Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Arce chce pomôcť z dlhov J&T. Cenou môže byť prevzatie časti jej podielov či najlukratívnejších podnikov

Patrik Tkáč, spolumajiteľ J&T. Archívne foto – TASR
Patrik Tkáč, spolumajiteľ J&T. Archívne foto – TASR
  • Skupina J&T podľa zdrojov Denníka E zvažuje, že poskytne kapitál zadlženej finančnej skupine Arca.
  • Forma nie je jasná, jednou z možností je prevzatie časti podielov alebo najlukratívnejších podnikov.
  • Arca požiadala o dočasnú ochranu pred veriteľmi pre svoju strešnú firmu Arca Investments a personálnu agentúru Edymax.
  • Dva ďalšie podniky patriace Arce dlžia na odvodoch.

Keď pred desiatimi rokmi zasiahla biznis svetová finančná kríza, majitelia skupiny J&T si rany zahojili aj tým, že časť akcií svojej energetickej vetvy EPH predali skupine PPF najbohatšieho Čecha Petra Kellnera.

Kellner dobre zarobil, keď si lídri J&T neskôr podiely od neho za väčšie peniaze kúpili späť, ale aj oni sú výrazne bohatší ako pred desaťročím.

V terajšej kríze vyvolanej koronavírusom sa takéto prepojenie ťažkých váh česko-slovenského biznisu môže zopakovať. Tentoraz môže byť J&T v opačnej úlohe nie práve najlacnejšieho záchrancu.

Podľa informácií Denníka E od viacerých dôveryhodných zdrojov, a to aj z vnútra skupiny J&T Finance Group, práve tá totiž zvažuje, že pomôže z akútnych finančných problémov skupine Arca Capital.

Arca sa do nich prepadla a následne požiadala o udelenie mimoriadnej vládnej ochrany pred konkurzmi po tom, čo jej koronakríza sťažila prístup k novým pôžičkám a nedokáže uhradiť svoje splatné zmenky v objeme zhruba 25 až 30 miliónov eur. Navyše v krátkom čase budú splatné aj iné jej zmenky a dlhopisy.

Forma poskytnutia kapitálu zatiaľ nie je jasná. Skupina, ktorú vedie rodina Tkáčovcov a Ivan Jakabovič, by sa mohla

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Toľko dobrých správ pokope sme ešte od začiatku krízy nemali
  • Priemysel: Produkcia na Slovensku sa v júni medziročne znížila o 8,5 %
  • Konkurzy: Ministerstvo spravodlivosti navrhlo pokračovanie dočasnej ochrany, veritelia by mali väčšie slovo
  • Kilečko 2: Minister Sulík nepotvrdil ani nevyvrátil viac hodín pre brigádnikov, prenosnú ŠPZ či všeobecnú voľnú živnosť
  • Nemecko: Firmy predpokladajú, že koronavírusové reštrikcie potrvajú ešte 8,5 mesiaca
  • Japonsko: Toshiba končí s výrobou notebookov
  • EÚ: Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny stúpla štvrtý mesiac za sebou, zostáva však záporná
  • Odvody: Živnostníci, ktorí podali daňové priznanie do konca marca, musia zaplatiť poistné za júl v novej výške do 10. augusta

Minúta po minúte

Zdieľať

Americké akcie začali týždeň zmiešane. Investori sa namiesto technológií uchyľujú k hodnotovým akciám a čakajú na správy o chystanej ďalšej vládnej podpore americkej ekonomiky.

Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie tridsiatich popredných amerických podnikov, si dnes pripísal 1,3 percenta a uzavrel na 27791,44 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 0,27 percenta na 3360,47 bodu, zatiaľ čo index Nasdaq, v ktorom je zastúpených mnoho firiem z odvetvia vyspelých technológií, odpísal 0,39 percenta na 10968,36 bodu.

Nasdaq, ktorý minulý týždeň dosahoval rekord každý deň, ťahali nadol spoločnosti Microsoft, Amazon a Facebook. Dow Jonesov index sa dotkol svojho viac ako päťmesačného maxima, keď ho podporil rast priemyselných a finančných akcií, vďaka ktorému výrazne prekonal zvyšné dva hlavné indexy.

Rokovania o ďalšej podpore ekonomiky USA sa koncom minulého týždňa skončili vo Washingtone bez úspechu. Americký minister financií Steven Mnuchin dnes v rozhovore pre CNBC povedal, že administratíva Donalda Trumpa a Kongres by mohli dosiahnuť dohodu už tento týždeň, ak budú demokrati „rozumní“.

Výrazné zisky si počas dnešného dňa pripísali akcie energetických firiem vďaka drahšej rope. Darilo sa aj výrobcovi športového oblečenia a obuvi Nike.

Podľa analytika Thomasa Hayesa zo spoločnosti Great Hill Capital budú investori svoje prostriedky teraz smerovať do cyklických akcií, ktorých výsledky hospodárenia kolíšu v závislosti od vývoja hospodárskeho cyklu ekonomiky. (reuters, čtk)

Zdieľať

Dvadsať najväčších amerických aerolínií prepravilo v dôsledku pandémie v júni o 80 % cestujúcich menej ako vlani v rovnakom mesiaci. Odvetvie sa však zároveň už odrazilo od dna, keď cestujúcich bolo takmer dvakrát toľko ako v máji.

Úrad pre bezpečnosť dopravy uviedol, že v nedeľu 9. augusta prešlo kontrolami na amerických letiskách vyše 800-tisíc ľudí – najviac od 17. marca 2020. No aj tento počet je stále o 70 % nižší ako v predchádzajúcom roku. (reuters, tasr)

Zdieľať

Turisti z niekoľkých európskych krajín budú môcť ísť do Grécka od 17. augusta len s negatívnym testom na koronavírus, ktorý nie je starší ako 72 hodín. Opatrenie sa dotkne cestujúcich z Česka, Švédska, Belgicka, Holandska a Španielska.

Negatívny test budú v Grécku požadovať tiež od všetkých, čo do krajiny vstúpia cez pozemné hranice, vrátane gréckych občanov.

Grécka vláda tiež obmedzí verejné akcie, napríklad koncerty, na ktorých publikum nesedí.

Vláda pristúpila k novým opatreniam po tom, čo v nedeľu v Grécku zaznamenali najvyšší denný nárast prípadov nákazy koronavírusu od začiatku pandémie – 203 novo infikovaných. (reuters, čtk)

Zdieľať

Doležal rozdrobí veľký kontrakt na stráženie pošty, Bonul môžu nahradiť viacerí

Zľava minister dopravy Andrej Doležal a nový riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták. Foto - TASR
Zľava minister dopravy Andrej Doležal a nový riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták. Foto – TASR

Slovenská pošta rozdelí novú súťaž na stráženie a technické služby na tri časti. Víťazi môžu byť viacerí, súčasným dodávateľom je Bonul Miroslava Bödöra. Dve z troch súťaží sú podľa pošty tesne pred vypísaním.

Zdieľať

Poľsko chce urýchliť výstavbu prvej jadrovej elektrárne, okrem iného preto, že potrebuje znížiť emisie oxidu uhličitého. Vláda plánuje aktualizovať stratégiu jadrovej energetiky, v súčasnosti počíta s výstavbou elektrárne do roku 2033.

Poľsko vyrába väčšinu elektriny spaľovaním uhlia. Jadrovú energiu považuje za spôsob, ktorý mu má pomôcť znížiť emisie podľa požiadaviek EÚ, no už roky mešká s plánmi výstavby atómovej elektrárne.

Vláda uviedla, že základný predpoklad postaviť zdroj s kapacitou 6 až 9 gigawattov sa nemení. Aktualizované môžu byť body, ako sú načasovanie, financovanie a infraštruktúra.

Kto to zaplatí

Finančný plán zatiaľ nebol vypracovaný. Najväčšia poľská energetická skupina, štátna PGE, na začiatku roka uviedla, že si výstavbu elektrárne nemôže dovoliť.

Varšava dúfala, že jej s financovaním jadrového zdroja pomôžu Spojené štáty a poskytnú jej pre projekt tiež technológiu. Zatiaľ však nedostala žiadny záväzný prísľub. (čtk)

Zdieľať

Proti kríze by zabrala výstavba ciest a tratí, hovorí šéf hutníckej fabriky OFZ

Branislav Klocok, výkonný riaditeľ OFZ. Foto - Marek Jančúch
Branislav Klocok, výkonný riaditeľ OFZ. Foto – Marek Jančúch

Štát by mal v boji proti kríze naliať peniaze do ciest, železníc, nemocníc a škôl, hovorí výkonný riaditeľ hutníckej fabriky OFZ Branislav Klocok. Podľa neho sú aj reformy dôležité, ale prejavia sa o 5 až 10 rokov. „A ľudia potrebujú jesť dnes,“ vraví.

Zdieľať

Traja americkí senátori pohrozili prístavu v Sassnitzi sankciami pre plynovod Nord Stream 2, ktorý má privádzať ruský plyn do Európy. USA sú dlhodobo proti projektu, postup senátorov kritizoval nemecký minister zahraničia Heiko Maas.

Republikánski senátori pohrozili, že Washington by mohol na prevádzkovateľa a akcionárov prístavu na ostrove Rujana uvaliť sankcie týkajúce sa zákazu vstupu do krajiny a zmrazenia majetku v USA.

Maas sa na senátorov sťažoval šéfovi americkej diplomacie Mikeovi Pompeovi. Podľa DPA ich korešpondencia s prístavom vyvolala pobúrenie naprieč nemeckou politickou scénou.

Prístav v Sassnitzi hrá kľúčovú úlohu v projekte dostavby plynovodu Nord Stream 2, z ktorého zostáva dokončiť zhruba 150 kilometrov. V Sassnitzi sa skladujú a obaľujú betónom oceľové potrubia. Kotví tam i ruská loď Akademik Čerskij, ktorá sa podieľa na dostavbe plynovodu.

Pompeo už minulý mesiac varoval, že USA podnikajú kroky smerom k uvaleniu sankcií na firmy zapojené do projektov plynovodov Nord Stream 2 a Turkstream.

Prečo je to problém

Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa Nord Stream 2 zvýši závislosť kontinentu od Ruska. Podľa kritikov ale USA chcú najmä získať v Európe odbytisko pre svoj skvapalnený zemný plyn. Nemecko potrebuje lacný plyn, pretože sa zbavuje uhoľných a jadrových elektrární.

Pred zvýšením závislosti Európy od Ruska po sprevádzkovaní Nord Streamu 2 varovali viaceré krajiny, napríklad Poľsko či Ukrajina i politici v Maďarsku, Taliansku alebo v Británii.

Viac o plynovode Nord Stream 2:

  • má privádzať zemný plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora;
  • projekt vedie Gazprom, ktorý ho tiež spolovice financuje;
  • partnermi projektu sú OMV, Uniper, Wintershall, Royal Dutch Shell a Engie. (čtk)
Zdieľať

Boris Kollár hovorí, že by chcel každoročne zvýšiť sumu na trináste dôchodky o 100 miliónov eur. Súčasná vládna koalícia plánuje okresať mimoriadne penzie oproti tomu, čo presadili tesne pred voľbami Smer, SNS, Sme rodina a ĽSNS.

Predstavitelia vládnych strán vrátane šéfa Sme rodina Borisa Kollára argumentujú, že aj nová výška dôchodku bude vyššia než minuloročné vianočné príspevky. Kollár dodal, že penzisti navyše dostanú aj ďalšie sociálne benefity, napríklad lieky zadarmo. Nevylúčil, že pokiaľ to ekonomická situácia dovolí, otvorí tému zvyšovania 13. dôchodkov ešte v tomto roku.

  • Trináste dôchodky schválené pred voľbami Smerom-SD, SNS, Sme rodina a ĽSNS mali stáť tento rok 590 miliónov eur, pričom mali nahradiť vianočné príspevky za zhruba 150 miliónov eur. Bežní starobní dôchodcovia mali dostať paušálne zhruba 460 eur.
  • Súčasná koalícia plánuje zákon zmeniť tak, aby boli trináste dôchodky odstupňované – starobný dôchodca dostane podľa výšky penzie od 50 do 300 eur. Spolu by to malo stáť 307,5 milióna eur. (n, tasr)
Zdieľať

Vymeniť auto za autobus? Po novej rýchlostnej ceste začne jazdiť expresná linka Dunajská Streda – Bratislava

Nová linka bude premávať od 2. septembra jedenásťkrát denne z Dunajskej Stredy do Bratislavy a späť.
Nová linka bude premávať od 2. septembra jedenásťkrát denne z Dunajskej Stredy do Bratislavy a späť.

Novú autostrádu R7 začne využívať expresná linka z Dunajskej Stredy do Bratislavy, ktorá obíde obce s chronickými dopravnými zápchami. Trnavský župan Viskupič verí, že zláka aj časť ľudí, ktorí dnes dochádzajú autami.

Zdieľať

Minister hospodárstva Sulík nepotvrdil, či v druhom balíčku opatrení, ktorý chystá, bude aj zvýšenie počtu hodín pre brigádnikov, prenosná ŠPZ a všeobecná živnosť. „Ktoré konkrétne body tam budú, neviem oficiálne ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Ak o tom píšu iné médiá, môžu to mať len z neoficiálnych zdrojov a nemusí to tak byť.“

Informáciu o opatreniach priniesli Hospodárske noviny.

Sulík povedal, že opatrenia ešte len dávajú na jednu kopu a táto fáza sa bude končiť koncom augusta. Dovtedy chce spraviť ešte minimálne jednu výzvu aj pre odbornú verejnosť, aby prišla s nejakými návrhmi opatrení.

V prvej polovici septembra začne jeho tím rokovať o opatreniach s ministerstvami, následne sa začne tvoriť ich legislatívna podoba, návrh tentoraz pôjde aj do medzirezortného pripomienkového konania.

Sulík chce, aby ešte na jeseň išiel druhý podnikateľský balíček do parlamentu. Jeho cieľom je, aby opatrení bolo aspoň dvesto.

Zdieľať

Na boj proti pandémii koronavírusu je potrebných oveľa viac peňazí, než prisľúbili jednotlivé štáty. „Sme asi na desiatich percentách,“ povedal šéf WHO Tedros Ghebreyesus. Len samotná vakcína si podľa neho žiada vyše sto miliárd dolárov.

Ghebreyesus vníma najbližšie tri mesiace ako kľúčové pre boj s pandémiou. Aby svet dokázal tento čas efektívne využiť, treba podľa neho zlepšiť financovanie o desiatky miliárd dolárov. Existuje totiž „obrovská svetová priepasť“ medzi potrebnými a prisľúbenými peniazmi.

Krízový expert WHO Mike Ryan hovorí, že šírenie koronavírusu zatiaľ nevykazuje znaky sezónnosti ako napríklad chrípka. Ak ho úrady cez leto prestanú potláčať, budú opäť pribúdať prípady nákazy, čo sa už deje v mnohých európskych krajinách.

Na celom svete sa koronavírusom dosiaľ nakazilo zhruba 20 miliónov ľudí, vyše 730-tisíc zomrelo. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať