Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Teraz je tu príležitosť aj na ambicióznu daňovú reformu (panel expertov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ekonómovia z Panela expertov Denníka E odpovedali na otázku: Keďže sa už chystá rozpočet na rok 2021, ktorý je prvý pod vedením novej vlády, je čas aj na daňovú reformu. Čo by ste pri nej odporúčali a čoho sa treba vyvarovať?

Odpovedajú Ďurana, Hagara, Haluš, Kovalčík, Mikloš, Novysedlák, Ovčarik, Suďa, Vašáková.


Najprv veľmi stručný výber z odpovedí:


Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia

Okrem plnenia štátnej pokladnice má daňový systém moc meniť správanie firiem aj ľudí. Daňová reforma by preto mala byť z veľkej časti zelená.

Zvýšenie environmentálnych daní so súčasným znížením zaťaženia práce vie okrem zlepšenia životného prostredia podporiť aj rast (tzv. double dividend effect).


Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Áno, vrátiť sa k rovnej dani je potrebné. V najbližšom období bude potrebné (a možné) pri nezvyšovaní daňového zaťaženia zvýšiť efektívnosť výberu daní a zmeniť daňový mix tak, aby podporoval ekonomický rast, investície a prácu. Samotná daňová reforma však dnešné problémy nevyrieši, ak ju nebudú sprevádzať ďalšie reformy.


Radovan Ďurana, INESS

Podstatné je znižovať daňové zaťaženie. Najvyššia sadzba v regióne je zlá reklama krajine. Návrat k 19 % by mal byť povinné minimum. Slovenská verejná správa potrebuje pôst, aby sa rozhýbala k reformám. Nielen v úsporách verejných výdavkov, ale aj v reforme podnikateľského prostredia


Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce, zakladateľ Central European Labour Studies Institute (CELSI)

Víziou by mal byť prorastový, spravodlivý a efektívny daňový systém, ktorý by podporoval ekonomickú aktivitu, investície a inovácie, pomáhal boju proti chudobe a posilňoval rovnosť šancí a kohéziu spoločnosti. A to všetko pri čo najmenšej záťaži pre spoločnosť.

Rovná daň v kombinácii s dostatočne veľkou nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka pri vhodnom nastavení spája výhody oboch systémov. Mali by sa však hľadať daňové a ďalšie nástroje, ktoré budú efektívne pôsobiť proti koncentrácii bohatstva v rukách oligarchickej vrstvy nedotknuteľných, ktorí nám unášajú štát.


Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO

Slovenský daňový systém už potrebuje veľkú reformu, lebo množstvo čiastkových zmien za viac ako dekádu ho výraznejšie poškodilo ako posilnilo. A hlavne – kľúčové systémové zmeny doteraz odsúvali. Na čo sú dobré?

Slovensko potrebuje znížiť daňovo-odvodové zaťaženie legálnej práce, aby si aj pri raste miezd udržalo konkurencieschopnosť. A zároveň znížiť zaťaženie ľudí a rodín s nízkymi príjmami na hlavu. Aby štát menej bral z príjmov, ktoré sa v rodinách investujú do ďalšej generácie.


Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Európska komisia už niekoľko rokov odporúča Slovensku posun od zdaňovania práce na dane, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast (zdaňovanie environmentálnych záťaží, uhlíka či majetkové dane), ako aj zlepšenie výberu daní, boj proti daňovým únikom a zlepšenie dodržiavania daňových predpisov.

Zavádzať nové dane (napr. environmentálne) či zvyšovať existujúce dane (napr. majetkové) určite nie je politicky populárny krok. Práve preto bude dôležité myslieť aj na správne načasovanie takýchto reforiem a prípadné kompenzačné opatrenia. Nový nástroj na podporu reforiem, kde by Slovensko z Európskej komisie mohlo získať až 6 miliárd na reformy a možno aj kompenzačné opatrenia, by mohol výrazne pomôcť presadiť aj ambicióznejšiu daňovú reformu.


Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky 

Keď sa v programovom vyhlásení vlády spomenie daňová reforma, je jasné, že na Inštitúte finančnej politiky máme prácu. Podľa nás na IFP by zmeny v daňovom systéme mali cieliť na opätovné zvýšenie investičnej atraktivity Slovenska, najmä tých produktívnych sektorov, a aj na zvýšenie motivácie pracovať a zamestnávať.

Okrem toho férovosť v zdanení (daňová neutralita), princíp znečisťovateľ platí plus spravodlivé zdanenie majetku by mali tiež zohrávať dôležitú rolu. Alternatív, ako pomôcť v týchto oblastiach, je však viac. S konkrétnosťami teda nebudem predbiehať, na tie si treba ešte počkať.


Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments

Uvítal by som návrat k rovnej dani, ktorá je ku všetkým občanom rovnako spravodlivá. K transparentnému, spravodlivému a jednoduchému daňovému systému. Zároveň som zástancom zníženia zdanenia práce a spotreby radšej na úkor vyšších daní z majetku. Hlavne v čase prichádzajúcej recesie by to bol impulz ekonomického rastu. A pomohla by aj zásadná reforma nielen druhého, ale aj tretieho dôchodkového piliera. Na Slovensku je objem peňazí v dobrovoľných pilieroch približne 13 % z HDP, kým v krajinách OECD priemerná výška úspor v týchto pilieroch dosahuje 47 % HDP.


Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

V prvom rade je potrebné si ujasniť, čo je reforma daňového systému. Malú zmenu sadzieb daní a existujúcich parametrov, kam radím aj prípadný návrat k rovnej dani, nepovažujem za skutočnú reformu. Reformou volajme niečo, čo má zásadný vplyv na správanie ľudí a firiem, má výrazný vplyv na ekonomiku či mení daňový systém, aby zodpovedal vývoju doby, prípadne citeľne zvyšuje efektivitu výberu daní.

Zároveň platí, že želané efekty nemôžeme očakávať bez efektívnej správy daní. Vlády venujú daňovým „reformám“ neprimerane veľa pozornosti a oveľa menej pozornosti venujú udržaniu prehľadného daňového systému, jednoduchosti administrácie platenia daní, efektívnej kontrole výberu a rozvoju proklientskeho prístupu k daňovníkom.


Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk

Ak subjekty verejného sektora nie sú schopné svoje výdavky skresať, logicky musí dôjsť k zvýšeniu niektorých daní, čomu však ja ako liberál vôbec nefandím. Zároveň nevidím ani dostatočné odhodlanie výdavky systematicky znižovať a neverím, že sa na niečo zásadné súčasná vláda v tomto smere osmelí. Skôr naopak.

Som určite za obnovenie rovnej dane, v princípe sa mi páči aj Sulíkov odvodový bonus. Určite treba systém zdaňovania príjmov fyzických i právnických osôb maximálne zjednodušiť (zredukovať výnimky) a znížiť aj sadzby daní. Prípadný výpadok daňových príjmov by som kompenzoval vyšším zdanením nehnuteľností, ktoré je na Slovensku absurdne nízke.


A teraz kompletné odpovede:


Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia

Okrem plnenia štátnej pokladnice má daňový systém moc meniť správanie firiem aj ľudí, a tak napríklad znižovať emisie skleníkových plynov. Na rozdiel od regulácií vo forme zákazov a príkazov to vie navyše robiť omnoho lacnejšie. Bohužiaľ, trhové nástroje v životnom prostredí sú na Slovensku len v plienkach.

Výnosy z environmentálnych daní na Slovensku dlhodobo klesajú. Momentálne sú najnižšie v histórií a v regióne aj medzi krajinami OECD podpriemerné. Na druhej strane dotácie do fosílnych palív u nás každý rok rastú. Kríza a relatívne stále nízke ceny palív vo svete poskytujú ideálnu príležitosť rušiť environmentálne škodlivé dotácie a palivá zdražiť. Najlepšie celoeurópsky.

Nehovorím však len o zdanení uhlíka a energetických daniach. Zlepšovať životné prostredie trhovými nástrojmi je nevyhnutné aj na zvýšenie miery recyklácie, zachovanie biodiverzity, podporu ekologického poľnohospodárstva či zlepšenie kvality ovzdušia.

Pri stále väčších problémoch so suchom nemôže byť voda pre veľké poľnohospodárske družstvá takmer zadarmo. Skládkovanie nemôže byť najlacnejšia možnosť, ako sa zbaviť odpadu. To všetko vedia napraviť trhové nástroje ako dane a poplatky.

Daňová reforma by preto mala byť z veľkej časti zelená. Zvýšenie environmentálnych daní so súčasným znížením zaťaženia práce vie okrem zlepšenia životného prostredia podporiť aj rast (tzv. double dividend effect).


Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Áno, vrátiť sa k rovnej dani je potrebné. Rovná daň totiž umožní zjednodušenie a vyčistenie daňového systému o tie deformácie, ktoré neboli vyčistené pri jej zavedení v roku 2004, ale hlavne o tie, ktoré boli do systému implementované počas vlád Smeru.

Pritom platí to, čo mnohí stále nechápu – že rovná daň znamená rovnakú marginálnu (hraničnú) sadzbu dane z príjmov fyzických a právnických osôb, čo nebráni tomu, aby bola daň z príjmov fyzických osôb progresívna. V roku 2004 sme progresivitu tejto dane spolu so zavedením rovnej dane na úrovni 19 % zvýšili strojnásobením nezdaniteľného príjmu.

Za vlád Smeru sa potom progresivita tejto dane výrazne znížila, pretože tieto „sociálnodemokratické“ vlády nevalorizovali hranicu Dzurindovou vládou výrazne zvýšeného nezdaniteľného príjmu.

Celkové daňové zaťaženie na Slovensku určite netreba zvyšovať. V najbližšom období ho ani nebude možné znížiť. Ak sa to bude dať neskôr, tak len vtedy, ak vláda urobí reformy vo všetkých potrebných oblastiach a naštartuje ekonomiku tak, že to umožní aj pri znížení daní dosahovať rast verejných príjmov.

V najbližšom období bude potrebné (a možné) pri nezvyšovaní daňového zaťaženia zvýšiť efektívnosť výberu daní a zmeniť daňový mix tak, aby podporoval ekonomický rast, investície a prácu. V zásade by malo ísť o zníženie priamych daní, najmä zníženie daňového a odvodového zaťaženia práce, a kompenzáciu výpadku príjmov z týchto daní daňami nepriamymi (spotrebnými, majetkovými a daňami z negatívnych externalít – najmä ekologické dane).

Samotná daňová reforma však dnešné problémy nevyrieši. Ak ju nebudú sprevádzať ďalšie reformy v oblasti zdravých a udržateľných verejných financií, efektívnej verejnej správy a kvalitných verejných služieb, zlepšujúceho sa podnikateľského prostredia, lepšej ochrany vlastníckych práv a skutočnej vymožiteľnosti práva, kvalitného vzdelania, vedy a výskumu, a ak tieto reformy spolu vo svojom synergickom efekte nenaštartujú udržateľný ekonomický rast a rozvoj, tak samotná daňová reforma naše dnešné problémy nevyrieši.

A ako na to? Vláda by sa mohla inšpirovať firmou Nike – Just do it!


Radovan Ďurana, INESS

Podstatné je znižovať daňové zaťaženie. Medzinárodný marketingový potenciál rovnakej sadzby dane na DPH, DPFO a DPPO je už asi vyčerpaný. My však musíme riešiť marketingový deficit voči investorom, predovšetkým v dani z príjmov právnických osôb. Najvyššia sadzba v regióne je zlá reklama krajine. Návrat k 19 % by mal byť povinné minimum. Následne treba uvažovať o zrušení dane z dividend.

  • Treba celkové daňové zaťaženie na Slovensku zdvihnúť alebo znížiť?

Znížiť. 13. dôchodky, minimálny dôchodok, neustále nafukovanie výdavkov na mediálne populárnu rodinnú politiku, stíhačky, prezamestnanosť verejnej správy, predražený eGovernment, predražené diaľnice. Uplynulá vláda nám ukázala, že dodatočné daňové príjmy neuvyužívala efektívne. Slovenská verejná správa potrebuje pôst, aby sa rozhýbala k reformám. Nielen v úsporách verejných výdavkov, ale aj v reforme podnikateľského prostredia vrátane vymnožiteľnosti práva. Uplynulých 8 rokov nás zahraniční investori skôr obchádzali alebo sme si ich museli veľmi draho kupovať. To treba zmeniť.

  • Ktoré dane treba zvýšiť, ktoré znížiť, ktoré zaviesť a ktoré zrušiť?

Slovensku podľa mňa nestačí len znížiť sadzbu dane z príjmov firiem. Mali by sme byť ambicióznejší a zároveň zaviesť estónsky model nulovej sadzby na daň z reinvestovaného zisku.

Zaviesť superhrubú mzdu, prestať vytvárať klamlivú ilúziu o nízkych nákladoch práce. Súčasťou jej zavedenia by malo byť zníženie odvodových sadzieb, aj keby malo byť len symbolické. Nezavádzať Kurzarbeit, ktorý využívajú najmä veľké firmy a pomáha udržiavať zombie firmy.

Veríme, že vláda sa nenechá uniesť zahraničnými príkladmi a nezavedie dane z cukru či digitálnu daň.

  • Ako na to?

Uviesť nižšie sadzby do platnosti čo najskôr. Vytvoriť tak tlak na zvyšovanie efektivity verejných výdavkov, reformu dôchodkového systému, šetrenie.


Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce, zakladateľ Central European Labour Studies Institute (CELSI)

Víziou by mal byť prorastový, spravodlivý a efektívny daňový systém, ktorý by podporoval ekonomickú aktivitu, investície a inovácie, pomáhal boju proti chudobe a posilňoval rovnosť šancí a kohéziu spoločnosti. A to všetko pri čo najmenšej záťaži pre spoločnosť.

V slovenských podmienkach to znamená najmä zvýšenie podielu nepriamych a majetkových daní a zníženie odvodov a priamych daní v daňovom mixe. Malo by ísť napríklad o zvýšenie daní z nehnuteľností, zjednotenie sadzieb a zvýšenie efektívnosti výberu DPH (najmä boj s daňovými únikmi) a zníženie odvodov najmä pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

Rozširovanie daňovej bázy (teda príjmov a majetku, z ktorých sa vyrubuje daň) by mohlo umožniť znižovať daňové sadzby.

Progresívny daňový systém, teda taký, ktorý zaťažuje nízkopríjmové skupiny nižšou a tie s vyšším príjmom vyššou daňou (v pomere k ich príjmom), pomáha v boji proti problémom, ktoré prináša chudoba a nerovnosť. Rovná daň má však tiež svoje výhody: je napríklad jednoduchšia a zmenšuje priestor pre špekulantov.

Rovná daň v kombinácii s dostatočne veľkou nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka pri vhodnom nastavení spája výhody oboch systémov. Mali by sa však hľadať daňové a ďalšie nástroje, ktoré budú efektívne pôsobiť proti koncentrácii bohatstva v rukách oligarchickej vrstvy nedotknuteľných, ktorí nám unášajú štát.

Na záver: daňový systém je dôležitou súčasťou ekonomického prostredia. Debatu o rozvoji Slovenska však nesmieme zredukovať len na daňovú reformu. Z dedkovej škodovky nebude formula ani na hladučkej autostráde. Vzdelávanie, veda a inovácie, zdravotníctvo, zelená ekonomika a efektívna štátna správa patria medzi ďalšie oblasti, ktoré súrne potrebujú odvážne reformy.


Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO

Slovenský daňový systém už potrebuje veľkú reformu, lebo množstvo čiastkových zmien za viac ako dekádu ho výraznejšie poškodilo ako posilnilo. A hlavne – kľúčové systémové zmeny doteraz odsúvali. Na čo sú dobré?

Slovensko potrebuje znížiť daňovo-odvodové zaťaženie legálnej práce, aby si aj pri raste miezd udržalo konkurencieschopnosť. Ako aj znížiť zaťaženie ľudí a rodín s nízkymi príjmami na hlavu. Aby štát menej bral z príjmov, ktoré sa v rodinách investujú do ďalšej generácie.

Áno, to znamená citeľný výpadok príjmov štátu a samospráv. Je legitímne to kompenzovať vyšším zdanením spotreby a majetku. Najmä environmentálne dane a dane z nehnuteľností v SR zostávajú doteraz veľmi nízke. To spôsobuje až nezdravú závislosť verejných rozpočtov od daní a povinných odvodov z (priznaných) príjmov. Je nutné ju zmenšiť.

Hovorí sa tomu zmena daňového mixu. Nie je to žiadna novinka, ale treba to opakovať, kým sa to reálne nezmení.

Okrem toho treba zásadne zrevidovať a v maximálnej miere zrušiť najrôznejšie daňové výnimky, ktoré tu ostatných 15 rokov iba pribúdali. Ako aj zaplátať diery, cez ktoré sa dá legálne vyhýbať plateniu sociálnych odvodov (napr. cez formálne minimálnu mzdu konateľov s. r. o., cez autorské honoráre či iné nateraz legálne možnosti).

To všetko je podmienkou toho, aby Slovensko malo opäť jeden meter a rovnakú sadzbu dane na všetky príjmy. Rôzne sadzby dane podľa formy príjmu (zamestnanie, živnosť, právnická osoba) či podľa výšky príjmu totiž spôsobujú viac škôd ako úžitku. Pri výbere daní a ešte viac pri výbere odvodov. Deklarované ciele totiž plnia len veľmi obmedzene a zbytočne navádzajú na využívanie tých možností, ktorými sa dajú dane minimalizovať a odvody úplne obísť.

Aby nedošlo k omylu, rovná daň neznamená, že štátu všetci platia rovnako. Takisto má nástroje na nižšie zdaňovanie ľudí s nižšími príjmami. Ale iba tie, ktoré sa nedajú zneužívať rozdeľovaním firiem či zmenou formy príjmu. Oveľa lepším a jednoduchším spôsobom, ako zabezpečiť nižšie efektívne zdanenie jednotlivcov, resp. rodín s nízkymi príjmami na osobu, sú odpočítateľné položky na daňovníka i na deti. Teda nezdaňované sumy príjmov na každú osobu, ktorá je od daného príjmu závislá.

Výborným nástrojom je i daňový bonus, vďaka ktorému môžu živitelia rodín so slabšími príjmami platiť dokonca zápornú daň z príjmu, ak legálne pracujú. Nedávne zvýšenie bonusu iba na deti do 6 rokov zďaleka nestačí, podstatne vyšší daňový bonus by mal platiť aj na všetky školopovinné deti.

Taktiež výborným nástrojom je odvodová odpočítateľná položka. Teda zníženie zdravotných odvodov pre ľudí so zárobkom iba nad hranicou minimálnej mzdy. Pred rokmi sa osvedčila, je škoda, že padla za obeť stále novým tzv. sociálnym balíčkom. Má zmysel tento nástroj znovu sfunkčniť a prípadne rozšíriť aj na sociálne odvody. Pomáha riešiť nezamestnanosť tých, čo majú najslabšie zručnosti. A zvyšuje motiváciu pracovať legálne.


Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Európska komisia už niekoľko rokov odporúča Slovensku posun od zdaňovania práce na dane, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast (zdaňovanie environmentálnych záťaží, uhlíka či majetkové dane), ako aj zlepšenie výberu daní, boj proti daňovým únikom a zlepšenie dodržiavania daňových predpisov. Dane okrem plnenia štátnej pokladnice plnia aj dôležitú alokačnú úlohu. Štát tak môže dať signál, ktoré činnosti chce podporiť a ktoré, naopak, obmedziť.

Podporiť záujem pracovať a celkovo hospodársku aktivitu by pri súčasnej demografickej perspektíve mala byť priorita, a to hlavne v prípade nízkopríjmových skupín či ľudí s nízkou kvalifikáciou. Obmedziť by sa, naopak, v súlade s trendmi 21. storočia, mohli environmentálne záťaže – uhlík, skládkovanie, fajčenie, individuálna doprava, sladké nápoje či vizuálny smog. Tomu by malo zodpovedať aj nastavenie daňového mixu. Najväčším zdrojom daňových príjmov sú v súčasnosti príjmy z daní z práce (53,4 % daňových príjmov vs. 49,9 % v EÚ), hlavne v dôsledku vysokých odvodov (43,3 % vs. 31,1 % v EÚ).

V rozmedzí rokov 2008 až 2018 došlo navyše k nárastu podielu daní z práce na celkových daňových príjmoch o 5,8 p. b., zatiaľ čo podiel daní z kapitálu zostal stabilný a podiel spotrebných daní klesol o 5,2 p. b. Dane z kapitálu, dane z nehnuteľností a zo spotreby majú nižší podiel ako priemer EÚ (napr. v prípade daní z kapitálu 13,4 % vs. 21,6 % v EÚ). Daňovo-odvodové zaťaženie pracovníkov s nízkymi príjmami je na úrovni 36,5 % vs. 32,5 % v EÚ a zároveň zamestnanosť pracovníkov s nízkou kvalifikáciou bola v roku 2018 na jednej z najnižších úrovní v EÚ (36,4 %), čo svedčí o tom, že daňovo-odvodové zaťaženie môže byť pre tieto skupiny demotivujúce.

Environmentálne dane v roku 2018 predstavovali len 2,5 % HDP. Zavádzať nové dane (napr. environmentálne) či zvyšovať existujúce dane (napr. majetkové) určite nie je politicky populárny krok. Ukázalo sa to aj pri zvyšovaní daní z motorových palív, ktoré chcel zaviesť francúzsky prezident E. Macron a ktoré viedli k masívnym protestom žltých viest. Distribučné následky takýchto daní môžu byť výrazné, keď napríklad najznečisťujúcejšie a najstaršie vozidlá zrejme vlastnia sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva.

Práve preto bude dôležité myslieť aj na správne načasovanie takýchto reforiem a prípadné kompenzačné opatrenia pre najviac postihnuté skupiny. Ináč sa potrebné zmeny len ťažko budú dať presadiť. Nový nástroj na podporu reforiem, kde by Slovensko z Európskej komisie mohlo získať až 6 miliárd na reformy a možno aj kompenzačné opatrenia, by mohol výrazne pomôcť presadiť aj ambicióznejšiu daňovú reformu.


Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky 

Keď sa v programovom vyhlásení vlády spomenie daňová reforma, je jasné, že na Inštitúte finančnej politiky máme prácu. Aby nedošlo k omylu, nie, nerobíme na ministerstve financií viacero daňových reforiem. Len jednu, spolu s poradcami ministra. S cieľom pomôcť slovenskému tigrovi opäť nájsť stratený dych. Podľa nás na IFP by zmeny v daňovom systéme mali cieliť na opätovné zvýšenie investičnej atraktivity Slovenska, najmä tých produktívnych sektorov, a aj na zvýšenie motivácie pracovať a zamestnávať.

Okrem toho férovosť v zdanení (daňová neutralita), princíp znečisťovateľ platí plus spravodlivé zdanenie majetku by mali tiež zohrávať dôležitú rolu. Alternatív, ako pomôcť v týchto oblastiach, je však viac. S konkrétnosťami teda nebudem predbiehať, na tie si treba ešte počkať.


Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments

Každému rozumnému štátu musí záležať na tom, aby ani lepšie zarábajúci nemali pocit, že ich štát za úspech trestá. Rovná daň predsa znamená, že z vyššieho príjmu štátu odvedú viac.

Preto by som uvítal návrat k rovnej dani, ktorá je ku všetkým občanom rovnako spravodlivá. K systému s minimom výnimiek, ktoré si do systému rokmi ktosi vyloboval.

K transparentnému, spravodlivému a jednoduchému daňovému systému.

Zároveň som zástancom zníženia zdanenia práce a spotreby radšej na úkor vyšších daní z majetku. Hlavne v čase prichádzajúcej recesie by to bol impulz ekonomického rastu. A ten budeme v najbližších rokoch potrebovať viac ako kedykoľvek predtým.

Moderný daňový systém by mal myslieť na budúcnosť občanov aj cez ich zdravé financie a stabilné budúce dôchodky. K tomu by pomohla zásadná reforma nielen druhého, ale aj tretieho dôchodkového piliera. Vo všetkých krajinách, kde sú dôchodkové systémy považované za dlhodobo udržateľné, sú dôchodky zložené z viacerých pilierov.

Na Slovensku sme túto cestu začali vo forme druhého aj tretieho piliera, no ich nastavenie a objem peňazí, ktorý tam sporitelia majú, nie sú dostatočné. Na Slovensku je objem peňazí v dobrovoľných pilieroch približne 13 % z HDP, kým v krajinách OECD priemerná výška úspor v týchto pilieroch dosahuje 47 % HDP.


Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

V prvom rade je potrebné si ujasniť, čo je reforma daňového systému. Malú zmenu sadzieb daní a existujúcich parametrov, kam radím aj prípadný návrat k rovnej dani, nepovažujem za skutočnú reformu. Sú to úpravy, ktoré neprinesú zásadný impulz, hoci celkovo môžu mať nejaký pozitívny efekt.

Reformou volajme niečo, čo má zásadný vplyv na správanie ľudí a firiem, má výrazný vplyv na ekonomiku či mení daňový systém, aby zodpovedal vývoju doby, prípadne citeľne zvyšuje efektivitu výberu daní.

Tie ľahšie uskutočniteľné zmeny spočívajú práve v úprave toho, čo už máme. Posunúť sa ešte viac k zdaňovaniu spotreby a zároveň znížiť zaťaženie práce, prehodnotiť celkovú relatívne vysokú úroveň zdaňovania práce voči nízkemu zdaňovaniu príjmov živnostníkov, znížiť zaťaženie nízkych príjmov, prehodnotiť výnimky a zjednodušiť legislatívu.

Predpokladám, že sa otvorí aj debata o zdaňovaní nehnuteľností na trhovom princípe, o výraznom posilnení úlohy environmentálnych daní, prípadne o financovaní zdravotníctva priamo z daní či o zavedení nejakého typu digitálnej dane. Toto si však vyžaduje hlbšiu analýzu a aj prípravu na implementáciu, preto s nimi pre rok 2021 určite nemôžeme počítať.

Bez ohľadu na to, aké formy zmien v daňovom systéme budú navrhnuté, bez efektívnej správy daní nemôžeme očakávať želané efekty. Aj dobrý zámer môže stroskotať na neschopnosti implementovať požadované zmeny.

Predovšetkým by sme však nemali preceňovať efekt daňových „reforiem“. Vlády venujú daňovým „reformám“ neprimerane veľa pozornosti v porovnaní s tým, čo tieto ich navrhované zmeny prinášajú.

Naopak, oveľa menej pozornosti venujú udržaniu prehľadného daňového systému, jednoduchosti administrácie platenia daní, efektívnej kontrole výberu a rozvoju proklientskeho prístupu k daňovníkom.


Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk

Financovanie výdavkov verejného sektora z pôžičiek by malo byť limitované na krízové situácie, ako je napríklad aktuálna recesia spôsobená koronavírusom. No za štandardných okolností by sa verejné výdavky mali hradiť z daní a odvodov, a pri takom daňovom mixe, ktorý ekonomiku zaťažuje čo najmenej.

Ak subjekty verejného sektora nie sú schopné svoje výdavky skresať, logicky musí dôjsť k zvýšeniu niektorých daní, čomu však ja ako liberál vôbec nefandím. Zároveň nevidím ani dostatočné odhodlanie výdavky systematicky znižovať a neverím, že sa na niečo zásadné súčasná vláda v tomto smere osmelí. Skôr naopak.

Keďže daňové zaťaženie sa meria pomerom skutočne zinkasovaných daní a odvodov k HDP, možno daňové inkaso vylepšiť aj dôslednejším výberom existujúcich daní podporeným účinnou kontrolnou činnosťou finančnej správy. Pod tou si však nepredstavujem situáciu, keď sa armáda daňových kontrolórov venuje optimalizačnej kauze Andreja Kisku, ale situáciu, že daniari reálne zabránia vzniku miliónových daňových nedoplatkov, ktoré sú dôsledkom najmä karuzelových podvodov s DPH.

Súčasný daňový mix nepovažujem vôbec za optimálny. Neúmerne daňami zaťažuje aktivitu, prácu, a nedostatočne majetok. Som určite za obnovenie rovnej dane, v princípe sa mi páči aj Sulíkov odvodový bonus. Určite treba systém zdaňovania príjmov fyzických i právnických osôb maximálne zjednodušiť (zredukovať výnimky) a znížiť aj sadzby daní. Prípadný výpadok daňových príjmov by som kompenzoval vyšším zdanením nehnuteľností, ktoré je na Slovensku absurdne nízke.


Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS

Ciele sú postavené v programovom vyhlásení vlády veľmi dobre. Otázka však je, či naozaj dôjde k zásadnej daňovo-odvodovej reforme. Pretože tá by mala citeľne zmeniť správanie ľudí v ekonomike s tým, aby sa viac snažili a pracovali. Aby viac investovali, spoliehajúc sa na daňovú stabilitu a predvídateľnosť. A aby menej špekulovali a odstraňovali sa neférovo nadobudnuté ekonomické renty oligarchov. Z toho potom bude benefitovať celá spoločnosť.

Motivácia na aktivitu sa dosahuje najmä znížením sadzby dane. Aby sa tieto sadzby mohli znížiť, musia sa maximálne odstrániť vylobované a deformujúce výnimky. Sociálna politika sa má riešiť adresne na výdavkoch a nie plošne cez dane. Jednoduchosť a zníženie priestoru na špekulácie sa dosiahnu jednoduchou, napríklad rovnou daňou. Stabilita a predvídateľnosť sa môžu dosiahnuť ukotvením v ústavnom zákone. Kľúčové je však aj zníženie odvodového zaťaženia, ktoré sa môže dosiahnuť zásluhovosťou a presunom financovania z práce na celý daňový mix. Takisto samospráva by bola financovaná daňovým mixom, aby mala stabilnejšie a predvídateľnejšie príjmy.

Nasledujúce veci by mohli napomôcť dosiahnuť tento cieľ.

1. Rovná daň, t. j. rovnaká neutrálna sadzba na aktivitu (právnické a fyzické osoby), maximálne zredukovať všetky vylobované výnimky, veľká odpočítateľná položka.

2. Jedna sadzba DPH, dôchodcovia by mali zvýšenie nižšej sadzby vykompenzované cez 13. dôchodky, nízkopríjmoví cez vysokú odpočitateľnú položku a pre neaktívnych treba zvýšiť dávku. Jednoducho nepotrebujeme dotovať potraviny pre vyššiepríjmových. NBS predpokladá budúci rok infláciu pod 1 %.

3. Je kľúčové znížiť neúmerné zaťaženie práce cez odvody. Bohužiaľ, jednoduché zníženie znamená obrovské výpadky. Treba jasne oddeliť solidaritu a zásluhovosť. Ponúkajú sa potom dve riešenia. Prvý spôsob je „čarovný prútik“ zásluhovosti. Ak ju ukotvím vo forme majetkových práv ústavným zákonom, stane sa „odvod“ vlastne benefitom k platu a prestane tak zaťažovať cenu práce. Druhé riešenie je, že solidárne odvody treba financovať celým daňovým mixom, nielen cenou práce. Takéto úpravy by mohli výrazne znížiť zaťaženie práce bez výrazných príjmových výpadkov.

Bod 1., 2. a 3. treba zastabilizovať ústavným zákonom.

Samozrejme, niektoré výpadky bude treba aj kompenzovať.

4. Výrazne zvýšiť progresívne majetkové dane, ľahko sa vyberajú, nedá sa špekulovať a nezaťažujú aktuálny pracovný výkon.

5. Zvýšiť zdaňovanie negatívnych externalít, ako sú cigarety, alkohol, znečisťovanie životného prostredia atď.

6. Zadať úlohu pre IFP a daňovú sekciu, aby pripravili návrhy, ako extra zdaniť neférovo získané ekonomické renty oligarchov, ktoré krivia férovú ekonomickú súťaž. Jeden príklad z minulosti. Keď som bol v minulosti na IFP, zdanili sme 80 % daňou emisné kvóty, ktoré boli udeľované na základe politického lobizmu. To znamenalo fiškálny transfer od oligarchov k ľuďom.

Tieto úpravy by mohli mať výraznejší vplyv na správanie ekonomických aktérov – najmä smerom k vyššej motivácii pracovať.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Štatistici potvrdili, že v júni sa ľudia vrátili do obchodov a šetrili len mierne
  • Prognóza: OECD predpokladá, že slovenský HDP tento rok klesne o vyše 11 %, ak do konca roka príde druhá vlna pandémie
  • Korona: V trenčianskom závode Leoni pozitívne testovali 21 ľudí, po kontakte s nimi je ďalších 200 ľudí v karanténe
  • Bývanie: Záujem o nehnuteľnosti sa môže v najbližšom období znížiť z dôvodu dosahu krízy na realitný trh
  • Sociálne: Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA klesol najnižšie od začiatku pandémie
  • Aerolinky: Lufthansa mala v 2. kvartáli najhoršie výsledky za svoju 67-ročnú existenciu
Zdieľať

Vo Volkswagene už vedia, kedy začnú montovať Škodu Karoq. Výroba Porsche sa však v bratislavskej fabrike zúži

Foto - TASR
Foto – TASR

Škoda Karoq sa má v bratislavskej fabrike Volkswagen začať montovať posledný októbrový týždeň. Vyrábať ju začnú v jednej zmene na tých istých linkách, na ktorých koncern vyrába malé mestské vozidlá. Výrobu luxusného SUV Porsche Cayenne závod mierne zúži.

Minúta po minúte

Zdieľať

V trenčianskej fabrike Leoni zistili koronavírus vďaka tomu, že pracovník, ktorý bol s nakazenou osobou, sa prihlásil sám. „Bezodkladne telefonicky nahlásil možný kontakt s nakazenou osobou a svedomito okamžite zostal v domácej karanténe,“ píše firma, ktorá má v karanténe momentálne 200 ľudí.

Spoločnosť následne zrušila celú pracovnú zmenu a preventívne zabezpečila testovanie zamestnanca a ostatných osôb, ktoré s ním prišli do priameho kontaktu.

„Doteraz sme testovali okolo 180 osôb a čakáme na výsledky. Momentálne je časť výroby odstavená. V domácej karanténe sa nachádza približne 200 zamestnancov. Osoby, ktorých test na COVID-19 bol pozitívny, neprejavujú žiadne príznaky,“ píše firma v stanovisku.

Televízia Markíza informovala, že v trenčianskom odštepnom závode Leoni pozitívne testovali 21 ľudí. Testy na koronavírus si dala robiť samotná firma, v ktorej pracuje viac než 1000 zamestnancov.

Trenčiansky výrobca opakuje, že od začiatku koronakrízy zaviedol vo firme množstvo hygienických a bezpečnostných prvkov na ochranu pred vírusom.

Zdieľať

Ministerstvo zdravotníctva upraví liekovú politiku, pacientom chce znížiť doplatky za lieky. Pravidlá doplatkov chce nastaviť tak, aby mal pacient pri každej diagnóze liek bez doplatku alebo so sociálne akceptovateľným doplatkom.

Informovala o tom hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová s tým, že po novom majú odstrániť vyššie doplatky za rozdielne množstvo liečiva v lieku. O úpravách diskutuje MZ SR aj s pacientskymi organizáciami.

„Prax ukázala, že pacienti nemali pri všetkých diagnózach dostupný liek bez doplatku alebo so sociálne akceptovateľným doplatkom. V liekovej politike preto pokračujeme vo veľkom upratovaní a až 400 liekov bude preradených do nových referenčných skupín tak, aby mal pacient zabezpečenú liečbu bez ohľadu na silu lieku, ktorú mu predpísal jeho lekár,“ uviedla štátna tajomníčka MZ SR Jana Ježíková.

Doplnila, že zmena zabezpečí dostupnosť liečby pre pacientov s rovnakou diagnózou bez ohľadu na ich individuálne potreby dávkovania.

Ako príklad rezort uviedol liek na druh rakoviny, ktorá útočí na určitý druh bielych krviniek. Na trhu existuje v troch rôznych baleniach, pričom iba najsilnejší bol plne hradený.

„Počúvame tých, pre ktorých zmeny robíme, preto avizované kroky konzultujeme aj s pacientmi v zastúpení Asociácie na ochranu práv pacienta. Ich pripomienkam dôsledne načúvame a vyhodnocujeme ich,“ komentovala štátna tajomníčka.

Ministerstvo od zmeny v referenčných skupinách očakáva pozitívny dosah aj na revízie úhrad v oblasti liekovej politiky.

„Revíziami sa tak nastavia pravidlá na rozumné a efektívne narábanie so zdrojmi verejného zdravotného poistenia, po uprataní v referenčných skupinách následne eliminujeme riziko vysokých doplatkov, pretože pacient bude mať k dispozícii liek s nižším či sociálne únosným doplatkom, no s rovnakou účinnou látkou a silou, ktorú potrebuje,“ uviedol šéf rezortu zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO).

MZ SR doplnilo, že na Slovensku je od začiatku júla kategorizovaných 4291 liekov. Tie sú pre pacientov k dispozícii po predpísaní lekárom z verejného zdravotného poistenia v plnej alebo čiastočnej úhrade. Nové referenčné skupiny budú nastavené v praxi od najbližšej jesene.

Rezort doplnil, že v súčasnosti pracuje na ohlásenej zmene legislatívy v rámci sociálneho balíčka vlády SR, ktorý sa dotýka najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva.

„Ide o úpravu zákonov, ktorými sa zrušia doplatky za lieky pre deti do šiestich rokov veku, ľudí ťažko zdravotne postihnutých a dôchodcov, pri ktorých sa bude zohľadňovať výška ich príjmu, a to do výšky doplatku najlacnejšieho zameniteľného lieku,“ dodala za MZ SR Eliášová. (tasr)

Zdieľať

OECD predpokladá, že slovenský HDP tento rok klesne o vyše 11 %, ak do konca roka príde druhá vlna pandémie s opätovnými reštrikciami. Koronakríza podľa organizácie dlhodobo ovplyvní dopyt a spôsobí štrukturálne ekonomické zmeny.

Reálny príjem na obyvateľa Slovenska podľa OECD padne na úroveň z roku 2015, miera nezamestnanosti stúpne na takmer 10 % a o prácu môže prísť 100-tisíc ľudí, pričom kríza najviac zasiahne najzraniteľnejších.

Medzi vysokorizikové skupiny na trhu práce zaraďuje neštandardných zamestnancov, najmä živnostníkov a sezónnych pracovníkov, marginalizovanú rómsku komunitu a mladých ľudí.

Podľa OECD si zraniteľné skupiny vyžadujú osobitnú pozornosť. Odporúča preto cielené politiky aktivácie na trhu práce spoločne so silnou záchrannou sociálnou sieťou. (tasr)

Zdieľať

Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA klesol najnižšie od začiatku pandémie. O dávky minulý týždeň požiadalo takmer 1,19 mil. ľudí, menej než očakávali analytici. Záujem o podporu naďalej zostáva nadštandardne vysoký.

Oproti predchádzajúcemu týždňu počet nových žiadostí o dávky klesol o takmer štvrť milióna. Od marcového vypuknutia pandémie koronavírusu zostáva už 20. týždeň za sebou nad 1 miliónom, predtým bežne ani zďaleka nedosahoval túto hranicu.

Pozitívnym signálom pre trh práce je pokles počtu ľudí, ktorí poberajú podporu najmenej dva týždne. V týždni do 25. júla sa znížil o vyše 844-tisíc osôb na 16,1 milióna.

Časť ekonómov očakáva v nasledujúcich týždňoch pokles záujmu o dávky vzhľadom na nedávno skončený program, v rámci ktorého štát vyplácal ľuďom bez práce dodatočných 600 dolárov týždenne.

Podľa firiem benefit podporoval ľudí, aby zostali na nútenej dovolenke a nemotivoval nezamestnaných k návratu do práce.

Vplyv na akcie

Správa o poklese počtu žiadateľov o podporu v nezamestnanosti negatívne ovplyvnila akciový trh. Lepší vývoj znamená, že klesá nutnosť poskytnúť ekonomike ďalšiu masívnu podporu.

Ceny akcií sa podľa analytikov zotavili z marcových prepadov okrem iného preto, že hospodárstvo dostáva obrovské finančné injekcie. (reuters, cnbc, čtk)

Zdieľať

Ministerstvá rokujú o odmenách pre ľudí pracujúcich v prvej línii počas pandémie. Aktuálne rezorty zdravotníctva, sociálnych vecí a financií nastavujú konkrétne návrhy odmien aj spôsob ich vyplatenia.

„Návrh mimoriadneho finančného ocenenia k mzde týchto zamestnancov je v procese prípravy, aktuálne sa zaoberáme nastavením podmienok vyplácania mimoriadnej odmeny,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Veronika Husárová.

O podrobnostiach je podľa Ministerstva financií SR ešte predčasné hovoriť. Ministri zdravotníctva aj práce sa poďakovali všetkým, ktorí pracovali počas koronakrízy v prvej línii. (tasr)

Zdieľať

Záujem o nehnuteľnosti sa môže v najbližšom období znížiť z dôvodu dosahu krízy na realitný trh, ktorý reaguje oneskorene, myslí si analytička Poštovej banky Jana Glasová. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka bude rast cien bývania pravdepodobne pokračovať, ale dynamika rastu bude výrazne nižšia.

Údaje zverejnené Národnou bankou Slovenska poukazujú na to, že priemerná cena bývania v 2. kvartáli tohto roka dosiahla hodnotu 1731 eur za štvorcový meter (m2) a medzikvartálne tak vzrástla o 60 eur. Medziročný nárast cien bývania bol 11,2 %.

Analytici sa zhodli na tom, že príčinou nerovnakého vývoja realitného trhu a ostatných makroekonomických ukazovateľov môže byť aj to, že dopyt po vlastnom bývaní vytvárajú predovšetkým lepšie zarábajúci spotrebitelia, ktorí koronakrízu nemuseli až tak pocítiť. Podľa Horňáka významnú rolu pri raste cien bývania zohráva aj pomerne dobrá dostupnosť úverov na bývanie, čo spolu s nedostatkom voľných bytov a domov tlačí ceny nahor.

Analytici však upozornili na fakt, že dostupnosť bývania je ovplyvnená nielen rastom cien nehnuteľností, ale aj nárastom miezd (priemerné mzdy však v súčasnosti zaznamenávajú podľa Glasovej pokles, pozn. TASR).

„Približne od roku 2011 rástli hrubé disponibilné príjmy rýchlejším tempom (vzhľadom na úroveň v roku 2005) než cena bývania za m2,“ ozrejmil Horňák s tým, že ak sa hypoteticky zachová výška disponibilného príjmu v 2. kvartáli tohto roka na úrovni 2. štvrťroka 2019, tak sa nárast cien nehnuteľností oproti základnému obdobiu vyrovná nárastu hrubého disponibilného príjmu – zmaže sa pozitívna medzera získaná za deväť rokov.

„Negatívny vývoj sa týkal aj trhu práce, na ktorom dochádzalo k nárastu nezamestnanosti, čo taktiež obmedzilo možnosti ľudí kupovať nehnuteľnosti,“ upozornila Glasová. Realitný trh podľa nej nekorešpondoval s makroekonomickým vývojom preto, lebo ceny nehnuteľností ešte dobiehali dôsledky priaznivého ekonomického vývoja spred pandémie, keď bol záujem ľudí o kúpu nehnuteľnosti vysoký. „A tí, ktorí riešenie nového bývania po vypuknutí pandémie odložili na neskôr, sa k tomu po návrate do normálneho života vrátili,“ dodala Glasová. (tasr)

Zdieľať

Klub 500 vyzýva vládu a Konfederáciu odborových zväzov, aby akceptovali návrh na zmrazenie minimálnej mzdy. Tvrdí, že pri reálnom poklese svetovej a slovenskej ekonomiky by bolo zvýšenie minimálnej mzdy vrcholne nezodpovedné.

„Ak navyše Slovensko zostane jedinou krajinou na svete, v ktorej sa výška príplatkov za prácu odvíja od minimálnej mzdy, pre slovenský priemysel, ktorý utrpel veľké škody v dôsledku pandémie, by to bola dvojitá rana pod pás,“ myslí si Klub 500, ktorý združuje firmy s viac ako 500 zamestnancami.

Minister práce predložil návrh, podľa ktorého by minimálna mzda mala od januára stúpnuť zo súčasných 580 na 620 eur. Slovenskí zamestnávatelia združení v Klube 500 si myslia, že v čase, keď podniky čelia najväčšej kríze od II. svetovej vojny, nie je na zvyšovanie minimálnej mzdy priestor.

Klub 500 upozorňuje, že ak ostanú na minimálnu mzdu naviazané príplatky, pre priemysel môže mať navýšenie v čase krízy fatálne následky. „Prostredníctvom minimálnej mzdy sa zvýšia mzdové tarify všetkých tarifných zamestnancov a zvýšia sa aj príplatky za prácu cez víkend, v noci a počas sviatkov. Slovensko ako jediná krajina na svete odvodzuje výšku týchto príplatkov od minimálnej mzdy,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Zvýšením minimálnej mzdy vzrastú podnikom náklady o desiatky či stovky tisíc eur, tvrdí Klub 500. „Prepočítaný priemerný dosah zvýšenia minimálnej mzdy na 620 eur na podnik v nepretržitej prevádzke zamestnávajúci 1 000 zamestnancov, ktorý nezamestnáva žiadneho zamestnanca na minimálnu mzdu, ani súčasnú, ani navrhovanú, predstavuje zvýšenie ročných nákladov o viac ako 600-tisíc eur. V súčasnom období je to pre priemysel likvidačné,“ upozorňuje Gregor.

Čo navrhuje Klub 500:

  • stanoviť výšku minimálnej mzdy na rok 2021 na úroveň roku 2020
  • alebo odpojiť výpočet výšky príplatkov od minimálnej mzdy a zrušiť koeficienty minimálnych mzdových nárokov podľa náročnosti práce,
  • ak má minimálna mzda reálne pomôcť nízkopríjmovým zamestnancom, štát by mal úmerne zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane na úroveň minimálnej mzdy.
Zdieľať

Mníchovská prokuratúra obvinila ďalších štyroch bývalých manažérov Audi v súvislosti s aférou dieselgate materského VW. Čaká ich súdny proces v spojitosti s vyše 434-tisíc vozidlami značiek Audi, VW a Porsche predaných v USA a Európe.

Obvinenie sa týka troch bývalých členov predstavenstva a vedúceho oddelenia, ktorý už je na dôchodku. Podľa prokuratúry prispeli k vývoju motora, ktorého softvér umožňoval manipulovať s testami emisií oxidu dusíka.

Prokuratúra tvrdí, že niekdajší členovia predstavenstva vedeli o tejto nezákonnej praxi, ktorá sa vzťahuje na obdobie od októbra 2013 do septembra 2015. Nijako však nebránili predaju dotknutých áut.

Jeden z členov vedenia je navyše obvinený, že svoje zapojenie do záležitosti zamlčal a od roku 2016 bol ďalej členom predstavenstva, takže podvodne inkasoval peniaze za výkon funkcie.

Žalobe od júla minulého roka čelí tiež bývalý šéf Audi Rupert Stadler a ďalšie tri osoby. Stadler sa v lete 2018 stal najvyšším vedúcim predstaviteľom koncernu VW, ktorý bol vo funkcii zatknutý z dôvodu škandálu. (čtk, reuters)

Zdieľať

USA stupňujú ťaženie proti čínskym firmám v americkom digitálnom priestore. Šéf diplomacie Mike Pompeo predstavil projekt Čistá sieť, ktorý má zabrániť čínskym internetovým aplikáciám a IT podnikom v prístupe k citlivým údajom Američanov.

Pompeovo oznámenie prichádza po tom, ako americký prezident Donald Trump pohrozil zákazom platformy TikTok, ktorú prevádzkuje čínska firma ByteDance.

„V súvislosti so svojím sídlom v Číne predstavujú aplikácie ako TikTok, WeChat a ďalšie vážnu hrozbu pre ochranu osobných údajov amerických občanov,“ povedal Pompeo.

Projekt Čistá sieť vznikol ako kampaň Bieleho domu proti Huaweiu, ktorého vplyv sa USA snažia obmedziť z dôvodu obáv o národnú bezpečnosť. Z Pompeovho oznámenia však vyplýva, že zámer by sa mal významne rozšíriť.

Čo chystajú Američania:

  • poskytovateľom mobilných telekomunikačných služieb, ako je napríklad China Mobile, by mohol byť odopretý prístup k amerických sieťach. Ich čínski zákazníci by tak na území USA mohli mať problémy s roamingom;
  • stiahnutie nedôveryhodných aplikácií z najpopulárnejších obchodov, ako je napríklad Google Play;
  • zamedzenie ukladania citlivých dát do cloudových systémov prevádzkovaných čínskymi firmami, ako je Tencent, Baidu alebo Alibaba;
  • čínske tajné služby by nemali mať prístup k podmorským internetovým káblom, ktoré zabezpečujú prepojenie USA s globálnym internetom.

Podoba technického riešenia obmedzení je nejasná. Americké ministerstvo zahraničia nemá napríklad právomoci na to, aby Googlu zakázalo ponúkať čínske aplikácie.

Čínske ministerstvo zahraničia reagovalo, že snaha americkej vlády zablokovať čínske aplikácie sa nezakladá na faktoch a ide proti trhovým princípom.

V čom sú trenice USA s Čínou

Vzťahy Spojených štátov a Číny sa v posledných rokoch zhoršili z viacerých dôvodov. Patria k nim obchod, autonómia Hongkongu, kybernetická bezpečnosť či šírenie koronavírusu.

Novým ohniskom sporu sa stala aplikácia TikTok, ktorej hrozí v USA zákaz, pokiaľ jej prevádzkovateľ ByteDance do 15. septembra nepredá svoje americké aktivity. Rokuje o nich s Microsoftom.

Trump avizoval, že ak by sa transakcia uskutočnila, TikTok by mu už neprekážal, pretože dáta amerických používateľov by zostali v USA a nehrozilo by, že sa k nim dostane čínska vláda. (čtk, reuters)

Zdieľať

Rozpočtová rada vysvetľuje, prečo odhaduje deficit verejných financií v tomto roku vo výške 9,4 % HDP, kým aktuálny predpoklad ministerstva financií je 11,6 %. Rozdiel medzi odhadmi je 2,1 % HDP a súvisí napríklad s tým, že rada čaká lepšie hospodárenie samospráv, no najmä s tým, že do odhadu nezahrnula výdavky, ktorých účel dnes nie je zrejmý.

Ako rozpočtová rada vysvetľuje rozdiel medzi odhadmi:

Menšia časť rozdielu v objeme 0,8 % vychádza z odlišných predpokladov vývoja v niektorých oblastiach verejných financií. Napríklad rozpočtová rada očakáva nižšie čerpanie dávok v nezamestnanosti a starobných dôchodkov. Aj hospodárenie samospráv sa vyvíja lepšie, ako predpokladá vláda.

Hlavný rozdiel v prognózach vo výške 1,3 % vyplýva z toho, že rozpočtová rada nezahrnula niektoré rozpočtované položky do odhadu rozpočtového semafora. Výdavky zahrnie do odhadu až vtedy, ak sa rozhodne o ich účele, teda pri čerpaní alebo ich presune na konkrétnu výdavkovú položku.

„Ide najmä o prostriedky na podporu ekonomiky nad rámec už existujúcich programov v objeme jednej miliardy eur, ďalšou položkou je napríklad rezerva na ďalšiu vlnu pandémie vo výške 150 miliónov,“ uviedla rada.

Upozornila tiež, že mimoriadna situácia vo verejných financiách by nemala byť využívaná na zvyšovanie výdavkov nesúvisiacich s touto výnimočnou udalosťou. Vláda by mala zmeny v zákone o štátnom rozpočte lepšie vysvetliť.

Vláda si v rozpočte podľa rady urobila rezervy, ktorých použitie nemusí nastať.
Zároveň však platí, že rozpočtové pravidlá umožňujú pre niektoré typy výdavkov
presun nevyčerpaných prostriedkov medzi rokmi a ich následné použitie.

„Takýmto spôsobom môže byť časť z výrazného navýšenia výdavkov v novelizovanom rozpočte na rok 2020 použitá v nasledujúcich rokoch na financovanie nad rámec budúcich schválených rozpočtov,“ uviedla rada.

Zdieľať

Príjmy z poplatkov za uloženie odpadu by sa mali prerozdeľovať po novom. Vytvoriť sa má nová skupina obcí, ktorá by mohla získať príspevok z Environmentálneho fondu a použila by ho na triedený zberu a zhodnotenie bioodpadu z domácností.

Upravuje to návrh zákona z dielne ministerstva životného prostredia, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Návrh zákona súvisí so zberom bioodpadu, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021. Od tohto dátumu by mali obce, ktoré si uplatňovali výnimku na ekonomickú neúnosnosť nakladania s bioodpadom, zaviesť a zabezpečiť vykonávanie jeho triedeného zberu.

„Je žiaduce vytvoriť taký finančný mechanizmus na prerozdeľovanie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov, aby mohli byť podporené aj tie obce, ktoré majú zavedené a zabezpečené vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností,“ uvádza sa v materiáli.

Finančnou podporou z envirofondu by sa podľa ministerstva malo zlepšiť nakladenie s kuchynským odpadom a dosiahnutie cieľov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo. „Táto potreba vyplynula aj z finančne náročného obdobia v súvislosti s ochorením COVID-19, keďže z dôvodu vyhlásených opatrení úradu verejného zdravotníctva sa zvýšilo množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu, najmä zmesového odpadu, v obciach,“ vysvetľuje envirorezort. (tasr)

Zdieľať

Ministerstvo práce od 8. augusta zastavuje prijímanie nových žiadostí o SOS dotáciu. Túto pomoc poskytne ľuďom, ktorých žiadosti boli doručené do 7. augusta tohto roka.

Všetkým žiadateľom, ktorí stále nemajú príjem a nezaslali ministerstvu oznámenie o opätovnom vykonávaní činnosti, z ktorej im plynie nárok na príjem, bude poskytnutá dotácia aj za mesiac august, ak bude táto situácia u žiadateľa pretrvávať minimálne do 15. augusta 2020. „Vyplatením SOS dotácie za mesiac august sa poskytovanie dotácie fyzickým osobám ukončuje,“ informuje ministerstvo práce na webe.

Ľudia však aj potom majú možnosti, ako získať pomoc od štátu. Môžu dostať pomoc v hmotnej núdzi. Ak je domácnosť v nepriaznivej sociálnej situácii, môže sa obrátiť na príslušný úrad práce so žiadosťou o poskytnutie tejto pomoci. Musí však splniť zákonom stanovené podmienky.

Ďalšou možnosťou je jednorazová dávka, ktorá je určená na úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, a to najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb. O túto dávku môže občan požiadať obec, ktorá ju môže schváliť najviac do výšky 644,49 eura, a to na základe preukázaných skutočných výdavkov.

Možné je aj získať dotáciu na podporu humanitárnej pomoci. Dostať ju môže žiadateľ v mimoriadnej krízovej životnej situácii alebo v mimoriadnej nepriaznivej sociálnej situácii. Takými sú napríklad strata živiteľa rodiny či živelná pohroma, keď osoba alebo domácnosť prišli o možnosť bývania. Vyplnenú a podpísanú žiadosť je potrebné doručiť ministerstvu práce. Výška poskytnutej dotácie môže byť maximálne 800 eur v danom kalendárnom roku. Na poskytnutie dotácie nie je právny nárok.

Rezort práce zároveň informuje, že 3. augusta vyplatil júlovú pomoc žiadateľom, ktorí požiadali o SOS dotáciu z dôvodu straty príjmu v dôsledku šírenia nového koronavírusu a k 31. júlu boli evidovaní v systéme ako oprávnení žiadatelia. „V prípade, že žiadatelia začali opäť pracovať, mali povinnosť oznámiť túto skutočnosť ministerstvu, aby sa im vyplácanie SOS dotácie zastavilo. Ak tak do konca júla neurobili, dotácia im bola poskytnutá i na mesiac júl. Na dotáciu za mesiac júl mali nárok aj tí žiadatelia, ktorí začali pracovať až od 16. júla 2020, teda 15 kalendárnych dní v mesiaci júl nemali možnosť pracovať,“ priblížilo ministerstvo. (tasr)

Zdieľať

Obchodný partner Wirecardu z Filipín Christopher Bauer je po smrti, píšu Financial Times. Zomrel údajne mesiac po tom, ako filipínske úrady oznámili, že ho spolu s manželkou vyšetrujú v súvislosti s finančným škandálom Wirecardu.

Filipínska firma Bauerovcov PayEasy Solutions externe spracovávala pre Wirecard platobné transakcie. Na jeho vykázaných tržbách za rok 2018 vo výške 2 miliárd eur sa podieľala viac ako desatinou a generovala vyše pätinu jeho prevádzkového zisku.

Okolnosti smrti Bauera, ktorý v minulosti pracoval vo Wirecarde, sú nejasné. Filipínske úrady odmietli záležitosť komentovať, podľa zdrojov FT zomrel na srdcový infarkt. Oficiálnu informáciu o jeho smrti nedostali ani mníchovskí prokurátori, ktorí vyšetrujú kauzu Wirecardu.

Kontext

Wirecard v júni vyhlásil insolventnosť po tom, ako sa ukázalo, že mu chýba v účtovníctve evidovaných 1,9 miliardy eur. Peniaze mali byť uložené na účtoch na Filipínach, no firma priznala, že zrejme nikdy neexistovali.

Wirecard priznal aj to, že poskytoval investorom zavádzajúce informácie o svojich outsorcovaných činnostiach v Ázii, čo sa týka tiež PayEasy. Táto firma mala podľa audítora KPMG spracovávať platby vysokorizikových klientov z online hier, hazardu a porna.

Nemecký Wirecard vznikol v roku 1999 so zameraním na spracovanie platieb a finančné služby. Bol považovaný za nádejného hráča na rýchlorastúcom trhu finančných služieb. (ft, n)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať