarená investícia.

Aké riešenie chystajú baníci?

Podľa toho, čo vieme, baníci chcú spaľovať biomasu v existujúcich kotloch, ktoré budú mať v roku 2023 už 16 rokov, teda budú staré. K tomu chcú plynový kotol, pričom budú musieť vybudovať nové pripojenie na sieť, čo celý projekt predraží. My pripojenie na sieť máme, čiže vidíme veľkú výhodu v tom, že sme časovo schopní to zrealizovať. Sme cenovo konkurencieschopní a myslíme to vážne.

Čiže len to zhrňme, vy nepotrebujete žiadnu pomoc zo strany štátu, žiadnu podpornú schému, len osvedčenie? Je to teda ekonomicky životaschopné aj bez dotácií? 

V prvej fáze nepôjde o veľkú investíciu. Bavíme sa rádovo o niekoľkých miliónoch. My investujeme v stovkách miliónov, takže čo sa týka výdavkov SE, nie je to mimoriadny projekt. Určite sa budeme zaujímať o výzvy z modernizačného fondu alebo iných nástrojov, nie je to však podmienka realizácie. No o čo nižšie budú vstupné náklady, o to nižšia bude cena pre koncového spotrebiteľa.

Nebude to pre vás stratové?

Keby to bolo stratové, určite do toho nejdeme. Cenová regulácia tepla funguje tak, že máte náklady plus zisk. Tým, že je to regulovaný biznis, tak ani nemôžeme byť v strate, všetky náklady sa premietajú do koncovej ceny zákazníka.

Na druhej strane, nemôžeme mať extrémne vysoké ceny, lebo potom si paneláky začnú vytvárať svoje malé kotolničky a začnú sa odpájať. Tento scenár nie je ani ekologický, ani ekonomický, a preto musíme byť schopní ponúknuť konkurencieschopnú cenu. Úplne zbytočne by sa totiž zvýšili náklady pre všetkých, ktorí sa nemôžu alebo nechcú odpojiť.

Bude nová tepláreň vyrábať teplo drahšie alebo sa cena zachová?

V prvej fáze by sme chceli udržať cenu približne na dnešnej úrovni. V druhej fáze by vzniklo centrum obehovej ekonomiky, kde by sme separovali odpad z okolia a spaľovali len ten, ktorý sa nedá recyklovať. Potom by cena mohla ísť ešte dole.

Spomínali ste markantný pokles emisií CO, čo rieši jeden environmentálny problém. Ale spaľovanie biomasy, čiže dreva, je tiež environmentálny problém. Ako s týmto naložíte? Máte už zabezpečené zásoby paliva? V regióne je minimálne jedna ďalšia elektráreň na biomasu – v Topoľčanoch.

V Novákoch nechceme vyrábať elektrinu, iba teplo. Na to by sme potrebovali dva relatívne malé kotly na biomasu. Určite nechceme spaľovať kvalitné drevo určené do píl. Urobili sme si štúdiu, ktorá ukázala, že v okolí Novák je dostatočné množstvo využiteľnej odpadovej, zvyškovej biomasy. Určite by sme nešli do niečoho, čo by malo negatívny vplyv na životné prostredie.

Nemali ste už nejaké konfrontácie s environmentalistami? Lebo im prekáža, keď sa v energetike využívajú zvyšky z ťažby.

Zatiaľ nie. S viacerými environmentálnymi organizáciami sme naše riešenie iniciatívne konzultovali a zapracovali sme doň viacero pripomienok. Naše riešenie je známe všetkým už minimálne pol roka. Bolo transparentne niekoľkokrát prezentované, takže nemôže byť pre nikoho prekvapením. Tridsiatka ľudí chodí každý mesiac na stretnutia, na ktorých riešia Hornú Nitru. Zadanie bolo také, že tam má byť obnoviteľný zdroj. Jediný reálny obnoviteľný zdroj na výrobu tepla je na Slovensku biomasa. Geotermál by v tejto lokalite cenu tepla extrémne predražil, vietor a slnko sa na tento účel použiť, pochopiteľne, nedajú.

Na čom to celé môže padnúť?

Na tom, že nepríde k rýchlemu rozhodnutiu. Ak budeme prešľapovať na mieste, potom pre obdobie po 1. januári 2024 nebude riešenie. Ľuďom treba dodávať teplo. Chceme ďalej pokračovať s hnedým uhlím? Ak nebudeme mať funkčné nové riešenie, potom zostane v prevádzke existujúci zdroj a ten nevie vyrábať z ničoho iného, iba z hnedého uhlia. Existujúci zdroj je v zásade múzeum – extrémne stará elektráreň. Máme vyrátané, čo musíme spraviť, aby sme ju udržali v bezpečnom chode maximálne do roku 2023, potom počítame s tým, že ju vyradíme a rozmontujeme.

Prečo hrozí, že nepadne rýchle rozhodnutie? 

Naše riešenie je na stole pol roka a stále nebolo prijaté rozhodnutie. Na stretnutí pred dvoma týždňami bola prezentovaná alternatíva hornonitrianskych baní, ktorá sa začne len teraz analyzovať. Keď berieme do úvahy, že naša alternatíva sa analyzovala rok a ich alternatíva sa bude analyzovať ďalší rok, tak nie sme schopní to stihnúť zrealizovať do konca roka 2023. Nemáme čas chodiť dookola, lebo to nikto nestihne spraviť. Už teraz je to extrémne napäté.

Práve SaS bola najväčším kritikom spaľovania hnedého uhlia na Hornej Nitre. Teraz sú jej lídri vo vedení ministerstva hospodárstva. Máte pocit, že sú na vašej strane? 

Mám absolútne dobrý pocit z komunikácie so štátnym tajomníkom pánom Karolom Galekom, ale aj s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom. Ten sa pre médiá vyjadril, že by bolo dobré zavrieť elektráreň a zastaviť ťažbu aj o rok skôr. Ja si myslím, že to podporujú tak, ako to podporovali, keď boli v opozícii. Ich prístup vnímam ako absolútne racionálny, konštruktívny. Verím, že sa nám to podarí zavrieť a región transformovať. Je to asi najdrahšia elektrina v Európe. Extrémne to zaťažuje priemysel, najmä v tomto čase, ale aj keby sme pred sebou nemali krízu, tak nič racionálnejšie nemôže byť, ako to, že zlacníme vstupné zdroje pre priemysel, aby sme mohli byť konkurencieschopní. Túto elektrinu na Slovensku nepotrebujeme.

Hovoríte, že definitívnym riešením vykurovania Hornej Nitry bude nejaké palivo z odpadu. Podľa konkurenčnej skupiny Wood & Company však hrozí, že v regióne nebude dostatok odpadu, keďže tam nie sú veľké mestá.

Áno, máte pravdu. S Wood & Company sme komunikovali a kooperovali, keďže majú skúsenosti z KOSIT-u (košická odpadová firma, ktorá vyrába elektrinu a teplo z odpadu – pozn. E). My si myslíme, že to je primárne otázka dobre nastaveného systému. Slovensko takmer všetok odpad vyváža na skládky, čo sa týka separovania a recyklácie, sme na chvoste EÚ. To sa musí zmeniť, potom bude paliva dosť. Úlohu tu má aj štát, musí tu fungovať správna regulácia.

Ako to vyzerá v elektrárni Vojany, v ktorej chcete tiež využívať palivo z odpadu?

Vojany sú vo vážnom ohrození, čo sa týka zamestnanosti. Priamo v elektrárni máme 106 zamestnancov a ďalších 200 sú dodávatelia. Ide teda o vyše 300 ľudí, ktorí by mohli potenciálne prísť o prácu v regióne, kde je zamestnanosť veľmi problematická. Už niekoľko rokov sa zaoberáme uzavretím tejto elektrárne, ale vždy sme našli cestu, ako ju udržať v malej strate alebo na nule a udržať zamestnanosť. Bohužiaľ, posledný rok sa nožnice medzi cenou elektriny a cenou uhlia a CO₂ na Slovensku ešte viac otvorili a v roku 2019 sme vo Vojanoch utŕžili niekoľkomiliónovú stratu.

V tomto grafe vidno, že cena elektriny už nepokrýva ani variabilné náklady Elektrárne Vojany (EVO) – pozn. E:

Zdroj: Slovenské elektrárne

Čo teda s elektrárňou urobíte?

Od februára nevyrába. Ešte v januári pred koronou sme manažmentu elektrárne dali definitívny termín, že buď nájdu do konca augusta riešenie, alebo to zavrieme. Riešenie dnes máme na stole, práve sme v druhej fáze testovania takzvaného tuhého druhotného paliva, ktoré je vyrobené z triedeného odpadu.

To je to isté ako tuhé alternatívne palivo? 

Nie, medzi nimi je veľký rozdiel. Tuhé druhotné palivo je certifikované palivo, v zásade je to náhrada čierneho uhlia, už to nie je odpad. Je ekologickejšie, tvoria ho napríklad vrecúška, kartóny a odpadová biomasa, z ktorých sa spravia brikety alebo pelety na spaľovanie. Toto palivo sme už úspešne testovali, v apríli sme ho na 16 hodín nasadili do výroby na 100 percent. V auguste chceme spraviť ďalší test, tuhé druhotné palivo budeme spaľovať päť dní. Okrem výroby elektriny budeme aj dodávať podporné služby (elektráreň dostáva peniaze napríklad za to, že v čase špičky zvýši produkciu – pozn. E).

Máme už odskúšané, že vieme toto palivo spaľovať, teraz chceme vyskúšať dodávanie podporných služieb počas 5 dní. Ak by to prešlo, chceme dať na ministerstvo životného prostredia žiadosť o povolenie na trvalú prevádzku, prešli by sme na ňu od januára. Ak ho nedostaneme, elektráreň, bohužiaľ, zatvoríme.

Ale šance sú dobré. Preukázali sme, že dokážeme splniť všetky environmentálne limity, ktoré budú platné od augusta budúceho roka – teda oveľa prísnejšie ako dnešné. Emisie CO₂ sú v porovnaní so spaľovaním čierneho uhlia nižšie až o 50 percent. Všetci naši dodávatelia, ktorí nám dodávali palivo na testy, povedali, že hneď ako budú mať s nami kontrakt na 2-3 roky, kúpia si linky, budú separovať na Slovensku a nebudú musieť voziť palivo z Poľska. Vidíme teda priestor na to, aby sa tu vytvoril trh na separovanie.

Foto N – Vladimír Šimíček

Menej spalín a CO by bolo pri tej istej výrobe?

Áno. Presne tak. Čo je dôležité, tuhé druhotné palivo má takú istú výhrevnosť ako uhlie, preto sa dá spaľovať v tých istých kotloch. A platili by sme zaň oveľa menej ako za čierne uhlie.

Z akého odpadu sa vyrába toto palivo?

Sú to tenké vrecúška, obaly, fólie a biomasa, čiže piliny a ďalšie odpady z drevospracujúceho priemyslu.

Čierne uhlie by ste teda úplne vyradili?

Áno, úplne. Už dnes viem povedať, že čierne uhlie sa tam spaľovať nebude nikdy. Ešte tam máme na skládke nejaké zvyšky, ktoré predáme. Ak tie skúšky s tuhým druhotným palivom nevyjdú alebo nedostaneme povolenie, v auguste elektráreň Vojany zavrieme.

Vývoj produkcie v tepelnej elektrárni Vojany

Zdroj: Slovenské elektrárne

 

Graf – Denník E

Budete využívať aj plyn ako doplnkové palivo?

Nie. Pomocou plynu sa iba štartuje kotol, ale ako palivo sa využívať nebude. Pri 100-percentnom použití tuhého druhotného paliva nám vyjde ekonomika. Nebude to žiadny veľký biznis, ale vieme udržať zamestnanosť. Do budúcna by sa dalo uvažovať o inom využití tej lokality, pretože tam máme obrovské pozemky, ktoré si vyžadujú rekultiváciu alebo nejaké udržiavanie. Vidíme tam možnosť na vybudovanie solárneho parku. Je to dobrá lokalita, lebo tam svieti veľa slnka. Dokonca je to jedno z dvoch miest, ktoré boli identifikované ako vhodné aj pre veterný park. Prvú fázu vidíme ako krok na udržanie sa v lokalite a záchranu pracovných miest. Získali by sme tým zhruba tri roky, počas ktorých by sme sa zaoberali tým, čo ďalej.

Riziko projektu teda je, že vám nevyjdú testy a že nebudete môcť dodávať podporné služby? 

Vidím dve riziká: že nevyjdú skúšky a že nedostaneme povolenie. Ak by od nás ministerstvo životného prostredia chcelo nové posudzovanie vplyvov, elektráreň by sme museli zavrieť, pretože by tento proces trval tri roky. Naša právna analýza však hovorí, že by to nemal byť problém, keďže ideme iba nahradiť jedno palivo iným palivom. Vymieňame len palivo za palivo a dokonca to má pozitívny vplyv na životné prostredie. Takže nevidíme dôvod na to, aby nám to ministerstvo nepovolilo. Ale kým to nemáme v rukách, tak je to riziko. A do budúcnosti je tu určite prevádzkové riziko, aby nám dodávatelia zabezpečovali dostatočný objem paliva.

Nedávno ste vraveli, že vás koronakríza veľmi nezasiahla a že ste na tom stále ekonomicky dobre, lebo elektrinu máte predanú na dlhšie obdobie dopredu. Stále to platí? 

Došlo k miernemu poklesu cien elektriny, ale potom sa to zase vyšplhalo, aj keď nie úplne na pôvodnú úroveň. Zrýchlili sme predaj na tri roky dopredu, pretože sme s úrovňou ceny spokojní. Vzhľadom na zníženie spotreby sme sa báli, že bude pokles ceny ešte väčší. Z pohľadu ekonomiky na nás COVID nemá výrazný dosah. Extrémne dôležitá je však spotreba, ktorá sa v máji medziročne znížila o 13 percent. Ak by takýto prepad pokračoval aj na budúci rok, určite by to spôsobilo ďalší pokles ceny, čo by už pre nás nebolo dobré. Malo by to aj na nás drastický vplyv.

Kedy by sa pokles spotreby a cien mohol prejaviť vo vašich výsledkoch?

Predávame na tri roky dopredu a veľkú časť budúceho roka už máme predanú. Ale roky 2022 a 2023 len teraz predávame. Pokles spotreby by sa prejavil už v cenách tohto roku, ktoré však ovplyvňujú až roky dopredu. V roku 2021 máme ekonomiku zabezpečenú. V roku 2022 už pôjde tretí blok Mochoviec, čiže nejaký pokles bude vykompenzovaný dodatočnou výrobou. Myslím si, že budeme schopní cez túto krízu preplávať, hoci so zníženým ziskom. No musíme robiť úsporné opatrenia, a ak to bude potrebné, pristúpiť napríklad k zatvoreniu Vojan.

Foto N – Vladimír Šimíček

Branislav Strýček

Predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenských elektrární je od roku 2018. Do firmy nastúpil v roku 2005 ako zástupca finančného riaditeľa. V roku 2007 sa stal finančným riaditeľom a v roku 2009 členom predstavenstva. Zodpovedal za strategické investície, akvizície, predaje a bankové zmluvy. V roku 2011 bol vymenovaný za finančného riaditeľa medzinárodnej divízie talianskej skupiny Enel. Po návrate na Slovensko v roku 2012 sa stal riaditeľom obchodu, trhu, dispečingu a regulácie.

Tento článok pre vás odomkla spoločnosť Slovenské elektrárne, a. s.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Heger môže toto leto vojsť do dejín ako Mikloš
  • Obchod: Brusel vyzval Slovensko, aby zmenilo zákony v oblasti obchodu s potravinami
  • Firmy: Výrobca vstavaných skríň Hilkovič neustál oddlžovanie, jeho majetok sa rozpredá v konkurze
  • Prieskum: Na letnú dovolenku plánuje tento rok ísť len 39 % Slovákov, dve tretiny z nich chcú oddychovať na Slovensku
  • Sociálne: Nezamestnanosť v eurozóne v máji stúpla na 7,4 % z aprílových 7,3 %, analytici rátali s prudším nárastom
  • Financie: Jednotný platobný systém by v Európe mohol začať fungovať v roku 2022
  • Obchod: Export z USA v máji klesol najnižšie od konca roka 2009, dovoz bol najslabší od leta 2010
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Slovensko sa pripravuje na eurofondy po roku 2020, čaká ho aj boj s byrokraciou

Veronika Remišová a Richard Sulík. Foto - TASR
Veronika Remišová a Richard Sulík. Foto – TASR

Týždeň v európskej ekonomike portálu Euractiv.sk:

  • Slovensko sa pripravuje na čerpanie budúcich eurofondov, veľa otázok je ešte otvorených.
  • Nemecké predsedníctvo čakajú náročné úlohy: rozpočet, brexit, ekonomická suverenita EÚ.
  • Slovenské ministerstvo hospodárstva chce v elektromobilite staviť na vodík.

Minúta po minúte

Zdieľať

Nemecká Deutsche Bank zvažuje pomoc pre bankovú divíziu krachujúcej finančnej spoločnosti Wirecard. Najväčšia nemecká banka o nej jedná so spolkovým úradom pre finančný dozor (BaFin), píše Bloomberg.

Podľa zdrojov Bloombergu sú zvažované možnosti prevzatia celej divízie, alebo iba jej častí.

Spoločnosť Wirecard vznikla v roku 1999 a zameriava sa na spracovanie platieb a finančné služby. V Nemecku bola považovaná za nádejného hráča na rýchlo rastúcom trhu finančných služieb. Dávala sa za vzor domáceho úspechu a bola označovaná za hviezdu nemeckého technologického sektoru.

Insolvenciu vyhlásila krátko na to, ako se ukázalo, že jej chýba asi 1,9 miliardy eur, ktoré vykazovala vo svojom účtovníctve. (čtk, bloomberg)

Zdieľať

Majetok majiteľa Amazonu Jeffa Bezosa sa vyšplhal na 171,6 miliardy dolárov (asi 152,7 miliardy eur). Presiahol tak aj rekordné číslo Bezosovho majetku pred rozvodom. Bezos je najbohatším mužom planéty.

Hodnota Bezosovho majetku sa aj napriek kríze koronavírusu tento rok zvýšila o 56,7 miliardy dolárov (asi 50,4 miliárd eur).

Po tom, ako minulý rok pri rozvode prišiel o štvrtinu svojho majetku, je jeho bývalá manželka Mackenzie druhou najbohatšou ženou sveta. Predbehla ju len Francoise Bettencourt Meyers, dedička spoločnosti L’Oreal. (čtk, bloomberg)

Zdieľať

Zdieľané bicykle sa v najbližších týždňoch do Nitry nevrátia. Víťaz výberového konania, česká spoločnosť Rekola Bikesharing, oznámil mestu, že v súčasnej situácii nedokáže zabezpečiť dohodnutý počet bicyklov a e-bicyklov. „Mesto nemá inú možnosť ako vypísať novú súťaž,“ potvrdil hovorca mesta Tomáš Holúbek.

Spoločnosť Rekola Bikesharing podľa mesta pri predkladaní ponuky nerátala s momentálnou situáciou pandémie COVID-19. Za terajších podmienok nedokáže projekt realizovať.

Bikesharing bol v Nitre spustený pred tromi rokmi, zabezpečovala ho firma Arriva. Zdieľané bicykle sa v meste stretli s pozitívnym ohlasom, no zmluva nemala jasne stanovené podmienky, a tak mesto hľadalo nového dodávateľa.

Služba zdieľaných bicyklov mala byť spustená od začiatku júna. Zástupcovia firmy dlho nemohli prísť na Slovensko z dôvodu režimu na hraniciach. (tasr)

Zdieľať

Na letnú dovolenku plánuje tento rok ísť len 39 % Slovákov a dve tretiny z nich budú oddychovať na Slovensku. Takmer polovica opýtaných plánuje dať za dovolenku menej ako 500 eur, ukázal to prieskum, ktorý urobila agentúra Focus pre Partners Group.

Väčšina tých, ktorí dovolenkovať budú, pocestuje individuálne, nie s cestovkou.

Reprezentatívny dotazníkový prieskum na vzorke 1 009 respondentov vo veku nad 18 rokov ukázal zmenu oproti vlaňajšku. Vtedy totiž v obdobnom prieskume plánovala ísť na letnú dovolenku takmer polovica Slovákov, z toho dve tretiny do zahraničia a viac ako tretina s cestovkou.

Dve tretiny opýtaných dovolenkujúcich Slovákov absolvujú letnú dovolenku na Slovensku. Najčastejším spôsobom, ako budú Slováci tráviť domácu dovolenku, je turistika a výlety do hôr (41 %).

Oproti minulému roku významne poskočil záujem stráviť leto na chate či chalupe (33 % oproti 13 %). Nárast zaznamenali aj návštevy príbuzných, mierne sa znížil záujem o kúpaliská a akvaparky, ktoré si plánuje užiť štvrtina (25 %) opýtaných. Väčší pokles nastal pri dovolenkách pri vode či poznávacích zájazdoch po Slovensku.

Do zahraničia plánuje ísť štvrtina dovolenkujúcich Slovákov, až tri štvrtiny opýtaných pôjdu do zahraničia za morom.

Rozdiel oproti vlaňajšku je aj pri financovaní dovolenky. Kým pred rokom 58 % dovolenkujúcich plánovalo minúť na zabezpečenie dovolenky do 1 000 eur, toto leto takmer polovica dovolenkárov plánuje minúť len do 500 eur.

„V rozpočtoch domácností a vo výdavkoch na zabezpečenie letnej dovolenky, ako aj na dovolenkové vreckové zaznamenávame pokles a jasne vidieť opatrnosť v porovnaní s minulým rokom,“ spresňuje výsledky prieskumu v otázkach dovolenkových peňazí Peter Gurecka, odborník na financie z Partners Group SK.

Ľudia podľa prieskumu plánujú šetriť aj na výdavkoch počas dovolenky. Kým pred rokom mala približne tretina odložené vreckové do 250 eur, tento rok s nižším rozpočtom ráta 45 % všetkých dovolenkujúcich.

Zdieľať

Jednotný platobný systém by v Európe mohol začať fungovať v roku 2022, uviedli banky z európskej iniciatívy pre platby. Politici a centrálne banky v EÚ sa dlho snažia vytvoriť európsku konkurenciu pre Mastercard, Visu, Alipay či Google.

Cieľom je, aby sa riešenie stalo novým štandardným platobným prostriedkom pre európskych spotrebiteľov a obchodníkov pre všetky typy transakcií vrátane platieb v obchodoch a na internete či výberu hotovosti.

Medzi bankami zúčastnenými v projekte sú napríklad BBVA, BNP Paribas, Commerzbank, Deutsche Bank, Santander, ING, UniCredit a Société Générale.

„Cieľom je ponúknuť riešenie pre digitálne platby, ktoré sa dá použiť kdekoľvek v Európe a ktoré nahradí roztrieštené prostredie, ktoré v súčasnej dobe stále existuje,“ uviedli banky.

Iniciatívu víta tiež ECB. Upozornila, že desať európskych krajín má stále vnútroštátny systém platobných kariet, ktorý neumožňuje prijímať karty z iných členských krajín EÚ. Rozvíjajú sa tiež inovatívne služby, ako sú mobilné peňaženky, ktoré sa ponúkajú iba na národnej úrovni. (reuters, čtk)

Zdieľať

Petíciu za odmrazenie príspevku na stravovanie pre zamestnancov spustili odborári z Energeticko-chemického odborového zväzu. Nepáči sa im, že vláda zastavila prirodzený rast tohto príspevku do konca roka 2021, ministerstvo práce však zmeny neplánuje.

Odborári ECHOZ tento krok kritizujú ako antisociálny, protizamestnanecký a jednostranne propodnikateľský. Upozorňujú, že príspevok na stravovanie slúži na to, aby si zamestnanci v čase rastúcich cien jedál a nápojov vedeli zabezpečiť adekvátne stravovanie počas pracovného dňa.

„Ceny jedál a nápojov stúpli o 5,4 %, ale príspevok na stravovanie sa zvyšovať nebude? Nedoplácajú na to len zamestnanci, ale aj gastrobiznis, ktorý utrpel počas koronakrízy najväčšie straty, a pritom ministerstvo financií predikuje, že slovenská ekonomika bude v roku 2021 opätovne rásť pomerne rýchlym tempom. Napriek tomu rast stravného zastavili,“ upozornil predseda zväzu Marián Baňanka.

Podľa zákona o cestovných náhradách sa má cena stravného zvýšiť vždy, keď ceny jedál a nápojov v reštauračnom stravovaní stúpnu najmenej o päť percent. Vláda však pripravila návrh na pozastavenie účinnosti tohto ustanovenia a parlament návrh v skrátenom legislatívnom konaní schválil.

„K zmrazeniu súm stravného sme pristúpili vzhľadom na aktuálnu situáciu v súvislosti s pandémiou, ktorá má negatívne dosahy na zamestnávateľov. Túto problematiku prerokoval minister práce Milan Krajniak aj s prezidentom Konfederácie odborových zväzov, ktorá zastupuje záujmy zamestnancov,“ povedala hovorkyňa rezortu práce Veronika Husárová.

Podľa ministerstva by išlo o mierne zvýšenie súm stravného, napríklad pri pracovnej ceste v trvaní od päť do 12 hodín je to zvýšenie o 0,30 eura, pri ceste nad 18 hodín o 0,70 eura. „Minimálna hodnota stravného lístka by sa zvýšila o 0,22 eura, pričom mnohým zamestnancom už teraz poskytuje zamestnávateľ gastrolístky vo vyššej hodnote. Zároveň v období pandémie zamestnávatelia obmedzili aj vysielanie zamestnancov na pracovné cesty,“ upozornila.

Ministerstvo v súčasnosti preto neuvažuje o rozmrazení súm stravného. „Po uplynutí doby zmrazenia, teda 31. decembra 2021, sa zvýšia podľa toho, ako vzrastú ceny jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní,“ doplnila Husárová. (tasr)

Zdieľať

Som ako strojček, hovorí Mika. Bývalý mediálny šéf pracuje pre vládu, obnovuje agentúru cestovného ruchu

Václav Mika ako primátorský kandidát. Foto N - Tomáš Benedikovič
Václav Mika ako primátorský kandidát. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bývalý mediálny šéf Václav Mika ide pracovať pre vládu. Mal by pomôcť obnoviť agentúru pre cestovný ruch, ktorú pred pár rokmi zrušili ako zbytočnú. „Mal som aj iné ponuky, ale táto ma oslovila. V oblasti cestovného ruchu sa cítim lepšie, než keby mi niekto povedal, že poď robiť napríklad šéfa pošty,“ hovorí Mika.

Zdieľať

Predaj elektronických diaľničných známok na Slovensku medzimesačne stúpol. V máji sa ich predalo takmer o 49 % viac ako v apríli, informovala Národná diaľničná spoločnosť.

Celkový počet predaných elektronických diaľničných známok za máj dosiahol 123 609 kusov. Príjem z úhrady za ne v piatom mesiaci roka predstavoval 2,54 milióna eur bez DPH. V medzimesačnom porovnaní to znamená nárast tržieb o viac ako 45 %.

Májovým štatistikám predaja dominovala 10-dňová známka, predalo sa ich 63 327, nasleduje 365-dňová známka s počtom 42 422 kusov a 30-dňová, ktorej sa predalo 16 764 kusov. Záujem je stále aj o ročnú známku, ktorá uzatvára poradie s predajom 1096 kusov.

Tieto čísla podľa vedúcej oddelenia masmediálnej komunikácie NDS Evy Žgravčákovej ukazujú, ako sa zmenili nákupné preferencie Slovákov po zavedení 365-dňovej známky na tzv. technický rok, ktorá je platná 365 dní od začiatku platnosti. „Kým v máji výnos z predaja známky na kalendárny rok predstavoval len necelé 2 % tržieb, 365-dňová známka sa na májových tržbách podieľala takmer 70 %,“ vyčíslila. (tasr)

Zdieľať

Export z USA v máji klesol najnižšie od konca roka 2009, dovoz bol najslabší od leta 2010. Schodok zahraničného obchodu sa tretí mesiac po sebe prehĺbil na 54,6 miliardy dolárov a bol najvyšší od konca roka 2018.

Na zahraničný obchod Spojených štátov dolieha koronakríza, ktorá stláča dopyt doma aj v cudzine. Čísla obchodnej bilancie posilňujú očakávania, že ekonomika v 2. štvrťroku klesla najviac od hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia.

Obchodný deficit v máji stúpol o takmer desatinu. Vývoz klesol o 4,4 % na 144,5 miliardy dolárov a dovoz sa znížil o 0,9 % na 199,1 miliardy dolárov.

Aké sú prognózy HDP

Analytici upozorňujú, že pokles importu donútil firmy siahnuť do zásob, čo v 2. kvartáli prispeje k poklesu amerického HDP.

Federálna rezervná banka v Atlante (jedna z 12 bánk, ktoré tvoria Federálny rezervný systém – Fed) predpovedá, že ekonomika v apríli až júni klesla v celoročnom prepočte o rekordných 36,8 %.

V 1. štvrťroku sa americký HDP podľa tej istej metodiky znížil o 5 %, čo bolo najviac od recesie v rokoch 2007 až 2009. (reuters, čtk)

Zdieľať

Tesla v 2. štvrťroku dodala 90 650 elektromobilov a prekonala očakávania analytikov. Darilo sa jej napriek tomu, že výroba v hlavnej továrni v Kalifornii bola pre koronavírus niekoľko týždňov zastavená.

Akcie Tesly reagovali na kvartálne čísla posilnením o 9 percent. Takmer 90 % dodávok v apríli až júni pripadlo na elektrické SUV Model Y a „ľudovú“ Teslu Model 3.

Jediná americká montážna fabrika Tesly vo Fremonte bola pre koronavírus zatvorená od konca marca do začiatku mája. Firma vyrába vozidlá ešte v Šanghaji.

V medziročnom porovnaní boli dodávky Tesly v 2. štvrťroku nižšie o 4,8 %. Výrobca elektromobilov ustál koronakrízový výpadok produkcie a dopytu lepšie než konkurenti GM, Toyota či Fiat Chrysler, ktorých predaj sa prepadol o vyše 30 %. (reuters, cnbc)

Zdieľať

V Prievidzi nariadili zatvoriť šesť prevádzok zmrzlín v nadväznosti na situáciu v súvislosti s koronavírusom. V okrese pribudlo za tento týždeň do stredy osem pozitívne testovaných osôb.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza so sídlom v Bojniciach zároveň dementoval informáciu, že zákazníci, ktorí navštívili tieto prevádzky, majú zostať v domácej izolácii.

„V prípade zákazníkov ide o krátkodobý kontakt s personálom, ktorý bol vybavený potrebnými ochrannými pracovnými prostriedkami, a prevádzkovateľ splnil povinnosti vyplývajúce z legislatívy a nariadených opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR vrátane dôkladnej dezinfekcie pracovných plôch,“ ozrejmili epidemiológovia s tým, že možnosť prenosu ochorenia COVID-19 je za splnenia všetkých potrebných povinností nízka. (tasr)

Zdieľať

Nezamestnanosť v Spojených štátoch v júni klesla na 11,1 % z májových 13,3 %. Ekonomika vytvorila rekordných 4,8 milióna pracovných miest, čo je viac, než sa očakávalo. Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti však zostáva vysoký.

Analytici v priemere prognózovali, že v júni vzniknú tri milióny pracovných miest a nezamestnanosť sa zníži na 12,3 %. Počet vytvorených pozícií je najvyšší od roku 1939, keď sa tieto údaje začali sledovať. V máji vzniklo takmer 2,7 milióna pracovných miest.

K tvorbe pracovných príležitostí prispelo uvoľňovanie koronavírusových reštrikcií, v júni sa napríklad otvorilo viac reštaurácií a barov. Podľa analytikov sú údaje známkou toho, že recesia by mohla byť zažehnaná, hoci rast počtu novonakazených koronavírusom ohrozuje hospodárske oživenie.

Ďalšia správa ministerstva práce ukázala, že počet nových žiadateľov o podporu v nezamestnanosti sa v týždni do 27. júna znížil len nepatrne na 1,427 milióna. I keď oproti rekordu z konca marca, keď o dávky požiadalo za týždeň 6,87 milióna ľudí, je to podstatný pokles.

Ekonómovia pripisujú tvorbu nových pracovných miest za jún vládnemu programu pôžičiek pre podnikateľov. Ak ju použijú na mzdy, môže im byť čiastočne odpustená. Tieto financie však vysychajú.

Americká ekonomika sa začiatkom roka prepadla do recesie a mnoho firiem sa potýka so slabým dopytom. To je zrejme aj dôvod, prečo počet nových žiadateľov o podporu zostáva vysoký. (reuters, cnbc, čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať