Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dvaja bankári vysvetľujú, čím presvedčili Matoviča, aby im veril

Šéf Slovenskej sporiteľne Peter Krutil a šéf Tatra banky Michal Liday. Foto N - Vladimír Šimíček
Šéf Slovenskej sporiteľne Peter Krutil a šéf Tatra banky Michal Liday. Foto N – Vladimír Šimíček

Keďže Boris Kollár nezvolal mimoriadnu schôdzu parlamentu, do pléna sa dostane s oneskorením aj odpustenie platenia bankového odvodu bankami v druhom polroku. Zástupcovia Slovenskej bankovej asociácie hovoria, že to nie je problém, memorandum, ktoré podpísali s vládou, berú vážne. Šéf Slovenskej sporiteľne Peter Krutil a šéf Tatra banky Michal Liday v rozhovore vysvetľujú:

  • ako sa rokovalo s vládou, ako bankári šokovali prepočtami vplyvu odvodu na dlhopisy a prečo Igor Matovič mohol zmeniť svoj názor na banky;
  • prečo štedrosť v úverovaní počas pandémie skončila, prečo začali odmietať podnikateľov žiadajúcich o úver a čo na tom zmenia štátne garancie;
  • ako vidia oživenie ekonomiky a prečo je tu taký pokoj, hoci máme za dverami krízu najväčšiu od druhej svetovej vojny;
  • že ľudia môžu mať prístup k úverom zložitejší, i keď sa banky čo najviac priblížia podmienkami k tomu, čo bolo obvyklé pred koronou.

O zákulisí rokovania

Prekvapilo vás, keď o vás premiér Matovič na tlačovke rozprával tak pekne? O tom, ako banky najprv vnímal ako bohaté, ktorým treba dať po krížoch, no nakoniec názor zmenil?

Peter Krutil: Aj my sme prichádzali na stretnutie s nejakým obrazom ministra a premiéra a teraz máme úplne iný obraz.

Michal Liday: My sme neprišli s vládou tvrdo vyjednávať o zrušení bankového odvodu napriek presvedčeniu o jeho benefite pre celý ekosystém. Prišli sme hľadať riešenie, ktoré bude výhodné pre všetkých. Motiváciu sme mali identickú. Hneď sme pochopili, že rokovania nebudú o tom, kto z koho. Tento moment pravdepodobne premiér pocítil a potom to prezentoval ako svoj pocit zmeny postoja k bankovému sektoru.

Naozaj máte pocit, že vás už vtedy chápal, alebo sa to tak vyvinulo počas ďalších mesiacov? 

Peter Krutil: Na prvom stretnutí bol prekvapený naším prístupom a na konci stretnutia bol otvorenejší než na začiatku. Mal nejaké očakávania, ale stretnutie išlo v inom duchu. Snažili sme sa hľadať riešenia, o bankovom odvode sme sa bavili možno dve minúty na záver stretnutia. Len sme sa dohodli, že to prejdeme neskôr. Hovorili sme o krátkodobej a dlhodobej likvidite štátu, to bol marec, apríl. Potom prišla diskusia o moratóriu na splácanie úverov, to zabralo veľa času, a až potom záruky a odvod.

Ako to podľa vás vnímali politici v marci, keď si štát nevedel požičať, koľko potreboval, a vy ste ako veľkí investori na trhu chýbali? 

Peter Krutil: My sme úplne nechýbali, aj keď sme išli do obchodov nie v najväčších obchodoch. Ale chýbali zahraniční investori. Bola to reakcia na situáciu, ktorá prišla znenazdajky a naraz.

Michal Liday: Pre banky vznikla veľmi nejasná a neprehľadná situácia. Potrebovali sme sa v nej zorientovať. Nákup štátnych dlhopisov je investičné rozhodnutie. Lenže vtedy sme sa koncentrovali na to, či máme základné životné funkcie banky pod kontrolou. Hovorím o likvidite či kapitáli.

Na druhej strane, začiatkom marca osciloval výnos desaťročných dlhopisov okolo nuly. Kúpiť dlhopisy za nulu, pri ktorých sa započítava bankový odvod, bola nevýhodnejšia alternatíva, ako uložiť ich za nulu v ECB. Po zohľadnení bankového odvodu to nedávalo ekonomický zmysel. Do tretice, vtedy prišlo k výraznej volatilite na trhu, výnosy dlhopisov kolísali. To bankám narušilo ich limity, blížili sa k naplneniu. Nemohli teda robiť také investičné rozhodnutia. V apríli sa to napravilo, urobili sme výrazné nákupy dlhopisov, trh sa upokojil.

Boli toto momenty, ktoré potom pomohli urýchliť debaty aj okolo odvodu? 

Peter Krutil: Určite to pomohlo k pochopeniu. Skupina ľudí, ktorí boli na druhej strane stola, prišla do vlády krátko predtým. Na dlhopisoch si vedeli prerátať, čo odvod znamená pre ekonomiku a pre štát. My platíme bankový odvod aj zo štátnych dlhopisov. Takže sa do očakávaných výnosov dlhopisov premieta.

Bolo to pre nich šokujúce? 

Peter Krutil: Wow moment bol, keď sme im nakreslili, o koľko

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Týždeň v európskej ekonomike: Komisia pripravuje uhlíkové clo, môže spôsobiť konflikt s USA

Plagáty z Fridays for Future v Berlíne. Foto - TASR/AP
Plagáty z Fridays for Future v Berlíne. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • Európa zvažuje podobu uhlíkového cla, môže to byť problém pre USA.
  • V oblasti umelej inteligencie vedú Spojené štáty, Čína rýchlo napreduje, Európa zaostáva.
  • Kríza zmenila trh práce, digitálne technológie prinášajú príležitosti aj riziká.

Minúta po minúte

Parlament bude rozhodovať v skrátenom konaní o zmenách, ktoré môžu niektorým podnikateľom a zamestnancom znížiť dane. Za daňovo uznateľné sa budú považovať aj výdavky na testovanie v podnikoch a do príjmov na vznik nároku na daňový bonus sa bude rátať aj pandemická pomoc od štátu.

Zmeny schválila v stredu vláda, parlament bude o nich definitívne rozhodovať na prebiehajúcej schôdzi.

Akcie v Číne sa dnes výrazne oslabili, hlavný index utrpel najvýraznejší pokles za vyše pol roka. Trh nadviazal na vývoj amerických akcií, ktoré zaznamenali najhlbší prepad za tri mesiace. Oslabovali sa aj tituly na ďalších trhoch v Ázii.

„Okrem varovania čínskej centrálnej banky o nadhodnotení aktív viedli k poklesu akcií v Číne a Hongkongu obavy z ďalšieho predaja za účelom zníženia dlhu,“ uviedol analytik Ken Cheung z hongkonskej banky Mizuno. Tieto obavy môžu odrádzať od prílivu kapitálu na čínske akciové trhy.

Ako sa hýbali akcie:

  • Index CSI 300, ktorý zahŕňa akcie najväčších firiem na burzách v Šanghaji a Šen-čene, odpísal 2,73 % na 5377,14 bodu. Je to najväčší prepad od vlaňajšieho 24. júla.
  • Hlavný index šanghajskej burzy Shanghai Composite stratil 1,9 % a uzavrel na 3505,18 bodu. Vrátil sa na hodnotu zo začiatku roka a tiež zaznamenal najprudší pokles od 24. júla.
  • Index Hang Seng, ktorý je hlavným ukazovateľom cenového vývoja na burze v Hongkongu, sa oslabil o 2,55 % na 28 550,77 bodu.
  • Z ďalších ázijských trhov hlavný index japonských akcií Nikkei 225 klesol o 1,53 % na 28 197,42 bodu. V minulých dňoch sa pritom pohyboval na maximách za 30 rokov.
  • Index Kospi burzy v Soule odpísal 1,7 % a uzavrel na hodnote 3069,05 bodu. (čtk)

Ministerstvo hospodárstva chce spolu s daniarmi preveriť všetky podnety týkajúce sa pomoci s nájomným. Na možné podvody upozorňovala Transparency International, pochybnosti mala pri dotáciách za 1,4 milióna eur.

Kontrola bude podľa ministerstva prebiehať v najbližších mesiacoch. Podnety sa podľa ministra Richarda Sulíka (SaS) týkajú niekoľkých desiatok subjektov z celkového počtu 20-tisíc. „Ak došlo v niektorých prípadoch k podvodnému konaniu, subjekt vyzveme na vrátenie peňazí a podáme trestné oznámenie,“ dodal Sulík.

„Zameriame sa na to, či poskytnutá dotácia je v súlade s tým, čo podnikateľ deklaruje voči finančnej správe, a či prenajímateľ zaplatené nájomné riadne zdanil,“ uviedol prezident finančnej správy Jiří Žežulka.

Pomoc s nájomným za obdobie koronakrízy môže dosiahnuť 50 % zo sumy, podmienkou však je, aby rovnakú zľavu dal aj prenajímateľ.

Transparency upozorňovala napríklad na prípad hotela v Prievidzi, kde bola pomoc s nájomným vzhľadom na ročné náklady neúmerne vysoká.

Nálada v slovenskej ekonomike sa výraznejšie zhoršila. Indikátor v januári klesol na 80,6 bodu, čo je najmenej od vlaňajšieho júna. Nerástla ani jedna zo zložiek ukazovateľa – dôvera v priemysle, službách, stavebníctve, obchode a spotrebe.

Informoval o tom štatistický úrad, ktorý zmenil metodiku výpočtu. Indikátor sa už neudáva ako trojmesačný kĺzavý priemer, ale ako mesačný.

Na prelome rokov aj v januári vláda ďalej sprísňovala zákaz vychádzania. Na Silvestra rozhodla o obmedzení viacerých výnimiek a od 27. januára je potrebný negatívny test aj na cestu do práce.

Ako klesol ukazovateľ

  • Priemer sa zhoršil o 4,8 bodu z decembrových 85,4 bodu.
  • Od vlaňajšej januárovej hodnoty 99,2 bodu spred pandémie je už indikátor značne vzdialený.
  • Pesimizmus rástol najmä v sektore služieb, v menšej miere však aj medzi spotrebiteľmi, v priemysle a v sektore obchodu. (e, čtk)

Pozn. V úvode sme opravili nesprávnu informáciu, že indikátor klesol tretí mesiac v rade.

Železničiari ignorujú hodnotu za peniaze, za 140 miliónov nakúpia vlaky, aké chcú oni – naftové či s menšou kapacitou

Foto - TASR
Foto – TASR

Železničiari ignorujú odmietavý posudok Útvaru hodnoty za peniaze a ďalej pripravujú súťaže na súpravy za viac než 140 miliónov eur. „Obstarávania budú pokračovať, keďže som sa nie úplne stotožnil so stanoviskom ÚHP,“ povedal minister Andrej Doležal.

Vláda zatiaľ neplánuje rozdávať ľuďom respirátory FFP2. Premiér tvrdí, že zatiaľ sa dajú kúpiť za dobré ceny a kľúčové obchodné reťazce by ich mohli ponúknuť bez marže. „Nič nie je zadarmo, nie sme Ficova ani Pellegriniho vláda,“ dodal.

Premiér tvrdí, že ak by vláda ponúkala respirátory občanom zadarmo, aj tak by ich nakoniec museli zaplatiť zo svojich daní. Napríklad v Nemecku rozdajú respirátory miliónom ľudí z ohrozených skupín.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať