Mičovský ľuďom ukáže, aké nájmy za ich polia sú slušné. Stopnúť chce delenie pôdy medzi všetkých dedičov

Všetci vlastníci poľnohospodárskych pozemkov budú vedieť na internete ľahšie zistiť, aké vysoké nájmy si môžu pýtať od farmárov za využívanie svojej pôdy. Skončia sa tak časy, keď vlastníci dostávali od užívateľov často až príliš nízke nájmy. Pri predstavovaní novej webovej aplikácie zlepšujúcej webové mapy poľnohospodárskych plôch to uviedol štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Martin Fecko.

Na webových mapách budú pri každom pozemku uvedené viaceré nové údaje vrátane obvyklej výšky nájmov v danej oblasti. Vlastník pôdy, ktorý má od farmára výrazne nižšie nájmy, si môže od neho nárokovať vyššie platby.

Nový zdroj prehľadnejších informácií pre vlastníkov pôdy ocenil aj minister Ján Mičovský. A naznačil, že do domáceho pozemkového práva možno zavedie aj jednu oveľa revolučnejšiu zmenu.

Zvažuje totiž zmeny v systéme dedenia poľnohospodárskej pôdy. Po stovkách rokov môže Slovensko odstúpiť od uhorského systému dedenia pôdy s delením pozemku rodičov na všetky pozostalé deti rovným dielom.

Nahradiť by ho mohol rakúsky systém, v ktorom pozemok prechádza iba na jedného, spravidla najstaršieho potomka. Práve vďaka deleniu pôdy na všetkých pozostalých má totiž Slovensko také rozdrobené pozemky.

„Diskutuje sa aj o odchode od uhorského práva, kde dedia pôdu všetky deti. Zmena by bola veľmi zložitá, lebo je tu aj ústavné právo každého človeka vlastniť majetok, no mohli by sme zabezpečiť to, aby pôdu dedil iba jeden človek, a tak vylúčime neskutočné vetvenia drobenia pôdy z generácie na generáciu,“ uviedol Mičovský.

Dodal, že o tejto možnej zmene rokuje s ministerstvom spravodlivosti. Výsledok diskusií bude známy až neskôr.

Ako sa zvýši informovanosť vlastníkov pôdy

Mičovský uviedol, že možná zmena v systémoch dedenia pôdy i nové širšie informácie z webových máp poľnohospodárskych plôch môžu zvýšiť záujem ľudí o pôdu, ktorú vlastnia. O rozdrobené a príliš malé plochy pôdy totiž mnohí vlastníci teraz veľký záujem nejavia.

„Aj vplyvom nami presadzovaných zmien sa azda ľudia začnú o pôdu zaujímať viac. Bude ich viac zaujímať nielen výška nájmu, čo môžu získať od farmárov, ale aj to, ako svedomite je ich pôda obhospodarovaná,“ dúfa minister Mičovský.

Jeho ministerstvo spolu s úradom geodézie, kartografie a katastra aktuálne vkladá do webových máp poľnohospodárskych plôch, ktoré spravuje kataster, aj niektoré vybrané údaje ministerstva. Vlastník pozemku sa po rozkliknutí svojej parcely v bezplatnom systéme poľnohospodárskych máp dozvie nielen to, aká je tam obvyklá výška nájmov, ale aj to, do ktorej kvalitatívnej triedy je jeho pôda zaradená, a tiež to, ktorý farmár jeho pôdu užíva a berie na ňu dotácie. Cez automatický odkaz na stránku Finstatu sa navyše každý majiteľ pozemku rýchlo dozvie aj to, aké hospodárske výsledky dosahuje užívateľ jeho pôdy.

„Všetky dôležité informácie spájame na jednom mieste, lebo chceme byť k ľuďom úplne otvorení. Možnosti na toto mali aj minulé garnitúry, ale neurobili to,“ uviedol Mičovský.

Jeho štátny tajomník Fecko doplnil, že nové informácie sa dajú ľahko využiť aj na potláčanie machinácií s pôdou a agrárnymi dotáciami. Každý sa z webových máp rýchlo dozvie, kto naozaj čerpá na tú-ktorú pôdu dotácie.

Na mapy sa dá dostať pritom cez stránky ministerstva aj katastra, a to cez ikonu Agromapy ZBGIS.

Primerané ceny nájmov

Verejnosti v novej aplikácii najviac pomôže zverejňovaná výška obvyklých nájmov. Oveľa ľahšie tak budú vedieť, aké vysoké nájmy si majú pýtať od farmára.

Doteraz si všetky potrebné informácie na vyhľadanie i prenajatie svojich pozemkov museli vyhľadávať prácnejšie v rôznych zdrojoch. Teraz všetko nájdu na jednom mieste.

Výška obvyklého nájomného za poľnohospodársku pôdu sa pritom na Slovensku pohybuje od niečo menej ako desať eur na hektár v severných okresoch východného Slovenska i Oravy až po vyše 200 eur na hektár v najúrodnejších oblastiach Žitného ostrova v blízkosti Dunajskej Stredy či Komárna.

Skutočná priemerná výška nájomného, ktorú platili tunajšie poľnohospodárske subjekty, predstavovala pritom za predvlaňajší rok presných 50 eur na hektár.

Výzva s prechodom na rakúsky systém dedenia

Oveľa väčšou výzvou v pozemkovej legislatíve bude pritom pre Mičovského prípadné presadenie skoncovania s uhorským systémom dedenia pôdy. K pôde sa tak síce dostáva každý jeden dedič, no výsledkom je, že na Slovensku k záveru predvlaňajšieho roka bolo až 8,4 milióna vlastníckych parciel a 4,4 milióna evidovaných vlastníkov pozemkov. Priemerný počet spoluvlastníkov na jednu parcelu je pritom skoro 12 a jeden vlastník v priemere spoluvlastní až skoro 23 parciel.

Mimoriadne veľká rozdrobenosť pôdy prispieva aj k farmárskym súbojom o pôdu, ktoré v krajine často sprevádzajú súdne spory, ale aj fyzické útoky medzi farmármi. O rozdrobené malé plochy pôdy sa vlastníci až tak nezaujímajú, neurobia si na ňu riadne nájomné zmluvy, a tak o ňu potom farmári zvádzajú súboje. Keď sa dnes mnohí vlastníci drobných pozemkov o svoje vlastníctvo nestarajú, je to živná pôda aj pre špekulantov, ktorí sa takýto stav snažia využiť aj na neoprávnené čerpanie dotácií či iné nekalosti s cudzou pôdou.

K väčšiemu poriadku s poľnohospodárskou pôdou prispieva rakúsky systém dedenia, ktorý už dlho funguje aj v Česku. Rodiny v tomto systéme riešia svoje dedičstvo zväčša tak, že všetku pôdu dedí najstarší syn a ostatných svojich súrodencov z pôdy vyplatí. Pôda sa deliť nijako nesmie. Ostatní mladší súrodenci mali v minulosti možnosť venovať sa namiesto farmárčenia napríklad remeslám, rodina im pomohla zakladať živnosti, iní súrodenci išli študovať. Z rodičovského majetku sa im vyplatili práve peniaze na štúdium.

V súčasnosti rodiny prirodzene nevzťahujú budúcnosť svojich nových generácií na to, či zostanú alebo nezostanú podnikať na rodinnej pôde, no väčšie ucelené pozemky sú pre vlastníkov vždy zaujímavejšie a ľahšie sa aj prenajímajú.

Slovensko má celkovo vyše 1,9 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Orná pôda z toho má 1,35 milióna hektárov, lúka a pasienky skoro 520-tisíc hektárov a vinice a sady 17-tisíc hektárov.

Priemerná trhová cena poľnohospodárskej pôdy z údajov za rok 2017 pritom predstavovala 84 centov za meter štvorcový. Priemerná cena za ovocné sady bola vyše 9 eur za meter štvorcový, viníc 6,5 eura, ornej pôdy bezmála 1,2 eura a trvalých trávnych porastov vyše 40 centov za meter štvorcový.