Denník N

Teraz je tu príležitosť aj na ambicióznu daňovú reformu (panel expertov)

Minister financií Eduard Heger a premiér Igor Matovič. Foto N - Tomáš Benedikovič
Minister financií Eduard Heger a premiér Igor Matovič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ekonómovia z Panela expertov Denníka E odpovedali na otázku: Keďže sa už chystá rozpočet na rok 2021, ktorý je prvý pod vedením novej vlády, je čas aj na daňovú reformu. Čo by ste pri nej odporúčali a čoho sa treba vyvarovať?

Odpovedajú Ďurana, Hagara, Haluš, Kovalčík, Mikloš, Novysedlák, Ovčarik, Suďa, Vašáková.


Najprv veľmi stručný výber z odpovedí:


Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia

Okrem plnenia štátnej pokladnice má daňový systém moc meniť správanie firiem aj ľudí. Daňová reforma by preto mala byť z veľkej časti zelená.

Zvýšenie environmentálnych daní so súčasným znížením zaťaženia práce vie okrem zlepšenia životného prostredia podporiť aj rast (tzv. double dividend effect).


Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Áno, vrátiť sa k rovnej dani je potrebné. V najbližšom období bude potrebné (a možné) pri nezvyšovaní daňového zaťaženia zvýšiť efektívnosť výberu daní a zmeniť daňový mix tak, aby podporoval ekonomický rast, investície a prácu. Samotná daňová reforma však dnešné problémy nevyrieši, ak ju nebudú sprevádzať ďalšie reformy.


Radovan Ďurana, INESS

Podstatné je znižovať daňové zaťaženie. Najvyššia sadzba v regióne je zlá reklama krajine. Návrat k 19 % by mal byť povinné minimum. Slovenská verejná správa potrebuje pôst, aby sa rozhýbala k reformám. Nielen v úsporách verejných výdavkov, ale aj v reforme podnikateľského prostredia


Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce, zakladateľ Central European Labour Studies Institute (CELSI)

Víziou by mal byť prorastový, spravodlivý a efektívny daňový systém, ktorý by podporoval ekonomickú aktivitu, investície a inovácie, pomáhal boju proti chudobe a posilňoval rovnosť šancí a kohéziu spoločnosti. A to všetko pri čo najmenšej záťaži pre spoločnosť.

Rovná daň v kombinácii s dostatočne veľkou nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka pri vhodnom nastavení spája výhody oboch systémov. Mali by sa však hľadať daňové a ďalšie nástroje, ktoré budú efektívne pôsobiť proti koncentrácii bohatstva v rukách oligarchickej vrstvy nedotknuteľných, ktorí nám unášajú štát.


Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO

Slovenský daňový systém už potrebuje veľkú reformu, lebo množstvo čiastkových zmien za viac ako dekádu ho výraznejšie poškodilo ako posilnilo. A hlavne – kľúčové systémové zmeny doteraz odsúvali. Na čo sú dobré?

Slovensko potrebuje znížiť daňovo-odvodové zaťaženie legálnej práce, aby si aj pri raste miezd udržalo konkurencieschopnosť. A zároveň znížiť zaťaženie ľudí a rodín s nízkymi príjmami na hlavu. Aby štát menej bral z príjmov, ktoré sa v rodinách investujú do ďalšej generácie.


Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Európska komisia už niekoľko rokov odporúča Slovensku posun od zdaňovania práce na dane, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast (zdaňovanie environmentálnych záťaží, uhlíka či majetkové dane), ako aj zlepšenie výberu daní, boj proti daňovým únikom a zlepšenie dodržiavania daňových predpisov.

Zavádzať nové dane (napr. environmentálne) či zvyšovať existujúce dane (napr. majetkové) určite nie je politicky populárny krok. Práve preto bude dôležité myslieť aj na správne načasovanie takýchto reforiem a prípadné kompenzačné opatrenia. Nový nástroj na podporu reforiem, kde by Slovensko z Európskej komisie mohlo získať až 6 miliárd na reformy a možno aj kompenzačné opatrenia, by mohol výrazne pomôcť presadiť aj ambicióznejšiu daňovú reformu.


Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky 

Keď sa v programovom vyhlásení vlády spomenie daňová reforma, je jasné, že na Inštitúte finančnej politiky máme prácu. Podľa nás na IFP by zmeny v daňovom systéme mali cieliť na opätovné zvýšenie investičnej atraktivity Slovenska, najmä tých produktívnych sektorov, a aj na zvýšenie motivácie pracovať a zamestnávať.

Okrem toho férovosť v zdanení (daňová neutralita), princíp znečisťovateľ platí plus spravodlivé zdanenie majetku by mali tiež zohrávať dôležitú rolu. Alternatív, ako pomôcť v týchto oblastiach, je však viac. S konkrétnosťami teda nebudem predbiehať, na tie si treba ešte počkať.


Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments

Uvítal by som návrat k rovnej dani, ktorá je ku všetkým občanom rovnako spravodlivá. K transparentnému, spravodlivému a jednoduchému daňovému systému. Zároveň som zástancom zníženia zdanenia práce a spotreby radšej na úkor vyšších daní z majetku. Hlavne v čase prichádzajúcej recesie by to bol impulz ekonomického rastu. A pomohla by aj zásadná reforma nielen druhého, ale aj tretieho dôchodkového piliera. Na Slovensku je objem peňazí v dobrovoľných pilieroch približne 13 % z HDP, kým v krajinách OECD priemerná výška úspor v týchto pilieroch dosahuje 47 % HDP.


Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

V prvom rade je potrebné si ujasniť, čo je reforma daňového systému. Malú zmenu sadzieb daní a existujúcich parametrov, kam radím aj prípadný návrat k rovnej dani, nepovažujem za skutočnú reformu. Reformou volajme niečo, čo má zásadný vplyv na správanie ľudí a firiem, má výrazný vplyv na ekonomiku či mení daňový systém, aby zodpovedal vývoju doby, prípadne citeľne zvyšuje efektivitu výberu daní.

Zároveň platí, že želané efekty nemôžeme očakávať bez efektívnej správy daní. Vlády venujú daňovým „reformám“ neprimerane veľa pozornosti a oveľa menej pozornosti venujú udržaniu prehľadného daňového systému, jednoduchosti administrácie platenia daní, efektívnej kontrole výberu a rozvoju proklientskeho prístupu k daňovníkom.


Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk

Ak subjekty verejného sektora nie sú schopné svoje výdavky skresať, logicky musí dôjsť k zvýšeniu niektorých daní, čomu však ja ako liberál vôbec nefandím. Zároveň nevidím ani dostatočné odhodlanie výdavky systematicky znižovať a neverím, že sa na niečo zásadné súčasná vláda v tomto smere osmelí. Skôr naopak.

Som určite za obnovenie rovnej dane, v princípe sa mi páči aj Sulíkov odvodový bonus. Určite treba systém zdaňovania príjmov fyzických i právnických osôb maximálne zjednodušiť (zredukovať výnimky) a znížiť aj sadzby daní. Prípadný výpadok daňových príjmov by som kompenzoval vyšším zdanením nehnuteľností, ktoré je na Slovensku absurdne nízke.


A teraz kompletné odpovede:


Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia

Okrem plnenia štátnej pokladnice má daňový systém moc meniť správanie firiem aj ľudí, a tak napríklad znižovať emisie skleníkových plynov. Na rozdiel od regulácií vo forme zákazov a príkazov to vie navyše robiť omnoho lacnejšie. Bohužiaľ, trhové nástroje v životnom prostredí sú na Slovensku len v plienkach.

Výnosy z environmentálnych daní na Slovensku dlhodobo klesajú. Momentálne sú najnižšie v histórií a v regióne aj medzi krajinami OECD podpriemerné. Na druhej strane dotácie do fosílnych palív u nás každý rok rastú. Kríza a relatívne stále nízke ceny palív vo svete poskytujú ideálnu príležitosť rušiť environmentálne škodlivé dotácie a palivá zdražiť. Najlepšie celoeurópsky.

Nehovorím však len o zdanení uhlíka a energetických daniach. Zlepšovať životné prostredie trhovými nástrojmi je nevyhnutné aj na zvýšenie miery recyklácie, zachovanie biodiverzity, podporu ekologického poľnohospodárstva či zlepšenie kvality ovzdušia.

Pri stále väčších problémoch so suchom nemôže byť voda pre veľké poľnohospodárske družstvá takmer zadarmo. Skládkovanie nemôže byť najlacnejšia možnosť, ako sa zbaviť odpadu. To všetko vedia napraviť trhové nástroje ako dane a poplatky.

Daňová reforma by preto mala byť z veľkej časti zelená. Zvýšenie environmentálnych daní so súčasným znížením zaťaženia práce vie okrem zlepšenia životného prostredia podporiť aj rast (tzv. double dividend effect).


Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Áno, vrátiť sa k rovnej dani je potrebné. Rovná daň totiž umožní zjednodušenie a vyčistenie daňového systému o tie deformácie, ktoré neboli vyčistené pri jej zavedení v roku 2004, ale hlavne o tie, ktoré boli do systému implementované počas vlád Smeru.

Pritom platí to, čo mnohí stále nechápu – že rovná daň znamená rovnakú marginálnu (hraničnú) sadzbu dane z príjmov fyzických a právnických osôb, čo nebráni tomu, aby bola daň z príjmov fyzických osôb progresívna. V roku 2004 sme progresivitu tejto dane spolu so zavedením rovnej dane na úrovni 19 % zvýšili strojnásobením nezdaniteľného príjmu.

Za vlád Smeru sa potom progresivita tejto dane výrazne znížila, pretože tieto „sociálnodemokratické“ vlády nevalorizovali hranicu Dzurindovou vládou výrazne zvýšeného nezdaniteľného príjmu.

Celkové daňové zaťaženie na Slovensku určite netreba zvyšovať. V najbližšom období ho ani nebude možné znížiť. Ak sa to bude dať neskôr, tak len vtedy, ak vláda urobí reformy vo všetkých potrebných oblastiach a naštartuje ekonomiku tak, že to umožní aj pri znížení daní dosahovať rast verejných príjmov.

V najbližšom období bude potrebné (a možné) pri nezvyšovaní daňového zaťaženia zvýšiť efektívnosť výberu daní a zmeniť daňový mix tak, aby podporoval ekonomický rast, investície a prácu. V zásade by malo ísť o zníženie priamych daní, najmä zníženie daňového a odvodového zaťaženia práce, a kompenzáciu výpadku príjmov z týchto daní daňami nepriamymi (spotrebnými, majetkovými a daňami z negatívnych externalít – najmä ekologické dane).

Samotná daňová reforma však dnešné problémy nevyrieši. Ak ju nebudú sprevádzať ďalšie reformy v oblasti zdravých a udržateľných verejných financií, efektívnej verejnej správy a kvalitných verejných služieb, zlepšujúceho sa podnikateľského prostredia, lepšej ochrany vlastníckych práv a skutočnej vymožiteľnosti práva, kvalitného vzdelania, vedy a výskumu, a ak tieto reformy spolu vo svojom synergickom efekte nenaštartujú udržateľný ekonomický rast a rozvoj, tak samotná daňová reforma naše dnešné problémy nevyrieši.

A ako na to? Vláda by sa mohla inšpirovať firmou Nike – Just do it!


Radovan Ďurana, INESS

Podstatné je znižovať daňové zaťaženie. Medzinárodný marketingový potenciál rovnakej sadzby dane na DPH, DPFO a DPPO je už asi vyčerpaný. My však musíme riešiť marketingový deficit voči investorom, predovšetkým v dani z príjmov právnických osôb. Najvyššia sadzba v regióne je zlá reklama krajine. Návrat k 19 % by mal byť povinné minimum. Následne treba uvažovať o zrušení dane z dividend.

  • Treba celkové daňové zaťaženie na Slovensku zdvihnúť alebo znížiť?

Znížiť. 13. dôchodky, minimálny dôchodok, neustále nafukovanie výdavkov na mediálne populárnu rodinnú politiku, stíhačky, prezamestnanosť verejnej správy, predražený eGovernment, predražené diaľnice. Uplynulá vláda nám ukázala, že dodatočné daňové príjmy neuvyužívala efektívne. Slovenská verejná správa potrebuje pôst, aby sa rozhýbala k reformám. Nielen v úsporách verejných výdavkov, ale aj v reforme podnikateľského prostredia vrátane vymnožiteľnosti práva. Uplynulých 8 rokov nás zahraniční investori skôr obchádzali alebo sme si ich museli veľmi draho kupovať. To treba zmeniť.

  • Ktoré dane treba zvýšiť, ktoré znížiť, ktoré zaviesť a ktoré zrušiť?

Slovensku podľa mňa nestačí len znížiť sadzbu dane z príjmov firiem. Mali by sme byť ambicióznejší a zároveň zaviesť estónsky model nulovej sadzby na daň z reinvestovaného zisku.

Zaviesť superhrubú mzdu, prestať vytvárať klamlivú ilúziu o nízkych nákladoch práce. Súčasťou jej zavedenia by malo byť zníženie odvodových sadzieb, aj keby malo byť len symbolické. Nezavádzať Kurzarbeit, ktorý využívajú najmä veľké firmy a pomáha udržiavať zombie firmy.

Veríme, že vláda sa nenechá uniesť zahraničnými príkladmi a nezavedie dane z cukru či digitálnu daň.

  • Ako na to?

Uviesť nižšie sadzby do platnosti čo najskôr. Vytvoriť tak tlak na zvyšovanie efektivity verejných výdavkov, reformu dôchodkového systému, šetrenie.


Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce, zakladateľ Central European Labour Studies Institute (CELSI)

Víziou by mal byť prorastový, spravodlivý a efektívny daňový systém, ktorý by podporoval ekonomickú aktivitu, investície a inovácie, pomáhal boju proti chudobe a posilňoval rovnosť šancí a kohéziu spoločnosti. A to všetko pri čo najmenšej záťaži pre spoločnosť.

V slovenských podmienkach to znamená najmä zvýšenie podielu nepriamych a majetkových daní a zníženie odvodov a priamych daní v daňovom mixe. Malo by ísť napríklad o zvýšenie daní z nehnuteľností, zjednotenie sadzieb a zvýšenie efektívnosti výberu DPH (najmä boj s daňovými únikmi) a zníženie odvodov najmä pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

Rozširovanie daňovej bázy (teda príjmov a majetku, z ktorých sa vyrubuje daň) by mohlo umožniť znižovať daňové sadzby.

Progresívny daňový systém, teda taký, ktorý zaťažuje nízkopríjmové skupiny nižšou a tie s vyšším príjmom vyššou daňou (v pomere k ich príjmom), pomáha v boji proti problémom, ktoré prináša chudoba a nerovnosť. Rovná daň má však tiež svoje výhody: je napríklad jednoduchšia a zmenšuje priestor pre špekulantov.

Rovná daň v kombinácii s dostatočne veľkou nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka pri vhodnom nastavení spája výhody oboch systémov. Mali by sa však hľadať daňové a ďalšie nástroje, ktoré budú efektívne pôsobiť proti koncentrácii bohatstva v rukách oligarchickej vrstvy nedotknuteľných, ktorí nám unášajú štát.

Na záver: daňový systém je dôležitou súčasťou ekonomického prostredia. Debatu o rozvoji Slovenska však nesmieme zredukovať len na daňovú reformu. Z dedkovej škodovky nebude formula ani na hladučkej autostráde. Vzdelávanie, veda a inovácie, zdravotníctvo, zelená ekonomika a efektívna štátna správa patria medzi ďalšie oblasti, ktoré súrne potrebujú odvážne reformy.


Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO

Slovenský daňový systém už potrebuje veľkú reformu, lebo množstvo čiastkových zmien za viac ako dekádu ho výraznejšie poškodilo ako posilnilo. A hlavne – kľúčové systémové zmeny doteraz odsúvali. Na čo sú dobré?

Slovensko potrebuje znížiť daňovo-odvodové zaťaženie legálnej práce, aby si aj pri raste miezd udržalo konkurencieschopnosť. Ako aj znížiť zaťaženie ľudí a rodín s nízkymi príjmami na hlavu. Aby štát menej bral z príjmov, ktoré sa v rodinách investujú do ďalšej generácie.

Áno, to znamená citeľný výpadok príjmov štátu a samospráv. Je legitímne to kompenzovať vyšším zdanením spotreby a majetku. Najmä environmentálne dane a dane z nehnuteľností v SR zostávajú doteraz veľmi nízke. To spôsobuje až nezdravú závislosť verejných rozpočtov od daní a povinných odvodov z (priznaných) príjmov. Je nutné ju zmenšiť.

Hovorí sa tomu zmena daňového mixu. Nie je to žiadna novinka, ale treba to opakovať, kým sa to reálne nezmení.

Okrem toho treba zásadne zrevidovať a v maximálnej miere zrušiť najrôznejšie daňové výnimky, ktoré tu ostatných 15 rokov iba pribúdali. Ako aj zaplátať diery, cez ktoré sa dá legálne vyhýbať plateniu sociálnych odvodov (napr. cez formálne minimálnu mzdu konateľov s. r. o., cez autorské honoráre či iné nateraz legálne možnosti).

To všetko je podmienkou toho, aby Slovensko malo opäť jeden meter a rovnakú sadzbu dane na všetky príjmy. Rôzne sadzby dane podľa formy príjmu (zamestnanie, živnosť, právnická osoba) či podľa výšky príjmu totiž spôsobujú viac škôd ako úžitku. Pri výbere daní a ešte viac pri výbere odvodov. Deklarované ciele totiž plnia len veľmi obmedzene a zbytočne navádzajú na využívanie tých možností, ktorými sa dajú dane minimalizovať a odvody úplne obísť.

Aby nedošlo k omylu, rovná daň neznamená, že štátu všetci platia rovnako. Takisto má nástroje na nižšie zdaňovanie ľudí s nižšími príjmami. Ale iba tie, ktoré sa nedajú zneužívať rozdeľovaním firiem či zmenou formy príjmu. Oveľa lepším a jednoduchším spôsobom, ako zabezpečiť nižšie efektívne zdanenie jednotlivcov, resp. rodín s nízkymi príjmami na osobu, sú odpočítateľné položky na daňovníka i na deti. Teda nezdaňované sumy príjmov na každú osobu, ktorá je od daného príjmu závislá.

Výborným nástrojom je i daňový bonus, vďaka ktorému môžu živitelia rodín so slabšími príjmami platiť dokonca zápornú daň z príjmu, ak legálne pracujú. Nedávne zvýšenie bonusu iba na deti do 6 rokov zďaleka nestačí, podstatne vyšší daňový bonus by mal platiť aj na všetky školopovinné deti.

Taktiež výborným nástrojom je odvodová odpočítateľná položka. Teda zníženie zdravotných odvodov pre ľudí so zárobkom iba nad hranicou minimálnej mzdy. Pred rokmi sa osvedčila, je škoda, že padla za obeť stále novým tzv. sociálnym balíčkom. Má zmysel tento nástroj znovu sfunkčniť a prípadne rozšíriť aj na sociálne odvody. Pomáha riešiť nezamestnanosť tých, čo majú najslabšie zručnosti. A zvyšuje motiváciu pracovať legálne.


Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Európska komisia už niekoľko rokov odporúča Slovensku posun od zdaňovania práce na dane, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast (zdaňovanie environmentálnych záťaží, uhlíka či majetkové dane), ako aj zlepšenie výberu daní, boj proti daňovým únikom a zlepšenie dodržiavania daňových predpisov. Dane okrem plnenia štátnej pokladnice plnia aj dôležitú alokačnú úlohu. Štát tak môže dať signál, ktoré činnosti chce podporiť a ktoré, naopak, obmedziť.

Podporiť záujem pracovať a celkovo hospodársku aktivitu by pri súčasnej demografickej perspektíve mala byť priorita, a to hlavne v prípade nízkopríjmových skupín či ľudí s nízkou kvalifikáciou. Obmedziť by sa, naopak, v súlade s trendmi 21. storočia, mohli environmentálne záťaže – uhlík, skládkovanie, fajčenie, individuálna doprava, sladké nápoje či vizuálny smog. Tomu by malo zodpovedať aj nastavenie daňového mixu. Najväčším zdrojom daňových príjmov sú v súčasnosti príjmy z daní z práce (53,4 % daňových príjmov vs. 49,9 % v EÚ), hlavne v dôsledku vysokých odvodov (43,3 % vs. 31,1 % v EÚ).

V rozmedzí rokov 2008 až 2018 došlo navyše k nárastu podielu daní z práce na celkových daňových príjmoch o 5,8 p. b., zatiaľ čo podiel daní z kapitálu zostal stabilný a podiel spotrebných daní klesol o 5,2 p. b. Dane z kapitálu, dane z nehnuteľností a zo spotreby majú nižší podiel ako priemer EÚ (napr. v prípade daní z kapitálu 13,4 % vs. 21,6 % v EÚ). Daňovo-odvodové zaťaženie pracovníkov s nízkymi príjmami je na úrovni 36,5 % vs. 32,5 % v EÚ a zároveň zamestnanosť pracovníkov s nízkou kvalifikáciou bola v roku 2018 na jednej z najnižších úrovní v EÚ (36,4 %), čo svedčí o tom, že daňovo-odvodové zaťaženie môže byť pre tieto skupiny demotivujúce.

Environmentálne dane v roku 2018 predstavovali len 2,5 % HDP. Zavádzať nové dane (napr. environmentálne) či zvyšovať existujúce dane (napr. majetkové) určite nie je politicky populárny krok. Ukázalo sa to aj pri zvyšovaní daní z motorových palív, ktoré chcel zaviesť francúzsky prezident E. Macron a ktoré viedli k masívnym protestom žltých viest. Distribučné následky takýchto daní môžu byť výrazné, keď napríklad najznečisťujúcejšie a najstaršie vozidlá zrejme vlastnia sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva.

Práve preto bude dôležité myslieť aj na správne načasovanie takýchto reforiem a prípadné kompenzačné opatrenia pre najviac postihnuté skupiny. Ináč sa potrebné zmeny len ťažko budú dať presadiť. Nový nástroj na podporu reforiem, kde by Slovensko z Európskej komisie mohlo získať až 6 miliárd na reformy a možno aj kompenzačné opatrenia, by mohol výrazne pomôcť presadiť aj ambicióznejšiu daňovú reformu.


Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky 

Keď sa v programovom vyhlásení vlády spomenie daňová reforma, je jasné, že na Inštitúte finančnej politiky máme prácu. Aby nedošlo k omylu, nie, nerobíme na ministerstve financií viacero daňových reforiem. Len jednu, spolu s poradcami ministra. S cieľom pomôcť slovenskému tigrovi opäť nájsť stratený dych. Podľa nás na IFP by zmeny v daňovom systéme mali cieliť na opätovné zvýšenie investičnej atraktivity Slovenska, najmä tých produktívnych sektorov, a aj na zvýšenie motivácie pracovať a zamestnávať.

Okrem toho férovosť v zdanení (daňová neutralita), princíp znečisťovateľ platí plus spravodlivé zdanenie majetku by mali tiež zohrávať dôležitú rolu. Alternatív, ako pomôcť v týchto oblastiach, je však viac. S konkrétnosťami teda nebudem predbiehať, na tie si treba ešte počkať.


Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments

Každému rozumnému štátu musí záležať na tom, aby ani lepšie zarábajúci nemali pocit, že ich štát za úspech trestá. Rovná daň predsa znamená, že z vyššieho príjmu štátu odvedú viac.

Preto by som uvítal návrat k rovnej dani, ktorá je ku všetkým občanom rovnako spravodlivá. K systému s minimom výnimiek, ktoré si do systému rokmi ktosi vyloboval.

K transparentnému, spravodlivému a jednoduchému daňovému systému.

Zároveň som zástancom zníženia zdanenia práce a spotreby radšej na úkor vyšších daní z majetku. Hlavne v čase prichádzajúcej recesie by to bol impulz ekonomického rastu. A ten budeme v najbližších rokoch potrebovať viac ako kedykoľvek predtým.

Moderný daňový systém by mal myslieť na budúcnosť občanov aj cez ich zdravé financie a stabilné budúce dôchodky. K tomu by pomohla zásadná reforma nielen druhého, ale aj tretieho dôchodkového piliera. Vo všetkých krajinách, kde sú dôchodkové systémy považované za dlhodobo udržateľné, sú dôchodky zložené z viacerých pilierov.

Na Slovensku sme túto cestu začali vo forme druhého aj tretieho piliera, no ich nastavenie a objem peňazí, ktorý tam sporitelia majú, nie sú dostatočné. Na Slovensku je objem peňazí v dobrovoľných pilieroch približne 13 % z HDP, kým v krajinách OECD priemerná výška úspor v týchto pilieroch dosahuje 47 % HDP.


Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

V prvom rade je potrebné si ujasniť, čo je reforma daňového systému. Malú zmenu sadzieb daní a existujúcich parametrov, kam radím aj prípadný návrat k rovnej dani, nepovažujem za skutočnú reformu. Sú to úpravy, ktoré neprinesú zásadný impulz, hoci celkovo môžu mať nejaký pozitívny efekt.

Reformou volajme niečo, čo má zásadný vplyv na správanie ľudí a firiem, má výrazný vplyv na ekonomiku či mení daňový systém, aby zodpovedal vývoju doby, prípadne citeľne zvyšuje efektivitu výberu daní.

Tie ľahšie uskutočniteľné zmeny spočívajú práve v úprave toho, čo už máme. Posunúť sa ešte viac k zdaňovaniu spotreby a zároveň znížiť zaťaženie práce, prehodnotiť celkovú relatívne vysokú úroveň zdaňovania práce voči nízkemu zdaňovaniu príjmov živnostníkov, znížiť zaťaženie nízkych príjmov, prehodnotiť výnimky a zjednodušiť legislatívu.

Predpokladám, že sa otvorí aj debata o zdaňovaní nehnuteľností na trhovom princípe, o výraznom posilnení úlohy environmentálnych daní, prípadne o financovaní zdravotníctva priamo z daní či o zavedení nejakého typu digitálnej dane. Toto si však vyžaduje hlbšiu analýzu a aj prípravu na implementáciu, preto s nimi pre rok 2021 určite nemôžeme počítať.

Bez ohľadu na to, aké formy zmien v daňovom systéme budú navrhnuté, bez efektívnej správy daní nemôžeme očakávať želané efekty. Aj dobrý zámer môže stroskotať na neschopnosti implementovať požadované zmeny.

Predovšetkým by sme však nemali preceňovať efekt daňových „reforiem“. Vlády venujú daňovým „reformám“ neprimerane veľa pozornosti v porovnaní s tým, čo tieto ich navrhované zmeny prinášajú.

Naopak, oveľa menej pozornosti venujú udržaniu prehľadného daňového systému, jednoduchosti administrácie platenia daní, efektívnej kontrole výberu a rozvoju proklientskeho prístupu k daňovníkom.


Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk

Financovanie výdavkov verejného sektora z pôžičiek by malo byť limitované na krízové situácie, ako je napríklad aktuálna recesia spôsobená koronavírusom. No za štandardných okolností by sa verejné výdavky mali hradiť z daní a odvodov, a pri takom daňovom mixe, ktorý ekonomiku zaťažuje čo najmenej.

Ak subjekty verejného sektora nie sú schopné svoje výdavky skresať, logicky musí dôjsť k zvýšeniu niektorých daní, čomu však ja ako liberál vôbec nefandím. Zároveň nevidím ani dostatočné odhodlanie výdavky systematicky znižovať a neverím, že sa na niečo zásadné súčasná vláda v tomto smere osmelí. Skôr naopak.

Keďže daňové zaťaženie sa meria pomerom skutočne zinkasovaných daní a odvodov k HDP, možno daňové inkaso vylepšiť aj dôslednejším výberom existujúcich daní podporeným účinnou kontrolnou činnosťou finančnej správy. Pod tou si však nepredstavujem situáciu, keď sa armáda daňových kontrolórov venuje optimalizačnej kauze Andreja Kisku, ale situáciu, že daniari reálne zabránia vzniku miliónových daňových nedoplatkov, ktoré sú dôsledkom najmä karuzelových podvodov s DPH.

Súčasný daňový mix nepovažujem vôbec za optimálny. Neúmerne daňami zaťažuje aktivitu, prácu, a nedostatočne majetok. Som určite za obnovenie rovnej dane, v princípe sa mi páči aj Sulíkov odvodový bonus. Určite treba systém zdaňovania príjmov fyzických i právnických osôb maximálne zjednodušiť (zredukovať výnimky) a znížiť aj sadzby daní. Prípadný výpadok daňových príjmov by som kompenzoval vyšším zdanením nehnuteľností, ktoré je na Slovensku absurdne nízke.


Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS

Ciele sú postavené v programovom vyhlásení vlády veľmi dobre. Otázka však je, či naozaj dôjde k zásadnej daňovo-odvodovej reforme. Pretože tá by mala citeľne zmeniť správanie ľudí v ekonomike s tým, aby sa viac snažili a pracovali. Aby viac investovali, spoliehajúc sa na daňovú stabilitu a predvídateľnosť. A aby menej špekulovali a odstraňovali sa neférovo nadobudnuté ekonomické renty oligarchov. Z toho potom bude benefitovať celá spoločnosť.

Motivácia na aktivitu sa dosahuje najmä znížením sadzby dane. Aby sa tieto sadzby mohli znížiť, musia sa maximálne odstrániť vylobované a deformujúce výnimky. Sociálna politika sa má riešiť adresne na výdavkoch a nie plošne cez dane. Jednoduchosť a zníženie priestoru na špekulácie sa dosiahnu jednoduchou, napríklad rovnou daňou. Stabilita a predvídateľnosť sa môžu dosiahnuť ukotvením v ústavnom zákone. Kľúčové je však aj zníženie odvodového zaťaženia, ktoré sa môže dosiahnuť zásluhovosťou a presunom financovania z práce na celý daňový mix. Takisto samospráva by bola financovaná daňovým mixom, aby mala stabilnejšie a predvídateľnejšie príjmy.

Nasledujúce veci by mohli napomôcť dosiahnuť tento cieľ.

1. Rovná daň, t. j. rovnaká neutrálna sadzba na aktivitu (právnické a fyzické osoby), maximálne zredukovať všetky vylobované výnimky, veľká odpočítateľná položka.

2. Jedna sadzba DPH, dôchodcovia by mali zvýšenie nižšej sadzby vykompenzované cez 13. dôchodky, nízkopríjmoví cez vysokú odpočitateľnú položku a pre neaktívnych treba zvýšiť dávku. Jednoducho nepotrebujeme dotovať potraviny pre vyššiepríjmových. NBS predpokladá budúci rok infláciu pod 1 %.

3. Je kľúčové znížiť neúmerné zaťaženie práce cez odvody. Bohužiaľ, jednoduché zníženie znamená obrovské výpadky. Treba jasne oddeliť solidaritu a zásluhovosť. Ponúkajú sa potom dve riešenia. Prvý spôsob je „čarovný prútik“ zásluhovosti. Ak ju ukotvím vo forme majetkových práv ústavným zákonom, stane sa „odvod“ vlastne benefitom k platu a prestane tak zaťažovať cenu práce. Druhé riešenie je, že solidárne odvody treba financovať celým daňovým mixom, nielen cenou práce. Takéto úpravy by mohli výrazne znížiť zaťaženie práce bez výrazných príjmových výpadkov.

Bod 1., 2. a 3. treba zastabilizovať ústavným zákonom.

Samozrejme, niektoré výpadky bude treba aj kompenzovať.

4. Výrazne zvýšiť progresívne majetkové dane, ľahko sa vyberajú, nedá sa špekulovať a nezaťažujú aktuálny pracovný výkon.

5. Zvýšiť zdaňovanie negatívnych externalít, ako sú cigarety, alkohol, znečisťovanie životného prostredia atď.

6. Zadať úlohu pre IFP a daňovú sekciu, aby pripravili návrhy, ako extra zdaniť neférovo získané ekonomické renty oligarchov, ktoré krivia férovú ekonomickú súťaž. Jeden príklad z minulosti. Keď som bol v minulosti na IFP, zdanili sme 80 % daňou emisné kvóty, ktoré boli udeľované na základe politického lobizmu. To znamenalo fiškálny transfer od oligarchov k ľuďom.

Tieto úpravy by mohli mať výraznejší vplyv na správanie ekonomických aktérov – najmä smerom k vyššej motivácii pracovať.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Dane a odvody

Panel expertov

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie