Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Do peňaženiek nám môžu pribudnúť karty s novým logom, budú čisto európske

Dominancia amerických kartových spoločností Európe nevyhovuje. Ilustračné foto - JumpStory
Dominancia amerických kartových spoločností Európe nevyhovuje. Ilustračné foto – JumpStory

Spôsob, akým platíme za tovary a služby či akým platíme priateľom, by sa mohol do dvoch rokov zmeniť. Nielen preto, že banky na Slovensku by mali v roku 2022 nabehnúť na okamžité platby.

V rovnakom čase by mal začať fungovať aj nový európsky platobný systém, ktorý má ambíciu vytlačiť z peňaženiek karty Mastercard a Visa.

Nový systém, pracovne nazývaný PEPSI (Pan-European Payment System Initiative), ohlásili už koncom vlaňajška takmer dve desiatky bánk. Európska centrálna banka, ktorá jeho vznik podporuje, už vtedy žiadala banky, aby doplnili presnejšiu časovú mapu jeho zavádzania. Urobili tak minulý týždeň.

Čo sa čaká:

  • Najbližšie týždne vznikne sídlo dočasnej spoločnosti v Bruseli, systém by sa mal spustiť v roku 2022.
  • Nový paneurópsky platobný systém má ponúknuť

    Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Toľko dobrých správ pokope sme ešte od začiatku krízy nemali
  • Priemysel: Produkcia na Slovensku sa v júni medziročne znížila o 8,5 %
  • Konkurzy: Ministerstvo spravodlivosti navrhlo pokračovanie dočasnej ochrany, veritelia by mali väčšie slovo
  • Kilečko 2: Minister Sulík nepotvrdil ani nevyvrátil viac hodín pre brigádnikov, prenosnú ŠPZ či všeobecnú voľnú živnosť
  • Nemecko: Firmy predpokladajú, že koronavírusové reštrikcie potrvajú ešte 8,5 mesiaca
  • EÚ: Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny stúpla štvrtý mesiac za sebou, zostáva však záporná
  • Odvody: Živnostníci, ktorí podali daňové priznanie do konca marca, musia zaplatiť poistné za júl v novej výške do 10. augusta
Zdieľať

Doležal rozdrobí veľký kontrakt na stráženie pošty, Bonul môžu nahradiť viacerí

Zľava minister dopravy Andrej Doležal a nový riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták. Foto - TASR
Zľava minister dopravy Andrej Doležal a nový riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták. Foto – TASR

Slovenská pošta rozdelí novú súťaž na stráženie a technické služby na tri časti. Víťazi môžu byť viacerí, súčasným dodávateľom je Bonul Miroslava Bödöra. Dve z troch súťaží sú podľa pošty tesne pred vypísaním.

Zdieľať

Proti kríze by zabrala výstavba ciest a tratí, hovorí šéf hutníckej fabriky OFZ

Branislav Klocok, výkonný riaditeľ OFZ. Foto - Marek Jančúch
Branislav Klocok, výkonný riaditeľ OFZ. Foto – Marek Jančúch

Štát by mal v boji proti kríze naliať peniaze do ciest, železníc, nemocníc a škôl, hovorí výkonný riaditeľ hutníckej fabriky OFZ Branislav Klocok. Podľa neho sú aj reformy dôležité, ale prejavia sa o 5 až 10 rokov. „A ľudia potrebujú jesť dnes,“ vraví.

Minúta po minúte

Zdieľať

Dvadsať najväčších amerických aerolínií prepravilo v dôsledku pandémie v júni o 80 % cestujúcich menej ako vlani v rovnakom mesiaci. Odvetvie sa však zároveň už odrazilo od dna, keď cestujúcich bolo takmer dvakrát toľko ako v máji.

Úrad pre bezpečnosť dopravy uviedol, že v nedeľu 9. augusta prešlo kontrolami na amerických letiskách vyše 800-tisíc ľudí – najviac od 17. marca 2020. No aj tento počet je stále o 70 % nižší ako v predchádzajúcom roku. (reuters, tasr)

Zdieľať

Poľsko chce urýchliť výstavbu prvej jadrovej elektrárne, okrem iného preto, že potrebuje znížiť emisie oxidu uhličitého. Vláda plánuje aktualizovať stratégiu jadrovej energetiky, v súčasnosti počíta s výstavbou elektrárne do roku 2033.

Poľsko vyrába väčšinu elektriny spaľovaním uhlia. Jadrovú energiu považuje za spôsob, ktorý mu má pomôcť znížiť emisie podľa požiadaviek EÚ, no už roky mešká s plánmi výstavby atómovej elektrárne.

Vláda uviedla, že základný predpoklad postaviť zdroj s kapacitou 6 až 9 gigawattov sa nemení. Aktualizované môžu byť body, ako sú načasovanie, financovanie a infraštruktúra.

Kto to zaplatí

Finančný plán zatiaľ nebol vypracovaný. Najväčšia poľská energetická skupina, štátna PGE, na začiatku roka uviedla, že si výstavbu elektrárne nemôže dovoliť.

Varšava dúfala, že jej s financovaním jadrového zdroja pomôžu Spojené štáty a poskytnú jej pre projekt tiež technológiu. Zatiaľ však nedostala žiadny záväzný prísľub. (čtk)

Zdieľať

Traja americkí senátori pohrozili prístavu v Sassnitzi sankciami pre plynovod Nord Stream 2, ktorý má privádzať ruský plyn do Európy. USA sú dlhodobo proti projektu, postup senátorov kritizoval nemecký minister zahraničia Heiko Maas.

Republikánski senátori pohrozili, že Washington by mohol na prevádzkovateľa a akcionárov prístavu na ostrove Rujana uvaliť sankcie týkajúce sa zákazu vstupu do krajiny a zmrazenia majetku v USA.

Maas sa na senátorov sťažoval šéfovi americkej diplomacie Mikeovi Pompeovi. Podľa DPA ich korešpondencia s prístavom vyvolala pobúrenie naprieč nemeckou politickou scénou.

Prístav v Sassnitzi hrá kľúčovú úlohu v projekte dostavby plynovodu Nord Stream 2, z ktorého zostáva dokončiť zhruba 150 kilometrov. V Sassnitzi sa skladujú a obaľujú betónom oceľové potrubia. Kotví tam i ruská loď Akademik Čerskij, ktorá sa podieľa na dostavbe plynovodu.

Pompeo už minulý mesiac varoval, že USA podnikajú kroky smerom k uvaleniu sankcií na firmy zapojené do projektov plynovodov Nord Stream 2 a Turkstream.

Prečo je to problém

Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa Nord Stream 2 zvýši závislosť kontinentu od Ruska. Podľa kritikov ale USA chcú najmä získať v Európe odbytisko pre svoj skvapalnený zemný plyn. Nemecko potrebuje lacný plyn, pretože sa zbavuje uhoľných a jadrových elektrární.

Pred zvýšením závislosti Európy od Ruska po sprevádzkovaní Nord Streamu 2 varovali viaceré krajiny, napríklad Poľsko či Ukrajina i politici v Maďarsku, Taliansku alebo v Británii.

Viac o plynovode Nord Stream 2:

  • má privádzať zemný plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora;
  • projekt vedie Gazprom, ktorý ho tiež spolovice financuje;
  • partnermi projektu sú OMV, Uniper, Wintershall, Royal Dutch Shell a Engie. (čtk)
Zdieľať

Boris Kollár hovorí, že by chcel každoročne zvýšiť sumu na trináste dôchodky o 100 miliónov eur. Súčasná vládna koalícia plánuje okresať mimoriadne penzie oproti tomu, čo presadili tesne pred voľbami Smer, SNS, Sme rodina a ĽSNS.

Predstavitelia vládnych strán vrátane šéfa Sme rodina Borisa Kollára argumentujú, že aj nová výška dôchodku bude vyššia než minuloročné vianočné príspevky. Kollár dodal, že penzisti navyše dostanú aj ďalšie sociálne benefity, napríklad lieky zadarmo. Nevylúčil, že pokiaľ to ekonomická situácia dovolí, otvorí tému zvyšovania 13. dôchodkov ešte v tomto roku.

  • Trináste dôchodky schválené pred voľbami Smerom-SD, SNS, Sme rodina a ĽSNS mali stáť tento rok 590 miliónov eur, pričom mali nahradiť vianočné príspevky za zhruba 150 miliónov eur. Bežní starobní dôchodcovia mali dostať paušálne zhruba 460 eur.
  • Súčasná koalícia plánuje zákon zmeniť tak, aby boli trináste dôchodky odstupňované – starobný dôchodca dostane podľa výšky penzie od 50 do 300 eur. Spolu by to malo stáť 307,5 milióna eur. (n, tasr)
Zdieľať

Vymeniť auto za autobus? Po novej rýchlostnej ceste začne jazdiť expresná linka Dunajská Streda – Bratislava

Nová linka bude premávať od 2. septembra jedenásťkrát denne z Dunajskej Stredy do Bratislavy a späť.
Nová linka bude premávať od 2. septembra jedenásťkrát denne z Dunajskej Stredy do Bratislavy a späť.

Novú autostrádu R7 začne využívať expresná linka z Dunajskej Stredy do Bratislavy, ktorá obíde obce s chronickými dopravnými zápchami. Trnavský župan Viskupič verí, že zláka aj časť ľudí, ktorí dnes dochádzajú autami.

Zdieľať

Minister hospodárstva Sulík nepotvrdil, či v druhom balíčku opatrení, ktorý chystá, bude aj zvýšenie počtu hodín pre brigádnikov, prenosná ŠPZ a všeobecná živnosť. „Ktoré konkrétne body tam budú, neviem oficiálne ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Ak o tom píšu iné médiá, môžu to mať len z neoficiálnych zdrojov a nemusí to tak byť.“

Informáciu o opatreniach priniesli Hospodárske noviny.

Sulík povedal, že opatrenia ešte len dávajú na jednu kopu a táto fáza sa bude končiť koncom augusta. Dovtedy chce spraviť ešte minimálne jednu výzvu aj pre odbornú verejnosť, aby prišla s nejakými návrhmi opatrení.

V prvej polovici septembra začne jeho tím rokovať o opatreniach s ministerstvami, následne sa začne tvoriť ich legislatívna podoba, návrh tentoraz pôjde aj do medzirezortného pripomienkového konania.

Sulík chce, aby ešte na jeseň išiel druhý podnikateľský balíček do parlamentu. Jeho cieľom je, aby opatrení bolo aspoň dvesto.

Zdieľať

Na boj proti pandémii koronavírusu je potrebných oveľa viac peňazí, než prisľúbili jednotlivé štáty. „Sme asi na desiatich percentách,“ povedal šéf WHO Tedros Ghebreyesus. Len samotná vakcína si podľa neho žiada vyše sto miliárd dolárov.

Ghebreyesus vníma najbližšie tri mesiace ako kľúčové pre boj s pandémiou. Aby svet dokázal tento čas efektívne využiť, treba podľa neho zlepšiť financovanie o desiatky miliárd dolárov. Existuje totiž „obrovská svetová priepasť“ medzi potrebnými a prisľúbenými peniazmi.

Krízový expert WHO Mike Ryan hovorí, že šírenie koronavírusu zatiaľ nevykazuje znaky sezónnosti ako napríklad chrípka. Ak ho úrady cez leto prestanú potláčať, budú opäť pribúdať prípady nákazy, čo sa už deje v mnohých európskych krajinách.

Na celom svete sa koronavírusom dosiaľ nakazilo zhruba 20 miliónov ľudí, vyše 730-tisíc zomrelo. (čtk, reuters)

Zdieľať

Minister obrany Naď sa na základni v Prešove stretol s manažérmi amerického výrobcu vrtuľníkov Bell, ktorý by chcel dodať svoje stroje slovenskej armáde.

Slovensko by na nákup mohlo využiť 50 miliónov eur z amerického vládneho fondu. Podľa Naďa však rozhodujúce bude, aké potreby si nadefinujú vojaci.

Foto - MO
Foto – MO

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať