Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Teraz je tu príležitosť aj na ambicióznu daňovú reformu (panel expertov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ekonómovia z Panela expertov Denníka E odpovedali na otázku: Keďže sa už chystá rozpočet na rok 2021, ktorý je prvý pod vedením novej vlády, je čas aj na daňovú reformu. Čo by ste pri nej odporúčali a čoho sa treba vyvarovať?

Odpovedajú Ďurana, Hagara, Haluš, Kovalčík, Mikloš, Novysedlák, Ovčarik, Suďa, Vašáková.


Najprv veľmi stručný výber z odpovedí:


Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia

Okrem plnenia štátnej pokladnice má daňový systém moc meniť správanie firiem aj ľudí. Daňová reforma by preto mala byť z veľkej časti zelená.

Zvýšenie environmentálnych daní so súčasným znížením zaťaženia práce vie okrem zlepšenia životného prostredia podporiť aj rast (tzv. double dividend effect).


Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Áno, vrátiť sa k rovnej dani je potrebné. V najbližšom období bude potrebné (a možné) pri nezvyšovaní daňového zaťaženia zvýšiť efektívnosť výberu daní a zmeniť daňový mix tak, aby podporoval ekonomický rast, investície a prácu. Samotná daňová reforma však dnešné problémy nevyrieši, ak ju nebudú sprevádzať ďalšie reformy.


Radovan Ďurana, INESS

Podstatné je znižovať daňové zaťaženie. Najvyššia sadzba v regióne je zlá reklama krajine. Návrat k 19 % by mal byť povinné minimum. Slovenská verejná správa potrebuje pôst, aby sa rozhýbala k reformám. Nielen v úsporách verejných výdavkov, ale aj v reforme podnikateľského prostredia


Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce, zakladateľ Central European Labour Studies Institute (CELSI)

Víziou by mal byť prorastový, spravodlivý a efektívny daňový systém, ktorý by podporoval ekonomickú aktivitu, investície a inovácie, pomáhal boju proti chudobe a posilňoval rovnosť šancí a kohéziu spoločnosti. A to všetko pri čo najmenšej záťaži pre spoločnosť.

Rovná daň v kombinácii s dostatočne veľkou nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka pri vhodnom nastavení spája výhody oboch systémov. Mali by sa však hľadať daňové a ďalšie nástroje, ktoré budú efektívne pôsobiť proti koncentrácii bohatstva v rukách oligarchickej vrstvy nedotknuteľných, ktorí nám unášajú štát.


Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO

Slovenský daňový systém už potrebuje veľkú reformu, lebo množstvo čiastkových zmien za viac ako dekádu ho výraznejšie poškodilo ako posilnilo. A hlavne – kľúčové systémové zmeny doteraz odsúvali. Na čo sú dobré?

Slovensko potrebuje znížiť daňovo-odvodové zaťaženie legálnej práce, aby si aj pri raste miezd udržalo konkurencieschopnosť. A zároveň znížiť zaťaženie ľudí a rodín s nízkymi príjmami na hlavu. Aby štát menej bral z príjmov, ktoré sa v rodinách investujú do ďalšej generácie.


Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Európska komisia už niekoľko rokov odporúča Slovensku posun od zdaňovania práce na dane, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast (zdaňovanie environmentálnych záťaží, uhlíka či majetkové dane), ako aj zlepšenie výberu daní, boj proti daňovým únikom a zlepšenie dodržiavania daňových predpisov.

Zavádzať nové dane (napr. environmentálne) či zvyšovať existujúce dane (napr. majetkové) určite nie je politicky populárny krok. Práve preto bude dôležité myslieť aj na správne načasovanie takýchto reforiem a prípadné kompenzačné opatrenia. Nový nástroj na podporu reforiem, kde by Slovensko z Európskej komisie mohlo získať až 6 miliárd na reformy a možno aj kompenzačné opatrenia, by mohol výrazne pomôcť presadiť aj ambicióznejšiu daňovú reformu.


Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky 

Keď sa v programovom vyhlásení vlády spomenie daňová reforma, je jasné, že na Inštitúte finančnej politiky máme prácu. Podľa nás na IFP by zmeny v daňovom systéme mali cieliť na opätovné zvýšenie investičnej atraktivity Slovenska, najmä tých produktívnych sektorov, a aj na zvýšenie motivácie pracovať a zamestnávať.

Okrem toho férovosť v zdanení (daňová neutralita), princíp znečisťovateľ platí plus spravodlivé zdanenie majetku by mali tiež zohrávať dôležitú rolu. Alternatív, ako pomôcť v týchto oblastiach, je však viac. S konkrétnosťami teda nebudem predbiehať, na tie si treba ešte počkať.


Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments

Uvítal by som návrat k rovnej dani, ktorá je ku všetkým občanom rovnako spravodlivá. K transparentnému, spravodlivému a jednoduchému daňovému systému. Zároveň som zástancom zníženia zdanenia práce a spotreby radšej na úkor vyšších daní z majetku. Hlavne v čase prichádzajúcej recesie by to bol impulz ekonomického rastu. A pomohla by aj zásadná reforma nielen druhého, ale aj tretieho dôchodkového piliera. Na Slovensku je objem peňazí v dobrovoľných pilieroch približne 13 % z HDP, kým v krajinách OECD priemerná výška úspor v týchto pilieroch dosahuje 47 % HDP.


Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

V prvom rade je potrebné si ujasniť, čo je reforma daňového systému. Malú zmenu sadzieb daní a existujúcich parametrov, kam radím aj prípadný návrat k rovnej dani, nepovažujem za skutočnú reformu. Reformou volajme niečo, čo má zásadný vplyv na správanie ľudí a firiem, má výrazný vplyv na ekonomiku či mení daňový systém, aby zodpovedal vývoju doby, prípadne citeľne zvyšuje efektivitu výberu daní.

Zároveň platí, že želané efekty nemôžeme očakávať bez efektívnej správy daní. Vlády venujú daňovým „reformám“ neprimerane veľa pozornosti a oveľa menej pozornosti venujú udržaniu prehľadného daňového systému, jednoduchosti administrácie platenia daní, efektívnej kontrole výberu a rozvoju proklientskeho prístupu k daňovníkom.


Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk

Ak subjekty verejného sektora nie sú schopné svoje výdavky skresať, logicky musí dôjsť k zvýšeniu niektorých daní, čomu však ja ako liberál vôbec nefandím. Zároveň nevidím ani dostatočné odhodlanie výdavky systematicky znižovať a neverím, že sa na niečo zásadné súčasná vláda v tomto smere osmelí. Skôr naopak.

Som určite za obnovenie rovnej dane, v princípe sa mi páči aj Sulíkov odvodový bonus. Určite treba systém zdaňovania príjmov fyzických i právnických osôb maximálne zjednodušiť (zredukovať výnimky) a znížiť aj sadzby daní. Prípadný výpadok daňových príjmov by som kompenzoval vyšším zdanením nehnuteľností, ktoré je na Slovensku absurdne nízke.


A teraz kompletné odpovede:


Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia

Okrem plnenia štátnej pokladnice má daňový systém moc meniť správanie firiem aj ľudí, a tak napríklad znižovať emisie skleníkových plynov. Na rozdiel od regulácií vo forme zákazov a príkazov to vie navyše robiť omnoho lacnejšie. Bohužiaľ, trhové nástroje v životnom prostredí sú na Slovensku len v plienkach.

Výnosy z environmentálnych daní na Slovensku dlhodobo klesajú. Momentálne sú najnižšie v histórií a v regióne aj medzi krajinami OECD podpriemerné. Na druhej strane dotácie do fosílnych palív u nás každý rok rastú. Kríza a relatívne stále nízke ceny palív vo svete poskytujú ideálnu príležitosť rušiť environmentálne škodlivé dotácie a palivá zdražiť. Najlepšie celoeurópsky.

Nehovorím však len o zdanení uhlíka a energetických daniach. Zlepšovať životné prostredie trhovými nástrojmi je nevyhnutné aj na zvýšenie miery recyklácie, zachovanie biodiverzity, podporu ekologického poľnohospodárstva či zlepšenie kvality ovzdušia.

Pri stále väčších problémoch so suchom nemôže byť voda pre veľké poľnohospodárske družstvá takmer zadarmo. Skládkovanie nemôže byť najlacnejšia možnosť, ako sa zbaviť odpadu. To všetko vedia napraviť trhové nástroje ako dane a poplatky.

Daňová reforma by preto mala byť z veľkej časti zelená. Zvýšenie environmentálnych daní so súčasným znížením zaťaženia práce vie okrem zlepšenia životného prostredia podporiť aj rast (tzv. double dividend effect).


Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Áno, vrátiť sa k rovnej dani je potrebné. Rovná daň totiž umožní zjednodušenie a vyčistenie daňového systému o tie deformácie, ktoré neboli vyčistené pri jej zavedení v roku 2004, ale hlavne o tie, ktoré boli do systému implementované počas vlád Smeru.

Pritom platí to, čo mnohí stále nechápu – že rovná daň znamená rovnakú marginálnu (hraničnú) sadzbu dane z príjmov fyzických a právnických osôb, čo nebráni tomu, aby bola daň z príjmov fyzických osôb progresívna. V roku 2004 sme progresivitu tejto dane spolu so zavedením rovnej dane na úrovni 19 % zvýšili strojnásobením nezdaniteľného príjmu.

Za vlád Smeru sa potom progresivita tejto dane výrazne znížila, pretože tieto „sociálnodemokratické“ vlády nevalorizovali hranicu Dzurindovou vládou výrazne zvýšeného nezdaniteľného príjmu.

Celkové daňové zaťaženie na Slovensku určite netreba zvyšovať. V najbližšom období ho ani nebude možné znížiť. Ak sa to bude dať neskôr, tak len vtedy, ak vláda urobí reformy vo všetkých potrebných oblastiach a naštartuje ekonomiku tak, že to umožní aj pri znížení daní dosahovať rast verejných príjmov.

V najbližšom období bude potrebné (a možné) pri nezvyšovaní daňového zaťaženia zvýšiť efektívnosť výberu daní a zmeniť daňový mix tak, aby podporoval ekonomický rast, investície a prácu. V zásade by malo ísť o zníženie priamych daní, najmä zníženie daňového a odvodového zaťaženia práce, a kompenzáciu výpadku príjmov z týchto daní daňami nepriamymi (spotrebnými, majetkovými a daňami z negatívnych externalít – najmä ekologické dane).

Samotná daňová reforma však dnešné problémy nevyrieši. Ak ju nebudú sprevádzať ďalšie reformy v oblasti zdravých a udržateľných verejných financií, efektívnej verejnej správy a kvalitných verejných služieb, zlepšujúceho sa podnikateľského prostredia, lepšej ochrany vlastníckych práv a skutočnej vymožiteľnosti práva, kvalitného vzdelania, vedy a výskumu, a ak tieto reformy spolu vo svojom synergickom efekte nenaštartujú udržateľný ekonomický rast a rozvoj, tak samotná daňová reforma naše dnešné problémy nevyrieši.

A ako na to? Vláda by sa mohla inšpirovať firmou Nike – Just do it!


Radovan Ďurana, INESS

Podstatné je znižovať daňové zaťaženie. Medzinárodný marketingový potenciál rovnakej sadzby dane na DPH, DPFO a DPPO je už asi vyčerpaný. My však musíme riešiť marketingový deficit voči investorom, predovšetkým v dani z príjmov právnických osôb. Najvyššia sadzba v regióne je zlá reklama krajine. Návrat k 19 % by mal byť povinné minimum. Následne treba uvažovať o zrušení dane z dividend.

  • Treba celkové daňové zaťaženie na Slovensku zdvihnúť alebo znížiť?

Znížiť. 13. dôchodky, minimálny dôchodok, neustále nafukovanie výdavkov na mediálne populárnu rodinnú politiku, stíhačky, prezamestnanosť verejnej správy, predražený eGovernment, predražené diaľnice. Uplynulá vláda nám ukázala, že dodatočné daňové príjmy neuvyužívala efektívne. Slovenská verejná správa potrebuje pôst, aby sa rozhýbala k reformám. Nielen v úsporách verejných výdavkov, ale aj v reforme podnikateľského prostredia vrátane vymnožiteľnosti práva. Uplynulých 8 rokov nás zahraniční investori skôr obchádzali alebo sme si ich museli veľmi draho kupovať. To treba zmeniť.

  • Ktoré dane treba zvýšiť, ktoré znížiť, ktoré zaviesť a ktoré zrušiť?

Slovensku podľa mňa nestačí len znížiť sadzbu dane z príjmov firiem. Mali by sme byť ambicióznejší a zároveň zaviesť estónsky model nulovej sadzby na daň z reinvestovaného zisku.

Zaviesť superhrubú mzdu, prestať vytvárať klamlivú ilúziu o nízkych nákladoch práce. Súčasťou jej zavedenia by malo byť zníženie odvodových sadzieb, aj keby malo byť len symbolické. Nezavádzať Kurzarbeit, ktorý využívajú najmä veľké firmy a pomáha udržiavať zombie firmy.

Veríme, že vláda sa nenechá uniesť zahraničnými príkladmi a nezavedie dane z cukru či digitálnu daň.

  • Ako na to?

Uviesť nižšie sadzby do platnosti čo najskôr. Vytvoriť tak tlak na zvyšovanie efektivity verejných výdavkov, reformu dôchodkového systému, šetrenie.


Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce, zakladateľ Central European Labour Studies Institute (CELSI)

Víziou by mal byť prorastový, spravodlivý a efektívny daňový systém, ktorý by podporoval ekonomickú aktivitu, investície a inovácie, pomáhal boju proti chudobe a posilňoval rovnosť šancí a kohéziu spoločnosti. A to všetko pri čo najmenšej záťaži pre spoločnosť.

V slovenských podmienkach to znamená najmä zvýšenie podielu nepriamych a majetkových daní a zníženie odvodov a priamych daní v daňovom mixe. Malo by ísť napríklad o zvýšenie daní z nehnuteľností, zjednotenie sadzieb a zvýšenie efektívnosti výberu DPH (najmä boj s daňovými únikmi) a zníženie odvodov najmä pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

Rozširovanie daňovej bázy (teda príjmov a majetku, z ktorých sa vyrubuje daň) by mohlo umožniť znižovať daňové sadzby.

Progresívny daňový systém, teda taký, ktorý zaťažuje nízkopríjmové skupiny nižšou a tie s vyšším príjmom vyššou daňou (v pomere k ich príjmom), pomáha v boji proti problémom, ktoré prináša chudoba a nerovnosť. Rovná daň má však tiež svoje výhody: je napríklad jednoduchšia a zmenšuje priestor pre špekulantov.

Rovná daň v kombinácii s dostatočne veľkou nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka pri vhodnom nastavení spája výhody oboch systémov. Mali by sa však hľadať daňové a ďalšie nástroje, ktoré budú efektívne pôsobiť proti koncentrácii bohatstva v rukách oligarchickej vrstvy nedotknuteľných, ktorí nám unášajú štát.

Na záver: daňový systém je dôležitou súčasťou ekonomického prostredia. Debatu o rozvoji Slovenska však nesmieme zredukovať len na daňovú reformu. Z dedkovej škodovky nebude formula ani na hladučkej autostráde. Vzdelávanie, veda a inovácie, zdravotníctvo, zelená ekonomika a efektívna štátna správa patria medzi ďalšie oblasti, ktoré súrne potrebujú odvážne reformy.


Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO

Slovenský daňový systém už potrebuje veľkú reformu, lebo množstvo čiastkových zmien za viac ako dekádu ho výraznejšie poškodilo ako posilnilo. A hlavne – kľúčové systémové zmeny doteraz odsúvali. Na čo sú dobré?

Slovensko potrebuje znížiť daňovo-odvodové zaťaženie legálnej práce, aby si aj pri raste miezd udržalo konkurencieschopnosť. Ako aj znížiť zaťaženie ľudí a rodín s nízkymi príjmami na hlavu. Aby štát menej bral z príjmov, ktoré sa v rodinách investujú do ďalšej generácie.

Áno, to znamená citeľný výpadok príjmov štátu a samospráv. Je legitímne to kompenzovať vyšším zdanením spotreby a majetku. Najmä environmentálne dane a dane z nehnuteľností v SR zostávajú doteraz veľmi nízke. To spôsobuje až nezdravú závislosť verejných rozpočtov od daní a povinných odvodov z (priznaných) príjmov. Je nutné ju zmenšiť.

Hovorí sa tomu zmena daňového mixu. Nie je to žiadna novinka, ale treba to opakovať, kým sa to reálne nezmení.

Okrem toho treba zásadne zrevidovať a v maximálnej miere zrušiť najrôznejšie daňové výnimky, ktoré tu ostatných 15 rokov iba pribúdali. Ako aj zaplátať diery, cez ktoré sa dá legálne vyhýbať plateniu sociálnych odvodov (napr. cez formálne minimálnu mzdu konateľov s. r. o., cez autorské honoráre či iné nateraz legálne možnosti).

To všetko je podmienkou toho, aby Slovensko malo opäť jeden meter a rovnakú sadzbu dane na všetky príjmy. Rôzne sadzby dane podľa formy príjmu (zamestnanie, živnosť, právnická osoba) či podľa výšky príjmu totiž spôsobujú viac škôd ako úžitku. Pri výbere daní a ešte viac pri výbere odvodov. Deklarované ciele totiž plnia len veľmi obmedzene a zbytočne navádzajú na využívanie tých možností, ktorými sa dajú dane minimalizovať a odvody úplne obísť.

Aby nedošlo k omylu, rovná daň neznamená, že štátu všetci platia rovnako. Takisto má nástroje na nižšie zdaňovanie ľudí s nižšími príjmami. Ale iba tie, ktoré sa nedajú zneužívať rozdeľovaním firiem či zmenou formy príjmu. Oveľa lepším a jednoduchším spôsobom, ako zabezpečiť nižšie efektívne zdanenie jednotlivcov, resp. rodín s nízkymi príjmami na osobu, sú odpočítateľné položky na daňovníka i na deti. Teda nezdaňované sumy príjmov na každú osobu, ktorá je od daného príjmu závislá.

Výborným nástrojom je i daňový bonus, vďaka ktorému môžu živitelia rodín so slabšími príjmami platiť dokonca zápornú daň z príjmu, ak legálne pracujú. Nedávne zvýšenie bonusu iba na deti do 6 rokov zďaleka nestačí, podstatne vyšší daňový bonus by mal platiť aj na všetky školopovinné deti.

Taktiež výborným nástrojom je odvodová odpočítateľná položka. Teda zníženie zdravotných odvodov pre ľudí so zárobkom iba nad hranicou minimálnej mzdy. Pred rokmi sa osvedčila, je škoda, že padla za obeť stále novým tzv. sociálnym balíčkom. Má zmysel tento nástroj znovu sfunkčniť a prípadne rozšíriť aj na sociálne odvody. Pomáha riešiť nezamestnanosť tých, čo majú najslabšie zručnosti. A zvyšuje motiváciu pracovať legálne.


Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Európska komisia už niekoľko rokov odporúča Slovensku posun od zdaňovania práce na dane, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast (zdaňovanie environmentálnych záťaží, uhlíka či majetkové dane), ako aj zlepšenie výberu daní, boj proti daňovým únikom a zlepšenie dodržiavania daňových predpisov. Dane okrem plnenia štátnej pokladnice plnia aj dôležitú alokačnú úlohu. Štát tak môže dať signál, ktoré činnosti chce podporiť a ktoré, naopak, obmedziť.

Podporiť záujem pracovať a celkovo hospodársku aktivitu by pri súčasnej demografickej perspektíve mala byť priorita, a to hlavne v prípade nízkopríjmových skupín či ľudí s nízkou kvalifikáciou. Obmedziť by sa, naopak, v súlade s trendmi 21. storočia, mohli environmentálne záťaže – uhlík, skládkovanie, fajčenie, individuálna doprava, sladké nápoje či vizuálny smog. Tomu by malo zodpovedať aj nastavenie daňového mixu. Najväčším zdrojom daňových príjmov sú v súčasnosti príjmy z daní z práce (53,4 % daňových príjmov vs. 49,9 % v EÚ), hlavne v dôsledku vysokých odvodov (43,3 % vs. 31,1 % v EÚ).

V rozmedzí rokov 2008 až 2018 došlo navyše k nárastu podielu daní z práce na celkových daňových príjmoch o 5,8 p. b., zatiaľ čo podiel daní z kapitálu zostal stabilný a podiel spotrebných daní klesol o 5,2 p. b. Dane z kapitálu, dane z nehnuteľností a zo spotreby majú nižší podiel ako priemer EÚ (napr. v prípade daní z kapitálu 13,4 % vs. 21,6 % v EÚ). Daňovo-odvodové zaťaženie pracovníkov s nízkymi príjmami je na úrovni 36,5 % vs. 32,5 % v EÚ a zároveň zamestnanosť pracovníkov s nízkou kvalifikáciou bola v roku 2018 na jednej z najnižších úrovní v EÚ (36,4 %), čo svedčí o tom, že daňovo-odvodové zaťaženie môže byť pre tieto skupiny demotivujúce.

Environmentálne dane v roku 2018 predstavovali len 2,5 % HDP. Zavádzať nové dane (napr. environmentálne) či zvyšovať existujúce dane (napr. majetkové) určite nie je politicky populárny krok. Ukázalo sa to aj pri zvyšovaní daní z motorových palív, ktoré chcel zaviesť francúzsky prezident E. Macron a ktoré viedli k masívnym protestom žltých viest. Distribučné následky takýchto daní môžu byť výrazné, keď napríklad najznečisťujúcejšie a najstaršie vozidlá zrejme vlastnia sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva.

Práve preto bude dôležité myslieť aj na správne načasovanie takýchto reforiem a prípadné kompenzačné opatrenia pre najviac postihnuté skupiny. Ináč sa potrebné zmeny len ťažko budú dať presadiť. Nový nástroj na podporu reforiem, kde by Slovensko z Európskej komisie mohlo získať až 6 miliárd na reformy a možno aj kompenzačné opatrenia, by mohol výrazne pomôcť presadiť aj ambicióznejšiu daňovú reformu.


Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky 

Keď sa v programovom vyhlásení vlády spomenie daňová reforma, je jasné, že na Inštitúte finančnej politiky máme prácu. Aby nedošlo k omylu, nie, nerobíme na ministerstve financií viacero daňových reforiem. Len jednu, spolu s poradcami ministra. S cieľom pomôcť slovenskému tigrovi opäť nájsť stratený dych. Podľa nás na IFP by zmeny v daňovom systéme mali cieliť na opätovné zvýšenie investičnej atraktivity Slovenska, najmä tých produktívnych sektorov, a aj na zvýšenie motivácie pracovať a zamestnávať.

Okrem toho férovosť v zdanení (daňová neutralita), princíp znečisťovateľ platí plus spravodlivé zdanenie majetku by mali tiež zohrávať dôležitú rolu. Alternatív, ako pomôcť v týchto oblastiach, je však viac. S konkrétnosťami teda nebudem predbiehať, na tie si treba ešte počkať.


Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments

Každému rozumnému štátu musí záležať na tom, aby ani lepšie zarábajúci nemali pocit, že ich štát za úspech trestá. Rovná daň predsa znamená, že z vyššieho príjmu štátu odvedú viac.

Preto by som uvítal návrat k rovnej dani, ktorá je ku všetkým občanom rovnako spravodlivá. K systému s minimom výnimiek, ktoré si do systému rokmi ktosi vyloboval.

K transparentnému, spravodlivému a jednoduchému daňovému systému.

Zároveň som zástancom zníženia zdanenia práce a spotreby radšej na úkor vyšších daní z majetku. Hlavne v čase prichádzajúcej recesie by to bol impulz ekonomického rastu. A ten budeme v najbližších rokoch potrebovať viac ako kedykoľvek predtým.

Moderný daňový systém by mal myslieť na budúcnosť občanov aj cez ich zdravé financie a stabilné budúce dôchodky. K tomu by pomohla zásadná reforma nielen druhého, ale aj tretieho dôchodkového piliera. Vo všetkých krajinách, kde sú dôchodkové systémy považované za dlhodobo udržateľné, sú dôchodky zložené z viacerých pilierov.

Na Slovensku sme túto cestu začali vo forme druhého aj tretieho piliera, no ich nastavenie a objem peňazí, ktorý tam sporitelia majú, nie sú dostatočné. Na Slovensku je objem peňazí v dobrovoľných pilieroch približne 13 % z HDP, kým v krajinách OECD priemerná výška úspor v týchto pilieroch dosahuje 47 % HDP.


Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

V prvom rade je potrebné si ujasniť, čo je reforma daňového systému. Malú zmenu sadzieb daní a existujúcich parametrov, kam radím aj prípadný návrat k rovnej dani, nepovažujem za skutočnú reformu. Sú to úpravy, ktoré neprinesú zásadný impulz, hoci celkovo môžu mať nejaký pozitívny efekt.

Reformou volajme niečo, čo má zásadný vplyv na správanie ľudí a firiem, má výrazný vplyv na ekonomiku či mení daňový systém, aby zodpovedal vývoju doby, prípadne citeľne zvyšuje efektivitu výberu daní.

Tie ľahšie uskutočniteľné zmeny spočívajú práve v úprave toho, čo už máme. Posunúť sa ešte viac k zdaňovaniu spotreby a zároveň znížiť zaťaženie práce, prehodnotiť celkovú relatívne vysokú úroveň zdaňovania práce voči nízkemu zdaňovaniu príjmov živnostníkov, znížiť zaťaženie nízkych príjmov, prehodnotiť výnimky a zjednodušiť legislatívu.

Predpokladám, že sa otvorí aj debata o zdaňovaní nehnuteľností na trhovom princípe, o výraznom posilnení úlohy environmentálnych daní, prípadne o financovaní zdravotníctva priamo z daní či o zavedení nejakého typu digitálnej dane. Toto si však vyžaduje hlbšiu analýzu a aj prípravu na implementáciu, preto s nimi pre rok 2021 určite nemôžeme počítať.

Bez ohľadu na to, aké formy zmien v daňovom systéme budú navrhnuté, bez efektívnej správy daní nemôžeme očakávať želané efekty. Aj dobrý zámer môže stroskotať na neschopnosti implementovať požadované zmeny.

Predovšetkým by sme však nemali preceňovať efekt daňových „reforiem“. Vlády venujú daňovým „reformám“ neprimerane veľa pozornosti v porovnaní s tým, čo tieto ich navrhované zmeny prinášajú.

Naopak, oveľa menej pozornosti venujú udržaniu prehľadného daňového systému, jednoduchosti administrácie platenia daní, efektívnej kontrole výberu a rozvoju proklientskeho prístupu k daňovníkom.


Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk

Financovanie výdavkov verejného sektora z pôžičiek by malo byť limitované na krízové situácie, ako je napríklad aktuálna recesia spôsobená koronavírusom. No za štandardných okolností by sa verejné výdavky mali hradiť z daní a odvodov, a pri takom daňovom mixe, ktorý ekonomiku zaťažuje čo najmenej.

Ak subjekty verejného sektora nie sú schopné svoje výdavky skresať, logicky musí dôjsť k zvýšeniu niektorých daní, čomu však ja ako liberál vôbec nefandím. Zároveň nevidím ani dostatočné odhodlanie výdavky systematicky znižovať a neverím, že sa na niečo zásadné súčasná vláda v tomto smere osmelí. Skôr naopak.

Keďže daňové zaťaženie sa meria pomerom skutočne zinkasovaných daní a odvodov k HDP, možno daňové inkaso vylepšiť aj dôslednejším výberom existujúcich daní podporeným účinnou kontrolnou činnosťou finančnej správy. Pod tou si však nepredstavujem situáciu, keď sa armáda daňových kontrolórov venuje optimalizačnej kauze Andreja Kisku, ale situáciu, že daniari reálne zabránia vzniku miliónových daňových nedoplatkov, ktoré sú dôsledkom najmä karuzelových podvodov s DPH.

Súčasný daňový mix nepovažujem vôbec za optimálny. Neúmerne daňami zaťažuje aktivitu, prácu, a nedostatočne majetok. Som určite za obnovenie rovnej dane, v princípe sa mi páči aj Sulíkov odvodový bonus. Určite treba systém zdaňovania príjmov fyzických i právnických osôb maximálne zjednodušiť (zredukovať výnimky) a znížiť aj sadzby daní. Prípadný výpadok daňových príjmov by som kompenzoval vyšším zdanením nehnuteľností, ktoré je na Slovensku absurdne nízke.


Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS

Ciele sú postavené v programovom vyhlásení vlády veľmi dobre. Otázka však je, či naozaj dôjde k zásadnej daňovo-odvodovej reforme. Pretože tá by mala citeľne zmeniť správanie ľudí v ekonomike s tým, aby sa viac snažili a pracovali. Aby viac investovali, spoliehajúc sa na daňovú stabilitu a predvídateľnosť. A aby menej špekulovali a odstraňovali sa neférovo nadobudnuté ekonomické renty oligarchov. Z toho potom bude benefitovať celá spoločnosť.

Motivácia na aktivitu sa dosahuje najmä znížením sadzby dane. Aby sa tieto sadzby mohli znížiť, musia sa maximálne odstrániť vylobované a deformujúce výnimky. Sociálna politika sa má riešiť adresne na výdavkoch a nie plošne cez dane. Jednoduchosť a zníženie priestoru na špekulácie sa dosiahnu jednoduchou, napríklad rovnou daňou. Stabilita a predvídateľnosť sa môžu dosiahnuť ukotvením v ústavnom zákone. Kľúčové je však aj zníženie odvodového zaťaženia, ktoré sa môže dosiahnuť zásluhovosťou a presunom financovania z práce na celý daňový mix. Takisto samospráva by bola financovaná daňovým mixom, aby mala stabilnejšie a predvídateľnejšie príjmy.

Nasledujúce veci by mohli napomôcť dosiahnuť tento cieľ.

1. Rovná daň, t. j. rovnaká neutrálna sadzba na aktivitu (právnické a fyzické osoby), maximálne zredukovať všetky vylobované výnimky, veľká odpočítateľná položka.

2. Jedna sadzba DPH, dôchodcovia by mali zvýšenie nižšej sadzby vykompenzované cez 13. dôchodky, nízkopríjmoví cez vysokú odpočitateľnú položku a pre neaktívnych treba zvýšiť dávku. Jednoducho nepotrebujeme dotovať potraviny pre vyššiepríjmových. NBS predpokladá budúci rok infláciu pod 1 %.

3. Je kľúčové znížiť neúmerné zaťaženie práce cez odvody. Bohužiaľ, jednoduché zníženie znamená obrovské výpadky. Treba jasne oddeliť solidaritu a zásluhovosť. Ponúkajú sa potom dve riešenia. Prvý spôsob je „čarovný prútik“ zásluhovosti. Ak ju ukotvím vo forme majetkových práv ústavným zákonom, stane sa „odvod“ vlastne benefitom k platu a prestane tak zaťažovať cenu práce. Druhé riešenie je, že solidárne odvody treba financovať celým daňovým mixom, nielen cenou práce. Takéto úpravy by mohli výrazne znížiť zaťaženie práce bez výrazných príjmových výpadkov.

Bod 1., 2. a 3. treba zastabilizovať ústavným zákonom.

Samozrejme, niektoré výpadky bude treba aj kompenzovať.

4. Výrazne zvýšiť progresívne majetkové dane, ľahko sa vyberajú, nedá sa špekulovať a nezaťažujú aktuálny pracovný výkon.

5. Zvýšiť zdaňovanie negatívnych externalít, ako sú cigarety, alkohol, znečisťovanie životného prostredia atď.

6. Zadať úlohu pre IFP a daňovú sekciu, aby pripravili návrhy, ako extra zdaniť neférovo získané ekonomické renty oligarchov, ktoré krivia férovú ekonomickú súťaž. Jeden príklad z minulosti. Keď som bol v minulosti na IFP, zdanili sme 80 % daňou emisné kvóty, ktoré boli udeľované na základe politického lobizmu. To znamenalo fiškálny transfer od oligarchov k ľuďom.

Tieto úpravy by mohli mať výraznejší vplyv na správanie ekonomických aktérov – najmä smerom k vyššej motivácii pracovať.

Dnes na DennikE.sk

Týždeň v európskej ekonomike: Komisia pripravuje uhlíkové clo, môže spôsobiť konflikt s USA

Plagáty z Fridays for Future v Berlíne. Foto - TASR/AP
Plagáty z Fridays for Future v Berlíne. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • Európa zvažuje podobu uhlíkového cla, môže to byť problém pre USA.
  • V oblasti umelej inteligencie vedú Spojené štáty, Čína rýchlo napreduje, Európa zaostáva.
  • Kríza zmenila trh práce, digitálne technológie prinášajú príležitosti aj riziká.

Minúta po minúte

Tržby EasyJetu za tri mesiace do decembra klesli medziročne o 88 % na 165 miliónov libier. Aerolínie varovali, že v dôsledku slabého záujmu o lietanie zostanú do marca na 10 % kapacity spred roka. Reagujú na vývoj pandémie v Európe.

Počet pasažierov EasyJetu za 1. finančný štvrťrok spadol medziročne o 87 %, náklady bez započítania paliva firma znížila o zhruba polovicu. Ušetrila na letiskových poplatkoch, údržbe či personáli. Od septembra do konca vlaňajška využívala 18 % kapacít.

Kríza na britskom trhu, ktorý je pre EasyJet najväčším, sa ďalej prehĺbila, keďže vláda prijala nové opatrenia na obmedzenie cestovania. Pasažieri musia zdôvodňovať, prečo odchádzajú z krajiny. Už skôr boli zavedené testy na covid-19 pred odjazdom a k tomu povinná karanténa.

Viac o EasyJete:

  • Financie dopravcu začiatkom mesiaca výrazne posilnil nový 5-ročný úver v objeme 1,87 miliardy dolárov.
  • EasyJet už skôr požiadal o hotovosť akcionárov a uviedol, že zruší 30 % pracovných miest.
  • Spoločnosť predala desiatky lietadiel a v dôsledku pandémie sa vlani prvý raz vo svojej 25-ročnej histórii prepadla do straty. (čtk, reuters)

Ekonomická nálada v EÚ aj eurozóne sa v januári zhoršila, menej priaznivé sú v dôsledku pandémie i vyhliadky zamestnanosti. V pravidelnej správe to uviedla Európska komisia.

Vzhľadom na pokračujúce uzávery vo väčšine členských krajín a súvisiace obmedzenia ekonomických aktivít je horšia nálada v službách, maloobchode aj medzi spotrebiteľmi.

  • Index ekonomickej nálady pre EÚ za január klesol o 0,6 na 91,2 bodu a za eurozónu o 0,9 na 91,5 bodu. Výsledok je lepší ako očakávania analytikov, ktorí v prípade eurozóny rátali s poklesom na 89,5 bodu.
  • Poklesu celkovej nálady nezabránilo ani zlepšenie v priemysle.
  • Index očakávaní pri zamestnanosti za Úniu klesol o 1,3 na 90 bodov a za eurozónu sa znížil o 1,6 na 88,8 bodu. (čtk)

Toyota do roku 2025 zvýši svoj náskok pred VW na pozícii najväčšej svetovej automobilky, prognózuje IHS Markit. Pomôže jej aj väčšia orientácia na Spojené štáty a Áziu, ktoré pandémia zasiahla miernejšie než európsky trh.

Japonská automobilka sa vrátila na čelo svetového pelotónu po piatich rokoch. Nemecký koncern predbehla v predaji o zhruba 220-tisíc áut. VW vlani spadol odbyt o 15 %, Toyota si pohoršila „len“ o 11 %. Svetový trh sa podľa odhadu IHS Markit zosunul o 14 %.

Globálny automobilový trh poznačila pandémia. Z kľúčových odbytísk to najviac pocítila Európa, kde predaj klesol o 24 % na menej ako 10 miliónov áut. VW je jednotkou na európskom trhu so štvrtinovým podielom. Toyota má približne 5 % a je silnejšie zastúpená v USA, kde trh vlani spadol o 15 %.

Aký je výhľad

Podľa prognózy IHS Markit sa VW tento rok vráti na pozíciu lídra, no len dočasne. Od roku 2022 má mať navrch opäť Toyota, čo sa nezmení do roku 2025.

Analytik IHS Markit Yoshiaki Kawano hovorí, že Toyota bude naďalej ťažiť zo silného predaja na kľúčových trhoch v USA a Japonsku. Na najväčšom svetovom trhu v Číne by mala byť zdatným hráčom a dodávať viac elektromobilov a SUV.

IHS odhaduje, že napriek súčasnému nedostatku čipov, ktorý brzdí výrobu áut, sa tento rok predá vo svete 84,4 milióna kusov po vlaňajších 76,8 milióna. Do roku 2025 by mal trh narásť na 94,8 milióna áut. (bloomberg, e)

Štát bude môcť ľahšie odpúšťať pokuty či úroky za oneskorené daňové priznania alebo daňové platby. Parlament v zrýchlenom režime schválil novelu daňového poriadku. Podrobnosti upraví vláda v nariadení.

Podľa schváleného pozmeňovacieho návrhu bude okrem toho môcť správca dane povoliť odklad platenia dane alebo splátky za podmienok, ktoré určí finančné riaditeľstvo.

Ministerstvo financií opatrenie zdôvodňovalo zhoršujúcou sa situáciou počas pandémie. Okrem iného argumentovalo, že len finančná správa by za porušenia daňových predpisov počas koronakrízy mala uložiť sankcie za 25 miliónov eur.

Okrem toho viacerí občania potrebujú obciam a mestám do 1. februára doručiť daňové priznanie k nehnuteľnosti.

Štát vlani odkladal počas koronakrízy termín podávania daňových priznaní k dani z príjmov z tradičného marca na jeseň. Za nesplnenie povinností však nastupujú automaticky úroky, v menšej miere sa to deje aj v prípade, že daňové úrady odobria splátkový kalendár.

Podrobnejšie písal o týchto pravidlách Denník E na jeseň:

Parlament bude rozhodovať v skrátenom konaní o zmenách, ktoré môžu niektorým podnikateľom a zamestnancom znížiť dane. Za daňovo uznateľné sa budú považovať aj výdavky na testovanie v podnikoch a do príjmov na vznik nároku na daňový bonus sa bude rátať aj pandemická pomoc od štátu.

Zmeny schválila v stredu vláda, parlament bude o nich definitívne rozhodovať na prebiehajúcej schôdzi.

Akcie v Číne sa dnes výrazne oslabili, hlavný index utrpel najvýraznejší pokles za vyše pol roka. Trh nadviazal na vývoj amerických akcií, ktoré zaznamenali najhlbší prepad za tri mesiace. Oslabovali sa aj tituly na ďalších trhoch v Ázii.

„Okrem varovania čínskej centrálnej banky o nadhodnotení aktív viedli k poklesu akcií v Číne a Hongkongu obavy z ďalšieho predaja za účelom zníženia dlhu,“ uviedol analytik Ken Cheung z hongkonskej banky Mizuno. Tieto obavy môžu odrádzať od prílivu kapitálu na čínske akciové trhy.

Ako sa hýbali akcie:

  • Index CSI 300, ktorý zahŕňa akcie najväčších firiem na burzách v Šanghaji a Šen-čene, odpísal 2,73 % na 5377,14 bodu. Je to najväčší prepad od vlaňajšieho 24. júla.
  • Hlavný index šanghajskej burzy Shanghai Composite stratil 1,9 % a uzavrel na 3505,18 bodu. Vrátil sa na hodnotu zo začiatku roka a tiež zaznamenal najprudší pokles od 24. júla.
  • Index Hang Seng, ktorý je hlavným ukazovateľom cenového vývoja na burze v Hongkongu, sa oslabil o 2,55 % na 28 550,77 bodu.
  • Z ďalších ázijských trhov hlavný index japonských akcií Nikkei 225 klesol o 1,53 % na 28 197,42 bodu. V minulých dňoch sa pritom pohyboval na maximách za 30 rokov.
  • Index Kospi burzy v Soule odpísal 1,7 % a uzavrel na hodnote 3069,05 bodu. (čtk)

Ministerstvo hospodárstva chce spolu s daniarmi preveriť všetky podnety týkajúce sa pomoci s nájomným. Na možné podvody upozorňovala Transparency International, pochybnosti mala pri dotáciách za 1,4 milióna eur.

Kontrola bude podľa ministerstva prebiehať v najbližších mesiacoch. Podnety sa podľa ministra Richarda Sulíka (SaS) týkajú niekoľkých desiatok subjektov z celkového počtu 20-tisíc. „Ak došlo v niektorých prípadoch k podvodnému konaniu, subjekt vyzveme na vrátenie peňazí a podáme trestné oznámenie,“ dodal Sulík.

„Zameriame sa na to, či poskytnutá dotácia je v súlade s tým, čo podnikateľ deklaruje voči finančnej správe, a či prenajímateľ zaplatené nájomné riadne zdanil,“ uviedol prezident finančnej správy Jiří Žežulka.

Pomoc s nájomným za obdobie koronakrízy môže dosiahnuť 50 % zo sumy, podmienkou však je, aby rovnakú zľavu dal aj prenajímateľ.

Transparency upozorňovala napríklad na prípad hotela v Prievidzi, kde bola pomoc s nájomným vzhľadom na ročné náklady neúmerne vysoká.

Nálada v slovenskej ekonomike sa výraznejšie zhoršila. Indikátor v januári klesol na 80,6 bodu, čo je najmenej od vlaňajšieho júna. Nerástla ani jedna zo zložiek ukazovateľa – dôvera v priemysle, službách, stavebníctve, obchode a spotrebe.

Informoval o tom štatistický úrad, ktorý zmenil metodiku výpočtu. Indikátor sa už neudáva ako trojmesačný kĺzavý priemer, ale ako mesačný.

Na prelome rokov aj v januári vláda ďalej sprísňovala zákaz vychádzania. Na Silvestra rozhodla o obmedzení viacerých výnimiek a od 27. januára je potrebný negatívny test aj na cestu do práce.

Ako klesol ukazovateľ

  • Priemer sa zhoršil o 4,8 bodu z decembrových 85,4 bodu.
  • Od vlaňajšej januárovej hodnoty 99,2 bodu spred pandémie je už indikátor značne vzdialený.
  • Pesimizmus rástol najmä v sektore služieb, v menšej miere však aj medzi spotrebiteľmi, v priemysle a v sektore obchodu. (e, čtk)

Pozn. V úvode sme opravili nesprávnu informáciu, že indikátor klesol tretí mesiac v rade.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať