Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Teraz je tu príležitosť aj na ambicióznu daňovú reformu (panel expertov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ekonómovia z Panela expertov Denníka E odpovedali na otázku: Keďže sa už chystá rozpočet na rok 2021, ktorý je prvý pod vedením novej vlády, je čas aj na daňovú reformu. Čo by ste pri nej odporúčali a čoho sa treba vyvarovať?

Odpovedajú Ďurana, Hagara, Haluš, Kovalčík, Mikloš, Novysedlák, Ovčarik, Suďa, Vašáková.


Najprv veľmi stručný výber z odpovedí:


Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia

Okrem plnenia štátnej pokladnice má daňový systém moc meniť správanie firiem aj ľudí. Daňová reforma by preto mala byť z veľkej časti zelená.

Zvýšenie environmentálnych daní so súčasným znížením zaťaženia práce vie okrem zlepšenia životného prostredia podporiť aj rast (tzv. double dividend effect).


Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Áno, vrátiť sa k rovnej dani je potrebné. V najbližšom období bude potrebné (a možné) pri nezvyšovaní daňového zaťaženia zvýšiť efektívnosť výberu daní a zmeniť daňový mix tak, aby podporoval ekonomický rast, investície a prácu. Samotná daňová reforma však dnešné problémy nevyrieši, ak ju nebudú sprevádzať ďalšie reformy.


Radovan Ďurana, INESS

Podstatné je znižovať daňové zaťaženie. Najvyššia sadzba v regióne je zlá reklama krajine. Návrat k 19 % by mal byť povinné minimum. Slovenská verejná správa potrebuje pôst, aby sa rozhýbala k reformám. Nielen v úsporách verejných výdavkov, ale aj v reforme podnikateľského prostredia


Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce, zakladateľ Central European Labour Studies Institute (CELSI)

Víziou by mal byť prorastový, spravodlivý a efektívny daňový systém, ktorý by podporoval ekonomickú aktivitu, investície a inovácie, pomáhal boju proti chudobe a posilňoval rovnosť šancí a kohéziu spoločnosti. A to všetko pri čo najmenšej záťaži pre spoločnosť.

Rovná daň v kombinácii s dostatočne veľkou nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka pri vhodnom nastavení spája výhody oboch systémov. Mali by sa však hľadať daňové a ďalšie nástroje, ktoré budú efektívne pôsobiť proti koncentrácii bohatstva v rukách oligarchickej vrstvy nedotknuteľných, ktorí nám unášajú štát.


Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO

Slovenský daňový systém už potrebuje veľkú reformu, lebo množstvo čiastkových zmien za viac ako dekádu ho výraznejšie poškodilo ako posilnilo. A hlavne – kľúčové systémové zmeny doteraz odsúvali. Na čo sú dobré?

Slovensko potrebuje znížiť daňovo-odvodové zaťaženie legálnej práce, aby si aj pri raste miezd udržalo konkurencieschopnosť. A zároveň znížiť zaťaženie ľudí a rodín s nízkymi príjmami na hlavu. Aby štát menej bral z príjmov, ktoré sa v rodinách investujú do ďalšej generácie.


Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Európska komisia už niekoľko rokov odporúča Slovensku posun od zdaňovania práce na dane, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast (zdaňovanie environmentálnych záťaží, uhlíka či majetkové dane), ako aj zlepšenie výberu daní, boj proti daňovým únikom a zlepšenie dodržiavania daňových predpisov.

Zavádzať nové dane (napr. environmentálne) či zvyšovať existujúce dane (napr. majetkové) určite nie je politicky populárny krok. Práve preto bude dôležité myslieť aj na správne načasovanie takýchto reforiem a prípadné kompenzačné opatrenia. Nový nástroj na podporu reforiem, kde by Slovensko z Európskej komisie mohlo získať až 6 miliárd na reformy a možno aj kompenzačné opatrenia, by mohol výrazne pomôcť presadiť aj ambicióznejšiu daňovú reformu.


Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky 

Keď sa v programovom vyhlásení vlády spomenie daňová reforma, je jasné, že na Inštitúte finančnej politiky máme prácu. Podľa nás na IFP by zmeny v daňovom systéme mali cieliť na opätovné zvýšenie investičnej atraktivity Slovenska, najmä tých produktívnych sektorov, a aj na zvýšenie motivácie pracovať a zamestnávať.

Okrem toho férovosť v zdanení (daňová neutralita), princíp znečisťovateľ platí plus spravodlivé zdanenie majetku by mali tiež zohrávať dôležitú rolu. Alternatív, ako pomôcť v týchto oblastiach, je však viac. S konkrétnosťami teda nebudem predbiehať, na tie si treba ešte počkať.


Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments

Uvítal by som návrat k rovnej dani, ktorá je ku všetkým občanom rovnako spravodlivá. K transparentnému, spravodlivému a jednoduchému daňovému systému. Zároveň som zástancom zníženia zdanenia práce a spotreby radšej na úkor vyšších daní z majetku. Hlavne v čase prichádzajúcej recesie by to bol impulz ekonomického rastu. A pomohla by aj zásadná reforma nielen druhého, ale aj tretieho dôchodkového piliera. Na Slovensku je objem peňazí v dobrovoľných pilieroch približne 13 % z HDP, kým v krajinách OECD priemerná výška úspor v týchto pilieroch dosahuje 47 % HDP.


Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

V prvom rade je potrebné si ujasniť, čo je reforma daňového systému. Malú zmenu sadzieb daní a existujúcich parametrov, kam radím aj prípadný návrat k rovnej dani, nepovažujem za skutočnú reformu. Reformou volajme niečo, čo má zásadný vplyv na správanie ľudí a firiem, má výrazný vplyv na ekonomiku či mení daňový systém, aby zodpovedal vývoju doby, prípadne citeľne zvyšuje efektivitu výberu daní.

Zároveň platí, že želané efekty nemôžeme očakávať bez efektívnej správy daní. Vlády venujú daňovým „reformám“ neprimerane veľa pozornosti a oveľa menej pozornosti venujú udržaniu prehľadného daňového systému, jednoduchosti administrácie platenia daní, efektívnej kontrole výberu a rozvoju proklientskeho prístupu k daňovníkom.


Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk

Ak subjekty verejného sektora nie sú schopné svoje výdavky skresať, logicky musí dôjsť k zvýšeniu niektorých daní, čomu však ja ako liberál vôbec nefandím. Zároveň nevidím ani dostatočné odhodlanie výdavky systematicky znižovať a neverím, že sa na niečo zásadné súčasná vláda v tomto smere osmelí. Skôr naopak.

Som určite za obnovenie rovnej dane, v princípe sa mi páči aj Sulíkov odvodový bonus. Určite treba systém zdaňovania príjmov fyzických i právnických osôb maximálne zjednodušiť (zredukovať výnimky) a znížiť aj sadzby daní. Prípadný výpadok daňových príjmov by som kompenzoval vyšším zdanením nehnuteľností, ktoré je na Slovensku absurdne nízke.


A teraz kompletné odpovede:


Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia

Okrem plnenia štátnej pokladnice má daňový systém moc meniť správanie firiem aj ľudí, a tak napríklad znižovať emisie skleníkových plynov. Na rozdiel od regulácií vo forme zákazov a príkazov to vie navyše robiť omnoho lacnejšie. Bohužiaľ, trhové nástroje v životnom prostredí sú na Slovensku len v plienkach.

Výnosy z environmentálnych daní na Slovensku dlhodobo klesajú. Momentálne sú najnižšie v histórií a v regióne aj medzi krajinami OECD podpriemerné. Na druhej strane dotácie do fosílnych palív u nás každý rok rastú. Kríza a relatívne stále nízke ceny palív vo svete poskytujú ideálnu príležitosť rušiť environmentálne škodlivé dotácie a palivá zdražiť. Najlepšie celoeurópsky.

Nehovorím však len o zdanení uhlíka a energetických daniach. Zlepšovať životné prostredie trhovými nástrojmi je nevyhnutné aj na zvýšenie miery recyklácie, zachovanie biodiverzity, podporu ekologického poľnohospodárstva či zlepšenie kvality ovzdušia.

Pri stále väčších problémoch so suchom nemôže byť voda pre veľké poľnohospodárske družstvá takmer zadarmo. Skládkovanie nemôže byť najlacnejšia možnosť, ako sa zbaviť odpadu. To všetko vedia napraviť trhové nástroje ako dane a poplatky.

Daňová reforma by preto mala byť z veľkej časti zelená. Zvýšenie environmentálnych daní so súčasným znížením zaťaženia práce vie okrem zlepšenia životného prostredia podporiť aj rast (tzv. double dividend effect).


Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Áno, vrátiť sa k rovnej dani je potrebné. Rovná daň totiž umožní zjednodušenie a vyčistenie daňového systému o tie deformácie, ktoré neboli vyčistené pri jej zavedení v roku 2004, ale hlavne o tie, ktoré boli do systému implementované počas vlád Smeru.

Pritom platí to, čo mnohí stále nechápu – že rovná daň znamená rovnakú marginálnu (hraničnú) sadzbu dane z príjmov fyzických a právnických osôb, čo nebráni tomu, aby bola daň z príjmov fyzických osôb progresívna. V roku 2004 sme progresivitu tejto dane spolu so zavedením rovnej dane na úrovni 19 % zvýšili strojnásobením nezdaniteľného príjmu.

Za vlád Smeru sa potom progresivita tejto dane výrazne znížila, pretože tieto „sociálnodemokratické“ vlády nevalorizovali hranicu Dzurindovou vládou výrazne zvýšeného nezdaniteľného príjmu.

Celkové daňové zaťaženie na Slovensku určite netreba zvyšovať. V najbližšom období ho ani nebude možné znížiť. Ak sa to bude dať neskôr, tak len vtedy, ak vláda urobí reformy vo všetkých potrebných oblastiach a naštartuje ekonomiku tak, že to umožní aj pri znížení daní dosahovať rast verejných príjmov.

V najbližšom období bude potrebné (a možné) pri nezvyšovaní daňového zaťaženia zvýšiť efektívnosť výberu daní a zmeniť daňový mix tak, aby podporoval ekonomický rast, investície a prácu. V zásade by malo ísť o zníženie priamych daní, najmä zníženie daňového a odvodového zaťaženia práce, a kompenzáciu výpadku príjmov z týchto daní daňami nepriamymi (spotrebnými, majetkovými a daňami z negatívnych externalít – najmä ekologické dane).

Samotná daňová reforma však dnešné problémy nevyrieši. Ak ju nebudú sprevádzať ďalšie reformy v oblasti zdravých a udržateľných verejných financií, efektívnej verejnej správy a kvalitných verejných služieb, zlepšujúceho sa podnikateľského prostredia, lepšej ochrany vlastníckych práv a skutočnej vymožiteľnosti práva, kvalitného vzdelania, vedy a výskumu, a ak tieto reformy spolu vo svojom synergickom efekte nenaštartujú udržateľný ekonomický rast a rozvoj, tak samotná daňová reforma naše dnešné problémy nevyrieši.

A ako na to? Vláda by sa mohla inšpirovať firmou Nike – Just do it!


Radovan Ďurana, INESS

Podstatné je znižovať daňové zaťaženie. Medzinárodný marketingový potenciál rovnakej sadzby dane na DPH, DPFO a DPPO je už asi vyčerpaný. My však musíme riešiť marketingový deficit voči investorom, predovšetkým v dani z príjmov právnických osôb. Najvyššia sadzba v regióne je zlá reklama krajine. Návrat k 19 % by mal byť povinné minimum. Následne treba uvažovať o zrušení dane z dividend.

  • Treba celkové daňové zaťaženie na Slovensku zdvihnúť alebo znížiť?

Znížiť. 13. dôchodky, minimálny dôchodok, neustále nafukovanie výdavkov na mediálne populárnu rodinnú politiku, stíhačky, prezamestnanosť verejnej správy, predražený eGovernment, predražené diaľnice. Uplynulá vláda nám ukázala, že dodatočné daňové príjmy neuvyužívala efektívne. Slovenská verejná správa potrebuje pôst, aby sa rozhýbala k reformám. Nielen v úsporách verejných výdavkov, ale aj v reforme podnikateľského prostredia vrátane vymnožiteľnosti práva. Uplynulých 8 rokov nás zahraniční investori skôr obchádzali alebo sme si ich museli veľmi draho kupovať. To treba zmeniť.

  • Ktoré dane treba zvýšiť, ktoré znížiť, ktoré zaviesť a ktoré zrušiť?

Slovensku podľa mňa nestačí len znížiť sadzbu dane z príjmov firiem. Mali by sme byť ambicióznejší a zároveň zaviesť estónsky model nulovej sadzby na daň z reinvestovaného zisku.

Zaviesť superhrubú mzdu, prestať vytvárať klamlivú ilúziu o nízkych nákladoch práce. Súčasťou jej zavedenia by malo byť zníženie odvodových sadzieb, aj keby malo byť len symbolické. Nezavádzať Kurzarbeit, ktorý využívajú najmä veľké firmy a pomáha udržiavať zombie firmy.

Veríme, že vláda sa nenechá uniesť zahraničnými príkladmi a nezavedie dane z cukru či digitálnu daň.

  • Ako na to?

Uviesť nižšie sadzby do platnosti čo najskôr. Vytvoriť tak tlak na zvyšovanie efektivity verejných výdavkov, reformu dôchodkového systému, šetrenie.


Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce, zakladateľ Central European Labour Studies Institute (CELSI)

Víziou by mal byť prorastový, spravodlivý a efektívny daňový systém, ktorý by podporoval ekonomickú aktivitu, investície a inovácie, pomáhal boju proti chudobe a posilňoval rovnosť šancí a kohéziu spoločnosti. A to všetko pri čo najmenšej záťaži pre spoločnosť.

V slovenských podmienkach to znamená najmä zvýšenie podielu nepriamych a majetkových daní a zníženie odvodov a priamych daní v daňovom mixe. Malo by ísť napríklad o zvýšenie daní z nehnuteľností, zjednotenie sadzieb a zvýšenie efektívnosti výberu DPH (najmä boj s daňovými únikmi) a zníženie odvodov najmä pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

Rozširovanie daňovej bázy (teda príjmov a majetku, z ktorých sa vyrubuje daň) by mohlo umožniť znižovať daňové sadzby.

Progresívny daňový systém, teda taký, ktorý zaťažuje nízkopríjmové skupiny nižšou a tie s vyšším príjmom vyššou daňou (v pomere k ich príjmom), pomáha v boji proti problémom, ktoré prináša chudoba a nerovnosť. Rovná daň má však tiež svoje výhody: je napríklad jednoduchšia a zmenšuje priestor pre špekulantov.

Rovná daň v kombinácii s dostatočne veľkou nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka pri vhodnom nastavení spája výhody oboch systémov. Mali by sa však hľadať daňové a ďalšie nástroje, ktoré budú efektívne pôsobiť proti koncentrácii bohatstva v rukách oligarchickej vrstvy nedotknuteľných, ktorí nám unášajú štát.

Na záver: daňový systém je dôležitou súčasťou ekonomického prostredia. Debatu o rozvoji Slovenska však nesmieme zredukovať len na daňovú reformu. Z dedkovej škodovky nebude formula ani na hladučkej autostráde. Vzdelávanie, veda a inovácie, zdravotníctvo, zelená ekonomika a efektívna štátna správa patria medzi ďalšie oblasti, ktoré súrne potrebujú odvážne reformy.


Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO

Slovenský daňový systém už potrebuje veľkú reformu, lebo množstvo čiastkových zmien za viac ako dekádu ho výraznejšie poškodilo ako posilnilo. A hlavne – kľúčové systémové zmeny doteraz odsúvali. Na čo sú dobré?

Slovensko potrebuje znížiť daňovo-odvodové zaťaženie legálnej práce, aby si aj pri raste miezd udržalo konkurencieschopnosť. Ako aj znížiť zaťaženie ľudí a rodín s nízkymi príjmami na hlavu. Aby štát menej bral z príjmov, ktoré sa v rodinách investujú do ďalšej generácie.

Áno, to znamená citeľný výpadok príjmov štátu a samospráv. Je legitímne to kompenzovať vyšším zdanením spotreby a majetku. Najmä environmentálne dane a dane z nehnuteľností v SR zostávajú doteraz veľmi nízke. To spôsobuje až nezdravú závislosť verejných rozpočtov od daní a povinných odvodov z (priznaných) príjmov. Je nutné ju zmenšiť.

Hovorí sa tomu zmena daňového mixu. Nie je to žiadna novinka, ale treba to opakovať, kým sa to reálne nezmení.

Okrem toho treba zásadne zrevidovať a v maximálnej miere zrušiť najrôznejšie daňové výnimky, ktoré tu ostatných 15 rokov iba pribúdali. Ako aj zaplátať diery, cez ktoré sa dá legálne vyhýbať plateniu sociálnych odvodov (napr. cez formálne minimálnu mzdu konateľov s. r. o., cez autorské honoráre či iné nateraz legálne možnosti).

To všetko je podmienkou toho, aby Slovensko malo opäť jeden meter a rovnakú sadzbu dane na všetky príjmy. Rôzne sadzby dane podľa formy príjmu (zamestnanie, živnosť, právnická osoba) či podľa výšky príjmu totiž spôsobujú viac škôd ako úžitku. Pri výbere daní a ešte viac pri výbere odvodov. Deklarované ciele totiž plnia len veľmi obmedzene a zbytočne navádzajú na využívanie tých možností, ktorými sa dajú dane minimalizovať a odvody úplne obísť.

Aby nedošlo k omylu, rovná daň neznamená, že štátu všetci platia rovnako. Takisto má nástroje na nižšie zdaňovanie ľudí s nižšími príjmami. Ale iba tie, ktoré sa nedajú zneužívať rozdeľovaním firiem či zmenou formy príjmu. Oveľa lepším a jednoduchším spôsobom, ako zabezpečiť nižšie efektívne zdanenie jednotlivcov, resp. rodín s nízkymi príjmami na osobu, sú odpočítateľné položky na daňovníka i na deti. Teda nezdaňované sumy príjmov na každú osobu, ktorá je od daného príjmu závislá.

Výborným nástrojom je i daňový bonus, vďaka ktorému môžu živitelia rodín so slabšími príjmami platiť dokonca zápornú daň z príjmu, ak legálne pracujú. Nedávne zvýšenie bonusu iba na deti do 6 rokov zďaleka nestačí, podstatne vyšší daňový bonus by mal platiť aj na všetky školopovinné deti.

Taktiež výborným nástrojom je odvodová odpočítateľná položka. Teda zníženie zdravotných odvodov pre ľudí so zárobkom iba nad hranicou minimálnej mzdy. Pred rokmi sa osvedčila, je škoda, že padla za obeť stále novým tzv. sociálnym balíčkom. Má zmysel tento nástroj znovu sfunkčniť a prípadne rozšíriť aj na sociálne odvody. Pomáha riešiť nezamestnanosť tých, čo majú najslabšie zručnosti. A zvyšuje motiváciu pracovať legálne.


Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Európska komisia už niekoľko rokov odporúča Slovensku posun od zdaňovania práce na dane, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast (zdaňovanie environmentálnych záťaží, uhlíka či majetkové dane), ako aj zlepšenie výberu daní, boj proti daňovým únikom a zlepšenie dodržiavania daňových predpisov. Dane okrem plnenia štátnej pokladnice plnia aj dôležitú alokačnú úlohu. Štát tak môže dať signál, ktoré činnosti chce podporiť a ktoré, naopak, obmedziť.

Podporiť záujem pracovať a celkovo hospodársku aktivitu by pri súčasnej demografickej perspektíve mala byť priorita, a to hlavne v prípade nízkopríjmových skupín či ľudí s nízkou kvalifikáciou. Obmedziť by sa, naopak, v súlade s trendmi 21. storočia, mohli environmentálne záťaže – uhlík, skládkovanie, fajčenie, individuálna doprava, sladké nápoje či vizuálny smog. Tomu by malo zodpovedať aj nastavenie daňového mixu. Najväčším zdrojom daňových príjmov sú v súčasnosti príjmy z daní z práce (53,4 % daňových príjmov vs. 49,9 % v EÚ), hlavne v dôsledku vysokých odvodov (43,3 % vs. 31,1 % v EÚ).

V rozmedzí rokov 2008 až 2018 došlo navyše k nárastu podielu daní z práce na celkových daňových príjmoch o 5,8 p. b., zatiaľ čo podiel daní z kapitálu zostal stabilný a podiel spotrebných daní klesol o 5,2 p. b. Dane z kapitálu, dane z nehnuteľností a zo spotreby majú nižší podiel ako priemer EÚ (napr. v prípade daní z kapitálu 13,4 % vs. 21,6 % v EÚ). Daňovo-odvodové zaťaženie pracovníkov s nízkymi príjmami je na úrovni 36,5 % vs. 32,5 % v EÚ a zároveň zamestnanosť pracovníkov s nízkou kvalifikáciou bola v roku 2018 na jednej z najnižších úrovní v EÚ (36,4 %), čo svedčí o tom, že daňovo-odvodové zaťaženie môže byť pre tieto skupiny demotivujúce.

Environmentálne dane v roku 2018 predstavovali len 2,5 % HDP. Zavádzať nové dane (napr. environmentálne) či zvyšovať existujúce dane (napr. majetkové) určite nie je politicky populárny krok. Ukázalo sa to aj pri zvyšovaní daní z motorových palív, ktoré chcel zaviesť francúzsky prezident E. Macron a ktoré viedli k masívnym protestom žltých viest. Distribučné následky takýchto daní môžu byť výrazné, keď napríklad najznečisťujúcejšie a najstaršie vozidlá zrejme vlastnia sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva.

Práve preto bude dôležité myslieť aj na správne načasovanie takýchto reforiem a prípadné kompenzačné opatrenia pre najviac postihnuté skupiny. Ináč sa potrebné zmeny len ťažko budú dať presadiť. Nový nástroj na podporu reforiem, kde by Slovensko z Európskej komisie mohlo získať až 6 miliárd na reformy a možno aj kompenzačné opatrenia, by mohol výrazne pomôcť presadiť aj ambicióznejšiu daňovú reformu.


Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky 

Keď sa v programovom vyhlásení vlády spomenie daňová reforma, je jasné, že na Inštitúte finančnej politiky máme prácu. Aby nedošlo k omylu, nie, nerobíme na ministerstve financií viacero daňových reforiem. Len jednu, spolu s poradcami ministra. S cieľom pomôcť slovenskému tigrovi opäť nájsť stratený dych. Podľa nás na IFP by zmeny v daňovom systéme mali cieliť na opätovné zvýšenie investičnej atraktivity Slovenska, najmä tých produktívnych sektorov, a aj na zvýšenie motivácie pracovať a zamestnávať.

Okrem toho férovosť v zdanení (daňová neutralita), princíp znečisťovateľ platí plus spravodlivé zdanenie majetku by mali tiež zohrávať dôležitú rolu. Alternatív, ako pomôcť v týchto oblastiach, je však viac. S konkrétnosťami teda nebudem predbiehať, na tie si treba ešte počkať.


Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments

Každému rozumnému štátu musí záležať na tom, aby ani lepšie zarábajúci nemali pocit, že ich štát za úspech trestá. Rovná daň predsa znamená, že z vyššieho príjmu štátu odvedú viac.

Preto by som uvítal návrat k rovnej dani, ktorá je ku všetkým občanom rovnako spravodlivá. K systému s minimom výnimiek, ktoré si do systému rokmi ktosi vyloboval.

K transparentnému, spravodlivému a jednoduchému daňovému systému.

Zároveň som zástancom zníženia zdanenia práce a spotreby radšej na úkor vyšších daní z majetku. Hlavne v čase prichádzajúcej recesie by to bol impulz ekonomického rastu. A ten budeme v najbližších rokoch potrebovať viac ako kedykoľvek predtým.

Moderný daňový systém by mal myslieť na budúcnosť občanov aj cez ich zdravé financie a stabilné budúce dôchodky. K tomu by pomohla zásadná reforma nielen druhého, ale aj tretieho dôchodkového piliera. Vo všetkých krajinách, kde sú dôchodkové systémy považované za dlhodobo udržateľné, sú dôchodky zložené z viacerých pilierov.

Na Slovensku sme túto cestu začali vo forme druhého aj tretieho piliera, no ich nastavenie a objem peňazí, ktorý tam sporitelia majú, nie sú dostatočné. Na Slovensku je objem peňazí v dobrovoľných pilieroch približne 13 % z HDP, kým v krajinách OECD priemerná výška úspor v týchto pilieroch dosahuje 47 % HDP.


Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

V prvom rade je potrebné si ujasniť, čo je reforma daňového systému. Malú zmenu sadzieb daní a existujúcich parametrov, kam radím aj prípadný návrat k rovnej dani, nepovažujem za skutočnú reformu. Sú to úpravy, ktoré neprinesú zásadný impulz, hoci celkovo môžu mať nejaký pozitívny efekt.

Reformou volajme niečo, čo má zásadný vplyv na správanie ľudí a firiem, má výrazný vplyv na ekonomiku či mení daňový systém, aby zodpovedal vývoju doby, prípadne citeľne zvyšuje efektivitu výberu daní.

Tie ľahšie uskutočniteľné zmeny spočívajú práve v úprave toho, čo už máme. Posunúť sa ešte viac k zdaňovaniu spotreby a zároveň znížiť zaťaženie práce, prehodnotiť celkovú relatívne vysokú úroveň zdaňovania práce voči nízkemu zdaňovaniu príjmov živnostníkov, znížiť zaťaženie nízkych príjmov, prehodnotiť výnimky a zjednodušiť legislatívu.

Predpokladám, že sa otvorí aj debata o zdaňovaní nehnuteľností na trhovom princípe, o výraznom posilnení úlohy environmentálnych daní, prípadne o financovaní zdravotníctva priamo z daní či o zavedení nejakého typu digitálnej dane. Toto si však vyžaduje hlbšiu analýzu a aj prípravu na implementáciu, preto s nimi pre rok 2021 určite nemôžeme počítať.

Bez ohľadu na to, aké formy zmien v daňovom systéme budú navrhnuté, bez efektívnej správy daní nemôžeme očakávať želané efekty. Aj dobrý zámer môže stroskotať na neschopnosti implementovať požadované zmeny.

Predovšetkým by sme však nemali preceňovať efekt daňových „reforiem“. Vlády venujú daňovým „reformám“ neprimerane veľa pozornosti v porovnaní s tým, čo tieto ich navrhované zmeny prinášajú.

Naopak, oveľa menej pozornosti venujú udržaniu prehľadného daňového systému, jednoduchosti administrácie platenia daní, efektívnej kontrole výberu a rozvoju proklientskeho prístupu k daňovníkom.


Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk

Financovanie výdavkov verejného sektora z pôžičiek by malo byť limitované na krízové situácie, ako je napríklad aktuálna recesia spôsobená koronavírusom. No za štandardných okolností by sa verejné výdavky mali hradiť z daní a odvodov, a pri takom daňovom mixe, ktorý ekonomiku zaťažuje čo najmenej.

Ak subjekty verejného sektora nie sú schopné svoje výdavky skresať, logicky musí dôjsť k zvýšeniu niektorých daní, čomu však ja ako liberál vôbec nefandím. Zároveň nevidím ani dostatočné odhodlanie výdavky systematicky znižovať a neverím, že sa na niečo zásadné súčasná vláda v tomto smere osmelí. Skôr naopak.

Keďže daňové zaťaženie sa meria pomerom skutočne zinkasovaných daní a odvodov k HDP, možno daňové inkaso vylepšiť aj dôslednejším výberom existujúcich daní podporeným účinnou kontrolnou činnosťou finančnej správy. Pod tou si však nepredstavujem situáciu, keď sa armáda daňových kontrolórov venuje optimalizačnej kauze Andreja Kisku, ale situáciu, že daniari reálne zabránia vzniku miliónových daňových nedoplatkov, ktoré sú dôsledkom najmä karuzelových podvodov s DPH.

Súčasný daňový mix nepovažujem vôbec za optimálny. Neúmerne daňami zaťažuje aktivitu, prácu, a nedostatočne majetok. Som určite za obnovenie rovnej dane, v princípe sa mi páči aj Sulíkov odvodový bonus. Určite treba systém zdaňovania príjmov fyzických i právnických osôb maximálne zjednodušiť (zredukovať výnimky) a znížiť aj sadzby daní. Prípadný výpadok daňových príjmov by som kompenzoval vyšším zdanením nehnuteľností, ktoré je na Slovensku absurdne nízke.


Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS

Ciele sú postavené v programovom vyhlásení vlády veľmi dobre. Otázka však je, či naozaj dôjde k zásadnej daňovo-odvodovej reforme. Pretože tá by mala citeľne zmeniť správanie ľudí v ekonomike s tým, aby sa viac snažili a pracovali. Aby viac investovali, spoliehajúc sa na daňovú stabilitu a predvídateľnosť. A aby menej špekulovali a odstraňovali sa neférovo nadobudnuté ekonomické renty oligarchov. Z toho potom bude benefitovať celá spoločnosť.

Motivácia na aktivitu sa dosahuje najmä znížením sadzby dane. Aby sa tieto sadzby mohli znížiť, musia sa maximálne odstrániť vylobované a deformujúce výnimky. Sociálna politika sa má riešiť adresne na výdavkoch a nie plošne cez dane. Jednoduchosť a zníženie priestoru na špekulácie sa dosiahnu jednoduchou, napríklad rovnou daňou. Stabilita a predvídateľnosť sa môžu dosiahnuť ukotvením v ústavnom zákone. Kľúčové je však aj zníženie odvodového zaťaženia, ktoré sa môže dosiahnuť zásluhovosťou a presunom financovania z práce na celý daňový mix. Takisto samospráva by bola financovaná daňovým mixom, aby mala stabilnejšie a predvídateľnejšie príjmy.

Nasledujúce veci by mohli napomôcť dosiahnuť tento cieľ.

1. Rovná daň, t. j. rovnaká neutrálna sadzba na aktivitu (právnické a fyzické osoby), maximálne zredukovať všetky vylobované výnimky, veľká odpočítateľná položka.

2. Jedna sadzba DPH, dôchodcovia by mali zvýšenie nižšej sadzby vykompenzované cez 13. dôchodky, nízkopríjmoví cez vysokú odpočitateľnú položku a pre neaktívnych treba zvýšiť dávku. Jednoducho nepotrebujeme dotovať potraviny pre vyššiepríjmových. NBS predpokladá budúci rok infláciu pod 1 %.

3. Je kľúčové znížiť neúmerné zaťaženie práce cez odvody. Bohužiaľ, jednoduché zníženie znamená obrovské výpadky. Treba jasne oddeliť solidaritu a zásluhovosť. Ponúkajú sa potom dve riešenia. Prvý spôsob je „čarovný prútik“ zásluhovosti. Ak ju ukotvím vo forme majetkových práv ústavným zákonom, stane sa „odvod“ vlastne benefitom k platu a prestane tak zaťažovať cenu práce. Druhé riešenie je, že solidárne odvody treba financovať celým daňovým mixom, nielen cenou práce. Takéto úpravy by mohli výrazne znížiť zaťaženie práce bez výrazných príjmových výpadkov.

Bod 1., 2. a 3. treba zastabilizovať ústavným zákonom.

Samozrejme, niektoré výpadky bude treba aj kompenzovať.

4. Výrazne zvýšiť progresívne majetkové dane, ľahko sa vyberajú, nedá sa špekulovať a nezaťažujú aktuálny pracovný výkon.

5. Zvýšiť zdaňovanie negatívnych externalít, ako sú cigarety, alkohol, znečisťovanie životného prostredia atď.

6. Zadať úlohu pre IFP a daňovú sekciu, aby pripravili návrhy, ako extra zdaniť neférovo získané ekonomické renty oligarchov, ktoré krivia férovú ekonomickú súťaž. Jeden príklad z minulosti. Keď som bol v minulosti na IFP, zdanili sme 80 % daňou emisné kvóty, ktoré boli udeľované na základe politického lobizmu. To znamenalo fiškálny transfer od oligarchov k ľuďom.

Tieto úpravy by mohli mať výraznejší vplyv na správanie ekonomických aktérov – najmä smerom k vyššej motivácii pracovať.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Microsoft chce kúpiť TikTok, skôr ako ho Trump zakáže
  • Vývoj: Slovenská ekonomika klesla v druhom štvrťroku podľa odhadu rozpočtovej rady medziročne o 14,8 %
  • Financie: Štátny rozpočet mal ku koncu júla schodok vo výške 3,8 miliardy eur
  • Podpis: Prezidentka podpísala novelu zákona, ktorou sa mení zákon o štátnom rozpočte na tento rok
  • Mýto: Minister dopravy Andrej Doležal chce kúpiť nový mýtny systém, ktorý bude prevádzkovať štát
  • Doprava: Ryanair spustil novú leteckú linku Košice – Praha, lietať na nej bude v pondelok a v piatok
  • Automobilky: Jaguar Land Rover odkladá spustenie menšej verzie nového modelu Defender, ktorý vyrába v Nitre
  • Firmy: Spoločnosť Xiao-i podala žalobu na Apple, spor sa týka patentu na technológie rozpoznávania hlasu Siri
  • Komodity: Cena zlata sa dostala na nové historické maximum

Minúta po minúte

Zdieľať

Americké akcie posilnili na čele s technologickými spoločnosťami, index Nasdaq tak uzavrel na novom rekordnom maxime. K jeho rastu prispela aj softvérová spoločnosť Microsoft, ktorá ťažila zo správy, že ide o prevzatie aktivít čínskej aplikácie TikTok v USA.

Dow Jonesov index si pripísal 0,89 percenta a uzavrel na 26.664,40 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 0,72 percenta na 3294,61 bodu a index Nasdaq, v ktorom je zastúpených mnoho firiem z odvetvia vyspelých technológií, sa zvýšil dokonca o 1,47 percenta na 10.902,80 bodu.

Akcie Microsoftu posilnili o zhruba 5,6 percenta. V raste pokračovali aj akcie Applu, ktorých trhová hodnota sa tak približuje k hranici dvoch biliónov dolárov, píše Reuters.

Na devízovom trhu americký dolár mierne posilňoval oproti košu popredných mien po tom, čo v júli stratil viac než štyri percentá. (čtk)

Zdieľať

Počet žiadostí o štátnu dotáciu na kúpu elektrického automobilu v Nemecku dosiahol v júli nové maximum takmer 20 000. Bolo to najviac od zavedenia tohto príspevku v roku 2016, informovalo ministerstvo hospodárstva.

Podľa ministerstva bolo v júli zaregistrovaných 19 993 žiadostí o tzv. inovačnú prémiu, ktorá sa vzťahuje na plne elektrické aj hybridné autá. „Inovačná prémia nadobúda účinnosť a zvyšuje elektromobilitu v Nemecku,“ uviedol minister hospodárstva Peter Altmaier.

Od začiatku roka do konca júla bolo v Nemecku podaných 69 606 žiadostí o dotáciu, čo predstavuje medziročný nárast o 78,6 %.

Nemecká vláda zvýšila dotáciu na kúpu týchto vozidiel v rámci svojho balíka opatrení na podporu ekonomiky počas pandémie nového koronavírusu. Predtým si náklady na dotáciu delila vláda v Berlíne napoly s vládami jednotlivých spolkových krajín. Teraz centrálna vláda zdvojnásobila svoj podiel.

Altmaier vyjadril spokojnosť so zvýšením dotácie do konca roku 2021, čo podľa neho poskytlo ekonomike v pravý čas podporu. Nemecko poskytuje dotáciu na kúpu plne elektrického auta do výšky 9000 eur a na hybridy do výšky 6750 eur. (tasr)

Zdieľať

Škoda prejde viac na lacnejšie autá, myslia si analytici

Nový šéf spoločnosti Škoda Auto Thomas Schäfer zrejme zmení jej smerovanie k lacnejším vozidlám, predpokladajú analytici oslovení ČTK. Očakávajú od neho aj úsporné opatrenia v dôsledku ekonomických výpadkov súvisiacich s koronakrízou.

Schäfera si zvolilo predstavenstvo Škody za svojho nového predsedu. Vo funkcii strieda Bernharda Maiera, ktorý skončil po necelých 5 rokoch. Schäfer prichádza do Česka po päťročnom pôsobení na čele zastúpenia materského VW v Južnej Afrike.

Podľa všetkých oslovených analytikov bude Schäferovou úlohou pozmeniť ďalšie fungovanie Škody. Vedenie VW chce, aby česká automobilka menej konkurovala prémiovým značkám koncernu, ako sú VW či Audi, a viac sa zamerala na lacnejšie autá. „Mala by tak konkurovať napríklad Dacii či Fiatu,“ domnieva sa Radek Pecák z Deník.cz.

Analytik Natlandu Petr Bartoň si myslí, že prechod k agresívnejšej stratégii v segmente lacnejších áut môže byť z krátkodobého hľadiska výhodný, pretože ľudia budú pri prehĺbení krízy na autách šetriť.

Kľúčové dlhodobé plány Schäfera budú podľa Bartoňa v oblasti rozvoja elektrických áut. V osobe nového šéfa Škody vidí snahu o väčšiu centralizáciu v riadení českej automobilky, keďže sa ním nestal „miestny“ manažér Martin Jahn, o ktorom sa tiež špekulovalo.

Ako sa darilo Škode v 1. polroku:

  • prevádzkový zisk pre koronakrízu klesol na 228 mil. eur z 824 mil. eur pred rokom;
  • tržby sa znížili o vyše štvrtinu na 7,5 miliardy eur;
  • dodávky zákazníkom sa prepadli o necelú tretinu na 426 700 automobilov.

Škoda Auto očakáva postupné oživenie trhu v 3. štvrťroku a pripúšťa, že v záverečnom kvartáli sa môže vrátiť na vlaňajšiu úroveň. (čtk, n)

Zdieľať

Nemusíme zaplatiť ani cent, vysvetľuje štátny tajomník z OĽaNO nový poradenský kontrakt

Ján Lazar Foto N - Tomáš Benedikovič
Ján Lazar Foto N – Tomáš Benedikovič

Štátny tajomník ministerstva vnútra Ján Lazar z OĽaNO tvrdí, že nový poradenský kontrakt za desiatky miliónov eur nie je riziko. „Zistili sme, že obstarávanie prebehlo dobre, že vysúťažené ceny sú fajn a nič nás nezaväzuje k tomu, aby sme služby z tej zmluvy aj naozaj čerpali, len nám to otvára možnosti.“

Zdieľať

Rozpočtová rada odhaduje, že deficit verejných financií môže v tomto roku dosiahnuť až 8,2 miliardy eur (9,4 % HDP). V porovnaní s júnovou prognózou rada zhoršila odhad takmer o 1,5 miliardy (1,7 % HDP).

„Zhoršenie nášho predpokladu je spôsobené najmä rastom výdavkov štátneho rozpočtu v dôsledku zmien zahrnutých vo vládnej novele zákona o štátnom rozpočte z júla. Veľká časť zvýšených výdavkov nesúvisí s riešením dôsledkov pandémie,“ uviedla rada.

Dôvody zhoršenia predpokladaného vývoja rozpočtu podľa rozpočtovej rady:

  • Najväčšou mierou sa pod očakávaný celoročný deficit podpíše výpadok daňových a odvodových príjmov vo výške 2,759 miliardy eur (3,5 % HDP).
  • Okrem výpadku daňových príjmov je najväčšie riziko pre rozpočet v predpokladaných vyšších výdavkoch štátneho rozpočtu vo výške 2,017 miliardy.
Zdieľať

EÚ chystá ústupky v kľúčovom spore s Britániou, ktorý dlhodobo blokuje rozhovory o budúcich vzťahoch. S odvolaním sa na diplomatické zdroje to napísala agentúra Reuters, podľa ktorej by Brusel mohol zľaviť z požiadavky, aby Londýn prispôsobil Únii svoje pravidlá štátnej pomoci firmám.

Ústupok by mohli vyjednávači EÚ ponúknuť počas ďalšieho kola rozhovorov, ktoré je plánované na druhú polovicu augusta.

Británia opustila európsky blok na konci januára a obe strany sa odvtedy snažia priblížiť k dohode, ktorá by upravila budúce obchodné či bezpečnostné vzťahy. (reuters, čtk)

Zdieľať

Nezamestnanosť v Česku v júli stúpla na 3,8 % z júnových 3,7 %. Na úradoch práce pribudlo 9-tisíc uchádzačov, celkovo ich evidujú takmer 279-tisíc. Nezamestnanosť počas koronakrízy vzrástla len mierne, vo februári bola na 3 %. (čtk)

Zdieľať

Ryanair dnes spustil novú leteckú linku Košice – Praha, prvý let bol naplnený na 80 %. Lietať na tejto trase bude dvakrát týždenne, vždy v pondelok a v piatok.

Odlety z Prahy sú naplánované o 12.35 h s príletom do Košíc o 13.55 h a z Košíc o 14.20 h s príletom do Prahy o 15.35 h. Na linke bude nasadzované lietadlo typu Boeing 737-800 s kapacitou 189 sedadiel.

„Momentálne máme najväčšiu krízu v rámci leteckého priemyslu a sme veľmi radi za dôveru, ktorú letecký prepravca dáva spádovej oblasti Košíc, čo predstavuje celé východné Slovensko,“ povedal výkonný riaditeľ a predseda predstavenstva letiska Košice Michael Tmej.

Z Košíc do Prahy a späť sa dá dostať približne za hodinu a pol aj leteckou spoločnosťou České aerolínie. „Pred koronakrízou lietali 12- až 13-krát týždenne, momentálne ponúkajú konektivitu osemkrát do týždňa, čo sa nedá porovnať s nízkonákladovým leteckým prepravcom s konektivitou dvakrát týždenne. Cielime však na úplne iný segment cestujúcich,“ uviedol Tomáš Jančuš z košického letiska.

Spresnil, že uvedenú trasu mesačne pravidelne využívajú tisíce ľudí, zameriavajú sa tak na tých, ktorí ju doposiaľ prekonávali autom, vlakom či autobusom. Letisko spustením novej linky zároveň vníma Košice a celé východné Slovensko ako dostupnejšie pre českých turistov a naopak. „Aj súčasné bookingy leteniek ukazujú, že o túto linku je záujem,“ dodal.

Ryanair ponúka letenky na tejto linke zatiaľ do konca októbra. Ako potvrdilo letisko, jej prevádzka je naplánovaná do leta 2021, následne by jej fungovanie chceli predĺžiť. (tasr)

Zdieľať

Francúzska prokuratúra obvinila farmaceutickú firmu Sanofi z neúmyselného zabitia v prípade detí, ktoré sa narodili s poškodením po tom, ako ich matky počas tehotenstva užívali liek Dépakine pôvodne určený na zmiernenie kŕčov pri epilepsii.

Sanofi trvá na tom, že si „splnila svoju povinnosť“, keďže poskytla informácie o tomto lieku a jeho vedľajších účinkoch. Firma dodala, že „spochybňuje oprávnenosť týchto (najnovších) obvinení“. Uviedla tiež, že proti nim podala námietku.

Súd potrestal aj štát

Agentúra AFP pripomenula, že súd vo Francúzsku v júli rozhodol, že francúzsky štát musí zaplatiť desaťtisíce eur ako náhradu škody rodinám detí narodených s vrodenými postihnutiami, ktoré súvisia s tým, že matky v tehotenstve užívali antiepileptický liek Dépakine od Sanofi.

Súd vtedy rozhodol, že zodpovednosť nesú okrem štátu aj spoločnosť Sanofi i lekári, ktorí liek Dépakine ženám predpisovali. Súd vo svojom zdôvodnení deklaroval, že „štát zanedbával svoje povinnosti monitorovať (lieky)“.

Počas pojednávania, ktoré sa konalo v júni, súdny znalec uviedol, že francúzsky štát vedel o rizikách týkajúcich sa malformácií plodu od roku 1983. Od roku 2004 mal informácie aj o súvislosti medzi liekom Dépakine v tehotenstve a poruchami učenia sa a autizmom u detí narodených ženám, ktoré ho na radu lekára užívali.

Farmaceutická spoločnosť Sanofi počas tohto procesu odmietla akékoľvek pochybenie na svojej strane a uviedla, že zdravotnícke orgány varuje pred rizikami lieku Dépakine od 80. rokov.

Tisíce detí s postihnutím

Liek proti kŕčom Dépakine predávala firma Sanofi vo Francúzsku od roku 1967. Okrem epilepsie sa používal aj pri liečbe migrén a prejavov bipolárnej poruchy.

Podľa agentúry AFP, ktorá sa odvolala na vedeckú štúdiu, sa v dôsledku užívania tohto lieku budúcimi matkami narodilo vo Francúzsku 15- až 30-tisíc detí s rôznou mierou postihnutia. (le monde, afp, tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať